Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hlavným mestom je tu Glasgow,
Vhodné miesto keď tak na lov.
Dunlop a syn to spolu tiahnu,
McCoyovci po nich prahnú.
Korupcia, úplatky a aj vraždy,
Za peniaze má na háku každý.
Vplyvní ľudia vždy alibi majú,
Stiahnuť sa dole nikdy nedajú.
Kniha s poetickým názvom Krvavý Január mi na poličke ležala už viac ako rok. Až v Novembri tohto roku nadišiel ten správny čas na prelistovanie tejto kriminálnej drámy z prostredia Škótskeho Glasgowa. Priznávam, nie som príliš veľký znalec, vlastne nie som žiadny znalec kriminálnych kníh, môj literárny krimi život tvoria iba knihy od Nesba, Šlosera a rozčítaná e-kniha od J.A. Olsena a tým sa tento zoznam v podstate končí. No prostredie Škótskeho Glasgowa z roku 1970 vo mne vyvolalo fascináciu, sám seba som sa však pýtal, či ma kniha bude baviť, či budú charaktery postáv zaujímavé a či samotný prípad ktorý sa v knihe vyšetruje, bude aspoň niečím pútavý. Po prečítaní knihy sa však tieto obávané otázky vyparili ako para po teplej sprche. Kniha má koniec koncov svoje čaro ktoré sa najviac hodí do zimného prostredia, no v súčasnosti tomu chýba iba jedna vec sneh.
Už samotná anotácia nám žiaľ v podstate popisuje, čo sa v knihe bude diať a na koho sa naša hlavná postava inšpektor Harry McCoy bude zameriavať. Na bohatú a nepriestrelnú rodinu Dunlopovcov. Ako som už písal, žiaľ nám táto časť anotácie zobrazuje hlavných podozrivých, takže sa žiadne prekvapenia ako v iných krimi knihách nekoná, bohužiaľ. To je však jediná negatívna vec (a vlastne ešte jedna, k nej sa dostanem neskôr) na tejto knihe, no v tomto prípade sa čitateľ zameria na iné veci, na samotnú príčinu. V knihe sú však dôležité udalosti, príbeh, postavy a samotná atmosféra, ktorá je ponurá, tragická a smutná. V mojom vnímaní mi Harry od Parksa pripomínal svojim charakterom a správaním Harryho od Nesba, no kým Nesbov Harry je aspoň z časti kultivovaný džentleman, tak Harry z knihy Krvavý Január je doslova hovado a tu sa dostávam k tej ďalšej negatívnej veci. Na prvých stranách ma doslova vytáčal slovník našej hlavnej postavy McCoya ale i jeho nadriadeného Murraya. Som vytrvalec a mám rád aj realitu v knihách, no tento slovník mi prišiel príliš silený, hlavne keď sa po niekoľkých stranách tento neokrôchaný slovník vytráca a do konca knihy som následne našiel približne 2 vulgarity. Ale ten začiatok ma takmer odradil od jej čítania.
Knihou však prevažujú predovšetkým pozitívne hodnotenia, pozitívne reakcie či už je to ponurá atmosféra Glasgowa a jeho okolia, vykreslená spodina v skutku realistickom svetle ale i korupcia a arogancia v policajnom zbore. Taktiež príbeh bol zaujímavý a doslova ma na pár dní pohltil. Samotné postavy boli zaujímavo prepracované od samotného McCoya cez kolegu Wattieho, Murraya či Coopera až po vedľajšie postavy. Navyše, čítať o maloletom dievčatku žijúcom medzi vyvrhelmi bolo zničujúce.
Koniec bol z časti uzatvorený, aspoň to hlavné gro, hlavná línia príbehu, no mnohé ďalšie boli otvorené. Škoda že ďalšie časti každá z nich má v názve kalendárny mesiac nie sú preložené. Pravdepodobne to bude spôsobené slabším predajom, čo by som zase vyčítal nedostatočnému propagovaniu nemainstreamovaných autorov ktorý nemajú tak veľký marketing a lobbistov na Slovensku či v Česku.
Krvavý Január nie je kniha pre každého, nie je to krimi pri ktorej sa dopracovávate rôznymi faktami k vrahovi, to je len vedľajší doplnok a teda knihomoľov ktorí radi čítajú Britské detektívky asi neohúri. Určite však má čo ponúknuť širokému publiku a túto knihu ako neodborník na knihy hodnotím plným počtom, pretože bola zaujímavá, pútavá, akčná a z časti tragická, drastická a v neposlednom rade realistická.
O sérií Temná veža od Stephena Kinga som sa začal zaujímať iba nedávno. Prvá časť s názvom Pištolník mi ležala na poličke vyše roka a bál som sa rozčítať túto sériu. Nadišlo však pochmúrne obdobie temna (jeseň, dušičky, prvé mrazy, prvý sneh) ktoré je ideálne na príbehy ktoré atmosférou vkĺzajú do postapokalyptického sveta.
O prvej knihe som si recenzie vôbec nevyhľadával a tak som nemal potuchy do čoho sa púšťam. Vedel som iba to, že ide o najútlejšiu knihu z tejto série a po dočítaní musím povedať CHVÁĽABOHU. Začiatok začal zaujímavo, atmosféra, respektíve prostredie bolo vykreslené famózne. Opustená, suchá a slnečná púšť, prvý kontakt s civilizáciou ale aj prvé problémy hlavne postavy menom Roland Deschain alias Pištolník. Následne však prišlo akési sucho aj v knihe, nie len v imaginárnom svete tohto príbehu. Kniha prestala byť druhú tretinu zaujímavá a takmer si to uchovala až do konca nebyť nostalgickej chvíľke Rolanda pri vysvetľovaní svojho dospievania, ktorá bola aspoň čo to záživná.
Osobne si myslím že pri písaní tejto knihy bol Stephen mimo reality, či už spôsobené drogami alebo niečím iným. Chápem že ide o prvú knihu ktorá si nesie posolstvo do tých ďalších ale mňa jednoducho nenadchla ani postavy, ani príbeh, ani atmosféra, takmer ani prostredie. Konverzácie boli suché, bez akéhokoľvek zmyslu či emócií a nie, určite to nebolo nejakým hĺbkovým zamyslením.
Pre mňa táto kniha bola stratou času, no ja knihám aj sériám dávam viac šancí a preto v čítaní tejto série budem pokračovať.
Marc Elsberg je Rakúsky spisovateľ, ktorý má na konte celkom zaujímavé a úspešné knihy ku ktorým patria Blackout, Zero, Helix, Chamtivosť či Prípad prezident. Sám vlastním Blackout, Helix, Zero a Prípad prezident, no doteraz som prečítal od neho iba Blackout. K Blackoutu môžem po dnešnom dni priradiť aj knihu Prípad Prezident od ktorej som veru nečakal príliš veľa a ktorá ma neskutočne prekvapila a v istých častiach som sa od nej nevedel odtrhnúť.
Prípad Prezident zaujme predovšetkým svojim príbehom, ktorý síce nie je rozvetvený, naopak, je priamočiary, no o to presvedčivejší. Príbeh pojednáva o márnom boji spravodlivosti ľudu proti mocným elitám opierajúcich sa o demokraciu vo svojom vlastnom podaní, čo môžeme považovať za každodennú realitu. Hlavnou postavou je právnička medzinárodného trestného súdu Dana Marinová, ktorá má za úlohu dostať pred spravodlivosť jedného z najvplyvnejších ľudí na svete exprezidenta USA Turnera. Škandál presahujúci ľudskú predstavivosť vyvolá vo svete ošiaľ, predovšetkým v USA a v samotnom Grécku, kde došlo k zatknutiu exprezidenta. Začína sa boj o dôkazy, svedkov ale aj o samotný čas, ktorý je príliš cenný pre obidve strany. Podrazy, intrigy, klamstvá, konšpirácie, atentáty, dráma, akcia to všetko dokázala obsiahnuť táto vyše 500 stranová kniha.
Z čisto obsahového hľadiska sa kniha môže rozdeliť na 2 časti. Tou prvou nás autor prevedie cez právnické a súdne ťahanice, kde sa obe strany snažia nájsť akúkoľvek medzeru v zákonoch, dôkazoch, výpovediach svedkov či slovných preklepov zúčastnených počas pojednávania. Medze sa v týchto prípadoch jednoducho nekladú a tak sa obe strany chytajú aj slamky. Druhá časť je už dramaticky akčnejšia a rýchlejšia, dej odsýpa veľmi rýchlo až sa človek prichytí, že dočítava posledné stránky knihy. Veľké plus týkajúce sa akčnej časti je, že sa to konečne dá aj bez zbytočného akčného nasilu tlačeného strieľania.
Ako som písal na začiatku od knihy som nečakal príliš veľa, ale postupným čítaním strán pri ktorých sa odkrývali podlosti, ktoré za každú chceli podraziť nohy spravodlivosti (čítaj Dany Marinovej), som nadobúdal dojem, že sa jedná o realitu, nie o fikciu. Podlosti (vraždy, atentáty, konšpirácie) ktoré páchajú jednotlivé štáty či už je to USA, Nemecko, Rusko, Čína či dokonca aj Austrália len aby utajili svoje kšefty, obchodovanie, vraždenie, špionáž človeka nemôžu nechať ľahostajným, navyše, ak to človek vidí triezvo a nie je zaujatý iba jednou stranou.
Oháňanie sa demokraciou a ohýbanie jej pravidiel podľa vlastného úsudku, vytváranie konšpirácií na oboch stranách barikády a prilievanie oleju do ohňa v podobe útokov, nezmyselných reakcií si môžeme všimnúť aj na Slovensku, kedy jednotlivé strany (politické či nepolitické médiá, denníky, nezávislé organizácie) iba gniavia tú ľudskosť v nás a poštvávajú ľudí proti sebe. Kedy sa názory ľudí neakceptujú ale zaobaľujú do hoaxov, kedy diskusia nemôže existovať, lebo pri diskusii sa musia názory aspoň rešpektovať ale nemusí sa s nimi súhlasiť. Kde hlásajúci slobodu nerešpektujú názory iných len z dôvodu, lebo je to názor opačný. Ak toto všetko neskončí a ľudia budú aj naďalej tvrdohlaví a budú veriť všetkému či politikom, či médiám a nebudú chcieť bez posmeškov a aroganciou poslúchať iný názor a diskutovať, tak presne dovtedy si z nás budú tí čo riadia akýkoľvek dôležitý uzol v tomto štáte robiť čo chcú.
Ale aby som sa vrátil ku knihe osobne som mal husiu kožu z tohto čítania kam ďaleko až môže zájsť vyšetrovanie takéhoto prípadu. Neľutujem kúpu tejto knihy a po Blackoute, ktorý bol síce zaujímavý, no pre mňa nezáživný, dávam tejto knihe plný počet bodov.
Plnohodnotný horror naladený na duchov či démonov som za svoj niekoľko ročný literárny život v podstate nečítal. Môj zoznam autorov týkajúcich sa horrorových románov napočítam na prstoch jednej ruky Jack Ketchum, Stephen King a Mark E.Pocha. Aj z týchto mien jasne vidieť, že nejde o čistú „ducharinu“ ak to tak môžem nazvať. Preto som po dlhých rokoch váhania dospel k názoru, že treba dať šancu aj tejto odnože klasického horroru. Blíži sa v podstate aj obdobie ako stvorené na tento žáner jeseň, dušičky. Počasie nám tiež ukazuje tú pochmúrnu stránku sveta a tak som sa naladil na horrorovú nôtu a prečítal si knihu od Lee Mountford s názvom Sídlo hrúzy.
Hneď na začiatku sa vlastne dostanem až do prvej polovici knihy, pretože okrem zoznamovania a úvodu sa prvú polovicu knihy vlastne nič zaujímavého a horrorového nestane, až na asi dve výnimky ktoré by som ani ako horrorový prvok nenazval. To však nie je zlé, nakoľko túto prvú polovicu som prečítal takmer na jedno posedenie, pretože bola skvelo napísaná a aj napriek absencie toho bububu prvku mi to vôbec nevadilo a neprekážalo. Zoznámili sme sa s hlavnými postavami, nadýchali sa atmosférou mestečka či samotného domu a putovali ďalej k tomu zaujímavejšiemu.
Ďalšie žial, bohužial to zaujímavejšie prišlo v podstate na koniec a na husto. Všetok ten horrorový prvok nám autor napchal do 1 percenta v celkovom príbehu a ako už tu niektoré komentáre napovedali, v tejto knihe ostali mnohé zaujímavé aspekty odsunuté stranou.
Kniha koniec koncov nebola zlá, no nežilo to v nej tak ako v takých Kingových či Ketchumových knihách ale určite nepohrdnem ďalšími pokračovaniami ktoré sú 2.
V priebehu mesiaca som dočítal druhú trilógiu v mojom knižnom átriu a kým tá prvá Žatva smrti bola pre mňa chválitebná, tak trilógiu Města od Kristýny Sněgonovej hodnotím na výbornú. K prvým dvom knihám som recenzie už napísal a tak ma čaká táto posledná.
Tretia kniha nesie názov Svet v bouři a ihneď musím pochváliť nádhernú obálku samotnej knihy. Málokedy chválim obálky, ale táto vážne stojí za to. Samotný dej pokračuje tam, kde predchádzajúci dej druhej knihy končil ale len na krátku. Dej sa presúva na úplne inú časť planéty a to konkrétne na Island. Musím priznať že ma táto zmena riadne zaskočila a prvých niekoľko strán som sa potreboval zorientovať, nakoľko pribudlo nie len nové mesto a prostredie, ale nečakane aj nové postavy. Keď sa však jednotlivé príbehové linky začali spájať a všetko sa spojilo, kniha ukázala obrovský rozmer príbehu, ktorý dokázala autorka vybudovať. Následne sa pretli taktiež línie príbehov z predchádzajúcich kníh a v mojich myšlienkach nastavil takzvaný WAU moment.
Príbehom nás sprevádzalo dosť veľké množstvo postáv ako z predošlých kníh, tak i z tejto a každá jedna postava bola spracovaná (podľa mňa) tak skvelo, že mi nebol ľahostajný život ani jedného pútnika napriek kontinentom a veru o život sa im usilovalo množstvo príšer v rôznych podobách. Nehostinná pustatina, krvilačné beštie ale i zvrátené osobnosti v ľudských telách nás sprevádzali počas celej knihy a ja som tŕpol takmer každú stranu.
Koniec bol taktiež skvelý, napínaví a v istých chvíľach očakávaný ale i nepredvídateľný. Chýbal mi tam aspoň niekoľko stranový epilóg, aj keď ku koncu nám bolo z časti vysvetlené, akým smerom sa ten post-apokalyptický svet približne uberá. Samozrejme by som sa potešil i štvrtej, či piatej knihe, o tom niet pochýb.
Čo sa týka samotnej trilógie najviac ma očarila prvá kniha a to práve tým mementom mystérie a záhadna, ktoré bolo kombinované s celkom zaujímavým noir prostredím. Druhú a tretiu knihu by som hodnotil v podstate rovnako na jednotku to nemalo, ale určite nesklamalo, minimálne kvalitatívne nie.
Túto knihu a samotnú trilógiu hodnotím len a len pozitívne a jedna z mála trilógií, ktorá si ma získala svojou atmosférou, spracovaním ale i postavami.
Kniha ktorá mi až priveľmi pripomínala Deň Trifidú od Johna Wyndhama v kombinácii s Black-outom od Jana Kovanica. Zaujímavá a pôsobivá, to sa musí nechať. Hlavný hrdina, podobne ako u Wyndhamovej knihy putuje z počiatku sám, no neskôr k sebe priberie (alebo oni jeho) ďalších súputníkov. Miestami bola ponurá a drastická, miestami však humorná a romantická. Postavy knihy, ktorých čitateľ dokáže zrátať na dvoch rukách boli zaujímavé a na tak útlu knihu aj dobre prepracované. Okrem post-apokalyptickej krajiny plnej mŕtvych ľudí sa v príbehu stretávame i s tými polomŕtvymi živými mŕtvymi alias zombie. Bola to pomerne zaujímavá kombinácia, no okrem nádychu nebezpečenstva od zombie sme sa nakoniec ako to býva zvykom k nebezpečenstvu od živých. Musím povedať že som rád, že kniha skončila práve v takom momente, pretože by ďalej dochádzalo k oveľa väčšiemu klišé ale nebudem to kvôli deju rozoberať.
Pre mňa celkom dobrá jednohubka a v niektorých prípadoch lepšia ako Deň Trifidú.
Trilógia Žatva smrti ma sprevádzala mojim literárnym životom približne rok. V auguste minulého roku som prečítal Kosca, začiatkom tohto roku som prečítal Nimbusa a koncom tohto leta som prečítal poslednú knihu z trilógie Posol. Pri každej sérií alebo trilógii ktorá je kvalitatívne na skvelej úrovni, je tá posledná kniha viac menej nostalgická a ani Žatve smrti sa tento nostalgický nádych nevyhol a to je len dobre.
Knihou nás sprevádzajú ako staré ( Rowan, Citra, Faraday, Munira, Greyson ), tak i nové postavy ( Possuelo, Jerico či Loriana) a v podstate sa príbeh presýpa z postavy na postavu a je zasadený do niekoľko ročného časového obdobia. Postavy sú ako v predchádzajúcich častiach skvelo napísané, ale jedna vec ma vážne zarazila. Jerico to vážne tam autor musí dať akúsi nebinárnu postavu, pričom zmysel tej nebinarity tam nebol absolútne dôležitý? Či dnes to je IN a v móde, tak to tam treba dať, aby bola popularita? Nevedel som či sa smiať alebo plakať, no nie kvôli tomu žeby mi vadila samotná postava, ale kvôli tomu že to bolo absolútne bezvýznamné k samotnému príbehu, deju a v podstate k čomukoľvek v tejto celej trilógii. Chýbali mi tam už len Transformeri.
Ale aby som teda nebol zlý (pfuj pfuj), príbeh bol od začiatku zaujímavý, pútavý, akčný a opäť plný intríg, zrád a vrážd. Krutosť niektorých koscov sa opäť povýšila o latku vyššie až mi z toho vrela krv a mal som chuť do tej knihy skočiť. Približne tri štvrtiny knihy boli fakt skvelé a aj keď mi vo väčšine kníh téma náboženstva vyložene prekáža, tak v tejto knihe si dovolím tvrdiť, že časti z Poslom ma ohúrili skoro najviac. Aj zvyšné príbehy Faradaya s Munirou, či Jerico s Possuelom boli zaujímavé.
Celý dojem z tejto skvele knihy z časti pokazil záver, od ktorého som očakával veľké epické búm, kde sa proti sebe postaví dobro proti zlu, ale žiaľ, nedočkal som sa. Záverečný boj z očí do očí neprišiel do úvahy a mávnutím pera v dvoch či troch vetách úplne utopilo tú masakrálnosť, ktorá v celej trilógii panovala. Miesto epického vyvrcholenia týkajúceho sa boja dobra a zla, kde budú lietať obete na oboch stranách, sme sa dočkali iba jemného šermiarskeho zápasu, kde jeden úder ukončil celé to gradovanie nenávisti a strachu. Pre mňa v tomto prípade ide o veľmi veľké sklamanie.
Aj napriek všetkému je trilógia Žatva smrti veľmi zaujímavá a kvalitatívne na dobrej úrovni. Človek sa pri nej dokáže zamyslieť, položiť si dokonca pár otázok a uvedomiť si, že aj keď si človek praje nesmrteľnosť, tak s ňou prichádza aj zodpovednosť s ktorou ľudstvo zaobchádza ledabolo a dopadlo by to asi podobne, ako v tejto trilógií.
Druhú časť série Legie s názvom Amanda som zhltol za pár dní. Opäť bola plná zvráteného humoru, drsnej akcie, vynikajúcich postáv a v neposlednom rade rôznych mimozemských kreatúr, ktoré robili našim dobrodruhom zlé, ale i dobré veci že Gerasim?
S Kapitánom Bouchačom a Lordom Mrdákom opäť zažívame brutálnu jazdu na mimozemskej planéte, kde sa aj jednoduchá misia, akou je odovzdávanie Chepitu dokáže zvrhnúť na krutoprísny masaker. Okrem teda charizmatického kapitána Moravca, Ruského sexuálneho borca Gerasima nás príbehom sprevádza mimozemská cica mica jašterica Aga, starý páprda Vodička a v neposlednom rade ten najhorší kuchár vo vesmíre Giusseppe. Skvelá kombinácia, ktorá svojim zložením, pôvabom a pravdovravnosťou dokáže nasrať každého tvora vo vesmíre, ktorý má aspoň mozog jednobunkovca.
Kniha Amanda sa číta veľmi rýchlo, dej je veru akčný a určite zaujímavý, no to čo túto knihu uceluje najviac sú postavy a predovšetkým ich humor. Je to kniha, pri ktorej som sa smial takmer na každej stránke a to sa mi stáva málokedy, dokonca ani v knihe Operace Thummel som nezachytil takú vynikajúcu dávku humoru, ktorý samozrejme nie je pre každého.
Nie je viac čo dodať len to, že kniha je za mnou a ja sa teším na ďalšiu časť, ktorá snáď bude minimálne tak dobrá, ako táto.
Bravó, Bravó a ešte raz Bravó. Morgan Audic je určite pre mnohých Slovenských ale i Českých čitateľov románov neznámym autorom a musím sa priznať, že som ani ja nemal potuchy, kto to vôbec je. Koniec koncov niet sa čomu čudovať, na Slovensku sú pretláčaní iní autori do popredia a podľa mňa to je veľká škoda. Za knihu Vlaštovky z Černobyľu skladám klobúk dole a ukláňam sa ako sa len dá, nakoľko ide o mrazivú, drastickú, pútavú, zaujímavú knihu plnú zvratov, ktorá sa iba ťažko odkladala. Lepšiu knihu som v poslednej dobe aspoň čo sa týka atmosféry, postáv a príbehu nemal možnosť čítať (prepáč mi Stephen King).
Dej knihy, ako už názov napovedá, sa odohráva predovšetkým v Ukrajinskom meste Černobyľ. Opäť sa priznávam, tento krát snáď v dobrom, že sa o Černobyľ ako taký okrajovo zaujímam a fascinuje ma v akejkoľvek forme, či už vo forme kníh, časopisov, článkov na internete, videí, seriálov, filmov, hier ale aj v podobe rôznych konšpiračných teórií, ktoré tomu dokážu niekedy dodať šmrnc s nádychom sci-fi. Ale vrátim sa k danej knihe.
Príbeh začína vraždou mladého chlapca, ktorého telo nájdu visieť vo vežiaku v Pripyati. Vyšetrovanie vedie Ukrajinský milicionár, neoficiálne policajt s menom Josef Melnyk, ktorému pridelia čerstvú absolventku policajnej akadémie Novakovú. Povinnosťou Melnyka a jeho asistentky je prípad vyriešiť, no neochota a korupcia Ukrajinských úradov v dobe vojny na Donbasse mu to iba sťažuje. A práve tá neochota privádza na územie Ukrajiny vyšetrovať tento čin Moskovčan Alexander Rybaľko, ktorému za dolapenie vraha ponúka vplyvný muž tučný balík peňazí. Melnyk a Rybaľko, nezávisle od seba, vyšetrujú tento ohavný čin, zisťujú spojenie s dvojnásobnou vraždou z roku 1986. Čas však rýchlo uteká a počet obetí - už sériového vraha - rýchlo stúpa. Je v ľuďoch, ktorí stoja vo vojne na opačných stranách barikády ešte toľko empatie a odhodlania, aby medzi sebou odstránili predsudky a spojili sily proti akémukoľvek zlu? Alebo si budú klásť ako sa hovorí polená pod nohy len z dôvodu národnosti, kariérnemu posuvu či štedrej finančnej odmene?
Celkovo by som kvalitu knihy zhrnul do pár bodov, pár bodov ktoré kniha má -
Skvelý príbeh musím uznať že samotný scenár knihy, príbeh akým sa jednotlivé postavy uberajú, ma nútili čítať v každej voľnej chvíľke, ktorú som mal. Napätie sa stupňovalo, zvraty boli nečakané a veľkým plusom knihy je, že nekončí ani pár strán pred koncom. Dej je neustále dynamický, akčný a zaujímavý , plný zvratov, beží úplne do poslednej strany, do posledného slova. Pri posledných stranách som si povedal, že už bude vrah chytení, už sa nič diať nebude iba akýsi epilóg, no v úplnej hĺbke svojej duše som sa mýlil. Autor využil príbeh na plno do totálneho konca, čo som snáď pri samotnej knihe (ak neberieme do úvahy trilógiu či sériu) snáď ani nevidel.
Skvelé postavy Ako Rybaľko, tak aj Melnyk si ma dokázali získať. Obaja mali vlastný cieľ kvôli ktorému sa pustili do vyšetrovania a chceli dolapiť vraha za každú možnú cenu. Ani vedľajšie postavy neboli na zahodenie, práve naopak. Konečne kniha kde mi záležalo aj na osudoch vedľajších postáv a tŕpol som pri každom momente, kedy sa im mohlo niečo stať.
Skvelá atmosféra Ponurá, smutná, nostalgická ale aj mysteriózna atmosféra. Je snáď niečo desivejšie ako vyšetrovanie zločinu v Černobyle, kde na vás za každým rohom číha nie len vrah, ale i radiácia ktorá Vás aj po toľkých rokoch dokáže za krátku chvíľu zabiť? Je niečo desivejšie ako opustené mesto, ktoré by ste o samote v noci nechceli navštíviť, pretože v ňom cítite aj po toľkých rokoch tú krivdu, ponurosť, osamelosť ktorá z neho každou minútou rastie a rastie? Desivejšie je to azda v súčasnosti, keď sa niekoľko stoviek kilometrov od Černobyľu zvádzajú tvrdé boje medzi vojakmi Ruska a Ukrajiny. Kde to na oboch stranách zavádza podrazmi, korupciou, klamstvami a predovšetkým peniazmi. Páči sa mi, že autor sa nezamiešal do politického aspektu vojny či Černobyľu ale nechal tomu akýsi voľný priebeh a dal možnosť vyjadriť sa prostredníctvom postáv na oboch stranách. V podstate sa všetci zhodovali v jednom akákoľvek vláda je skorumpovaná, zavádza, klame a je im ľahostajný život bežných, obyčajných ľudí.
Neviem či autor navštívil počas písania knihy Donbass, Pripyať, samotnú Ukrajinu či Rusko, ale vierohodne vykreslil všetky tieto reálie od minulosti po súčasnosť. Nenechal sa zlákať jednostrannosťou, ukázal chyby v systémoch minulosti, súčasnosti ale i budúcnosti.
Prajem si, aby bolo viac takýchto kníh, ktoré ma nadchnú, pohltia a po dočítaní mi bude smutno. Ja môžem ohodnotiť len a len plným počtom hviezd a odporúčam knihy každému fanúšikovi kriminálneho žánru ale i fanúšikom takého Stalkera. Kniha jednoznačne má čo ponúknuť ale aj ostatným čitateľom a verím, že si ju každý jeden z Vás naplno vychutná.
V poradí okrúhli 10ty diel skvelého komiksu Živí mŕtvi od Roberta Kirkmana je za mnou. Seriál som pozrel už veľmi dávno, hlavne teda sériu v ktorej do deja vstúpil Abraham s Rositou a Eugenom a táto časť bola zatiaľ čo sa týka pôsobnosti asi najďalej od seriálu. Dokonca aj návrat istej postavy s ktorou sme sa už stretli v komikse mi prišiel o výrazne skorší čas oproti seriálu.
Tento diel nebol príliš akčný, aspoň nie z toho agresívnejšieho postavenia. Skupina spolu v určitých obmenách putuje už dlhú dobu a ľudia v nej začínajú mať voči sebe averziu, hlavne, keď do skupiny príde ďalší alfa samec Abraham u ktorého niektorí vidia spásu a niektorí pravý opak. Nájdu po udalostiach v tejto časti spoločnú reč? Odložia bokom svoje staré ale i nové spory? Dokážu sa v tak pochmúrnej a smutnej dobe opäť emočne, psychicky ale i fyzicky postaviť a čeliť reálnym problémom? Alebo to už pre niektorých je príliš veľa a radšej obetujú skupinu len pre to, aby dosiahli svoj pokoj a svoje blaho? Ak áno, vyčítal by im to vôbec niekto z našej pozície z pozície čitateľa, ktorý si otvorí komiks v príjemnom kľudnom a bezpečnom prostredí? Ktovie.
Táto časť nám ponúka nahliadnutie do hláv ďalších postáv, nie len do tej Rickovej a začína to byť z pohľadu skupiny dosť hektické. Navyše, návrat staro-novej postavy môže priniesť nové príležitosti v ďalších častiach, keďže sa jedná o postavu, ktorá bola v seriáli dosť podstatná. Nechám sa prekvapiť.
Táto časť komiksu sa teda výrazne líši od seriálu (ak v ňom vôbec niečo z tohto aj bolo) a ja som tomu z časti rád. Postavy sa nám viac vykreslili, agresivita zombie a prvé veľké stádo prekonalo moje očakávania a tak sa môžem tešiť na ďalší, určite veľmi zaujímavý diel s číslom 11.
Túto časť hodnotím 5 hviezdičkami aj keď nechýbalo veľa aby som nedal o jednu menej.
