Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po tom, čo som prečítal Minimalizmus, táto kniha, len čo mi padla do oka, išla do poradovníka. Čítal som ju v rušnom svete a pomohla mi pozrieť sa na moje používanie mobilu, sociálnych sietí, ... nielen ako na riziko, ale al ako na výzvu k uvedomelejšiemu užívaniu. Táto kniha ma riadne prefackala, nečítala sa ľahko, lebo som sa v mnohom sám našiel ako obyčajný konzument, kompulzívny používateľ, stále s nutkaním kontrolovať pozretia a úspech mojich storiek, či príspevkov, alebo len taký internetový tulák. Vďaka tejto knihe som sa postavil na digitálnu váhu a zistil som, že som digitálne obézny. Chce to nejakú dobrú diétu. Je pre mňa zdravým receptom, ako začať digitálny detox. Viedlo ma to k osobnej výzve kreativity. A uvedomil som si, že chcem urobiť niečo preto, aby sa zo mňa stal tvorca hodnotného obsahu. Paradoxne som začal používať mobil viac, ale môžem vám potvrdiť, že je to iné ako bolo predtým.
Rovnaký autor ako pri knihe Buď, kde si, a pre mňa kniha na cestu pri mojom presune z Východu na Západ. Kniha opisuje púť. Nechcem sa venovať obsahu, skôr tomu, čo čítanie vyvolalo vo mne a prečo som si ju vybral, ako môjho osbného sprievodcu mojou cestou na Západ. Existuje niečo také, ako terapia chôdzou. A správu o mojom presune z miesta, kde mi bolo dobre, som tiež potreboval vnútorne prijať a spracovať. Pomohlo mi čítanie tejto knihy v kombinácii so skorým ranným vstávaním a dlhými prechádzkami mestom, prírodou. Myslím, že keď zrátam trojmesačné obdobie, vstávanie o pol piatej a denné prechádzky priemerne o dĺžke 20 km nachodených, tak nám vznikne celkom pekná
vzdialenosť, aby som to neprehnal uberiem a uspokojím sa so vzdialenosťou cca 1500 km. A to som nikam nešiel, len sa prechádzal miestami, kde som bol. Akosi som skĺbil jednu i druhú knihu a popri tom, že som zostal, kde som, som šiel na Západ a symbolicky som tu prišiel pešo. Nepovažujem to za bezduché kráčanie, skôr sa sám seba pýtam, koľko kilometrov musím v živote prejsť, aby som niečo prijal?
Táto kniha si ma našla v deň, keď som sa dozvedel zmenu pobytu, že môj čas v istom meste je spočítaný. A že život nevie byť humorný?! Povedia ti, že “Choď preč!” A tu ti príde kniha o tom, aby si zostal, kde si. Chápete ma, že táto kniha je tým pádom pre mňa osobná. Ak mi nejaká kniha prišla práve v pravom čase, tak táto to je určite. Skúsenosť zmeny pôsobiska s takýmto dobrým návodom bola príležitosťou zostať sebou samým tam, či tu. Aj prežívaná zmena nemusí spieť k zabudnutiu, či posadnutiu novátorstvom. Viete v mojej činnosti sa veľmi ľahko dá skĺznuť ku skostnatenému zakotveniu v tradíciách, až sa tradičná akcia môže stať dôležitejšia ako pochopenie, kvôli čomu ju robíme. Akcia pre akciu. Je rovnako možné prísť a všetsko stare porušiť a zavádzať novinky, bez pochopenia kontextu a citlivosti k miestu a ľuďom. Mňa baví rozvíjať, nie rozbíjať. Pozvanie k stabilite, ktorá je ako domov, ktorý máme radi a odkiaľ sa púšťame na dobrodružné výpravy za pochopením nových možností. Možno nemusíš nikam ísť a rovnako možno musíš opustiť pohodlné miesta, aby si bol tam, kde máš.
Santiago je fenomén, ktorý priťahuje veriacich i neveriacich. Mnoho pútnikov si len potrebuje oddýchuť od rýchleho tempa, trochu usporiadať myšlienky, pretnúť každodennosť. Pre mňa osobne je púť do Santiaga zatiaľ o veľkej túžbe, ktorá sa už viac krát nepodarila zrealizovať. Pozvanie som už dostal viac krát, ale pri mojom životnom štýle si to vyžaduje príliš veľa času, ktorý si neviem nájsť súvisle. Nuž smoliar, alebo
jednoducho život je taký. Pri jednej životnej správe, som sa začal prechádzať zavčas rána, privstal som si a také 2-3 hodinky som sa prechádzal mestom. Možno som urazil vzdialenosť medzi Východom a Západom po vlastných. Nebolo to síce Santiago, ale kráčanie s dobrým úmyslom má svoju moc. Koľko nachodím aj tu kde momentálne žijem, a Santiago mám tak nadosah, nielen tak blúdiť okolím, ale každým krokom sa priblížiť k ľuďom.
Veľmi boľavá výpoveď. Nie je to ľahké čítanie. Prichádza ako spytovanie svedomia. Tak ako radiácia je neviditeľným zabijakom, podobná je i každá ideológia. A ak na jednom mieste a v rovnakom čase vypukne tragédia oboch, trpí množstvo nevinných. Bola pre mňa kniha plná ublíženia i húževnatého boja o vyrovnanie sa s nenávratnou stratou. Veľmi relativizuje moje problémy a nespokojnosti a dáva im vhodnejšie miesto. Zároveň je pre mňa výpoveďou, ktorá ma učí počúvať pozorne ľudí okolo mňa. Čo sme sa dozvedeli od mocných tej doby? Nič, zahmlievanie, vystavenie nebezpečenstvu jednoduchých ľudí, len aby udržali svoje pozície a aby neutrpel nereálny svet. Akú cenu majú moje plány a myšlienky, moja túžba o dobrý obraz mojej osoby, či môjho diela? Väčšiu ako ľudia, ktorým sa venujem? Prichádza mi i ako veľmi dôležité schopnosť kritického myslenia. Vzbudiť záujem i o seriózne poznanie minulosti, lebo aj černobyľská nehoda, nie je len krátkodobé zlyhanie, ale má následky až dodnes.
“Už ma veľmi unavuje nenávidieť ľudí!” Takto sa vyjadrila manželka tohto teroristu, a matka syna, ktorý sa rozhodol nepokračovať v stopách svojho radikalizovaného otca. A vieme si predstaviť, že to muselo byť peklo, žiť s označením to je syn toho teroristu. Koľko utrpenia spôsobil tento otec svojim najdrahším. Vydal ich na milosť a nemilosť verejnej mienke, zovšeobecňovaniu, že aký otec taký musí byť i syn. A ruku na srdce, aj ja si často zaškatuľkujem ľudí, je to tak jednoduchšie. No tým nedávam šancu spoznať naozaj. Terorizmus je slepá nenávisť, je jedno komu ublížime, nepotrebujeme ho ani poznať. Chýba v ňom vzťah. Je čestné riešiť konflikt s osobou, ktorá nám ublížila, namáhať sa v hľadaní pochopenia a porozumenia. Čítaním tejto knihy som pocítil povzbudenie, aby som tu bol pre každého, aby som odbúraval predsudky, aby som sa stával tvorcom porozumenia medzi rôznimi skupinami. Je to neuveriteľne krásny pocit, ak sa mi podarí zjednotiť pre dobrú vec i rozdielnych ľudí.
Povedal by som, že Paul, sa stal mojim priateľom, tým, že som bol jeho čitateľom. Nie je to vôbec ľahká kniha, hoci sa číta veľmi intenzívne, ale napokon je o živote a smrti, tak čo by sme mohli čakať ľahké čítanie?! Napriek všetkému som mal pocit, že je predsa len viac o živote, a dokonca by som si dovolil v mojom osobnom prípade povedať, že povzbudzujúcou knihou i pre moju hodnotu života.
Po prečítaní knihy som zostal v tichu, doľahlo na mňa, že tento konflikt nemá víťazov a o hrdinoch tiež ťažko hovoriť, a že život mnohých ľudí je kvôli tejto nezmyselnej agresii otočený úplne naruby a to nie je až tak ďaleko od nás. Príliš blízko od našich hraníc, aby sme mohli zostať ľahostajní. Nuž vnášať kúsok ľudskosti do nášho životného priestoru, je to čo môže urobiť každý, aby oslabil agresiu, ktorej ani u nás nie je málo. Zvrátiť tento konflikt asi nie je v našich silách, ale mnoho drobných osobných konfliktov áno. Kvalitná kniha.
Nuž... Keďže som knihu dostal ako darček, nechcel som byť nezdvorilí a postupne som sa dostal k jej prečítaniu. Asi by som si jú sám nevybral a tak trochu si ma našla. Zvláštna romantika, čo sa stáva útekom pred tým, čo by sme považovali za obvyklý scenár, dokonca je to nasmerované hlboko do minulosti postáv, ktoré však postupne na to prichádzajú, že minulosť sa dohnať nedá. Ako by som to povedal, zaujímavý osud autora, nevšedný humor, chválim preklad, vďaka nemu veľmi ľúbivé čítanie, opis miest je neskutočný, najmä, ak vám pripomenú miesta o ktorých by ste sa lepšie nevedeli sami vyjadriť. Mám pocit, že keby sa jadro príbehu vynechalo, čitateľ by sa čudoval, čo také sa medzi začiatkom knihy a jej koncom udialo také výnimočné, že to stálo za napísanie knihy, a v tom je to ozaj zaujímavé.
Neuveriteľne strhujúci príbeh chlapca, ktorý mal sen na dosah ruky, no úplne bežnou udalosťou sa však rozlynul. No možno práve táto povaha trochu snilka mu pomohla prežiť nepredstaviteľné. A jeho príbeh je výkričníkom každému, kto by chcel svoj život prežiť len tak bez snov.
