Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Prvýkrát vyšla v roku 1927. Vážne. Je veľmi aktuálna. Povzbudivá. Text Desideraty sa chcem naučiť naspamäť - v prípade potreby "vyloviť z pamäte" a použiť v zmätočných časoch.
Číst víc
Prečo si prečítať túto knihu?
Pretože je pekná, pretože je o živote, pretože v nej nie sú zbytočné drámy a chaos.
Pretože je aj o zvieratách aj o skutočných ľuďoch a má hlavu aj pätu (to mám z knihy:-).
Pre mňa prekvapivo veľmi príjemný čitateľský zážitok, v poradí tretia knihy od autorky pani Eriky Hornákovej, ktorú ktorá som si prečítala a musím povedať, že si udržala štandard.
Zaujímavá kniha, dobrý dej, tzn. kým sa cez deň mohla iba som čítala a čítala a hoci som vedela predpokladať dej zároveň som vždy zostávala v napätí ako presne zareagujú postavy a to bolo to zaujímavé, to dobré na tejto knihe.
Každá postava v tejto knihe mala svoje vlastné sny a nezlomnú vieru, trpezlivosť, láskavosť. Žiadne prehnané fňukanie, osočovanie, hádky.
Žiť podľa seba chce kuráž.
A aj táto kniha je iná želám jej veľa veľa nových spokojných čitateľov :-)
P.S. Ak máte radi kopce, prírodu, svitanie a všetky 4 ročné obdobia, som si skoro istá, že sa Vám bude páčiť.
Mrzí ma to, ale kniha sa mi nepáči.
Môj názor je, že vyšla omylom.
Dospelá žena predsa nemôže myslieť ako hlavná postava v tejto knihe a spisovateľka zasa nemôže použiť toľko viet v štýle "jedna pani povedala" a vyžívať sa v ohováraní.
A keby... sa opakovalo v knihe niekoľkokrát, až som si nato zvykla. A keby sa nestalo, a keby... som tú knihu mala pri sebe opäť by som nadšene opísala pasáže, ktoré ma oslnili.
Knihu som dočítala dnes skoro ráno. Čítať som ju začala hneď po "Nočnom vlaku do Lisabonu" (vraj sa to nemá, povedala mi raz jedna, nemá sa čítať ďalšia kniha toho istého autora jedna za druhou, nestihla som sa spýtať prečo, v čom je problém, ale zato si to stále pamätám a nadšene to porušujem).
Mercier sa mi tak páčil, nemohla som odolať, Lea vyšla nedávno, načo čakať.
Lea, nadaná huslistka, dievča, čo sa zamiluje a hrá na husle. Prehrávam si v mysli celý jej príbeh, jej osud, ale viac ma zaujíma postava jej otca. Otec vystupuje ako rozprávač, dej je naozaj napínavý, zaujímavý, kniha ponúka skutočne ponúka "neobyčajný čitateľský zážitok".
Teraz je pre mňa Pascal Mercier Prado a Van Vliet.
Túto knihu viem len a len odporúčať.
Čo ma kniha naučila:
Ak by to bola len táto jedna jediná myšlienka, stačilo by to. "Je to omyl veřit, že rozhodující okamžiky života, kdy se jeho navyklý chod navždy mění, musí překypovat hlasitou a pronikavě nasvícenou dramatičností, podemílanou prudkými vnitřními hnutími." Kniha mi pripomenula, donútila ma rozmýšľať o tom, že tie skutočné veci sa dejú nenápadne, pomaly. "Ve skutečnosti je dramatičnost takovéto život měnící zkušenosti často neuveřitelně tichá. Má tak málo společného s třeskem, žíhavým plamenem a výbuchem sopky, že si té zkušenosti ve chvíli, kdy ji nabudeme, často ani nevšimneme."
Okrem toho v mojej hlave zostalo ešte toto: "Bereš se moc vážně".
Kniha Vás donúti rozmýšľať, bude sa Vám páčiť. Kým som ju čítala hľadala som na mapách miesta, ktoré v knihe Pascal Mercier spomína, bavilo ma cestovať prstom po mape, bavilo ma lúskať cudzie slová (Portugalsky neviem, nato sú predsa online slovníky a chuť učiť sa), bavilo ma listovať späť a čítať zaujímavé myšlienky znova a znova a myslieť! Porozumieť im. Filozofické úvahy, listy Amadea de Pradu brali dych. Rovnako ako čitateľka Zuzka Antolová, viď príspevok nižšie :-) som očarená! Podobne si zvyknem v knihách značiť pasáže, ktoré ma oslovia, aby som sa k nim kedykoľvek vrátila, túto knihu si môžem štítkami oblepiť celú.
Aký dojem urobí na Vás? Nechám sa prekvapiť:-) Čítajte.
Ešte stále putujem, ešte ju stále čítam, ale je pre mňa tou konečne zaujímavou, dobrou, fakt dobrou knihou, ktorá má čo povedať.
Odporúčam.
Čítala sa ľahko, rýchlo. Prehltla som ju za pár dní. Tešila som sa z každej jednej stránky. Zaujala ma, chytila, ale záver je u mňa taký rozpačitý. Nie som z nej momentálne nadšená, ohúrená, viem, že je o práci, o tom tlaku v nej, o šibnutých plánoch a číslach, ktoré nutne a zodpovedne treba splniť, o tom čo sa týka aj mňa a všetkých ľudí, ktorý chcú zarobiť aby sa mali o trochu lepšie. Realita. Otázka je či to má zmysel, taký život, kedy svoj osobný život vyškrtnete a tešíte, že niečo nádherné dosiahnete v tej vašej korporácií. Kariéra, peniaze, uznanie, postavenie. Niečo za niečo. Odpoveď som v knihe nenašla, možno neviem dobre čítať :-) zato mi pripomenula aká som šťastná, že nevlastním televízor! Žiadne reklamné spoty, žiadne nezmysly. Celkom som zabudla aké je to skvelé:-)
Číst víc
Môj priateľ to povedal ešte ináč. Spýtal sa ma, čo čítam. Podala som mu teda do ruky túto knihu. S údivom, krútiac hlavou mi ju po 10 stranách vrátil so slovami: "toto by som celé nezvládol".
No aj také knihy sú :-) Namietala som. Celkom zbytočne. Jeho beletria nebaví. Mňa áno, aj Amélia. Aj táto jej kniha.
Šikovne rozobrala konanie človeka v nepochopiteľnej hlúpej situácií, jeho správanie.
Náročné na čítanie, na pozornosť pri čítaní. Každá veta, každá myšlienka ma ohlušila tak, že som si spočiatku musela niektoré pasáže zopakovať, a to mi práve vyhovovalo! A vyhovuje!
Dejiny, filozofické úvahy, veľa psychológie, politika, . . . počítam na prstoch oboch rúk, o myslení, o ľuďoch, o tom aký sme, čím sme formovaný, o láske, o živote, o nás bez prikrášlenia. (Naša) krutosť a krehkosť zároveň.
Vyčerpala ma. To sa mi ešte pri žiadnej inej nestalo. Vyčerpala ma, dala mi zabrať, bola to "drina", ale oplatilo sa venovať jej tú energiu. Všetko sa mi to vrátilo späť, rozhýbala moju myseľ.
Odporúčam.
