Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Čítala som ju v autobuse, aj keď mi býva zle a jej voňavé stránky som uprednostnila pred lákavou marcovou prechádzkou a slnkom, čo klame krajšie ako akýkoľvek politik na našej scéne.
Franny ma veľmi, veľmi hnevala a napriek tomu som si ju obľúbila. Fandila som jej pri jej neuchopiteľných myšlienkach a pri ceste za slobodnou prírodou, aj keď bola vopred odsúdená na neúspech. Majstrovské rozprávačstvo Charlotte McConaghy odkrylo záves pre tých, ktorí sa neboja nahliadnuť do (bezútešnej) budúcnosti.
Klimatická kríza, neotrasiteľná láska k prírode, ohrozené druhy, vražda, nepokoj aj zúfalstvo - tá kniha mala všetko, a hoci jej mnoho recenzií vyčíta akúsi fantastickosť (zaznela aj kritika v zmysle "neuveriteľná hollywoodska zápletka"), neha a schopnosť autorky krásne preplietať myšlienky všetko to nadnesené prekryli. Okrem toho, ja som predsa v Hollywoode bola a čo sa týka zápletok v živote, v tých som tiež majsterka.
"A možno som len dúfala, že posledný let týchto vtákov mi ukáže, kam skutočne patrím."
- Franny Stone o svojich pohnútkach a o sledovaní migrácie rybárov dlhochvostých
9/10
Mark Twain raz povedal, že človek, ktorý nečíta, nemá žiadnu výhodu oproti tomu, ktorý čítať nevie. Okrem toho, že s ním súhlasím, musím prekvapene skonštatovať, že tých negramotných ľudí je v globále oveľa menej, než som si myslela.
Až 90 % dievčat a 92 % chlapcov na svete má možnosť aspoň základného vzdelania. Drvivá väčšina detí je zaočkovaná, ľudstvo má prístup k vode a informáciám, ekonomický potenciál krajín rastie.
Aj keď lekár Hans Rosling nemal ani najmenší záujem bagatelizovať ľudské utrpenie, nedokázal sa pozerať na skreslený svet, ktorému veríme. Preto je kniha Moc faktov taká zvláštna a potrebná. Hovorí k čitateľovi pokojným jazykom, faktami, dátami a tabuľkami, ktoré sú prekladané autorovými životnými skúsenosťami a testom, v ktorom takmer každý človek zlyhá.
Keď som ju dočítala, usmievala som sa. V tomto náročnom období je ako vedecký balzam na dušu. Ooo áno, ooo ďakujem. Hans, česť tvojej pamiatke.
Jediná žena v miestnosti je skutočný príbeh mladučkej ambicióznej Rakúšanky s otvorenou mysľou. Napísaný trochu nenápadne, napriek tomu prináša nepoznané súvislosti a zákulisie (napríklad) anšlusu alebo Hollywoodu tridsiatych rokov.
Nuž teda, kniha je sama o seba dobrá, príbeh je neopozeraný, hlavná postava rebelská a v neposlednom rade skutočná. Akurát že by som po nej neodporúčala siahať v čase čitateľského prekonávania sa, ako som to mala ja.
Prvotina Glendy Vanderah sa za mnou načiahla a dotkla sa mi priamo srdca. Záhadnou tematikou, estetikou obálky, fyzicky príjemným vzhľadom strán, delením na kapitoly.
Po veľmi dlhej dobe som dostala novú knihu (rozumej nie z druhej ruky) a užívala som si pri nej pocit neochytaných stránok. Po náročnejšej literatúre, prevažne literatúre faktu, som sa zamilovala do celkom obyčajného príbehu troch rozdielnych ľudí s veľmi sympatickým zmýšľaním.
Po nekonečne veľa knihách človek trochu očakáva, ako bude dej prebiehať a nemôžem povedať, že rozuzlenie ma zhodilo zo stoličky. Preto mi bolo občas veľmi tesno na duši, keď som otáčala stránky a tušila som, čo sa stane s malou hlavnou hrdinkou ďalej.
Autorka odviedla skvelú prácu. Úsmevne, oddychovo a s prvkami scifi spracovala hnusnú a ťaživú tému tak, že sa čitateľ zaľúbil do postáv a nechcelo sa mu odísť ani po pohár vody. Ďakujem za tento krásny počin. Nech aj vaše knižnice zdobia podobné skvosty (navonok aj zvnútra)!
No minimálne sa môžeme naučiť empatii, kritickému mysleniu a spájaniu širších súvislostí, ktoré sú v dnešnej dobe také potrebné. Skutočný príbeh Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je opäť bestseller (rozumej - opäť som sa obávala, že bude kniha preceňovaná), ale po prvých stránkach som vedela, že bude dobre. Aspoň knižne.
Príbeh bol hrozný, otvorený a boľavý. Skutočný. Otváral oči viac ako iné príbehy z obdobia holokaustu a za najviac obohacujúce považujem mená, roky a fakty, ktoré dotvárali jeho celkový rámec.
Každá kniha, ktorá nás naučí čo i len jednej novej veci, nám pomôže prepojiť si iné poznatky. Tieto príbehy do seba zapadajú ako skladačky a ty sa pri tretej šálky kávy zamyslíš, že hrdina z príbehu XY sa mohol stretnúť s hrdinkou XX z knihy tamtej či onej a ucelený obraz je na svete.
Knihu ako celok - príbeh, preklad, fyzický výtlačok, predslov, doslov a dokonca aj bibliografiu hodnotím ako umelecké a sčasti aj vedecké dielo veľmi vysoko. A ešte bola - ako bonus - aj dojímavá.
Pierrot mal len 8 rokov, keď sa stal sirotou a bol proti svojej vôli odvedený na 'vrchol hory'. Počas rokov izolácie od normálneho sveta sa mení jeho nevinné vnímanie okolia a jeho povaha sa formuje do podoby, ktorá nie je nikomu milá.
John Boyne teda na stranách tejto knižky, primárne určenej detskému čitateľovi, aj dospelému ukáže, aká je detská duša krehká, zraniteľná a aký pozor si treba dávať pri zaobchádzaní s ňou.
Kto dokázal oceniť príbeh Chlapca v pásikavom pyžame, toho zaujme aj život malého Pierrota na vrchole hory.
Stranu za stranou spoznávam príbeh tohto neobyčajného muža, ktorý nedbanlivo, no predsa s noblesou očarí každé dobrodružné srdce.
Miestami sa usmievam, chvíľami sa mi chce plakať, potom sa nahnevám na Chrisovo správanie. Prežívam s ním teplé mesiace, stretnutia a dobrými ľuďmi a strastiplnú cestu na Aljašku. Bojím sa oňho, aj keď viem, ako to dopadne. A hoci som prvé stránky tápala, z celého ju odporúčam.
.
Odpočívaj v pokoji, Chris, a dávaj zhora pozor na všetkých dobrodruhov.
Toľkokrát ospevovaná biografia Michelle Obama si naplno získala moje sympatie. Od prvej strany ma presvedčila o sile a autenticite tejto ženy. Stala sa mojou imaginárnou priateľkou, ktorú som túžila s každým zoznámiť (a preto som ju do zodratia nosila so sebou v batôžku).
Aká krásna a ľudská bytosť je to! Nežne bojujúca za spravodlivosť a nikdy sa nevzdávajúca. Previedla čitateľa svojím životom bez tajností, odhalila neistoty a zanechala dôležitý odkaz miliónom dievčat po celom svete. Na vlastnom príklade ukázala, akú širokú škálu farieb má navonok čiernobiely svet.
Ako bonus lákavá obálka a výnimočne dobrý slovenský preklad od Tatranu. Bola plná myšlienok, ktoré som si túžila zvýrazniť, no nedovolila by som si do nej vpísať ani čiarku. Spoločne tvoria celok, ktorý odteraz budem odporúčať každému zanietenému čitateľovi v mojom okolí. Naozaj zaslúžene je to bestseller.
Len dodám, chvalabohu za to. Že takéto knihy sa šíria svetom.
Veľmi, veľmi by som chcela na tento príbeh napísať pozitívnejšiu recenziu, nedá mi to však. Je to pekne a hladko napísaný príbeh, ktorý však čitateľa neobohatí zásadnými myšlienkami. Netreba sa nad ním zamýšľať ani pozastavovať, zapisovať si myšlienky a po určitom čase, ktorý uplynie od čítania, vo vás nezanechá žiadnu stopu.
A to je presný opak toho, čo očakávam od kvalitnej literatúry. Preto hodnotím 2/5 bodov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Len nedávno sa mi dostala do rúk a vďaka jej útlosti veľmi rýchlo pribudla na zozname prečítnaých kníh.
Nesie v sebe útržok života Poľky v stredných rokoch, čiastočnej židovky, ktorá len z diaľky a akoby cez hmlu opisuje vojnové udalosti. Len v krátkosti spomína roky, počas ktorých viedla francúzske kníhkupectvo v Berlíne. Hlavnou dejovou líniou je rozprávanie o jej strachu a neustálom premiestňovaní sa po francúzskych mestečkách, úspešne ukončenom emigráciou.
Napriek relatívnej ťažobe, ktorá sa knihou tiahne, v nej možno nájsť aj mnoho úsmevných chvíľ. Mojou obľúbenou sa stala scéna, keď Francoise prepustili bez peňazí na slobodu z dočasného väzenia. Cudzia staršia pani jej pomohla vstať, keď ju premohli mdloby a odviedla ju do fungujúcej reštaurácie v malom francúzskom mestečku. Keď sa Francoise snažila vysvetliť obsluhe, že nemá peniaze, čašníka jej milo povedala, že pani za ňu zaplatila polievku, hlavný chod, koláč aj kávu a uistila sa, že zostane aj na sprepitné. Pokrčila plecami, usmiala a sa dodala, že takto to u nich chodí.
V originálnom znení niet kde skloniť hlavu sa tento tenký zväzok ako zápisky autorky objavil až v roku 2010. O Francoise po emgirácii v roku 1945 sa nevie takmer nič, naďalej pokračovala v živote v skromnosti a utajení.
