Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Názov knihy Ja som tu len škrečok môže na prvý pohľad v čitateľovi evokovať, že v príbehu bude škrečok predstavovať pasívnu postavu, ktorá nemá vplyv na dianie, opak je však pravdou, pretože škrečok Oleg tu vystupuje nielen ako rozprávač, ale je zároveň hlavnou postavou. Škrečok Oleg hneď v úvode upozorní čitateľa, že to nie človek si vyberá svojho škrečka ale škrečok si vyberá rodinu, do ktorej bude patriť.
„Aby som to povedal hneď: my škrečkovia máme ľudí radi. Prečo? Lebo sa tak pekne ľahko dajú vychovať. Pevne sa prichytíš o dvierka klietky – a už ťa z nej vyberajú. Potrasieš fúzikmi – a už ťa hladkajú. Ukážeš zúbky a zagúľaš očami – a už dostávaš maškrty. Pokús sa o to s nejakou mačkou!“
Kniha začína rozprávaním ako sa Oleg dostal z obchodu so zvieratami do ľudskej rodiny a pokračuje rozprávaním ako to v takej rodine, ktorej súčasťou je škrečok, dvaja dospelí a dve deti, funguje. Kniha je písaná akoby svoj príbeh škrečok čitateľovi (alebo inému škrečkovi) rozprával v prítomnom momente na priateľskom stretnutí, ubezpečuje sa, že čitateľ rozumie tomu, čo mu Oleg hovorí, prihovára sa mu a nechýbajú ani rôzne odbočky ako pri živom rozhovore.
„Teraz mi napadlo: musím si na chvíľu odskočiť von, aby som si pozrel spln mesiaca. Dnes totiž je a tu u nás ho vidíš len z operadla kresla pri okne obývačky. V každom prípade ako škrečok. Potom budem pokračovať v rozprávaní. Ani to nebude trvať dlho...“
Dej je písaný v dlhšom časovom horizonte, ktorý je ťažko odhadnúť presne, úvod sa mohol udiať pred pár dňami ale i mesiacmi. Celé rozprávanie smeruje k momentu, kedy škrečok Oleg urobil zásadnú škrečkovskú chybu a takmer odhalil staré škrečkovské tajomstvo.
Priestor príbehu je reálny, odohráva sa v obchode so zvieratkami, v rôznych miestnostiach domu rodiny Könnemannovcov a v škrečkovej klietke, vystupujú tu reálne ľudské postavy a ďalšie zvieratá, ktoré do príbehu vnášajú napätie, tieto zvieratá nerozprávajú, tak isto, ako s ľuďmi nehovorí škrečok. Aj keď je kniha písaná humorne, ponúka podnet na zamyslenie sa, ako asi myslia nielen škrečkovia, ale aj hociktoré iné zvieratá okolo nás, čo môžu v súvislosti so správaním ľudí vidieť, cítiť, myslieť si, a čo by nám povedali, keby vedeli rozprávať ľudskou rečou.
Po prečítaní knihy zostáva čitateľovi na tvári mierny úsmev a aj keď si to možno nechce priznať, aspoň na chvíľu zatúži mať takého šibalského škrečka doma.
Z hľadiska lexikológie a štylistiky, kedže ide o rozprávanie, v knihe dominujú vnútorné monológy škrečka a opisy diania, ktoré sú však popretkávané priamou rečou ľudských postáv a preto dielko nepôsobí nudne. V knihe nie je udané odporúčanie pre akú vekovú kategóriu je príbeh vhodný, osobne by som ju odporúčala pre deti vo veku 8 – 12 rokov, pobaví však aj staršieho čitateľa. Mladšiemu dieťaťu by kniha nemusela pasovať práve z dôvodu dlhších pasáží bez priamej reči.
Všetky doteraz vydané denníky som čítala s niekoľkoročnými odstupmi, ale tento som si objednala viacmenej hneď po vyjdení. Hoci som o 3 roky staršia ako Paula v tejto knihe, prvý ročník na VŠ si dobre pamätám, preto sa mi niektoré časti zdajú dosť neuveriteľné. O nekonečných problémoch so psami už človeka tiež prestáva baviť čítať a Lukáš mi miestami strašne liezol na nervy. Po Džínsovom denníku z Lukášovho pohľadu sa mi zdalo akoby ten chalan osprostel zo dňa na deň. Keby to bol môj chalan, tak ho - pri tých scénach čo tam stváral - veľmi rýchlo vyfliaskam a poriadne kopnem do sedacej časti.
Celkovo hodnotím túto knihu ako najslabšiu z celej série. Napriek tomu som však zvedavá ako sa to s Paulou bude vyvíjať ďalej, takže si určite prečítam aj DD5 a aj ďalšie (prípadné) časti.
Táto kniha a tento príbeh sa ihneď po prečítaní zaradil na popredné priečky do rebríčka mojich TOP kníh. Bola to prvá kniha ktorú sme si so sestrou od tohto autora kúpili a po prečítaní sme bez zaváhania investovali aj do ostatných. Kniha písaná jednoduchým štýlom s hlbokou myšlienkou - také sú všetky knihy od Johna Greena. Osobne si myslím, že filmová verzia tejto knihy je rovnako kvalitná ako kniha samotná. A to som ešte nezažila pri žiadnej knihe. Ak si radi pri knihe poplačete, táto je úplne ideálna. Odporúčam.
Veľmi šikovne vypracovaný matematický pracovný zošit. Deti s ním rady pracujú lebo úlohy v ňom sú ľahko pochopiteľné a zábavné. Cvičenia pri každej číslici sú odlišné takže sa nemusíte báť jednotvárnosti pri učení. Odporúčam.
Knihu som čítala pred rokom, našťastie požičanú z knižnice, inak by mi bolo ľúto peňazí. Na môj vkus je tam priveľa opisovej omáčky a v prvej polovici knihy sa strašne skáče od postavy k postave, o časovej línii nehovoriac. Viackrát som mala nutkanie knihu zatvoriť a vrátiť nedočítanú. No zvedavosť zvíťazila a nejak som sa cez to prekúsala. Druhá polovica bola trochu lepšia, čosi sa začalo diať, ale podľa mňa to mohlo byť aj lepšie. Pokračovanie som nečítala ani to nemám v pláne. Ďalšiu takú tortúru by som neprežila. Kniha môže mať svoje čaro pre čitateľov ktorí majú radi opisy viacerých udalostí z pohľadu troch miliónov postáv. U mňa nič moc.
nebyť mojej mladšej sestry, asi by som túto knihu nikdy nečítala. A netušila by som o aký zážitok by som sa pripravila. Úžasne napísaný realistický príbeh dvoch mladých chorých ľudí a ich rodín. Určite sa k tejto knihe ešte vrátim :)
Tieto knihy ma tak uchvátili, že nedokážem myslieť na nič iné. NESKUTOČNÝ príbeh. Táto séria určite patrí k tým, pri ktorých človek žasne, ako niekto môže vymyslieť taký prešpekulovaný dej. Po prečítaní prvých dvoch častí som stále nevedela predvídať ako to celé dopadne. A to sa naozaj tak často nestáva. Ak napíše táto spisovateľka ďalšie knihy, určite budem medzi prvými čo si ich objednajú. ♥
