Džínsový denník 4

Séria Džínsový denník patrí medzi moje obľúbené a dovolím si povedať, že ani väčšina zahraničných kníh sa jej nevyrovná. Preto, keď som zistila, že Zuzka pokračuje v písaní o Paulinom živote, bola som nadšením bez seba a utekala som si DD4 kúpiť do kníhkupectva hneď po vydaní. Po prečítaní môžem rovno povedať, že kniha ma v ničom nesklamala. Zatiaľ čo DD3 bol trochu slabší oproti svojim predchodkyniam, táto časť mi to plne vynahradila. Paula je opäť na scéne a s ňou aj jej vtipné príhody, pri ktorých som sa zasa vyškierala ako blázon a ktoré mi výrazne zlepšili náladu. Ale nebolo to len o tom. Predsa len už Paula nie je na strednej a všetko nie je také jednoduché, ako sa zdá. Zuzkin štýl písania si ma k sebe opäť raz pripútal a kým som v rekordnom čase neobrátila poslednú stránku, nepustil ma. Priznám sa, že koncom som bola dosť otrasená a dlho som naň nadávala a nevedela sa s ním zmieriť, ale na druhú stranu som rada, že to bolo takto ukončené. V živote tiež nefunguje všetko ako v rozprávke. Som zvedavá, ako to nakoniec Zuzka celé vyrieši a o čom vlastne bude DD5, ale som si istá, že ma ešte milo prekvapí. :)

Prvý Džínsový denník ma zastihol ešte pred strednou, kedy som čítala všetko, čo s touto "významnou životnou etapou" súviselo a keďže ma knihy denníkového typu vždy zaujímali, pustila som sa aj do tejto knižnej série, ktorá ma sprevádza až po maturitu. Keď si knihy čítam spätne, vidím, že sa v mnohom mýlili. Ponúkali nepravdivý obraz o skutočnom stredoškolskom živote, o medziľudských vzťahoch, všetci v knihe sú dá sa povedať extrémisti, buď sú zlí alebo dobrí, bieli alebo čierni, neexistuje nič medzi. A hlavná hrdinka? Škoda reči. Môj obdiv patrí jedine Jurovi, Denisinmu frajerovi, za to, že ako jediný do nej nebol zamilovaný. No a nad tými ostatnými ctiteľmi len krútim hlavou. Prečo? Aké má Paula pozitívne vlastnosti? Aké prednosti? Čo ju v skutočnosti zaujíma? Čo má rada? Ako vidí svoju budúcnosť? To sa nedozvieme ani v jednom jedinom dieli. Vždy sa stretávame len s tým, že je naozaj neschopná, nekomunikatívna a absolútne dezorientovaná. (Takisto mi časom začali vadiť jej psy- no seriózne, keď je s nimi toľko problémov, tak ich asi nemám, a veta: "Belko mi skočil do postele" mi už lezie hore krkom.) No ale dobre, našla svoju osudovú lásku, sú spolu šťastni, happy end. A zrazu príde vysoká škola a celý kolotoč sa roztočí znova a kto dovtedy nepoznal význam slova "deja vu" si už jeho zmysel po prečítaní Džínsového denníka 4 isto domyslí. Tie isté charaktery, tie isté problémy, žiaden posun. Autorka napísanie ďalšieho dielu demonštrovala tým, že chce ukázať, ktorým smerom sa jej postavy vyvinuli. Prepáčte mi všetci tento spoiler, ale nevyvinuli sa nikam, len riešia dookola to isté. No a k opisu vysokej školy sa ani nebudem vyjadrovať. Ako vysvetlenie mi prichádza na um len jediné - autorka sa pravdepodobne nepohybuje v kruhu dnešnej mládeže (ani tej z etapy, kedy sa odohráva dej jej príbehu), inak by vedela, že slová ako "vole" a "bro" sa určite v slovníku tejto vekovej kategórie nevyskytujú a počítačové hry takisto nevypĺňajú čas osemnásťročných dievčat. Dúfala som, že autorka vykreslí konečne Paulu ako ženu činu, ktorá sa aktívne zapája do diania okolo seba a nenechá si permanentne skákať po hlave. Namiesto toho sa stretávame s dievčaťom, ktoré sa nevie dopraviť na druhý koniec mesta, bojí sa spoznávať svet, najradšej by ostalo vo svojom rodnom Lamači. A to, že rozchod s Lukášom bola len a len jej chyba, to, dúfam, nemusím vysvetľovať.