Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Šepkár začína ako psychologický thriller s ústrednou zápletkou okolo únosu dieťaťa. Prvých sto strán pôsobí pomerne pomaly, s množstvom detailných opisov a zdĺhavých dialógov, ktoré môžu na prvý pohľad odradiť. Avšak tieto pasáže slúžia na hlbšie vykreslenie postáv, umožňujú čitateľovi vcítiť sa do ich psychológie a pochopiť ich motivácie, čo neskôr pridáva na sile emocionálneho prežitku.
Dej naberá na dynamike, keď sa objavujú nové vraždy a záhada sa prehlbuje. Zaujímavým prvkom je dieťa, ktoré údajne "vidí duchov" a má informácie, ktoré nemôže prirodzene poznať. Toto dodáva príbehu mystický nádych, no zároveň drží čitateľa v napätí, či ide o nadprirodzený prvok, alebo racionálne vysvetliteľný jav. Záver prináša uspokojivé vysvetlenie, ktoré sa opiera o realitu, čím kniha vyniká medzi typickými detektívkami.
Hoci niektoré odhalenia z pohľadu vraha môžu oslabiť napätie, emocionálna hĺbka postáv, ako napríklad boj s alkoholizmom hlavného hrdinu, pridáva príbehu na autenticite. Celkovo ide o štandardný thriller s niekoľkými originálnymi prvkami, ktorý poteší fanúšikov psychologických drám kombinovaných s detektívnou zápletkou.
C. J. Tudor v Kriedových správach ponúka napínavý thriller, ktorý sa pohybuje na hranici medzi detektívkou a mysterióznym príbehom. Dej sleduje protagonistu Eda, ktorý sa vracia k traumatizujúcim udalostiam z detstva, kedy sa on a jeho priatelia stali svedkami série desivých udalostí. Atmosféra knihy je prepletená nostalgiou a tajomstvom, no zároveň balansuje na hrane pochmúrnej melanchólie.
Kniha dokáže vtiahnuť do deja vďaka striedaniu minulosti a prítomnosti, pričom Edova osamelosť a životné sklamania sú vykreslené presvedčivo. Zaujímavé sú postupné odhalenia, ktoré udržujú čitateľa v napätí až do konca. Hoci niektoré zvraty môžu pôsobiť mierne vykonštruovane a záver prináša isté nejasnosti (napríklad otázky týkajúce sa reverenda a symbolických kresieb), príbeh zostáva silný v emocionálnom jadre.
Atmosféra síce nie je taká temná ako v psychologických thrilleroch Sebastiana Fitzeka alebo v hororových dielach typu Reviver, no kniha stále poskytuje kvalitné a svižné čítanie. Napriek niekoľkým menej uveriteľným momentom ide o príbeh plný nostalgie, tajomstiev a detských spomienok, ktorý dokáže ponúknuť relax a pripomenúť nevyriešené tiene minulosti.
Tichá pacientka bola svižným čítaním, ktoré som zvládol za tri dni. Príbeh si ma získal komorným rozprávaním z pohľadu psychoterapeuta, ktorý sa snaží preniknúť do tajomstva pacientky Alicie, obvinenej z vraždy. Na začiatku ma kniha zaujala jemne pochmúrnou atmosférou cesta na psychiatrickú liečebňu, opadané stromy a ponuré prostredie pôsobili sľubne. Postupne však táto temnota ustúpila „normálnejšej“ detektívnej zápletke.
Najviac ma držala Alicia a otázka, či je skutočne vinná. Záver priniesol zaujímavý zvrat retrospektívne odhalenie, že Aliciine zápisky pochádzajú z minulosti, ma prekvapilo a zároveň uspokojivo zapadlo do celého príbehu. Hoci som už tušil, že doktor bude nejako prepojený s jej tragédiou, rozuzlenie pôsobilo premyslene.
Napriek niektorým vykonštruovanejším momentom ako to, že by doktor ľahko unikol odhaleniu, keby Alicia nezasiahla bola kniha dobrým psychologickým thrillerom. Avšak pre moje chute chýbala temnejšia, klaustrofobická atmosféra, akú som zažil napríklad vo Fitzekovom Pacientovi alebo vo filme Shutter Island.
Dotyky budúcnosti 2 je zaujímavá zbierka slovenských sci-fi poviedok, ktorá prináša širokú škálu tém a prístupov k žánru. Hoci ma na začiatku odrádzalo, že pôjde o príliš „slovenské“ poňatie science fiction, rozhodol som sa dať poviedkam šancu a nakoniec som neľutoval.
Prvé poviedky sú silno ovplyvnené slovenským prostredím a niekedy aj politikou, čo nebolo presne to, čo som od sci-fi hľadal. Sci-fi čítam hlavne pre únik od reality, a tieto príbehy mi tento zážitok úplne neposkytli. Napriek tomu boli čitateľné a niektoré dokázali udržať moju zvedavosť, aby som pokračoval ďalej.
Skutočné „perly“ sa však skrývali v ďalších poviedkach. Najviac ma oslovila komorná, atmosferická poviedka z prostredia Mesiaca, kde sa pestuje mimozemská kvetina. Temný vesmír, ľudská samota a pocit tajomna presne tento typ sci-fi ma baví. Objavili sa aj poviedky typu hard sci-fi, ktoré boli technicky a vedecky zaujímavé a dobre napísané.
Výhoda poviedok spočíva v tom, že sa rýchlo prečítajú, a každá ďalšia ponúka nové prekvapenie. Hoci sa našla aj jedna veľmi slabá poviedka, ktorá bola na necelé tri strany a nedávala mi zmysel, ostatné dokázali zaujať. Jedna space opera mi síce príliš nesadla, napriek tomu mi pripomenula atmosféru Hyperionu od Dana Simmonsa.
Celkovo je zbierka Dotyky budúcnosti 2 osviežujúcim pohľadom na slovenskú sci-fi scénu. Aj keď poviedky nemajú takú hĺbku ako rozsiahle romány, ponúkajú rozmanité príbehy, ktoré stoja za pozornosť.
Ak máte chuť spoznať slovenských autorov sci-fi a zažiť príjemné literárne osvieženie, táto zbierka určite stojí za vyskúšanie.
Séria Hyperion od Dana Simmonsa je často označovaná ako jedno z najlepších diel sci-fi literatúry, a po prečítaní prvej knihy plne chápem prečo. Zo začiatku som bol trocha zaskočený - archaickým prvkom stromoloďí a neznámymi pojmami, ktoré pôsobili ako úplný kontrast k realistickému sci-fi štýlu prvej knihy série Expanzia. No rýchlo som pochopil, že Hyperion nie je len klasické sci-fi, ale skutočné umelecké dielo.
Kniha je majstrovsky napísaná, rozdelená na jednotlivé príbehy postáv, ktoré sa postupne odhaľujú. Každý príbeh je iný, originálny a neskutočne pútavý. Prvý ma vtiahol svojou jednoduchosťou, ďalší ma šokoval svojou akciou a intenzitou - spomínam si na vojenské dobrodružstvo plukovníka Kassada, ktoré mi pripomínalo dramatickú napätosť filmu Gravitácia. Potom príbeh básnika z dávnej Zeme, ktorý ma očaril svojou nostalgiou a poetikou. Každý nový príbeh prevýšil predchádzajúci, až som bol úplne uchvátený.
Simmonsov svet Hyperionu je plný tajomstiev, nádhernej architektúry a atmosféry, ktorá vás vtiahne a nepustí. Záver knihy ma mierne šokoval, no iba preto, že som netušil, že existujú ďalšie diely. Už teraz viem, že nevydržím čakať na slovenské vydanie pokračovania a siahnem po českej verzii.
Hyperion je povinnou jazdou pre všetkých milovníkov sci-fi, ktorí hľadajú niečo viac ako len technické detaily - je to cesta do sveta filozofie, umenia a fantastickej atmosféry.
Leviatan sa prebúdza zo série Expanzia je presne tou sci-fi, ktorá dokáže zaplniť prázdno po kvalitnom vesmírnom dobrodružstve. Kniha prináša veľkolepý príbeh zasadený do detailne premysleného sveta, kde ľudstvo osídlilo nielen Mars, ale aj pás asteroidov. Atmosféra je pohlcujúca od života na Cerese, kolonizovanom asteroide, až po skúmanie opustenej lode, ktorá spustí reťazec udalostí vedúcich k vesmírnemu konfliktu.
Dej kombinuje napínavé akčné scény, ako únik pred „oživlými“ nákazlivými telami, s fascinujúcimi morálnymi dilemami a silnými charaktermi. Detektív Miller a kapitán Holden dodávajú príbehu hlbší rozmer ich rozdielne pohľady na svet a ich rozhodnutia vás prinútia rozmýšľať ešte dlho po dočítaní.
S každou kapitolou kniha zintenzívňuje tempo, až vás dovedie k veľkolepému finále, ktoré otvára dvere ďalším dielom. Je to kniha, ktorá vás vtiahne do vesmírneho chaosu a donúti túžiť po ďalšom pokračovaní. Už teraz viem, že ďalší diel budem čítať okamžite, hoci aj v češtine
Vražda v Mena House ma okamžite vtiahla do exotickej atmosféry Egypta, kde sa všetko točí okolo dovolenky plnej drinkov, oddychu, večierkov a napätia. Zaujímavé prostredie archeologických vykopávok dodáva knihe špeciálny nádych tajomstva a dobrodružstva. Postavy sú skvele napísané každá z nich mohla byť vrahom, vrátane hlavnej hrdinky, čo udržuje čitateľa v neustálom napätí. Kniha sa číta ľahko a plynulo, s prekvapivými odhaleniami, ktoré udržiavajú zvedavosť až do konca. Hoci som vraha podozrieval, Neubaver si dokázala udržať moju pozornosť až po poslednú stránku. Perfektná kombinácia letnej pohody a detektívky!
Úsvit Nadácie, posledná kniha zo série Nadácia, nadväzuje priamo na udalosti predchádzajúcej časti. Hlavný hrdina, Hari Seldon, pokračuje vo svojom projekte psychohistórie, tentokrát už s plnou podporou mocného robota prvého ministra, ktorého znalosť a pamäť siahajú tisícky rokov dozadu. Seldon postupne naberá tím ľudí, projekt napreduje, a Seldon sa stáva prvým ministrom Ríše.
Kniha prináša mnoho politických zápletiek, vrátane socialistickej sekty jorunaistov, ktoré miestami zaujmú, no pre mňa osobne niektoré momenty trochu narušili celkový dojem. Seldon je v tejto knihe všeobecne známa a rešpektovaná osobnosť, čo pôsobí trochu zvláštne v porovnaní s tým, ako bol vykreslený v prvej knihe Nadácia, kde bol za svoje tvrdenia o rozpade Ríše vyhostený a považovaný za kontroverznú postavu. V Úsvite je rozpad Ríše už známa skutočnosť, čo mi narušilo plynulý obraz celej série.
Čo sa týka celkového vývoja, dej sa odohráva v súčasnejšom štýle s počítačmi, prepletenými dejovými líniami a živším tempom. Hoci som ocenil dynamickejší prístup, viac mi chýbalo to tiché kúzlo prvých kníh, kde dialógy a jednoduché scény mali svoj pomalší, no hlbší rytmus. Stará atmosféra technologických prepínačov a interiérov vesmírnych lodí sa mi zdala autentickejšia a pôsobivejšia.
Zaujímavým, no miestami rozporuplným prvkom bolo zavedenie telepatie u ľudí aj robotov, čo knihu posunulo viac do oblasti fantasy než sci-fi, čo nemusí každému sedieť. Záver knihy bol na môj vkus príliš depresívny, pričom sa vytratil optimizmus, ktorý som vnímal v predošlých dieloch.
Napriek tomu, séria Nadácia ako celok zostáva výnimočným dielom a najviac si vážim prvú Nadáciu a neskoršie časti, kde sa objavujú prvky prieskumu vesmíru a hľadania Zeme. Mul ako postava ma až tak nezaujal, no teším sa na nové zážitky zo série Expanzia, začínajúcej knihou Leviatan, ktorá sľubuje realistickejší prístup k sci-fi.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Predohra k Nadácii od Isaaca Asimova prináša spätný pohľad na vznik psychohistórie a na mladého Hariho Seldona, ktorý sa dostáva do popredia po jeho osudovej prednáške. Autor na začiatku predstavuje klasický prvok nenápadného okoloidúceho, ktorý sa neskôr ukáže ako významná postava, čo sa síce opakuje aj v iných dielach, ale stále to funguje.
Kniha vychádza z premisy, že Seldon sa dostáva pod záujem samotného cisára Cleona, čo niektorým čitateľom môže nesedieť, keďže v prvej knihe Nadácie jeho proroctvá o páde Impéria neboli prijaté až tak dramaticky. Autor však tento svet v Predohre rozvíja viac do hĺbky, najmä cez prieskum rôznych častí Trantoru. To umožňuje udržať dynamiku príbehu, aj keď sa väčšina deja odohráva len na jednej planéte.
Silným momentom je objav tajomného mycénskeho sveta a spomienky na robotov, čo dáva príbehu dávku napätia. Záver, v ktorom sa odhalí, že kamarát hlavného hrdinu je cisárov poradca a zároveň robot, prináša zaujímavý zvrat. Hoci niektoré pasáže pôsobia predvídateľne, kniha si zachováva atmosféru typickú pre Asimova.
Celkovo je Predohra k Nadácii vítaným doplnkom k celej sérii, hoci niektoré časti sú menej napínavé než tie z posledných kníh Nadácie, ktoré rozširujú príbeh cestovaním po rôznych planétach. Napriek tomu dokáže udržať pozornosť a prináša pozitívne zakončenie, ktoré čitateľa nechá naladeného na ďalšie časti.
Kniha ma na prvý pohľad zaujala obalom a názvom, ktorý sľuboval kriminálny príbeh. Začiatok ma celkom vtiahol do deja, hlavná hrdinka, fascinovaná zločinmi, si večer vyhľadáva informácie a študuje rôzne prípady. Toto bolo napísané veľmi pútavo a vedel som sa do toho vcítiť. Avšak, ako sa príbeh ďalej rozvíjal, moje nadšenie opadávalo. Dej sa sústredil na ženu s dvoma manželstvami jedno nudné a druhé vášnivé, pričom jeden z jej manželov zabil toho druhého. Hlavná hrdinka sa týmto prípadom fascinovala až príliš, ale mne to začalo pripadať monotónne.
Kniha má vyše 550 strán a postupne sa prelína prítomnosť s minulosťou, kde sa popisuje život spomínanej ženy. Scény z minulosti sa mi zdali príliš dlhé a často málo podstatné. Viac ma bavili pasáže z prítomnosti, kde hlavná postava cestovala a zbierala informácie o prípade, ale ani to ma nedokázalo udržať pri čítaní.
Po 150 stranách som knihu vzdal, čo sa mi stáva naozaj len výnimočne. Napriek tomu, že je kniha remeselne dobre napísaná, dej a námet ma jednoducho neoslovili. Možno by som jej dal šancu, keby bola kratšia o 200 strán, ale takto mi to prišlo ako strata času. Čakal som viac napätia a krimi prvkov.
