Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Publicista a vydavateľ magazínu Sietovka, spoluautor románov Šokujúca aféra, Vieme prví and Škandál v lepšej spoločnosti.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Ján Babarík už vo svojom debute Jumper ukázal, že tému cestovania v čase zvláda na výbornú. A v téme nevysvetliteľných prípadov sa cíti natoľko komfortne, že si vymyslel špeciálne oddelenie Hlava 13, ktoré vzniklo nariadením ministra vnútra SR č. 72/2019 ako útvar pre vyšetrovanie trestných činov neštandardného druhového objektu, podriadený priamo prezidentovi Policajného zboru SR.
Babarík je perfekcionista a má všetko do detailu naštudované počnúc vzhľadom domu na Digby Street v mestečku Scunthorpe, kde sa nachádza najväčšie centrum na jej spracovanie v Spojenom kráľovstve.
Autorova práca s jazykom a myslením postáv je v románe skvelá. Či je to gauner Rolo, detektív Karol alebo slovenská Vietnamka Tatiana, všetko sú to uveriteľné postavy rečou aj konaním. Aj opisy možných psychologických porúch alebo fyzikálneho pozadia tajného projektu faktograficky sedia, hoci im možno nebude rozumieť každý.
Záver knihy ukazuje, že Babarík nielenže vie čitateľa dokonale zmiasť, ale má v malíčku aj akciu a keby bol anglicky píšuci autor, možno by z námetu vznikol skvelý sci-fi film. Zabiť sa je málo proste stojí za vašu pozornosť.
Vždy sa teším na novinku Adriany Macháčovej. Tým, že sme pred takmer desaťročím spolupracovali na troch románoch, je to pre mňa vždy intenzívnejší zážitok ako pri iných knihách. Nadchýňam sa stavbou príbehu, nad plnokrvnými postavami, ich vzájomnými vzťahmi a jazykom, ktorým rozprávajú. Páči sa mi, že sa venuje témam, ktoré sú osobné pre veľký okruh ľudí. V románe S tvárou do neba prichádza s doslovne šokujúcou a neraz veľmi vtipnou víziou možného očistca. Už Shakespeare vo svojom slávnom monológu hovorí, že nevieme, čo sa v tých neznámych končinách odohráva. Prečo by sme nemohli ostať nejak pri vedomí vo svojich hroboch, kým sa nevysporiadame s nedopovedanými vzťahmi? V Nemecku vysielajú každú nedeľu tzv. Herzkino čiže televízne filmy, ktoré chytia za srdce. Adrianine výborne vypointované romány by medzi ne skvele zapadli.
Číst víc
Som dlhoročným fanúšikom špionážnych románov amerického spisovateľa Daniela Silvu. Alexander J. Kenji je pre mňa slovenským Silvom. Dokonale pozná žáner, má poctivo naštudované detaily a vie udržať napätie do konca. Verím, že sa od neho dočkáme ešte mnohých pokračovaní káuz Olivera Bellowsa.
Číst víc
Fitzekove romány vychádzajú viac menej v ročných intervaloch a väčšinou v októbri nielen preto, že sa vtedy koná frankfurtská Buchmesse, ale obdobie prechodu jesene do zimy považuje za ideálny čas na čítanie. Aj keď nepracuje na viacerých knihách naraz, prvotné impulzy bývajú neraz staršie. Cesta domov vďačí za svoj vznik e-mailu, ktorý dostal pred desiatimi rokmi na adresu uvádzanú na konci svojich kníh od dobrovoľníčky na rovnomennej telefónnej službe, s tým či by to prípadne nebol zaujímavý námet pre nejaký jeho psychotriler. Tiesňovú linku tohto typu iniciovala pôvodne priamo polícia v Štokholme. V Nemecku tento typ aktivít štát nepodporuje. Existuje ale dobrovoľnícka služba Heimweg Telefon (www.heimwegtelefon.net), v rámci ktorej môže na číslo 030/120 74 182 zavolať ktokoľvek v piatok a sobotu od 20:00 do 3:00 a v nedeľu až štvrtok medzi 20:00 až 12:00 nasledujúceho dňa a trénovaní pracovníci mu urobia sprievodcu domov. Na rozdiel od knihy nie je obmedzená na ženy.
Nikdy nemeň víťaznú schému. Aj tak by sa dalo parafrázovať dávne pravidlo futbalového trénera Anglicka, ktoré zodpovedá spôsobu, akým Sebastian Fitzek úspešne dobýva nemecký knižný trh. Na čitateľa čaká divoká jazda rozprávaná z pozície dvoch hlavných hrdinov s nečakanými zvratmi v závere takmer každej kapitoly. Čím boli za čias Pavla Dobšinského Prostonárodné rozprávky, sú dnes psychotrilery, ktoré mávajú väčšinou dobrý koniec. Rovnako ako ich o vyše sto rokov starší predchodcovia, sú ale plné násilia. V rozprávke o vlkovi a Červenej čiapočke je každému jasné, že títo dvaja nepôjdu na romantické rande. Zožratie na konci vnímame tým pádom skôr metaforicky. Lenže spôsob, akým uvažujú niektoré z postáv Cesty domov o ženách, má ďaleko od rozprávky.
Cesta domov je najmä nemeckou kritikou označovaná za Fitzekovo najbrutálnejšie dielo. On sám sa ohrádza, že v minulosti prišiel už aj s drsnejšími scénami. Na začiatku románu cituje správy, podľa ktorých každá štvrtá žena v Nemecku zažila najmenej raz v živote fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. Ženy, ktoré mu boli v detstve vystavené zo strany rodičov, zažili v dospelosti týranie zo strany partnera trikrát častejšie. Citlivejšie vnímanie násilnosti vo Fitzekovej novinke spočíva najskôr v tom, že hoci autor neopisuje skutočné príbehy, je to pre niektorých čitateľov až príliš známa téma, než aby považovali scény ponižovania manželiek a matiek za čosi abstraktné.
Rebríček predajnosti ako aj recenzie nielen skalných fanúšikov ukazujú, že jeho publikum je s novým románom nadmieru spokojné. Možno sa Fitzek venuje vážnej téme literárne fastfoodovo, ale je to trojhviezdičkový kuchár, ktorý vie pokrm primerane žánrovo ochutiť a a podať ho priam na striebornom podnose. A vďaka svojej popularite určite dostane informáciu o možnej pomoci k ľuďom, ktorí ani netušili, že čosi podobné existuje. Z toho hľadiska možno len súhlasiť s tými, ktorí považujú Cestu domov za autorovo najlepšie dielo.
Takmer presne pred rokom vyplavili na slovenský knižný trh brakické vody pri Štokholme, kde sa slané more mieša so sladkovodnými prítokmi jazier zmrzačenú mŕtvolu. Román 1793 potomka jednej z najstarších šľachtických rodín Švédska Natt och Daga svojou drsným opisom konca 18. storočia, kedy sa škandinávska krajina ocitla v bezvládí jedných čitateľov nadchol a iných natoľko zhnusil, že knihu nedokázali ani len na polici mať.
Román 1794 nemal pôvodne vôbec vzniknúť. Keď sa pustil bývalý šéfredaktor švédskeho lifestylového magazínu Slitz a veľký fanúšik Umberta Eca Natt och Dag do písania svojej prvotiny 1793, bol viac menej presvedčený, že temný príbeh zasadený do konca 18. storočia by mal byť uzavretý bez pokračovania, nakoľko nepredpokladal nejaký veľký komerčný úspech. Ten sa však dostavil a miesto vysnívaného počtu 35 000 výtlačkov sa predal len vo Švédsku desaťnásobok. Kniha získala aj cenu za najlepší švédsky krimidebut a na naliehanie autorovho priateľa, vynikajúceho švédskeho spisovateľa, Fredrika Backmana neostalo len pri jednom pokračovaní, ale čitatelia sa môžu tešiť na trilógiu, ktorej druhý diel práve vychádza v slovenskom preklade Alexandry Debnárovej vo vydavateľstve Tatran.
Román 1794 má čosi spoločné so Star Wars. Aj Impérium vracia úder malo pre fanúšikov šokujúci záver. Niklas Natt och Dag nám ukazuje, že pokiaľ ide o opis najtemnejších zákutí sklonku 18. storočia, ešte zďaleka nepovedal posledné slovo. Pokračovanie síce nie je tak šokujúco brutálne ako o rok mladší román, ale autor do bodky naplnil význam slova cliffhanger a nechal svojich čitateľov zavesených nad útesom desivo otvoreného konca. Ostáva dúfať, že záver trilógie bude omnoho svetlejší.
Viac informácii o knihe 1794 nájdete na internetovom magazíne Sieťovka.
Dátum 26. máj 2020 bude raz svietiť v prehľadoch výročí ako deň, kedy na Slovensku vyšiel Chlapec,krtko, líška a kôň.
Teda aspoň podľa mňa by to tak malo byť.
Vydavateľstvo Tatran mi v posledných rokoch vyrazilo neraz dych napríklad s Džentlmenom v Moskve alebo s Kirké, ale toto útle dielko je jedna z najkrajších a najmúdrejších kníh akú som kedy držal v rukách.
Kresby zobrazujú prevažne chlapca, krtka, líšku a koňa. Chlapec je osamelý, keď sa zrazu objaví krtko. Chlapec má kopu otázok a krtko by večne len koláče jedol. Spolu pozorujú prírodu, ktorá podobne ako život je aj strašidelná, ale krásna.
Na potulkách stretnú líšku. Pre krtka veľmi neľahká situácia. Líška padla už raz do pasce, preto väčšinou mlčí a iba pozoruje. Kôň je najväčšie a zároveň najláskavejšie zviera, aké doteraz videli.
Každý z nich je iný a každý má svoje slabosti. Možno sa podobne ako autor Charlie Mackesy uvidíte vo všetkých štyroch.
Malý zázrak výborne preložila Lucia Halova a dohľad nad všetkým mala pani Eva Mládeková, ktorá nielen šéfuje Tatranu, ale sama je vynikajúcou prekladateľkou napríklad nobelistu Petra Handkeho mnohých ďalších.
Tak ako vie dušu pohladiť Macko Pú so svojimi dialógmi, aj Chlapec,krtko, líška a kôň obsahuje podobne múdre a vtipné postrehy, pri ktorých pookrejete.
Neelektronické knihy zo Slovenska sú pre mňa veľká vzácnosť a najmä ak je ich autorkou Adriana Macháčová. Jej najnovší román, Čo má ona a ja nie, je jednoducho skvelý. Pri čítaní príbehu dvojgeneračnej rodiny, kde mladý pár žije so svokrovcami, sa budete hnevať, smiať, pýriť, padne vám od prekvapenia sánka a určite aj slza dojatia. Adriana Macháčová opäť ukázala ako je veľmi silná v zobrazovaní charakterov ľudí s ich dobrými aj zlými stránkami a hoci je to výborné oddychové čítanie, po zavretí knihy nie je na škodu sa zamyslieť nad vlastnými skutkami, ktoré môžu mať fatálne následky.
Číst víc
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Jednou z prednosti dobrých spisovateľov, je zaujať čitateľa natoľko, že aj keď číta fikciu, prežíva ju tak ako keby to bol skutočný príbeh. To sa dosiahne vtedy, ak sú postavy natoľko živé, že pôsobia sťa odpozorované z vášho okolia alebo minulosti. Výborní spisovatelia to dokážu navyše pospájať do zápletky, ktorú do posledného okamihu nerozmotáte. Adriane Macháčovej sa darí oboje. Dejové zvraty v jej najnovšom románe ma natoľko prekvapili, že mi v istom okamihu nepadla iba sánka ale celá kniha z ruky. Napriek tomu, že som aj vďaka našej čoraz viac minulej spolupráce zvyknutý na jej mimoriadny pozorovací talent, opäť ma dostali trefné postrehy ľudí a udalostí. Tak trochu ženatý je výborná kniha, ku ktorej sa budem rád v budúcnosti vracať, lebo v nej určite nájdem niečo nové.
Číst víc
