Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.

Více informací v našich návodech

Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Více informací v našich návodech

Přečtete na:

Nepřečtete na:

Jak číst e-knihy zabezpečené přes Adobe DRM?

Pepelka

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry

Moje aktivity

Petra Grausová napsala recenzi

23.07.2024 07:44

Z Portugalského inštitútu som ešte nečítala nič, čo by ma nenadchlo. Isabela Figueiredo píše o svojom živote, aj keď nie priamo. Píše o živote inteligentnej, vtipnej, talentovanej a živelnej ženy uväznenej v tele, ktoré je pre tento svet príliš veľké. Jej úprimnosť je odzbrojujúca. Je jedno, či je človek odmietaný kvôli tomu, že je tučný, chudý, čierny, biely... vždy je to zdrvujúca nálož, ktorú si nikto nezaslúži niesť.

"Keď som bola malá, mama mi hovorievala: "Si neporiadna, si neposlušná." Páčilo sa mi, že ma sekíruje, že je ku mne tvrdá, akoby som bola zviertako, ktoré treba skrotiť. Páčilo sa mi to, lebo. Bola to naša vojna. Naša trpká láska ... ... ... Svet je tu na to, aby jej slúžil. Neznesiteľné! Má preležaniny na členku a na pravom boku, natieram jej ich betadinom a pomádami. Mám ju rada. Neznášam ju. Keď zomrie, nebudem mať už nikoho. Kedy už zomrie? Nezomieraj!"

"Celý deň som bola zamyslená a smutno šťastná ako človek, ktorému znezrady vyjde niečo, čo si veľmi želal: dieťa, červený diplom či uverejnenie článku, ale nemá sa s kým podeliť o výkrik radosti. Víťazstvo osamelých nemá svedkov a život v samote robí človeka ešte osamelejším. Nikto na nás nepozrie s hrdosťou. Nikto nám nepovie slovo uznania."

"Nedokážeme vidieť v rodičoch bytosti, ako sme my; podobne ani oni nedokážu vidieť v nás ľudí, akými boli sami, skôr než sa z nich stali ľudia, akých poznáme my. Jedni sme pokračovnaím druhých ale zo strachu sa pred sebou schovávame."

Kniha: Tučná (Isabela Figueiredo), 2022
Tučná
  • Isabela Figueiredo
4,4
418 Kč

Petra Grausová napsala recenzi

23.07.2024 07:42

Chris Knight žil 27 rokov v lese, úplne sám, bez akéhokoľvek kontaktu s kýmkoľvek. Odišiel ako 20 ročný, aby sa stratil. Nič nehľadal, nič si nechcel dokázať.
Nevrátil sa z vlastnej vôle a nedá sa nefandiť mu, neobdivovať ho a neľutovať zároveň. V lese zažil absolútnu slobodu, ktorú zrazu vystriedalo väzenie a po ňom postupný návrat do "civilizovaného života". Do lesa, za slobodou sa vrátiť nesmie. Znamenalo by to, že skončí opäť vo väzení. A tak zostáva uväznený v "našom civilizovanom svete".
Finkel si dal tú námahu a pokúsil sa zachytiť celú paletu odtienkov introvertnej duše samotára. Nič jednoduché, no za mňa sa mu to podarilo.
Aj keď hovoriť, či písať o niekom, kto za 27 rokov neprehovoril s nikým a ticho potrebuje takmer fyziologicky mi príde skoro až neúctivé.
Smekám preto tichom a pripojím len slová samotného pustovníka:
"Roky strácali na význame. Čas som meral podľa ročných období a mesiaca. Mesiac bol minútová ručička, ročné obdobia zas hodinová."... Knight pripustil, že nedokáže celkom presne opísať, aké je to žiť tak dlho v úplnej samote. Ticho vraj nemožno vyjadriť slovami a navyše sa bál, že ak sa o podobný výklad pokúsi, budú ho mať za blázna. "Alebo ešte horšie - budem ako tí, čo sypú z rukáva, akože zrnká múdrosti."... Knight tvrdil, že to, čo zažil v lesoch sa vysvetliť jednoducho nedá. Napokon však povedal, že to riskne, nech si ho trebárs aj pomýlia s chrličom životných právd, a skúsi to. "Je to zložitejšie," spustil. "Veci, ktoré sú samy o sebe cenné, sú v samote ešte cennejšie. To nemôžem poprieť. Samota mi zosilnila vnímanie. Ale pozor, je v tom malý háčik - len čo som zosilnené vnímanie zameral na seba, stratil som identitu. V lese nemáš obecenstvo, niet pred kým predstierať. Nemal som potrebu definovať sa. Moje vlastné ja sa stalo bezvýznamným."

A doplním môj obľúbený citát Krishnamurtiho: "V momente, kedy zatúžime stať sa niekým, prestávame byť slobodní."

Petra Grausová napsala recenzi

21.04.2024 20:46

Nápad je to dobrý. Jednotlivé myšlienky z budhizmu takto rozložené "na každý deň". Či už na zamyslenie, alebo na zoznámenie sa s budhizmom. Tiež si viem predstaviť túto knihu ako darček pre niekoho, kto sa zaujíma o budhizmus. Avšak niekto, kto už má čo-to k tejto téme načítané, by to nemusel vidieť ako nejaký veľký prínos.

Petra Grausová napsala recenzi

21.04.2024 20:40

Moja 16 ročná dcéra knihu zhltla za tri dni. Chválila si ju a už aj prečítala ďalší diel. Čítanie v angličtine je ešte ako bonus k tomu.

Petra Grausová napsala recenzi

21.04.2024 20:36

Knihu som kúpila dcére, pretože prvý asi 500 stranový diel zhltla za tri dni. Veľmi sa jej kniha páčila a toto pokračovanie si chválila rovnako.

Petra Grausová napsala recenzi

01.11.2022 19:28

Spomedzi množstva kníh zameraných na danú tematiku je to rozhodne dobrá voľba. Žiadne prílišné zjednodušovanie, ktoré by ochudobnilo obsah.

Prázdná ranní knihovna má v sobě něco, co mě vždycky hluboce zasáhne. Tiše a klidně tu odpočívají všechna slova, všechny myšlenky.
Kniha: Kafka na pobřeží (Haruki Murakami), 2017
Kafka na pobřeží
  • Haruki Murakami