Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako začať?
Nuž, skúsim takto: Toto čo bolo?!
Aby bolo jasné, ja sci-fi až tak nečítam, ale ešte sa mi nestalo, aby kniha, ktorú som si z tohto žánru vybral, nebola kvalitná! A toto bola neskutočná pecka!
Andy Weir napísal neuveriteľne zábavné a miestami aj dojímavé dielo, v ktorom navyše nájdete aj mnoho vedeckých pojmov a rôznych drobných detailov. Úprimne, keby boli chémia, fyzika a podobné predmety podávané žiakom aj zábavnou formou, asi by som sa dnes venoval celkom iným veciam. Ale späť ku knihe. Štýl rozprávania príbehu z prvej osoby mi náramne sadol a veľmi sa mi páčilo, že prítomnosť v kozme bola pravidelne dopĺňaná aj retrospektívou zo Zeme. Celá tá pomyselná skladačka sa teda dávala postupne dokopy a bolo to ohromne zábavné. Častokrát som sa doslova niečo nové naučil, ostal v napätí, alebo sa schuti zasmial.
Bromance, neviem či to tak môžem úplne pomenovať, ale rozmýšľam, že asi aj hej... medzi Rylandom a Rockym bola trefa do čierneho. Hlavne Rocky ma bavil celý čas svojimi poznámkami aj vyjadrovaním. Mať teda možnosť zachrániť svet, alebo teda minimálne dva svety, s niekym takým po boku, by bolo to najlepšie, čo by sa v takej situácii mohlo stať.
Oceňujem tiež perfektný popis takmer všetkého čo sa počas misie v knihe stalo a je vidieť, že autor si dal na zbere poznatkov veľmi záležať. Už teraz viem, že k tomuto žánru zavítam častejšie a rozhodne nejde o moju prvú, ale ani poslednú knihu od Andyho. Nestáva sa mi totiž často, že aj po dočítaní ozaj skvelej knihy mám ešte dlho úsmev na tvári.
Zakončiť to môžem hádam už len konštatovaním, že idem rovno pozrieť časy premietania a kúpiť lístok do kina.
P.S.: Kniha v sebe podľa mňa nesie tiež hlboké posolstvo a nedám ruku do ohňa za to, že by ľudstvo privítalo mimozemský život, či presnejšie Eridanov, na Zemi tak, ako sa zvítali Rocky a Ryland.
Začnem asi tým, že na čítanie tejto knihy som sa tešil. V poslednej dobe mám popri svojom knižnom komforte (čítaj fantasy) skutočne chuť aj na rôzne experimenty. Medzi tie teda môžem asi pokojne zaradiť napríklad aj literárne klasiky a v tomto prípade rovno Dr. Jekylla a Mr. Hyda.
Problém je, že som sa do toho akosi nevedel začítať. A to podotýkam, že kniha má fakt len 131 strán malého formátu, takže za normálnych okolností by som to mal zhltnuté tak do dvoch či maximálne troch hodín. Napriek tomu mi myšlienky často blúdili úplne inam a nedokázal som celkom nasať atmosféru, ale ani sa poriadne stotožniť s postavami. Spätne, ako tak nad tým uvažujem, to prisudzujem asi aj faktu, že kniha je preložená v českom jazyku (slovenskú som nezohnal). A to bol asi môj veľký problém. Nie, že by mi čítanie v češtine vadilo, ale nebudem klamať, ak môžem, vyhýbam sa tomu. Navyše, nie je kniha ako kniha a preklad ako preklad. Každý autor má predsa vlastný literárny jazyk, vlastný štýl a aj český jazyk má svoje konkrétne výrazy a celkovo spôsoby prekladu. Inými slovami, nie každá kniha v češtine sa číta ľahko. A toto je jeden z tých prípadov.
Nech je ako chce, kniha pozostáva z hlavnej novely, ale aj ďalších dvoch bonusových poviedok. A hoci dejovo boli všetky tri zaujímavé, kvôli spomínanému problému vyššie ich nedokážem v tejto chvíli hodnotiť nejako extra kladne. Som však presvedčený, že mať po ruke slovenský preklad, asi by som písal úplne inú recenziu.
Aby som však nekomentoval len pozlátko a zhodnotil aj jadro, musím spomenúť ešte nasledovné: Od novely venovanej práve Jekyllovi a Hydovi som čakal asi viac. Chápem, že na tú dobu, kedy autor tento príbeh napísal, to muselo byť niečo prelomové. Ale v dnešnej dobe som už asi trocha rozmaznaný. Nie nutne skrz fantasy či sci-fi všeobecne, ale priamo rôznymi filmovými/seriálovými spracovaniami tohto konkrétneho príbehu.
Mohol by som toho napísať viac, ale nepríde mi to z môjho pohľadu fér. Skrátka, aktuálne - not great, not terrible. Ale možno raz sa k tomuto ešte vrátim a moje pocity a vnímanie knihy budú podstatne lepšie.
Možno.
Keďže je to už nejaký čas od chvíle, kedy som dočítal Rytiera siedmich kráľovstiev, druhú novelu som si pamätal už len tak všeobecne. Avšak, na pocity a radosť z ďalšieho skvelého príbehu som nezabudol a tento grafický román ich len dokonale osviežil!
Opäť chcem teda vyzdvihnúť vizuál a síce samotné kresby i farby, pretože ‘Prísažný meč’ vyzerá rovnako dobre, ako predchádzajúci diel. A nielen to! Textová forma je znova využitá na úplné maximum a mňa veľmi teší, že je tu také množstvo scén vyňatých priamo z knihy. Nie všetci to tak pri podobných spracovaniach podľa predlohy totižto robia. Ak môžem súdiť na základe toho, čo mi dosiaľ prešlo pod rukami, tak mi napadá snáď len Zaklínač. Konkrétne komiksové spracovania knižných poviedok.
Čo sa ale týka príbehu rytiera, tak je tu určitý časový skok. No nebojte sa, stále je to náš Dunkan a Egg, ktorí nestratili nič zo svojich sympatických osobností. Je z nich však cítiť, že sú spolu na cestách už dlhšie a ich vzájomné interakcie sú tak občas ešte o čosi prirodzenejšie. Veľmi príjemné je tu aj zakomponovanie histórie tohto sveta. George si totiž povedal, že by bolo fajn vystavať nenápadný príbeh aj okolo veľmi zaujímavej dejovej linky viažucej sa ku Targaryenovcom. A tak sme dostali možnosť trocha nahliadnuť do minulosti, kde proti sebe stáli červení i čierni draci a ich verní. A aby toho skutočne nebolo málo, prečo nepridať aj červenovlasú, pehatú a zelenookú mladú lady Rohanne. Ženu, ktorá poriadne zamieša kartami, ale aj srdciami.
Úprimne, koniec príbehu ma istým spôsobom sklamal rovnako, ako aj po dočítaní knihy. Alebo teda, ani nie sklamal, ale skôr... “zarmútil”? Nie preto, že by nebol dobrý, práve naopak! Bol vynikajúci! Len je to skrátka taký ten typ konca, kde chápete, že k istým veciam dôjsť jednoducho nemohlo. Proste nemohlo. Ale to vám predsa nebráni v tom, aby ste sa tej predstavy trochu odlišného záveru nevedeli zbaviť.
Pre mňa je toto pomimo Zaklínača a superhrdinov presne ten typ komiksu, ktorý mi osobne veľmi vyhovuje. Kiežby ešte z Martinovho sveta toho vzniklo (Viem, že Hra o tróny takto spracovaná bola) viac.
Dokonalé!
‘Potulný rytier’ je prvou novelou z knihy ‘Rytier siedmich kráľovstiev’, ktorú mám naozaj veľmi rád. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Nielen, že sa odohráva vo svete, do ktorého sa jedného dňa narodia Jon Snow, Tyrion Lannister či Daenerys Targaryen, ale zároveň sa drží v ústraní od všetkých tých neustálych kráľovských a politických intríg. Namiesto toho sa trochu komorne zameriava na príbeh Dunkana Vysokého a jeho malého panoša Egga. Skúma ich vzťah a teda aj rodiace sa puto i priateľstvo. No a popritom tu George R.R. Martin veľmi šikovne využíva kombináciu akcie, drámy, ale aj humoru či niekedy nefalšovanej krutosti reálneho života.
Dovolím si teda tvrdiť, že komiksové spracovanie vydané u Crew je absolútnym vizuálnym odrazom knihy! Ba čo viac, takto spätne po dopozeraní hraného seriálu od HBO môžem taktiež skonštatovať, že samotný seriál je pre zmenu dokonalým vizuálnym odrazom knihy i komiksu. Tu asi pochopiteľne nie je iná možnosť, iba zložiť obrovskú poklonu všetkým trom verziám!
A čo ďalšie plusy? Nuž, dialógy vytrhnuté z knižnej predlohy tu odrazu získali pekný vizuálny sprievod, ktorý rozhodne posúva zážitok z čítania na vyššiu úroveň. Nádherné farby, kresba, ale aj skvelá a prehľadná kombinácia storyboardov dokážu neuveriteľne potešiť! A ak ku tomu všetkému prirátame aj veľmi vydarený príbeh, sú presne tým, čo som potreboval. Kiežby takýchto počinov vznikalo viac.
Povedzme si totižto úprimne: Kniha je kniha a ľudská predstavivosť nemá hraníc. Na tom sa určite zhodneme. Lenže, mať občas po ruke kvalitne napísaný príbeh spracovaný do grafického románu/komiksu - a to ešte s vizuálom, ktorý niekedy možno pokojne označiť za umelecké dielo - je skrátka celkom iný zážitok. A je to zážitok, ktorý viem vždy s radosťou oceniť.
Okrem toho, kvalita sa pozná niekedy aj z detailov. Napríklad z rozhodnutia vopchať tento skvost do pevnej väzby s prebalom.
Odporúčam teda všetkými desiatimi a ja sa rovno vrhám na druhú novelu z pôvodnej knihy!
Nuž, toto bola naozaj zaujímavá kniha, ktorá určite má svoju kvalitu. A hoci je vskutku originálna, predsa úplne neviem, čo si o nej myslieť.
Úvod príbehu začína z pohľadu Thomila, ktorý pôsobí sympaticky a aj charakterovo sa javí ako dosť silná postava. V kombinácii s tým, čo všetko sa navôkol neho zrazu deje, som sa dostal do tohto knižného prostredia prakticky okamžite od prvých riadkov. Skrátka, autorka ma lapila hneď v úvode! Lenže potom nastáva rýchly obrat a už po pár stranách zisťujeme, že hlavnou postavou knihy napokon nie jen on, ale žena menom Sciona. A hoci to neberiem ako úplný krok vedľa, práve tu u mňa nastalo také to prvé maličké sklamanie.
Druhým sklamaním bola jej osobnosť. Samozrejme, počas čítania postupne dokážete jej správanie ako tak pochopiť, keďže autorka vám na to dá priestor. Uvedomíte si, že v tomto snobskom a trocha šialenom svete, respektíve meste Tiran, by asi inak nemohla ako žena len tak prežiť a už vôbec nie uspieť. No v niektorých prípadoch dokáže byť pomerne dosť otravná a možno i jemne iritujúca, pretože napriek všetkému, občas sa správa fakt totálne nelogicky.
Veľmi sa mi však páčil ten vymyslený a originálny príbeh, kde Wangová použila svojsky spracovaný štýl mágie. A nielen jej spôsob využitia, ale aj podstatu. Celý ten nápad s čarografom, alebo písaním kúziel a podkúziel, ktoré sa spájali do kúzlosiete bol nevídaný.
Problém u mňa nastával v tom, že asi viac, ako jednu tretinu knihy sme strávili niekde v magistériu, kde Sciona vymýšľala a písala rôzne kúzla a snažila sa dokázať, že ako žena toho môže zvládnuť veľa. Že sa nenarodila len preto, aby mohla byť matkou a stáť za sporákom. A to je super, pretože takto by to nemalo fungovať nikdy a nikde! Sciona sa teda snažila ostatných mágov zaujať a pohrávala sa aj so svojím egom i ambíciami. Lenže popritom všetkom sme sa fakticky nikam neposúvali. Druhá tretina sa trocha priestorovo obmieňala a Sciona zavítala napríklad aj ku tete a sesternici, no stále sme sa v prvom rade venovali písaniu kúziel a rozhovorom s jej asistentom Tommym. Až v úvode poslednej tretiny som mal pocit, že autorka začína naozaj skúmať potenciál sveta, ktorý stvorila. No dovolím si tvrdiť, že na to už bolo tak trocha neskoro, pretože príbeh sa z pohľadu počtu strán knihy pomaly chýlil ku koncu.
Nebudem zapierať, niektorými rozhodnutiami a odhaleniami ma dokázala veľmi prekvapiť. Nielen počas plynutia príbehu, ale i samotným koncom, ktorý som teda vôbec nečakal - Dávam zaň uznanlivo palec nahor! Taký zaujímavý horkosladký koniec, ktorý by som od autorky nečakal bol osviežujúci. Nehovoriac o tom, akým spôsobom niektoré situácie príbehu vykreslila a spracovala. Celkom odvážne! Ibaže, aj keď ma to striedavo bavilo viac a inokedy zase o trochu menej, mám pocit, že sa mohla zamerať aj na iné postavy. Mohla sa venovať o čosi viac svetu ako takému, než iba tým "trom-štyrom" ľuďom a návrhu na rozšírenie akejsi bariéry. Niekedy to jednoducho pôsobilo trocha “lajdácky” v tom zmysle, že sa upínala skutočne iba na maličký počet postáv v obrovskom meste, alebo teda rovno svete.
Vadilo mi aj správanie a vyjadrovanie niektorých postáv, ako napríklad Carra, ale aj Sciona. S tým súviseli dokonca aj niektoré dialógy, ale aj opisné vety, ktoré niekedy pôsobili pomerne krkolomne. Nehovoriac o množstve chýb, na ktoré som pri čítaní narazil. Hoci, to nie je samozrejme chyba autorky, ale korekcie. Nečítal som však anglický originál, takže nedokážem posúdiť či, alebo do akej miery boli, alebo neboli, rovnako krkolomne napísané aj jednotlivé časti pôvodného textu.
Poďme však na zhrnutie. Viem, že som sa v recenzii nakoniec tak nejako zameral skôr na to viac negatívne, ale nechcem, aby to vyznelo tak, že kniha sa mi nepáčila. Pretože pravdou je, že bola fajn! Celé ma to skutočne zväčša bavilo, ale niektoré vážne tip-top momenty v knihe občas striedali také tie udivené "hhh?!” chvíle. Jednoducho, niekedy som dostal viac, ako by som bol vôbec čakal a inokedy zase podstatne menej, než som mohol dúfať. Keby som z toho mal urobiť hodnotiaci priemer, tak ide napokon o slušné priemerné fantasy s nadpriemerným nápadom.
Nechcem nikoho uraziť, ale ak by nad autorkou stáli možno ešte iní ľudia, je možné, že by ju dokázali trocha viac usmerniť a postrčiť k tomu, aby svoje dielo naozaj vyšperkovala. Napriek všetkému, kniha si zaslúži pozornosť, len asi nie až takú, akú skutočne dostala.
S prižmúrením očí tomu asi môžem dať tie 4/5*. Ale asi skôr práve za tú originalitu a jedinečný spôsob, akým autorka uchopila mágiu, než za postavy či všetky možné ďalšie detaily.
Pán Tragáčik je knižná séria, ktorá ma dlhé roky obchádzala a až do vydania prvej časti u Slovapress som ani nevedel, že existuje. No už jednotka si ma získala a veľmi ma bavila, pričom u dvojky to nebolo inak. Vlastne, povedal by som, že to bol príjemný návrat ku známym postavám, ktorých už tak nejak beriem ako svojich priateľov, hoci oni ma vôbec nepoznajú.
Táto séria je podľa mňa celkom jasne určená pre vekovú kategóriu už od, dajme tomu, 10 rokov. Avšak, neurazí ani dospelých! Práve naopak, dokáže skutočne pobaviť a zároveň z nej aj napriek istému napätiu a detektívnym prvkom cítiť aj akúsi ľahkosť. V istých momentoch je trochu detinská, v iných pre zmenu viac dospelá. Asi aj preto mi to tak sadlo. Jasné, keby sme sa v tom ako dospeláci chceli veľmi vŕtať, dalo by sa autorovi vypichnúť občasné, niekedy až príliš, naivné správanie postáv. Dalo by sa povedať, že svet, v ktorom žije pán Tragáčik je až priveľmi priateľský. A to aj napriek tomu, že v ňom vsetci nie sú priateľmi. A niekedy si chcú naozaj ublížiť - dokonca smrteľne. Ale to je možno aj obraz doby, počas ktorej spisovateľ tvoril svoje diela. Nie je to však výčitka, veď kto chce hľadať dobrodružné či detektívne knihy zamerané vyslovene na dospelých, určite si niečo nájde. No toto by v knižnici nemalo chýbať nikomu.
To, čo sa nedá v tejto sérii prehliadnuť, je aj prítomnosť edukačných prvkov. Autor v prvej i druhej časti zakomponoval do deja hneď niekoľko poznatkov, ktoré naozaj dokázali čitateľovi dať viac, než by sprvu čakal. Ťažko posúdiť či to predstavuje doslova veľké plus, alebo občas aj malé mínus. Priznám sa, že tie vsuvky o histórii Templárov boli naozaj zaujímavé a obohacujúce, ale chvíľami aj trocha brzdiace dej. Nebolo ich však tak veľa a rozhodne nie toľko, ako v predchádzajúcej časti.
A hoci som skutočnú identitu hlavného záporáka odhalil dávno pred koncom knihy a koniec sa mi zdal mierne urýchlený, bavilo ma to! Nie však asi úplne vďaka hľadaniu toho templárskeho pokladu, ako skôr kvôli interakcii postáv a ich dobrým i horším zážitkom, ktoré ich tu postretli. Verím, že séria bude pokračovať ďalej a určite si rád prečítam aj ďalšie diely.
MOJA KNIHA ROKA?! CELKOM URČITE!
Toto bolo dokonalé! Už teraz pochybujem, že sa tento rok ešte nájde niečo, čo by mohlo môj názor zmeniť. James Islington bol pre mňa absolútne neznámy autor, no po tejto knihe sa to rozhodne mení. Jeho ‘Vôľa väčšiny’ je neuveriteľne precízne vyskladaný a jedinečný príbeh. Alebo aspoň pre mňa, pretože nič podobné som dosiaľ nečítal. Už od prvých strán i riadkov mi bolo jasné, že toto bude ozajstná kvalita.
Autor zvolil vyrozprávanie príbehu z jednej osoby, teda z pohľadu Visa Telimusa, a mne to náramne sadlo! Nebudem rozoberať obsah knihy, pretože ten si ľahko prečítate. Spomeniem však postavy, ktoré boli veľmi zaujímavé. Každá jedna. Boli svojské, rôznorodé, charizmatické a chémia medzi nimi fungovala naozaj ukážkovo. A tým nemám na mysli priamo romantické vzťahy, ale aj priateľské, nepriateľské, rodinné či tie profesionálne/verejné.
Svet, v ktorom sa nachádzame a jeho fungovanie, respektíve to odovzdávanie vôle, pôsobili originálne. Celý ten koncept bol premakaný až do detailov. Navyše, kniha má takmer 700 strán čistého textu, takže je to taká literárna tehla. A viete čo? Ani na jediný moment mi nenapadlo, že by som sa nudil. Nenájdete tu žiadnu vatu. Čokoľvek sa stane, posúva dej, alebo vývoj postáv vpred. Zo začiatku sa síce číta trocha pomalšie, pretože toho obsahu je tam pomerne veľa na malom počte strán, no neskôr to odsýpa úplne samé.
Z pohľadu prekvapení je tu hneď niekoľko momentov, ktoré nečakáte a kedy vám fakt padne sánka. No a posledných 5 až 10 strán? To je hotový mindfuck, ktorý vás zasiahne. V istých chvíľach doslova neviete čomu a komu veriť. Toto dielo ma vážne potešilo a nemôžem sa dočkať ďalšej časti, ktorá by mala vyjsť ešte tento rok. Mimochodom, toto bola moja prvá kniha od @dot.vydavatelstvo a musím uznať, že jej kvalita bola ukážková. A tým narážam na kvalitu materiálu na obálke, no tiež kvalitu papiera i samotný dizajn. Preklad bol podľa mňa tiež veľmi fajn a hoci som narazil na zopár preklepov, čo síce trocha zamrzí, dajú sa v tomto prípade ľahko prehliadnuť.
‘Vôľa väčšiny’ si bezpochýb zaslúži, aby sa o nej hovorilo i písalo. Zaslúži si všetok hype, ktorý sa okolo nej dokáže vytvoriť!
Táto komiksová séria pre menších sa mi začína fakt páčiť! Už som pred nejakým časom čítal diel, v ktorom sa musel Spidey postarať o domácich miláčikov iných superhrdinov a bolo to skvelé. No a nesklamala ani časť s Venomom.
Ako som naznačil, komiks v českom vydaní od @crew_komiks je vhodný pre deti už od 7 rokov, takže aj jeho vizuál je tomu samozrejme prispôsobený. Rozhodne to však pre dospelých nepôsobí “odpudivo”. Práve naopak. Je fajn po nejakom čase siahnuť aj po trocha detskej verzii príbehov zameraných na vaše obľúbené postavy. V tomto prípade je to vlastne miestami milé, ale hlavne dosť vtipné. Venom a Spidey sú totižto spolubývajúcimi, pričom Venom je pochopiteľne typ, ktorý nie je veľmi nápomocný a prispôsobivý. No a jedného dňa mu napadne ukradnúť vynález, vďaka ktorému si so Spider-Manom vymenia telá. Ako určite tušíte, zvrátiť tento šialený nápad a čin nebude hračka a počas tejto katastrofy sa tu toho stane skutočne požehnane.
Okrem hlavnej dvojice sa ukáže aj Ghost Spider (Gwen Stacy), Green Goblin či Dr. Octopus, takže je to aj trocha pestré. Keďže pointou tejto série je zoznámiť deti s týmto širokým Marvel svetom, myslím, že to spĺňa na jednotku. Navyše, povedal by som, že deti si to podľa mňa asi dokážu prečítať už aj samé, keďže tu spravidla nie je až toľko textu a zároveň nie je nejak veľmi náročný. V tejto sérii budem pravdepodovne ďalej pokračovať (nielen Spider-Man), takže občas sa ešte s nejakou recenziou ukážem.
Rozhodne teda odporúčam pre všetkých fanúšikov Marvelu či superhrdinov. Pokiaľ máte deti, ktoré chcete zasvetiť do tohto fenomenálneho sveta a nechcete im hneď na úvod podsúvať osudové príbehy vašich obľúbencov, toto je tá správna cesta.
Seriál ‘Mandalorian’ absolútne milujem a veľmi sa teším aj na blížiaci sa film. Nechať si tak ujsť pomedzi prsty aj jeho komiksovú, i keď v tomto prípade teda mangu, verziu neprichádzalo do úvahy!
Áno, ja mangu bežne nečítam, pretože uprednostňujem klasické komiksy s farebným vizuálom a zaužívaným čítaním zľava doprava. Lenže z času na čas sa nájde niečo, čo za to fakt stojí. A Mandalorian taký rozhodne je! Navyše, to reverzné čítanie vlastne vôbec nie je také zložité. Myslím, že sa na to dá zvyknúť veľmi rýchlo už po pár stranách.
Ak sa tejto mange niečo zaiste uprieť nedá, tak je to jednoznačne jej nádherné prevedenie z pohľadu kresby. Tá má skutočne čo-to do seba aj napriek tomu, že je čiernobiela. Pokiaľ sa zameriame na príbeh, tak ten je doslova kópiou seriálu. Presne tak, ako keď vznikajú knižné verzie nejakých obľúbených televíznych projektov. Veľké plus v tomto vidím zrejme v tom, že kým seriál ešte pre tých menších úplne nie je vhodný a má svoju vekovú hranicu, tak v takejto verzii v tom asi až taký problém nevidím. Manga tu takisto obsahuje toho textu menej, ale zato je výstižný a spolu so storyboardmi vždy vystihne všetko presne tak, ako je potrebné. A čo je dôležité, nevládne tu žiaden chaos - všetko je pekne prehľadné.
Dá sa teda povedať, že prvú časť zo série som zhltol na jedno posedenie a fakt sa teším na ďalšie časti! Mandalorian má taktiež oproti klasickým komiksom menší rozmer, takže sa pri čítaní aj lepšie drží v rukách. Inak, po hlavnom príbehu sa na konci nachádza ešte zopár strán, kde sú drobné vysvetlivky k jednotlivým predmetom použitým v príbehu.
Nuž, aby som to nejako uzatvoril, tak asi skonštatujem nasledovné: Pokiaľ by ste hľadali nejaké potešenie pre Star Wars fanúšikov, tak týmto celkom určite nesklamete. Navyše, vidím to zároveň aj ako veľmi dobrý úvod pre tých, ktorí toho o Hviezdnych vojnách ešte veľa nevedia. Prípadne hľadajú príbehy mimo filmových epizód 1-9.
P.S.: Ako som už spomenul, Mandalorian sa drží seriálu a preto sa tu nedá nič pokaziť. Kvalita je podľa mňa zaručená aj do ďalších dielov.
TOTO BOLA AKÁ PECKA?!!!
Ja sa musím na úvod priznať, že Predátora, teda všetky tie pôvodné filmy, som nikdy nevidel. No to je asi aj ten pravý dôvod, prečo ma táto novinka od Crew tak zaujala. Nielen, že je v nej môj najobľúbenejší X-Men, - Wolverine - ale zároveň čelí nečakanej a nevyspytateľnej hrozbe, kde si naozaj neviete tipnúť víťaza.
A toto je pre mňa obrovské lákadlo! Nevšedný komiksový crossover totiž zobrazuje dvojicu postáv, ktoré si idú po krku od prvej strany až po tú poslednú. Doslova. A veru, za chrbtami popritom nechávajú neskutočné množstvo spúšte, krvi i mŕtvol. Veľmi sa mi páči, že je tu pre zmenu na prvý pohľad trocha "jednoduchý" dej a komiks sa tak môže naplno venovať lovu a nesposchybniteľným prednostiam hlavnej dvojice. Skrátka, naskytá sa nám tu pohľad na chodiacu zbraň proti chodiacej zbrani.
Aby som vás však nepomýlil, ten "okrajový" príbeh má predsa len niečo do seba a pokiaľ dokážete čítať medzi riadkami, nepochybujem, že vám skrútne ústa do úsmevu. Okrem toho, cez flashbacky sa pozrieme aj na mladšiu verziu Logana - Jamesa Holloweta - čo je vždy zaujímavé.
Strašne oceňujem prácu scenáristu, pretože aj keď je hlavným cieľom, aby si dali Predátor a Wolverine po hube, nemôže to byť len tak. Ono to predsa nejak aj musí fungovať! Vyzdvihnúť preto musím samozrejme aj vizuálnu stránku. Veď tá nám nahrádza to množstvo textu, ktoré by sme inak potrebovali, ak by išlo o knihu. A toto podla mňa ľudia zodpovední za kresby aj farby zvládli absolútne dokonale!
Bavilo ma to fakt veľmi a mám pocit, že ma to akosi prinútilo zamyslieť sa nad tým, či by nebolo načase si tie filmy pozrieť. Predstavte si teda, ako budú krochtať blahom fanúšikovia Wolverina, respektíve Marvelu, ale aj samotného Predátora.
Po tomto musím prehlásiť, že by som prijal, ak by Marvel vytvoril takýchto crossoverov ešte omnoho viac! A nech už v nich budú naši obľúbení anti/hrdinovia bojovať proti komukoľvek (alebo či sa spoja proti väčšej hrozbe), nepochybujem, že to bude pecka! Tento špeciál sa totiž ozaj vydaril.
