Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi poučné čítanie a uvedenie do obrazu pri niektorých geopolitických témach. O hraniciach nie len medzi krajinami a etnikami, ale najmä o hraniciach v nás samotných. Trpkosmutná realita.
.
Najviac ma zaujala kapitola o kilometroch plotov a múrov medzi Izraelom a Palestínou, kapitola najdlhšieho plota na svete (cca 4000 km) okolo celého Bangladéša a retrospektívna kapitola o našej európskej jazve, železnej opone, ktorá zanechala následky čo nás kvária dodnes.
Čítať o prvej zimnej expedícii z roku 1967 na aljašskú horu Denali/Mount McKinley, najvyššiu horu Severnej Ameriky (6190m), bolo ako sledovať dychberúci horský film Pavla Barabáša. Nečakal som, že príbeh, ktorý je istým spôsobom známy, ma dokáže tak živo udržať v neustálom napätí. Sugestívnosť pri čítaní umocnili aj zápisky z denníkov a fotoreprodukcie. Každou stranou som sa čoraz viac stával súčasťou 8-člennej skupiny horolezcov. Namiesto stanov, spacákov a jedla som s nimi niesol ohromný emočný náklad, pri ktorom akoby aj ten najmenší krok po ľadovci Kahiltna trval hodiny. Prekonávanie samého seba, túžba zdolávať nové miesta, nadobudnúť skupinovú jednomyseľnosť a schopnosť zdolávať komplikácie šialeného počasia sú len špičkou ľadovca príbehu. Tou najväčšou ukrytou výzvou boli nečakané straty toho najcennejšieho čo človek má a zároveň siahať na limity telesnosti a psychickej odolnosti.
.
Hory milujem, opätovne nachádzam lásku k lezeniu, no odhodlať sa na podobne odvážny počin ďaleko prevyšuje moje sny či túžby. Pri takýchto príbehoch, knihách či filmoch nachádzam najväčšiu fascináciu v tom, ako intenzívne môže byť uvedomenie človeka voči sebe samému a voči prírode. Túto extrémne čitateľnú dokumentárnu drámu o extrémne mrazivej výprave sa naozaj oplatí prečítať a verte mi, že ju aj prežijete.
Výborná viacúrovňová románová fikcia o literatúre.
Vyrozprávané príbehy rôznych sprostredkovateľov v rozvetvených častiach dali zabrať mojej pozornosti, no je to vystavané do skvelého celku.
.
Sarrova hlavná postava, taktiež senegalský spisovateľ Faye (Sarrove alter ego?), pátra po vzniku knihy Labyrint neľudskosti a existencii spisovateľa Elimana, ktorý ju napísal v 30 rokoch minulého storočia. Faye očarený géniom Labyrintu neľudskosti sa ponára do vlastného labyrintu myšlienok o autenticite knihy a záhadnom živote autora.
.
Kniha nesie filozoficko-úvahové roviny o hodnotnosti diela, inšpirácii pri tvorbe, originalite a o vplyve francúzskeho kolonializmu.
“Najtajnejšia spomienka ľudí” je zatiaľ naj čo som tento rok čítal a budem ju radiť k tohtoročným topkám.
3,5*
Nuž táto kniha nie je žiadna romantická záležitosť ako som sa prv nazdával, ale bublajúca dráma. Papierový palác je o násilí, o zadusených traumách a ich dôsledkoch, ktoré sa toxicky prejavujú v najrôznejšej forme.
.
Pri tejto knihe som zachytil, že sa čitatelia delia na nadšených a nespokojných. Aby som svoje dojmy neovplyvnil, radsěj som sa do doterajších recenzií neponáral. Teraz už ale môžem povedať, že sa nachádzam niekde medzi tým ako odchylka v štatistike. :)
.
Napriek tomu, že som s hlavnou postavou (a vlastne aj s vedľajšími) veľmi nesympatizoval, že mi prítomná sporadická obscénnosť alá erotický thriler nerezala, kniha sa mi celkom páčila.
Bavil ma autorkin priamočiary jazyk, jej nevšedné povšimnutia pri opisoch (to mohlo byť zúžitkované na moje gusto kľudne viac) a živelná dravosť balansujúca na hrane cynizmu.
Námet knihy ma napriek nepríjemnej téme bavil, no rozvíjal sa trochu kostrbato a občas zapôsobil prekombinovane. Zrejme tomu “dopomohlo” príliš veľké fragmentovanie pasáží striedajúcich minulosť a prítomnosť.
Takúto viacvrstvovú chronológiu deja mám v príbehoch rád a čítala sa mi prehľadne, keďže všetky kapitoly, časti a úseky boli označené rokmi, časmi a miestami, no ako to občas býva, menej je niekedy viac.
Na druhej strane to pomáhalo dynamike (čo som teraz skutočne ocenil, pretože predošlá kniha, ktorú som čítal sa naťahovala ako turecký med) a zároveň to neúnavné striedanie dejových častí podškrtávalo generačnú paralelu vo vzorcoch správania pri vytesňovaní a premlčaniach problémov.
.
.
A aby moje slová nepôsobili nerozhodne, výnimočne pridávam aj hodnotenie: 3,5*
Plyniem ako rieka
a strážim svoje mŕtve ramená
ako spomienky na teba
.
Plyniem ako rieka je citlivá a dojímavá kniha
o mladej láske a rasizme
o vzopretí sa a sile žiť
o sebapoznaní a odhodlaní
o starých koreňoch v zaplavenej minulosti
o nových koreňoch v pôde zajtrajška
o vôli postaviť sa za svoj život, za rozhodnutia a za svoju budúcnosť
.
Príbeh začína v 40. rokov 20. storočia vo forme historickej fikcie z amerického mestečka Iola (Colorado), ktorého budúcnosť sa ocitla na dne vodnej priehrady. (Blue Mesa Reservoir)
Kým sa tak stalo, jedno nenápadné dievča/žena z broskyňových sadov stihla v desiatkach rokov prekonať nejednu životnú strasť, aby napokon našla nie len samu seba.
.
.
Rozprávanie na mňa z počiatku pôsobilo s miernym závanom pátosu, no ten sa postupne vytratil, príbeh krásne zrel, fungoval a účelovo naozaj obmäkčil.
A to je viac ako dobre.
.
(4,5*)
Rozsiahly román Toma Wolfa na mňa zafungoval ako stroj času. Zachytenou atmosférou ma vtiahol do 90tych rokov minulého storočia, do neúnavného New Yorku.
.
Popri bohatej plejáde vyšperkovaných hlavných, ale aj vedľajších postáv, je ústredným námetom sila peňazí. Tie udávajú tempo Wall Street a poskytujú pocit neochvejnej moci vyvolených. Jedným takýmto "pánom sveta" je aj Sherman, ktorému sa z dňa na deň otočí nedotknuteľný život naruby a všetok lesk bohatstva tak zmatnie ako klamstvami zanesené svedomie.
.
Wolf v tejto brilantne vyskladanej satire nastavil spoločnosti nekompromisné zrkadlo. Komediálnosť a absurdnosť však len podškrtávajú tragédiu pokrivených charakterov v explózii ľudskej márnivosti. Okrem obnažených motívov konaní postáv dotvárajú realistický dej mnohé zakomponované témy ako spoločenské postavenie, rasizmus, hierarchia hodnôt, občianske práva a mašinéria novinárstva, súdnictva a politiky.
.
Už po prvých kapitolách sa mi v hlave uložili slová "lesk a bieda bohatých" spomenutím si na Balzacovu obsiahlu Ľudskú komédiu (napr. Lesk a bieda kurtizán, r.1838-47), v ktorej realizmom zachytáva tvár francúzskej spoločnosti.
Napokon po dočítaní Ohňostroja márností som sa o balzacovskej paralele dočítal aj v doslove prekladateľa Jána Bajánka a dozvedel sa, že je to hlavná žánrovo-charakterová črta románu.
Žiadnu Ameriku som teda neobjavil, no veľmi sa teším, že som objavil toto skvelé dielo. Myslím, že táto kniha má čo povedať aj súčasnému čitateľovi, koniec koncov márnosťami oplývajú ľudia v každej dobe.
Uf. Začalo to ako nenápadný thriller s rodinnými zápletkami a vykľula sa z toho akútna dystopia.
.
Anotácia naznačuje príbeh matky štyroch detí, ktorej záhadne zmizol manžel z odborárskych kruhov, po tom, čo sa v Írsku dostala k vládnej moci extrémistická strana neonacionalistov. Novovzniknuté tajné zložky polície a hliadky Gardy prinášajú nepokoje, rabovanie, teror a do bežných životov vháňajú nočnú moru. V rozkladajúcom sa systéme sa menia hodnoty a menia sa aj ľudia.
.
Sledovať Eilish, ako sa v takýchto šialených časoch zo všetkých síl snaží o záchranu rodiny, bolo ohromne sugestívne a silné. Pri čítaní vo mne neustále gradovalo napätie a prerastalo až do politickej a sociálnej úzkosti. Napriek (a práve kvôli tomu) poznaniu minulosti našej krajiny, bývalej súčasti východného bloku, ma dej knihy dokázal prekvapiť a zároveň zneistiť. Vidiac ako sa Európa fragmentuje na tenkých pronárodných ľadoch považujem túto tému za viac než aktuálnu. Napokon to najlepšie vidieť v priamom prenose u nás na Slovensku, keď si súčasná vláda robí z vedenia štátu Monopoly a bez okolkov surfuje na vlnách nenávisti. Rozpad demokracie a totalitný režim ma preto desia čo i len v predstavách a dúfam, že sa toho nikdy nedožijem.
.
Knihu veľmi odporúčam, a teda Bookerová cena 2023 za mňa zaslúžená a opodstatnená.
Hneď na úvod musím poznamenať, že nie len Yalom, ale aj Yalomova manželka to so slovami vie. Nečakane pútavé čítanie.
Názov knihy je mierne nadnesený, ale chytľavý, to sa musí nechať. Francúzsko sa môže pýšiť mnohými symbolmi zamilovanosti a Paríž sa považovala/považuje nie len za kolísku umenia, ale aj za hlavné mesto lásky. Napriek tomu kniha nezachytáva patenty Francúzov na lásku. Čo zachytáva, sú skôr dôkladne analyzované dejiny lásky cez francúzsku literatúru (najmä), divadlo, umenie a filozofiu naprieč poslednými deviatimi storočiami. Marilyn Yalom do svojej non-fiction historickej zbierky povyberala naozaj cr?me de la cr?me z bohatého kultúrneho dedičstva lásky tejto krajiny.
.
Chronológia začína v 12. storočí vrcholného stredoveku, keď sa na svetlo sveta predierali nepožehnané lásky, kláštorné tajomstvá, rytierske romance a dvorenia nie len na kráľovských dvoroch. Prehupnutím do novoveku prichádzali iné témy- ľúbostné trojuholníky ako štandard, milenecký apetít ako prejav zdravia. Neskôr to boli osvietenstvo, romantizmus, realizmus, ale aj známa la belle époque a existencializmus. V knihe sa nájdu rešerše o Moli?rovi, Rousseauovi, Stendhalovi a cez Flauberta, Rimbauda, Wilda, Prousta sa dostaneme k Sartrovi, Simone de Beauvoirovej a k Durasovej až po tematické uzatvorenie 21. storočím.
.
Najviac ma pochopiteľne bavili kapitoly o autoroch, ktorých diela poznám. Dozvedel som sa aj množstvo iných zaujímavostí (proste pikošky), no okrem šťavnatého výberu Marilyn Yalom poprepájala storočia a odtiene lásky svojimi úvahami, osobnými príhodami a dopĺňala ich aj psychologickými kontextami.
Táto kniha bola veľmi príjemná záležitosť, dobre sa čítala a myslím, že je vhodná nie len pre knihomoľov a frankofilov.
.
Marilyn Yalom je známa najmä svojimi feministicky ladenými non-fiction dielami- A History of the Breasts, A History of the Wife, a ak nerátam spoluautorstvo s manželom pri knihe Otázka smrti a života, kniha Ako Francúzi vymysleli lásku je prvým slovenským prekladom Yalomovej, a keď som si pozrel inojazyčné edície, dovolím si povedať, že s najvydarenejšou obálkou.
Skúste ;)
Domáce práce hýbu mojim svetom
Prenášam ich z miesta na miesto
Listujem zmyslami zo všetkých strán
Nie len v nedeľu
A na čas ich opäť odkladám
Kým neuvarím pomarančový džem alebo nedoštrikujem sveter
Lebo poézia je pre mňa ako nikdy nekončiaca (domáca) úloha
Stále na mňa čaká a ja sa k nej s obľubou vraciam
Kundera vsádza do hláv postáv úvahy o variáciach identity a ohýba tak moju predstavu o totožnosti človeka. Chantal a Jean-Marco sa vo svojich zabehnutých partnerských mechanizmoch pozorujú a prehodnocujú vzájomné správanie. Všímajú si zmeny a vzťahové nuansy akoby sami seba chceli uistiť, že človek po ich boku je ten, do ktorého sa zaľúbili.
.
Nakoľko môže byť totožnosť človeka totožná s predstavami o ňom z pohľadu iného jedinca? Je možné, že sa skutočná totožnosť s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a životnými okonosťami mení? Može mať niekto viacero totožností, podľa masiek, ktoré si za rôznych situácií každý deň nasadzuje?
.
Ako som si to pri predošlých knihách z "parížskej trilógie" všimol, Kundera sa cez dômyselne vyskladané myšlienky a postavy, tak trochu s čitateľom zahráva. Na mňa to zafungovalo a aj keď z tých troch u mňa ostáva naj kniha Nevedomosť, Totožnosť je vedome tesne za ňou. Tretia kniha z tejto pomyselnej trilógie - Sviatok bezvýznamnosti, bola typovo iná, no bola dobrá, zvláštna a groteskne vtipná.
