Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Just the guy...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Knižka, ktorá v sebe má množstvo podnetných informácií. Autor veľmi umne dokáže poukázať na dôležitosť jednotlivých prístupov, ktoré ale v konečnom dôsledku vychádzajú z našej vlastnej intuície. Toto prepojenie, vysvetlenie a ozrejmenie mi prišlo sympatické. Prekážali mi možno veľmi nešťastné príklady vo forme dialógov medzi dieťaťom a rodičom ( čo ma inak dokáže sklamať v akejkoľvek knihe podobného razenia), ktoré niektoré myšlienky obohatili o zbytočne naivný tón. Inak je kniha dobrý odrazový mostík pre tých ktorý vývinovú pedagogiku a psychológiu nepoznajú, zároveň má kniha náučný charakter, ktorý vie určite kdekomu pomôcť. A pre niektorých je zase kniha potvrdením, že robia veci správne. A číta sa ľahko.
Pre tých čo milujú Lovecrafta povinnosť. Gó Tanabe je na poli komiksu rovnakým vizionárom, ako Toshi na poli literatúry a obidvaja vzdávajú svojimi prácami česť tomuto velikánovi kozmického hororu. Oproti predchádzajúcej sérií V horách šialenstva je táto knižka súborom poviedok. Vizuálne podmanivá a odrážajúca to najlepšie z temnej nejednoznačnosti, aká je obsiahnutá aj v knižnej podobe. Čo som sa tak pozeral Tanabe už adaptoval peknú zbierku Lovecraftových poviedok. A som rád, že sa toho Crew chopil. Dúfam, že na ďalšiu knižku nebudeme čakať ďalší rok. Za mňa obrazový dôkaz toho, že je Lovecraft stále aktuálny, fungujúci a desivý.
Romány idú Muratovej lepšie. Poviedky v tejto knihy majú síce sociálny presah a v ich strede je jednotlivec, ktorý nezapadá do spoločnosti ( čo je téma, ktorú rozoberá autorka zatiaľ v každej knihe čo som čítal), ale ich údernosť a presah je kolísavý. Treba povedať, že dlhšie poviedky fungujú lepšie aj keď pri mnohých z nich som mal pocit, že sa jedná o variáciu na jej románové hrdinky. Niektoré veci ako dedinský dom, kde chodila jedna hrdina počas sviatku Obon v poviedke Eating the City je takmer totožná s hrdinkou z Earthlings. A podobností je tam samozrejme viac. Najviac sa mi páčili poviedky Magnificent Spread, Life Ceremony, Eating the City, Hatchling ( tá bola za mňa dokonalá) a Clean Marriage. Určite odporúčam tým, čo majú radi ženské hrdinky a podivné príbehy. Nie dokonalé, ale kvôli vyššie zmieneným poviedkam dávam slabšie 4*
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ono je to vlastne také uletenejšie pokračovanie románu Convenience Store Woman. Hlavná hrdinka je rovnako frustrovaná zo spoločnosti ako bola aj Keiko s tým rozdielom, že Sayaka Murata pritvrdzuje. Obálka vôbec nezodpovedá obsahu knihy. V zásade ani anotácie nie. Aj napriek skvelému rozprávačskému štýlu a hodnoverným postavám tu máme viac asexuality, pedofílie, incestu, vrážd a kanibalizmu. Takže v zásade dosť záleží na tom, ako ste voči takýmto témam otvorení. Za mňa sa jedná ale o výbornú kritiku spoločnosti. Taká japonská ženská verzia Palahniuka. Výborná vec, ktorá poteší hlavné tých, čo radi čítajú aj niečo nezvyčajné. Kniha ale aj tak rozoberá styčné autorkine témy: ľudskosť, samotu a túžbu niekam patriť.
Vždy som tvrdil, že Neil Gaiman je hlavne komiksový autor. A hoci som čítal aj jeho romány aj poviedky, vždy ich docením o trošku viac, keď ich adaptuje do komiksu. A to je prípad aj Severských mýtov. P. Craig Russell má fantastickú kresbu a v jeho prevedení sú nielenže Gaimanové mýty zábavnejšie, farebnejšie a zrozumiteľnejšie, ale zároveň fungujú ako drobné vizuálne filmy. Za mňa skvelé uvedenie ( hlavne kapitola Lokiho deti) tejto mytológie a určite odporúčam každému, kto si chce k tej plejáde mien priradiť aj tváre.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Najväčšia devíza knihy je, že sa číta ľahko a sama. Človek ju dokážu zhltnúť na jedno posedenie. A hoci by som knižku až tak veľmi nezaradil do hororu - ako skôr do temnej fantasy - páčilo sa mi ako si autorka pohrala s pomerne priamočiarým príbehom. Fungovali tam vzťahy, motívy a dokonca mala kniha veľmi intenzívne vyvrcholenie, ktoré na moje veľké prekvapenie, neskočilo úplne happyendom. Za čo som vďačný a za to je aj tá 4*. Je to také české Stranger Things - ktoré by mi vôbec nevadilo vidieť sfilmované.
Knižka, ktorá svojim prevedením ulahodí nejednému čitateľovi. A je jedno či sa so severskými mýtmi zoznamuje alebo ich pozná. Obrazový materiál aj krátke príbehy v rámčekoch dopĺňajú kontext či už samotnej mytológie alebo konkrétnych príbehov. Základné piliere mýtov - so všetkými zradami, mocou a plejádou postavičiek ( ľudských aj neľudských) fungujú a dá sa v nich ľahko orientovať. S čím som mal ja osobne problém boli ľudskí bojovníci a kapitoly venované im. Tu som sa trošku strácal. Bez rozdielu sa ale jedná o zaujímavú publikáciu, akýsi rýchlokurz severskej mytológie. Takže za mňa spokojnosť, aj keď severská mytológia nepatrí zrovna medzi moje obľúbené.
Moje prvé stretnutie s touto autorkou a s Malajzkým fantasy svetom dopadlo dobre. Každá z poviedok má príjemný mytologický presah, pričom zostáva verná histórií krajiny a tiež moderným hrdinom, ktorý sú neustále v rozpore medzi tradíciou a snahou zapadnúť do súčasného sveta. Zároveň je každý príbeh o vzťahoch. Rodinných aj romantických ( s dôrazom na lesbické vzťahy). Otvorené dielo plné sociálnych motívov, ale aj duchov, upírov, škriatkov, pekiel a démonov. Potešila poviedka o Sun Wukongovi, drakoch aj čarovných domoch. Celá zbierka je vlastne kaleidoskopom humoru a ľudskosti. Ku konci síce motívmi trošku repetitívne, ale stále hodné čítania. A má to v sebe aj taký ten smútok súvisiaci s tým že niečo skončilo a niečo nové začína. Má to takmer každá poviedka. Čo do atmosféry zimy skvelo zapadá.
Úprimne nie som cieľovka. Tešil som sa na knihu veľmi, ale zostal som sklamaný. Možno je chyba, že som predtým čítal Ignis Fatuus, kde sa s atmosférou pracuje úplne inak. Dokonca aj ten Červenák píše históriu zábavnejšie a vie si tam dokonca dopomôcť aj hlbokou a trefnou myšlienkou. Tu mi to zaváňa strašnou naivitou. Najväčší problém Jelenej hlavy je totiž v jej jednoduchosti a lineárnosti. Zápletku som odhalil okamžite. Symbolizmus so srnkou a vlkom bol celkom jasný. A potom som len sledoval ako postavy komunikujú aby sa dopracovali k cieľu. Chápem o čo išlo autorovi, ale postavy by si želali väčšiu hĺbku. Potom by ani ta lineárnosť až tak nevadila. A transcedentný zážitok na konci je zase milo úsmevný, ale pre mňa na základe deja absolútne nefunkčný. V rámci naratívu ma to nechalo chladným, ALE číta sa to dobre a autor má potenciál zaujať fragmentami scén ( v tomto prípade kapitol), a celkový vizuál diela je viac ako pôsobivý. Ako prvotina dobre, ale je to určené pre iný typ čitateľa. Ja mám stále radšej Meno Ruže.
Toto bolo príjemné prekvapenie. Nečakal som, že ma tá kniha bude tak baviť ani to, že bude tak perfektne vystavaná. Na pomedzí mýtu a urban legends s prepojením na predchádzajúci režim a ďalekú minulosťou, kedy sa diali v okolí Šumavy zverstvá a nechutnosti je Ignis Fatuus prienikom do človečenstva a desu. Funkčné v historických vsuvkách aj v osudoch hlavnej skupiny, kde si každý charakter nesie svoje nepríjemné tajomstvo. Pritom všetkom tajomná Šumava zabíja a mení a odhaľuje. Veľmi dlho mi nebolo z knihy tak nepríjemne. S dôrazom na atmosféru, ktorá sa doslova prevaľuje ako tá povestná Šumavská hmla zo stránky na čitateľa je Ignis Fatuus malý klenot svetových rozmerov. A kniha má jeden z najlepších koncov, aké som za veľmi dlhú dobu čítal. Odporúčam!
