Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Just the guy...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V tejto časti sa síce niektoré motívy prehlbujú, ale zároveň mám pocit, že sa dejovo až tak výrazne neposúvame. Stále akoby tápame - hlavne čo sa týka vzťahu ústrednej dvojice. A plejáda nových postavičiek pôsobí v tomto smere mätúco. To, že je tu znázornená aj babička je príjemné ozvláštnenie ale v rámci kontextu celého diela pôsobí trošku účelovo. Som zvedavý na ďalší vývin. Tento diel mi ale príde ako bohapustá vyplňovačka medzi emočným a dejovým posunom.
Stále funkčné a prekvapivo zábavné. Aj vďaka doplneniu nových charakterov, ktoré majú svoje korene v minulosti a v časoch veľkej šikany. Tu sa to, čo bolo v prvom zväzku komplexne v rámci expozície vysvetlené, prehlbuje a vytvárajú sa nové nuansy a odbočky. Hlavný hrdina je mi stále viac a viac sympatický a jeho snaha vyznať sa v sebe a vo svete okolo je stále uveriteľná a úsmevná. Veľmi dobrá séria, ktorá sa číta sama.
Musím povedať, že po dlhom čase som čítal od Kinga knihu, ktorá ma náramne bavila. Zvyknem hovoriť, že je častokrát ( aspoň v súčasnosti) dosť repetitívny čo sa týka jeho motívov a tém. Občas ale presne toto zafunguje, pretože trafí správny pocit u hlavného charakteru a vás potom čaká náramná emočná jazda. Čiernočierna tma nie je až tak hororová ako nepríjemná. Pokladá otázky, nad ktorými až tak veľmi nepremýšľame. Aspoň nie cez deň a v kruhu rodiny. Zbierka noviel má pre mňa rovnakú silu, ako Kingové Štyri ročné obdobia. Aj keď v úplne iných veciach. Za mňa príjemné prekvapenie, ktoré sa čítalo samo. Novela 1922 je dokonca výborná.
Za mňa spokojnosť. Som veľmi rád, že sa to uberá týmto smerom. Vďaka skvelej a prepracovanej expozícií je druhá časť plná drobných vzťahov a leitmotív o ktorých nepochybujem, že sa budú ďalej rozvíjať. Pači sa mi tá citlivosť za tým. Príbeh, akých je milión a ktoré vo väčšej alebo menšej miere fungujú len vďaka dobrým charakterom, a tie tu sú. Možno tu nemáme obrovskú drámu ani predzvesť srdcervúceho finále ( zatiaľ), ale baví ma sledovať tie osudy. A rozkrývať skryté myšlienky a pocity, ktoré si vďaka umnosti textu a kresby uvedomuje čitateľ skôr, ako postavy. Skvelá záležitosť.
Uveriteľná expozícia ( aspoň za expozíciu ju beriem ja), keďže sa nám tu predstavujú témy a postavy s ktorými ešte nejaký čas pobudneme. Téma šikany je tu znázornená z pohľadu jednej z hlavných postáv - teda ako veľmi krutá hra. To, že to tak nie je, je karmicky zobrazené v druhej polovici, kedy sa v rámci správania nastavuje hlavnému "hrdinovi" zrkadlo a dáva sa mu ochutnať vlastná medicína. Zaujalo práve preto, lebo sa to nemalo potrebu nikam ponáhľať a hlavne preto lebo charaktery sú už naplno uchopené. Uvidíme kam to bude smerovať.
Príjemná záležitosť, ktorá síce neprináša v rámci žánru nič nové, ale je robená poctivo, s citom a fungujúcimi emóciami. Mangy som nikdy veľmi nečítal a teraz sa pomaličky k tomu dostávam. A som príjemne prekvapený, ako aj dlhším príbehom ( v tomto prípade tým romantickým) nechýba dynamika. Dejové zvraty fungujú, emócie to má pekne a musím skonštatovať, že pri čítaní rozprávky v knižnici som bol dojatý. Určite odporúčam aj hranú aj animovanú verziu. Toto ma ale príjemne prekvapilo a potešilo.
Kago nás berie na zbesilú jazdu poschodiami nikdy nekončiacich hradov. Jednak s motívmi tradičných džindaigekov, ale zároveň s prepáleným násilím, deformáciami a erotikou. Myslel som si, že to bude pôsobiť samoúčelne, ale pravdou je, že je to veľmi umne vytvorená kulisa nepravdepodobností, fungujúca len na miere vašej akceptácie. Ak celú tú hru prijmete, tak vás dielo odmení duálnosťou osudov, z ktorých je nielenže ťažké vybrať si správnu stranu, ale ktorá sa ako povestný had uroboros neustále cyklí a rozvetvuje. Bizár, ktorý konkuruje Junji Itóovi, hoci žánrovo je niekde inde.
Podobná záležitosť, ako Severské mýty. Je to skvelý odrazový mostík k ďalšiemu štúdiu za predpokladu, že vám konkrétne táto mytológia učarovala. Viacej pohanstva a snaha kresťanstva o podmanenie si ústne hovoriacich príbehov dáva veľa vecí aj v našej histórií do úplne nového kontextu. Hlavne keď vezmeme do úvahy, že sme sa s príbehmi alebo so symbolmi tohto kraja už stretli - čarovné kotlíky a druidi z Asterixa a Obelixa alebo pochovávanie mŕtvych v močiaroch v Pánovi prsteňov. Je to zaujímavá knižka plná faktov a návodov, ale s menami v ktorých som sa úprimne strácal. Inak som rád, že táto séria vychádza aj v slovenčine.
Ďalšia skrz na skrz priemerná zbierka poviedok. Ono to má taký ten slogan, že poďme sa báť, ale úprimne väčšina poviedok sa do hororu nezaraďuje. V rámci thrilleru, fantasy a drámy väčšinou poviedky fungujú, ale aj napriek tomu majú kolísavú kvalitu ( hlavne preto, lebo väčšinu tém už autor rozvil v plnohodnotných románoch). Čo zbierke dominuje je poviedka dotýkajúca sa katastrofy z 9/11, Utíkej, Káčo, utíkej ( ktorá má výborný záver), a hlavne poviedka N. ktorá všetky značne prevyšuje a stáva sa plnohodnotnou Kingovskou záležitosťou. Miestami ma mrazilo. Pekelný kocúr je potom celkom vtipná ale funkčná uletenosť, ktorá baví pointou a brutalitou. Zvyšok som zabudol. Čo je na zbierku, kde je tých príbehov 13 naozaj na zamyslenie. Podobné sklamanie ako Všetko je definitívne.
Za mňa asi najslabšia Kingova poviedková zbierka. Nielenže väčšina z poviedok ani nezapadá do kategórie horor ( čo by zase nevadilo, paradoxne tie nehororové poviedky sa mi páčili najviac), ale čo zarazí je obrovská nevyváženosť. Jasné, že nie vždy sa dá všetko dokonalo vyvážiť, ale absencia skutočne hrozivej poviedky zamrzí. Potešil návrat do sveta Temnej veže ( hoci kvalitou je poviedka o niekoľko stupňov nižšie než hlavná séria) a tiež Gotham Café a 1408 ak teda už mám vybrať temnejšie príbehy. Oproti Nočnej zmene alebo Hmle je toto výrazne priemerná záležitosť. Čo ale samozrejme neznamená, že by sa to čítalo zle. Len od majstra desu občas naozaj čakám aj niečo čo ma bude mraziť ešte nejaký ten čas po dočítaní.
