Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Just the guy...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
V zásade rovnaká schéma, ako v prípade prvej časti. O fikčnom svete sa dozvieme trošku viac, ale žiadne hlbšie historické prieniky sa tu nenachádzajú. Máme tu nové postavy a v prvom pláne sledujeme hlavne ich vzťahový vývin. Hrdinovia z prvej časti tu hrajú dôležité, ale vedľajšie úlohy. Čo do značnej miery zamrzí. Mimo to je ale Abercrombie verný rozprávačským postupom. Dielo ma niekoľko skvelých scén, uveriteľný vývin u postáv a zároveň si to pripravuje pôdu pre finálnu tretiu časť. Bavil som sa. Len zamrzí, že je to dielo skrz naskrz predvídateľné. K dobru mu slúži len to, že sa to v zásade na nič iné ani nehrá. Skrátka oddychová séria.
Číst víc
Rovnaká chuťovka akou bolo aj prvá autorová zbierka Doupě. Evenson nemá potrebu vytvárať premyslené koncepty. Dbá na atmosféru a necháva diváka nech si tú hrôzostrašnosť domyslí. Z 22 poviedok sú niektoré repetitívne, ale na pôsobivosti im to neuberá. Rovnako je tu pocta Lovecraftovi ( čo vždy ocením). Číta sa to ľahko. Postavy pôsobia skutočne a situácie bizarne. To, že to neustále pracuje s rôznymi atmosférami ma ale potešilo zo všetkého najviac. Knižka je tak takým malým pokladom, ktorý podľa môjho názoru poteší aj fanúšikov hororu aj tých, čo s ním len začínajú.
Číst víc
Moje prvé stretnutie s Joe Abercrombiem. Príbeh v prostredí výrazne inšpirovanom vikingskou tématikou je krutý, zábavný ( niekoľko krát som sa naozaj z chuti zasmial) a tiež plný zvratov. Prekvapivé veľmi nie sú. Aspoň za mňa, ale kauzálnosť a logickosť deja, vývinu postáv a príbehovej štruktúry je nespochybniteľná. Všetko tam funguje, všetko tam dáva zmysel a pôsobí to konzistentne. Neustále sa tam niečo deje a charaktery si ( čo musím vyzdvihnúť) pamätáme. Tým, že je to skôr young adult, dávam 4*. Ale je to príjemná oddychovka a trilógiu chcem dokončiť. A pevne verím, že sa o danom svete dozviem viac. Načrtnutý je skvelo.
Číst víc
Asi od polovice je to Lukáš Polák v plnej sile. Jeho nadšenie pre monštrá, krv a vnútornosti je tu od určitého momentu prítomné na každej stránke, a v tom je Lukášová najväčšia devíza. Najviac zamrzí premárnený potenciál prapodivného mestečka, ktorý od začiatku do konca zabíjajú dve veci. Prvou sú ploché charaktery, ktoré síce majú dané do vienka nejaké tie špecifické zvláštnosti, ale počas príbehu ich využívajú len minimálne alebo vo veľmi nedôveryhodných situáciách, čím ich nechcene parodujú. To, že im chýba vnútorný konflikt a celý čas riešia len vonkajší je v tomto prípade na škodu. Druhou vecou sú dialógy. Namiesto rôznych postáv, tu máme jednu jedinú, zastupujúcu úplne všetkých v príbehu- pretože tak ako rozpráva jedna rozprávajú všetky. Bezcharakternosť postáv v mestečku tým pádom zabíja úplne atmosféru diela, pričom na tej podľa mňa stojí a padá akýkoľvek horor. Veľmi ma mrzí, že tam vôbec takéto veci boli. Menej je dakedy viac. Nepotreboval som vedieť o celom sprisahaní a súvislostiach a rádoch a prečo tu boli bytosti a kam zmizli deti a aký bol celkový plán, pretože mám omnoho radšej tajomno a náznaky ( aj keď to je subjektívna vec). Dialógy sú ten problém, lebo pôsobia vykonštruovane a majú tendenciu zbytočne všetko vysvetľovať. Posúvajú dej dopredu, na úkor budovania charakterov a tým nám zabraňujú, aby sme sa s postavami akokoľvek stotožnili. Tým pádom tu nie je napätie a ani sa nebojíme o ich život. Všetky postavy aspoň raz povedia vráťme sa k téme, čo naozaj zabíja prirodzenosť. Psychológ nerozpráva ako psychológ, policajné metódy sú prezentované ( aj dialógovo) neuveriteľne a práve to je kameň úrazu. Na takýchto reáliách a pocitoch sa malo vystavať nepríjemné dielko, ktoré malo v poslednej časti pekne zapracovať na vašej predstavivosti. Takto sa z toho stáva taký mix Scooby Doo a Troch pátračov, kde je ale viac krvi a vnútorností. Ak by to bol úmysel, bolo by to fajn. Takto to bolo takmer celý čas bez akejkoľvek atmosféry. Pričom Lukáš ma naozaj potenciál vytvoriť prapodivný Slovenský bizár a folklór. Len tie postavy a dialógy. Ach!
Číst víc
Fantastické vyvrcholenie. Gó Tanabe dokázal vo svojej čiernobielej kresbe dokonale vystihnúť klaustrofóbiu a zároveň kozmickosť strateného mesta. Antarktída je tu desivá, plná dávnej histórie a prastarých príšer. Každá jedna strana je vizuálne krásna a samotný príbeh je tradičný Lovecraft v tom najlepšom možnom prevedení. Po dočítaní mám obrovskú chuť znova si prečítať všetky jeho príbehy. Skvelé dielo slúžiace ako zoznámenie s týmto velikánom hororu, ale aj ako pocta. A Tanabe je komiksový Toshi. Tekeli-li.
Číst víc
Je to komiksový návrat k príbehu, ktorý zbožňujem. Lovecraft je pre mňa jeden z autorov, ku ktorému sa rád vraciam. Preto vždy uvítam akúkoľvek adaptáciu jeho diela. Go Tanabe sa toho zhostil na výbornú, keďže vezmeme do úvahy, že celý jeho prvý zväzok je plný obrovských, prázdnych priestorov Antarktídy. V jeho prevedení je biela s čiernou bezútešnou, nepríjemnou a osamelou farbou. V zásade tomu nie je čo vytknúť. Funkčné aj pre tých čo čítajú mangu, aj tých čo čítajú komiks a dokonca aj pre fanúšikov Lovecrafta. Som veľmi rád, že sa toho Crew zhostil a dúfam že to nezostane len pri Horách Šialenstva.
Číst víc
Na povrchu by som do žánru fantasy nezaradil. Aj napriek tomu, že to mnohí robia. Martin Martinka je skôr taký literárny David Attenborough, ktorý nám s nadšením ukazuje svet pod našimi nohami, ktorý obýva...hmyz. Priznám sa, že mi veľmi vadila absencia dospelejšej postavy. Všetky postavy, ktoré sa tu nachádzajú sú totiž veľmi naivné. Ich úvahy o svete a o tom, ako by mal fungovať boli často krát detské. A potom si uvedomil, že vlastne to je ten fígeľ za tým. Sledujeme hmyzích mládežníkov snažiacich si nájsť svoje miesto v obrovskom a komplexnom svete. Poradiť im nemá kto, často krát sú odkázaní na seba a väčšinu času sa snažia byť svojou najlepšou možnou verziou. Ku koncu mi dospelejšia postava už nechýbala. Martinka mal jasný literárny cieľ a naplnil ho. Vložil do diela emóciu, príjemné zvraty a hoci niektoré veci mi trošku vadili ( línia s Avenjelmi), je to skôr subjektívna výhrada. Kniha sa číta ľahko aj napriek nie úplne šťastne zvolenému formátu a nesie v sebe príjemné posolstvo. Čas Na povrchu som si užil a ak dakedy bude pokračovanie, veľmi rád sa do tohto sveta, v sprievode slovenského Attenborougha, znova vyberiem.
Číst víc
Skvelé na tomto príbehu je, že funguje aj ako útla novela, a fungoval by aj ako 500 stránkový román. King síce bohapusto využíva všetky svoje trademarky, ale robí to zábavne. Preto vôbec nevadí, že v zásade do vlkodlačieho mýtu neprispieva ničím novým. Len si tento mýtus užíva a dáva mu svoje obľúbené lokácie a postavy. Knižka je obohatená o krásne ilustrácie a tak sa z nej stáva zberateľský kúsok a literárna jednohubka. Ku ktorej sa dá ale kopec krát vrátiť a chutiť bude rovnako.
Číst víc
Knihu som čítal hneď po 12 pravidlách a nemohol som sa ubrániť určitej repetitívnosti. Čo by samo o sebe nebolo zlé - veď koniec koncov Peterson už dlhodobo rozpráva o čom rozpráva a tak ísť do jeho knihy s tým že si bude v rámci svojich teórií protirečiť je hlúpe. Ale aj tak sa nemôžem ubrániť pocitu, že táto kniha je skôr epilógom pôvodných 12 pravidiel. Tie mi v mnohom pomohli. Tu som si len potvrdil veci, ktoré viem a o ktorých Peterson rozpráva už takmer päť rokov. Páčili sa mi teórie o umení, náboženstve, mytológií a ideológií a tiež som ocenil pár príkladov z klinickej praxe. Na konci ale je z knihy skôr manifest názorov jedného z popredných mysliteľov súčasnej doby. Pre mňa to tým pádom nemalo takú silu ako 12 pravidiel.
Číst víc
Úplne rozumiem aj tým, ktorým by sa tento dodatočný zárez do príbehu Troch telies nepáčil. Celý január som strávil tým, že som si pôvodnú trilógiu oprášil a zakončil som to týmto Pao-Šuovým príbehom. A hoci tam boli momenty, ktoré vyžadovali od čitateľa väčšiu otvorenosť a toleranciu ako pôvodný príbeh, nemôžem povedať, že by mi to vyslovene vadilo. Ako náhle som to akceptoval ako ďalšiu autorskú víziu tak som tie pravidlá jednoducho prijal a užil som si to. Páčilo sa mi, že celý príbeh išiel až to teologickej roviny. Páčila sa mi prepojenosť s pôvodnou trilógiou aj pocty, ktoré dával jeden autor tomu druhému. Vo výsledku to bola celkom pôsobivá jazda. Nepáčilo sa mi odhalenie tajomstiev vesmíru cez staré piesne. Ale posledný epilóg ma zase potešil. Za mňa skvelý dodatok, ktorý je iný, ale som rád, že existuje. Všetky dejové línie uzatvára a robí to veľmi invenčne. Za mňa spokojnosť.
Číst víc
