Paulína Oravcová

6

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

26.08.2021 11:20

Táto kniha je prekrásne nežné dobrodružstvo. Kombinácia nebezpečného pátrania a milej lásky Magnusa a Aleka, ktorú zbožňujem, ma úplne uchvátila. Nedokázala som sa od knihy odtrhnúť. Bola plná akcie, vtipu a nežných scén, z ktorých som mala v bruchu motýliky tak, ako už dávno pri žiadnej knihe nie.

Mali medzi sebou skvelú chémiu, ktorá ma bavila. Tvorili perfektný pár a to, ako sa ľúbili ma až dojímalo. Nájsť takúto lásku, to je ako sen. Môcť svojmu partnerovi dôverovať a zveriť mu do rúk aj svoj život. Uvítala by som viac kníh, v ktorých hrajú hlavnú úlohu, pretože ich dvoch skrátka milujem.

Príbeh je plný dobrodružstva. V Paríži Magnus a Alek navštívia Stínový trh, v Benátkách sú počas karnevalu podsveťanov svedkami bizarnej bitky čarodějov z LA a v Ríme sa konečne postavia šialenému kultu, po ktorom pátrali. Nakoniec však zisťujú, že najlepšie je im doma v Brooklyne, pretože je jedno kde sú, hlavne že sú spolu. To bol nakoniec ten najkrajší záver, aký som si mohla priať a aký som v poslednej dobe zažila.

Podľa mňa sa autorka prekonala a ja sa nebojím povedať, že kniha patrí medzi moje najobľúbenejšie z celej ságy Tieňolovcov.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

12.07.2021 17:45

Spočiatku sa mi kniha vôbec nepáčila. Hlavná hrdinka bola nesympatická až strach, jediné, čo sa dialo, boli trápne hádky medzi ňou a Daemonom, ktoré mi akurát tak žrali nervy a už som si nadávala za to, do čoho som sa to, preboha, pustila.
Všetci pindajú na Daemona, ale ja som si ho okamžite obľúbila. Bol sympaťák, na jeho výrokoch som sa vždy veľa nasmiala a jeho správanie mi dávalo zmysel, narozdiel od Katy, ktorú som už začínala podozrievať z toho, že chce tajne spáchať samovraždu. Minimálne spoločenskú určite.
Po čase mi však charakteri prirástli k srdcu, aj vedľajšie postavy, ktoré boli pekne vymyslené.
Čo sa týka deja, neskôr sa trochu viac rozbehol, no celá kniha bola vlastne o tom, ako si dvaja mladí ľudia nedokážu priznať, že sa navzájom priťahujú. V rámci mimozemskej vojny sme prežili asi tri akčné scény, takže zopár strán akcie a zbytok bolo doťahovanie medzi protagonistami. Niekoho tento typ kníh možno baví, no mňa nanešťastie nie.
Čo sa týka štýlu autorky, bol chytľavý. Snažila sa o vtip a nechýbala jej sviežosť. Rozprávanie bolo energické, a preto ma kniha nenudila. Nedá sa povedať, že by som si knihu vyslovene užívala, ale celkom ma aj bavila.
Zhrnula by som to tak, že toto nebola moja šálka kávy. Nie je to niečo, k čomu sa vrátim a čo ešte niekoľko dní nepustím z hlavy. Pre mňa je kniha taký priemer, nenadchla ani neurazila, ale postavy mi prirástli k srdcu a našla som aj zopár pekných citátov, a možno sa nakoniec pustím do ďalších častí, ale asi skôr nie.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

08.06.2021 20:23

Štvrtkový klub detektívov nie je žiadnou ťažkou detektívkou plnou brutálnych vrážd. V skutočnosti je to veľmi láskavá kniha.
Partička štyroch priateľov, dôchodcov, sa pokúša vyriešiť zamotané vraždy a vďaka tomu sa všetci cítia opäť potrební. Konečne majú poriadny dôvod na to, aby vstali ráno z postele a citrónove koláče opäť raz nepečú len pre seba, ale aj pre svojich priateľov z vyšetrovacieho tímu.
Kniha sa rozbiehala pomaly. Autor nám najprv poriadne predstavil všetky dôležité postavy, ktorých bolo naozaj poriadne veľa a aj prostredie, takže som mala možnosť trošku sa prispôsobiť a nebola som hneď vhodená do zložitého deja. Ak si myslíte, že sa pri tom budete nudiť, tak vám musím povedať, že sa zrejme mýlite, pretože vďaka tomu, že je kniha vtipná som sa pri tomto úvode vôbec nenudila. Hoci som občas mala pocit, že ak by som knihu čítala v originále, zabavila by som sa oveľa viac. Chybný preklad ma síce rozčuľoval, ale nenechám ho zničiť môj celkový dojem z knihy.
Akonáhle sa stala prvá vražda a kniha sa trochu viac zamotala, nebolo možné sa od nej odtrhnúť. Záhada bola natoľko neobyčajná, že v určitej chvíli som už podozrievala naozaj všetkých. Milujem detektívky, pri ktorých do samého konca netuším, kto je vrahom a ako som neskôr zistila, aj mŕtvych bolo oveľa viac, než tvrdí anotácia a tak sa stalo, že nakoniec sa neriešila len jedna vražda, ale hneď niekoľko a všetko súviselo so všetkým.
Obdivujem autora za to, akú zamotanú záhadu vymyslel a rozuzlenie ma nakoniec úprimne prekvapilo. Klasický anglický typ humoru do knihy parádne zapasoval a celá tá atmosféra rezidencie dôchodcov bola dokonalá.
Ako tvrdí aj obal, kniha je takou príjemnou oddychovkou, pri tom však vôbec nie je nudná, čo sa mne osobne veľmi páčilo. Určite sa chystám aj na druhú časť a knihu odporúčam.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

18.05.2021 13:55

Keď som po knihe siahla, dívala som sa na ňu trošku povýšenecky a nikdy by som si nebola myslela, že sa mi bude tak veľmi páčiť.
Autorkin štýl písania bol plný energie, dej nikdy nestagnoval a už od začiatku som si čítanie užívala. Téma mi bola celkom blízka, nakoľko som niekedy prežila niečo podobné. Hlavná postava Vanessa mi tak trochu pripomenula moje vlastné stredoškolské ja, a preto som sa do nej v určitých situáciách dokázala vžiť o čosi viac, než by som si bola priala. Predstavuje pre mňa jednu z mála ženských postáv, ktoré som si v žánri YA obľúbila, pretože väčšinu tých dievčat mám chuť udrieť lopatou po hlave. Na Vanessu som sa ale dokázala dívať s nehou.
V knihe sa nachádza množstvo krásnych myšlienok, ktoré ma občas tvrdo zasiahli a ja som si všetko poctivo zvýrazňovala, aby som to neskôr našla. Niekde mám preto farebné celé strany.
Romantická linka bola sladká a rozhodne veľmi milá, aj keď sa jej stavali do cesty prekážky. Vanessa a Kai tvorili skvelé duo a vďaka chémii medzi nimi nebolo ťažké uveriť, že sú jeden pre druhého dokonalí. Bolo milé a zároveň žalostné sledovať aj to, ako sa Vanessa pokúšala napraviť svoj dysfunkčný vzťah s otcom a opäť k nemu hľadala cestu.
Kniha bola oddychovkou a úsmevnou jednohubkou, hoci v mnohých pasážach som sa usmievala skôr cez slzy. Nič prevratné, hoci má veľmi silnú ideu a z toho, ako sa na konci všetko vyhynulo si môže nejeden človek vziať veľké ponaučenie.
Mne osobne sa však veľmi páčila a tak skoro na ňu určite nezabudnem. V budúcnosti sa chystám siahnuť aj po ďalších knihách od tejto autorky a Druhou tvář Kaie vám určitě odporúčam.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

18.05.2021 13:50

Kniha mi ležala na poličke už nejaký ten piatok a som skutočne rada, že som sa k nej konečne dostala.
Spočiatku som o nej nezmýšľala práve najlepšie. Kriminálna zápletka ma zaujala, ale dej sa rozbiehal príliš pomaly a prvých sto strán sa takmer nič nedialo. Kniha nedokázala udržať moju pozornosť a miestami ma doslova uspávala, ale v druhej časti sa to podstatne zlepšilo a odvtedy už nemám knihe čo vytknúť. Strany ubiehali, ani som nevedela ako.
Páchateľov som síce odhalila už na samom začiatku, nijako to však neznehodnotilo môj zážitok z čítania, okrem toho, že som si pomyslela, že som v živote už čítala aj lepšie detektívky a stále som čakala na nejaký zvrat. Predpokladala som, že ak je všetko také očividné, autorka to takto vymyslela naschvál a nakoniec ešte prekvapí, ale škaredo som sa mýlila. Knihu som proste prehliadla.
Spôsob akým bola písaná bol osviežujúci a neomrzel ma. V knihe sa striedali pohľad autorského a personálneho rozprávača, čo bolo veľmi zaujímavé sledovať a s niečím podobným sa stretávam len zriedkavo.
Hlavné postavy boli sympatické, mali svoju hĺbku, a preto nebolo ťažké prežívať s nimi amatérske vyšetrovanie a hlavne sa správali adekvátne svojmu veku, za čo má u mňa autorka veľké plus.
Rada by som spomenula aj krásnu grafickú úpravu, ktorá bola pre mňa už len taký malý bonus.
V konečnom dôsledku sa mi kniha veľmi páčila, záver bol jedným slovom nádherný a určite v blízkej dobe siahnem aj po voľnom pokračovaní.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

06.05.2021 08:30

Adam Kováčik je bezkonkurenčne môj obľúbený súčasný autor. S jeho knihami sa dokážem úplne stotožniť, pretože väčšina situácii a pocitov, ktoré opisuje, je mi blízka. Páči sa mi na ňom hlavne to, že hovorí o veciach, o ktorých by sa drvivá väčšina neodvážila a nedáva si pri tom servítku pred ústa.
Adam píše knihy z reálneho prostredia, ktoré nijako neprikrášľuje. Pocity postáv sú hodnoverné, pretože jeho charakteri sa správajú prirodzene ako ľudia a nepredstavujú len prostriedky na prerozprávanie príbehu. Dej má svoju logiku a nič sa tu nedeje len tak bezdôvodne, no autor predsa dokáže prekvapiť a ja osobne som sa od Zhoríme nedokázala odtrhnúť.
V texte sa nachádza mnoho krásnych myšlienok a celé dielo nesie veľmi silnú ideu.
Okrem toho som sa ešte nikdy tak nestotožnila s niekoho predstavou o láske a o tom, čo tento cit znamená.
Autor nám neponúka žiadne romantické drísty, ale tvrdú realitu, v ktorej sa dá nájsť krása aj bez prikrášlení, ak vieme, kde ju hľadať. Okrem toho pripomína, že život nám uštedrí ranu pod pás práve vtedy, keď to už najmenej čakáme.
Autora som si zamilovala už pri čítaní jeho debutu, ale teraz si ho vážim o to viac, pretože nevyplytval všetok svoj talent na jednu knihu, ale stále má čo povedať.
Zhoríme je bezpochyby jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala a už sa teším na ďalšie diela z pera tohto dokonalého autora.
Adam Kováčik je dôkazom toho, že aj na Slovensku sa dá ešte stále nájsť kvalitná tvorba a jeho knihy vám vrelo odporúčam.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

15.03.2021 16:41

Ohľadom tejto knihy mám rozporuplné pocity. Akonáhle som sa začítala do prvého príbehu s názvom Špinavý kluk, nemohla som sa od knihy odtrhnúť a zhltla som ju za pár hodín.
Prvý príbeh ma celkom ohúril, niesol v sebe prísľub a môj zážitok z neho bol o to silnejší, že sama som sa stretla so znepokojivo podobnou situáciou. Hovorila som si, že ak bude celá kniha pokračovať v podobnom duchu, bude to jedna z najkrajších kníh, s akými som sa kedy stretla, no ona, žiaľ, v podobnom duchu nepokračovala.
Autorka rozoberala niekoľko vážnych tém a rozhodne si nedávala servítku pred ústa. Pre autorov s podobnou dávkou úprimnosti som mala odjakživa slabosť. Enriquezovej príbehy vždy začínali pútavo, získali si ma, no väčšinou však končili akýmsi podivným hororovým koncom, ktorý ma takmer zakaždým sklamal, hoci som chápala jeho symbolike. Túžila som po surovej realite, akú nám predstavila v príbehu o špinavom chlapcovi, nie po hororových prvkoch, ktoré sa v knihe vyskytovali čoraz častejšie. Ďalšie závery ma neprestávali sklamávať a moje očakávania nakoniec spadli až na bod mrazu. Knihu som dočítala do samého konca najmä vďaka úžasnému štýlu autorkinho písania. Pravdou však je, že ak by sa poradie príbehov vymenilo a Špinavý kluk by nebol prvou poviedkou, knihu by som pravdepodobne po niekoľkých stranách odložila.
Ťažko hodnotiť súbor poviedok ako celok. Niektoré príbehy sa mi páčili viac, iné menej. Všetky však mali niečo do seba a rozhodne boli podmanivé. Nebyť záverov, ktoré ma poväčšine sklamali a mali na mňa opačný efekt, než autorka zamýšľala, kniha by bola skutočným skvostom, a preto vám odporúčam prečítať si ju.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

15.03.2021 16:37

Začínala úchvatne. Tých niekoľko prvých viet ma pred rokom presvedčilo zakúpiť si túto knihu. Už na začiatku som si všimla, že Jase Bellenger je mi oveľa viac sympatický ako Kazimyra, ktorú som vnímala ako neskutočne detinskú a arogantnú mladú ženu. Iróniou bolo, že práve takto sprvu zmýšľala Kazi o Jaseovi, ktorý bol naopak racionálny, nežný a bystrý mladý kráľ. Jeho charakter som si veľmi obľúbila a vždy som sa tešila na kapitoly z jeho pohľadu, najmä preto, že Kazi som po určitej dobe už nedokázala vystáť. Dlho som nemohla prísť na to, čo mi na nej vadí najviac, no niekde v polovici som si uvedomila, že je to hlavne jej chladné srdce. Nezáležalo na tom, ako veľmi jej niekto pomohol, ako pekne sa k nej správal, s ňou to ani nepohlo a naďalej hrala svoje šarády, klamala a podvádzala, kde mohla. V knihe sa odhliadnuc od romantickej linky nachádza aj záhada – kto, okrem kráľovnej Vendy, chce spochybniť vládu Bellengerov. Priznávam, že nebyť tejto záhady, knihu by som nedočítala. Nebavilo by ma totižto čítať o dvoch mladých ľuďoch, ktorí si nedokážu priznať city, čo k sebe chovajú, ale všetci aj tak vieme, kam to smeruje. To všetko na 400 stranách.
Musím však autorke pochváliť nádherne premyslený svet a pútavý štýl písania. Skalisko, v ktorom sa odohrávala väčšina deja ma tiež uchvátilo. Komu by sa nepáčila nedobytná pevnosť a stromy siahajúce až do nebies? Okrem toho, príbeh bol svojim spôsobom veľmi pekný.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

15.03.2021 16:34

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Aj tento diel bol do bodky premyslený a na konci do seba všetko krásne zapadlo, aj ten najmenší detail. Ohnivá čaša však bola o poznanie temnejšia a smutnejšia ako predchádzajúce knihy série.
Užívala som si všetky nové postavy, ktoré sme mali možnosť spoznať. Je úžasné, že v sérii je čoraz viac vynikajúcich vedľajších postáv a predsa sú všetky svojské a nesledujú len jediný vzorec správania či charakteru. Jednou z takýchto postáv bol aj Barty Crouch Junior, ktorého mi nakoniec bolo veľmi ľúto a cítila som k nemu isté sympatie, lebo hoci spôsobil veľa bolesti, zároveň žil tak dlho ako väzeň vo vlastnom tele, až z toho skutočne celkom zošalel. Ďalej sa znova stretávame aj s domácim škriatkom Dobbym, ktorého prítomnosť je takým milým okorenením knihy a spoznávame aj nové čarodejnícke školy, ktoré sa od Rokfortu veľmi líšia.
Priznám sa vám, že na konci Ohnivej čaše som plakala ako malá. Mrzí ma tragický osud Cedrica Diggoriho, ale nesmiem zabudnúť ani na smrť Croucha Juniora, ktorá mnou otriasla. Zároveň však uznávam, že je to pre neho lepšie než to, čo by ho čakalo, ak by sa musel zodpovedať za svoje zločiny.
Na knihách sa mi páči aj to, že odhliadnuc od hlavnej dejovej línie sa v nich odohráva množstvo ďalších príbehov, ktoré prežívajú vedľajšie postavy a práve tam je najviac badateľné, aká je autorka v skutočnosti geniálna.
Lord Voldemort je späť a štvrtá časť končí veľmi tajomne, ale zároveň nám prezrádza, že sa máme pripraviť na príchod temných dní.

Čti víc

6
6

Paulína Oravcová napsala recenzi

15.03.2021 16:32

Labuť drží nad vodou dobrý nápad a kriminálna zápletka. Kniha má veľký potenciál a mohla by byť skvelá, ak by sa jej ujal autor obdarovaný väčším talentom než Jonesová, ktorá si jednoducho odhryzla väčšie sústo, aké dokázala zhltnúť.
Postáv bolo priveľa, čo nie je nijaká chyba, lenže ak mám byť úprimná, autorka nedokázala vdýchnuť život ani len tej hlavnej, nie to ešte jedenástim ďalším, ktoré si vymyslela. Tak sa teda stalo, že Madison a chlapci boli plochí ako zadok anorektičky. Nemali žiadnu hĺbku, nerozhodovali sa inak než náhodne, ich názory a povahy sa každou stranou menili a potom sa opäť vracali do pôvodného stavu. Nemožno teda hovoriť o nejakom osobnom vývoji postáv. Jediný, kto si ako tak zachovával tvár, bol Madisonin nevlastný brat Nate. On bol postavou ako-tak reálnou a uveriteľnou.
Hlavnú hrdinku nemôžem nazvať iným slovom než hlúpa. Jej správanie nemalo žiaden zmysel. Keď práve nevrážala do hrude "pekných" chlapcov, tak sedela v jedálni alebo na párty a počas všetkých úkonov mala v hlave vzduchoprázdno. Po určitom čase mi jej obmedzenosť liezla na nervy až des!
Autorkin štýl písania by som prirovnala k poviedke štrnásťročnej slečny na Wattpade. Čo Jonesová oželela v charakteroch, opisoch, či celkovom zmysle knihy však hravo dohnala v zvrátených pasážach a scénach plných sexu. Ak by autorka venovala deju len z polovice takú pozornosť, akú venovala sexu, kniha by bola o poznanie lepšia. Stretla som sa s názormi, že je zvrátená, musím však nesúhlasiť. Podľa mňa je jednoducho zlá!
Nápad to bol dobrý, ale autorka sa ani nesnažila nejako ho rozvinúť. Nakoniec ma už záhady, ktoré vytvorila, ani nezaujímali, pretože sa im venovalo pramálo pozornosti.
Ak mám knihu hodnotiť ako celok, mierne by som ju označila za veľmi jednoduchú literatúru. No ak by ste chceli počuť, čo si skutočne myslím, bol to totálny, vulgárny nezmysel.

Čti víc

„Není-li kniha zrcadlem mocné individuality, je aspoň ještě zrcadlem zajímavých chyb ducha.“

Marcel Proust