Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Na začiatok by som rada uviedla, že som ani v najmenšom nečakala, že ma kniha takto dostane a okradne o slová. Len som chcela skúsiť niečo nové mimo môjho žánru a Kráľovstvo podsvetia bola skvelá príležitosť.
Dôvodom, prečo idú tieto mafia dark romance poväčšinou úplne mimo mňa nie sú len nechutne toxické vzťahy a štokholmské syndrómy hlavných hrdiniek, ale aj šialené bájky, ktoré si v nich autorky dokážu povymýšľať. V tejto knihe sa však nič také nekonalo, čo ma príjemne prekvapilo.
Kniha si ma získala už na samom začiatku. Autorka od prvej chvíle líčila príbeh bravúrne, vytvorila skvelé zložité zápletky, ktoré mi svojou povahou pripomínali staré mafiánske príbehy. Niesli sa v duchu Maria Puza a starších gangsteriek, ktoré mám tak rada. V dnešnej dobe, kedy sa mnoho dark romance beletrie vláčí v dobre vyjazdených koľajách, je osviežujúce nájsť autorku, ktorá si trúfne odkloniť sa a predstaviť originálne nápady. Preto si myslím, že Leshiana dokáže pohodlne predbehnúť konkurenciu.
Jej hlavné postavy sú taktiež príjemne autentické. Či už inteligentná Vivian, ktorá sa odmieta vzdať slobody a proti smutnému osudu neustále bojuje svojským spôsobom alebo chladný Kasian, ktorého môžeme nazvať akokoľvek, len nie typickým sadistickým bad boyom s utrápenou minulosťou. Nazvite ma šibnutou, ale Kasian mi pripomínal grófa Monte Christo, keď sa ako ukrivdený mocný muž odrazu vrátil s geniálnym plánom a postupne ničil svojich nepriateľov. Obe postavy sa v deji nestrácali, vďaka svojej iskre a silnému charakteru, ktoré sa nedali zaprieť v žiadnej situácii.
Kráľovstvo podsvetia je tak debut, ktorý na mňa urobil extrémne dobrý dojem. Premyslený dynamický dej sa nikam neponáhľa a necháva čítalovi priestor vydýchnuť, nazrieť do hĺbky a nad všetkým sa zamyslieť. Je doplnený o vtip, váhavú romantiku a energiu, ktorá robí z čítania číru radosť. Štýlové, tajuplné a návykové – také je Kráľovstvo podsvetia, v ktorom autorka rozpráva príbeh vášne, zrady, pomsty a tajomstiev. To všetko vo vás bude doznievať ešte dlho potom, čo dočítate poslednú stranu.
Howlův putující zámek by som zaradila ku knihám ako Čarodejník z krajiny Oz alebo Alica v krajine zázrakov, ktoré mi po celý čas silno pripomínal. Všetko sú to totiž diela, pri ktorých sa čitateľ cíti ako cestovateľ v začarovanom lese. A bez hanby priznávam, že pri čítaní tejto knihy som takmer neustále valila oči údivom.
Už na samom začiatku ma celkom odrovnal kúzelný putujúci zámok, plný tých najpodivnejších divov, nehovoriac o začarovaných postavách, padlých hviezdach, z ktorých sa stali ohniví škriatkovia a mágii v rôznych formách ukrytej takmer v každom detaile knihy.
Čarodejník Howl, tak ako mnohým iným dievčatám, ukradol srdce aj mne. Bol perfektne výstredný, prelietavý a svojrázny. Trávil priveľa času v kúpeľni, kde si farbil vlasy, tváril sa, že chrípka je smrteľná choroba a hrozne vyvádzal, keď si nedokázal omotať dievča okolo prsta. Už len z tejto krátkej charakteristiky si akiste dokážete predstaviť, že bol ohromne zábavnou postavou. To isté platí aj o praktickej Sofii, ktorá nad všetkým príliš premýšľala a často musela naprávať chyby nezodpovedného čarodejníka, no aj jej zopár kúziel vybuchlo do tváre. Túto trojicu dopĺňal ohnivý škriatok Kalficer. Ten bol s Howlom poväčšinou za jedno, ale veľmi si obľúbil Sofiu, ktorú sa snažil podporovať a pomáhal jej.
Spoločne tvorili dokonale zábavnú trojicu a mňa s nimi veľmi bavilo prežívať rôzne patálie. Howl a Sofia často chybovali a potom sa to všetko snažili vyžehliť, pomedzi to by radi prišli na to, ako zrušiť svoje zakliatie a nie vždy sa zhodli. Nikdy som netušila, čo zasa vytrelia alebo o čom sa poškriepia a aj preto bol príbeh taký veselý.
Hoci obsahuje myšlienky, ktoré pochopia skôr dospelí, je napísaný rozprávkovo a celé prostredie príbehu je také divokrásne. Spočiatku som si práve pre ten rozprávkový štýl ku knihe ťažko hľadala cestu, no napokon som si ju nesmierne obľúbila. Zamilovala som si všetky divy a kúzla, zábavné kreatívne postavy a aj dej samotný je nápaditý. Obyčajné rozprávkové motívy autorka premenila svojou fantáziou na niečo celkom nové a čarovné.
Pri knihách od Liny je až poburujúce a prazvláštne necitlivé začínať práve štýlom písania, no nedá mi inak než vyzdvihnúť, akú dlhú cestu ušla od komnát Hadieho zámku. Ohromne sa zlepšila v opisoch prostredia, charakteristike postáv či tvorení ich emócií a vnútorného sveta ako aj pút medzi nimi a skutočne vypilovala rod Von Barevanson do dokonalosti.
Jej knihy sú takmer lyrické, éterické ako zo snového sveta E.A. Poa, no zároveň surovo zrkadlia všetky zložité emócie, aké si len dokážete vybaviť. Zámky sú spleťou minulosti a súčasnosti, akoby gotický duch minulých a duch budúcich Vianoc spoločne zorganizovali večierok.
Geniálnu ponurú ba priam až desivú „burtonovskú“ atmosféru majú všetky zámky teda spoločnú, no motívy sa v jej knihách rozhodne neopakujú. To je nesmierne obdivuhodné, nakoľko sa odohrávajú v podobnom prostredí, ktoré je ale zakaždým taktiež niečím iné, než to predchádzajúce. Jelení zámok bol skutočne plný rôznych desivých kuriozít, ktoré predčili zámky ostatné. Teraz nehovorím len o predmetoch, no najmä o ľuďoch aj kliatbe tejto vetvy rodu.
Jelení zámok sa stal hneď po Vlčom mojím obľúbeným. Ukrýva, podľa očakávaní, až neskutočne dobrý príbeh s perfektne vymyslenou originálnou zápletkou. Je krásne s citom napísaný a priam až uhrančivo nezvyčajný, plný aristokratickej výstrednosti.
Hlavné postavy ma ani tentokrát nenechali chladnou a nútili ma prežívať všetko intenzívne spolu s nimi. Vzájomne sa skvelo dopĺňali. Myslím, že Kristián potreboval trochu usmerniť, vniesť do svojho života trocha zodpovednosti, dovoliť si dúfať a vidieť svoje možnosti. Mirabele sa zasa páčilo, že s ňou nezaobchádzal ako s bábikou, ale videl v nej ženu a ukázal jej celý svet, aký by mohla mať, ak by len natiahla ruku a vzala si ho.
Obľúbila som si aj oboch bratov, ktorí boli každí po svojom zlomení, no aspoň jeden z nich v sebe napokon našiel odvahu zachovať sa správne.
Aby som to nejako uzavrela, je niečo nesmierne fascinujúce a krásne v tragédiách Von Barevansonovcov. Akoby vôkol seba vrhali čarovné, ponuré divadelné svetlo. Zviera vám hrudník, no zároveň vás priťahuje, núti vás vidieť jasnejšie. Zamilovať si ich a ich horkosladké príbehy – cesty z temnoty za šťastím, ktoré však nie všetci ujdú do samého konca.
Ten ľavý je príjemná oddychovka s láskyplnou atmosférou. Nečakajú nás žiadne obrovské zvraty či výmysly ako z tureckej telenovely tety Milenky. Cítila som sa, akoby som čítala zábavný romantický denník susedy zo sídliska, čo bolo príjemnou zmenou. Čítala som tento úsmevný príbeh a po celý čas plávala v tej láske a niekedy sa v nej až trošku topila.
Všetci k sebe boli takí sladkí. Každý mal každého rád. Rodiny sa milovali (až na jednu protivnú svokru), susedky spolu cvičili jógu namiesto toho, aby ohovárali Janu z šestky a všetci sa navzájom strašne podporovali. Život v Makoch, kde sa celý dej odohrával bol idylický ako z rozprávky. Ale to nevadí, pretože práve na tej spolupatričnosti je príbeh z veľkej časti postavený.
Mám preto len jednu vec, ktorú by som knihe vytkla a tou je Dárius. Bol až smiešne chápavý, krásny, vždy povedal tú správnu vec, nikdy sa nenahneval, nezakopol o vlastné nohy, neopil, nenechal smradľavé ponožky hneď vedľa postele. Mal pôsobiť ako Pán Dokonalý, ale dôsledkom toho bol oproti ostatným postavám hrozne umelý, ako taký Ken bez svojej Barbie. Chlap predsa môže byť dokonalý a pritom robiť aj chyby. Áno, niekedy nechajú v umývadle trojdňový riad, inokedy to na oslave trošku preženú s alkoholom a doma ovracajú celý záchod, aj tak ich milujeme, sú to naši dokonalí chlapi. U Dáriusa som nevidela takú ľudskosť, priestor chybovať a potom to naprávať.
Na druhej strane Valentína bola skvelá. Diali sa jej všetky tie veci a trapasy, ktoré sa dejú každej žene. Jej ústa boli často rýchlejšie ako jej rozum, situácia nie vždy vypálila tak, ako si želala, no práve tieto nedokonalosti v kombinácii s jej silným charakterom z nej robili skvelú hrdinku. Pretože naše pády nás možno definujú viac než naše vzlety. A najmä to, že sa nevzdávame a letíme ďalej na krídlach našich snov.
Táto kniha bola iná ako tie, na aké som od autorky zvyknutá. Nikdy by som nečakala, že Baja napíše knihu tak sladkú, až ma z nej rozbolia zuby. Musím však priznať, že jej to pristane. Z knihy je totiž cítiť veľká láska, ktorú do nej vložila a práve to z príbehu robí dokonalú ružovú tabletku pre vašu dušu.
Knihu som čítala v rámci spolupráce s @venupress a @kristinajezovicova za čo sa im chcem ešte raz srdečne poďakovať.
Dafné si už v mladom veku prežíva svoje. Rodičia sa o ňu nezaujímajú, a preto býva u starej mamy, ktorá jej dáva tvrdo najavo, že je na oštaru – dievča bije a psychicky kruto týra. Dafné má so svetom nezáväzný vzťah, svet jej nič nedáva a ona nič nedáva svetu. Má v sebe priveľa hnevu a tak rebeluje. Keď sa na ňu vykašle jej najlepší kamarát Adrián, spriatelí sa s novým chalanom Dominikom. Ten má na vonok skvelý život, no vnútri bojuje s kompulzívnymi myšlienkami. Medzi týmito protikladmi sa začne rozvíjať láska.
Povedzme, že mám svoje dôvody prečo svoju rodinu neľúbim tak, ako by som mala a vďaka tomu som sa s Dafné dokázala okamžite stotožniť. Bola to taká drzejšia verzia mňa ako tínedžerky. Cítila som jej hnev, jej potrebu robiť si veci po svojom, mať aspoň nad niečím vo svojom živote kontrolu. Autorka skvelo opísala zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu a pocity, aké mladý človek zažíva, keď nevie kam sa na svete podieť a myslí si, že nie je nikde vítaný.
Dafné a Adrián boli skvelá dvojica a mrzí ma, že knihu začíname v momente, keď sa rozhádali. Bavilo by ma vidieť viac ich spoločných chvíľ, pretože podľa mňa s ním mala Dafné oveľa lepšiu chémiu ako s Dominikom. Ten bol však tiež skvelý charakter, potýkal sa so svojimi vlastnými problémami, ktoré boli pre mňa nové a čítala som o nich s veľkým zaujatím. Tiež sa mi páčilo, ako si hľadal cestu späť k svojmu dedovi, snažil sa pomáhať mame, napriek tomu, že sa musel premáhať.
Kniha sa odohráva v krátkom časovom období, no stihla obsiahnuť množstvo relevantných problémov a rôznych emócií. Koniec bol dokonalý a veľmi sa mi páčilo ako sa osudy postáv skončili. Autorka požíva hovorovú reč, slangy, nadávky a teda nič neprikrášľuje. Vôbec sa toho nebojí, nedává si servítku pred ústa a aj preto je kniha taká reálna a uveriteľná.
Mám rada autorkine knihy pre mládež, pretože vždycky riešia témy, ktoré sú veľmi dôležité. Mladí ľudia si pomocou nich môžu uvedomiť, že v tom nie sú sami a že vždy existuje cesta von. V takom veku vyzerá všetko beznádejne, no keď vyrastieme uvedomíme si, že sa s tým dá žiť. Že stojí za to zabojovať a vybudovať si život po akom túžime. Život plný lásky, bez hádok, bitiek a slov, ktoré zraňujú. Diera v duši sa nezahojí, no možno len musíme pochopiť, že budeme už večne neúplní, neznamená to, že sme horší ľudia alebo že nemôžeme byť šťastní. Svet nikdy nie je taký čierny ako sa zdá a aj o tom sú Kikine knihy.
4,5/5
Túto knihu som od samého začiatku nevedno prečo vnímala ako cestopis. Ben hovorí o svojej ceste zo slovenského detského domova a neskôr šedého bytu až do Ameriky. Tam podniká nejednoduchú púť z New Yorku až na Floridu, kde nakoniec zakotví na Ostrove. Počas cesty zažíva mnoho dobrodružstiev, spoznáva množstvo ľudí, vrátane divokej Vicky a po celý čas sa potýka s ťažkými životnými situáciami.
Jeho život spočiatku vôbec nepripomína povestný americký sen, no on sa nevzdáva. Práve vďaka železnému odhodlaniu nakoniec možno predsa len nájde po čom túži. Môžu za to svrčky je skutočne krásna kniha o hľadaní svojho miesta vo svete, o nádeji a o tom, že vzdať sa by nikdy nemalo byť možnosťou.
Knihy od začínajúcich autorov zvyknú byť občas rušivo napísané, no to nie je autorkin prípad. Píše pútavo, prirodzene, skladba viet je normálna, slovná zásoba veľká. Stretla som sa s recenziou, ktorá kritizovala rýchly dej, ale ja som nemala taký pocit. Ben nám rozpráva o svojej ceste veľmi reálne, tá sa ťahá naprieč mesiacmi, je teda normálne, že človeku sa každú chvíľu nedeje niečo zaujímavé. Nebolo potrebné rozoberať každý detail, udialo sa toho tak akurát a všetky dôležité míľniky boli vždy super napísané a spracované strašne dobre.
Autorka sa nebála písať ani o pocitoch postáv, kedy šla do hĺbky a nikdy som nemala pocit, že sú povrchné. Práve naopak, každý tu má svoju minulosť, o všetkých sa niečo dozvedáme a aj ich príbehy dotvárajú príjemný celok. Bavilo ma dívať sa na Ameriku očami Bena a taktiež Vicky bola sympatická. Obaja sa ešte tak trochu hľadali a spoločne prichádzali na to, čo vlastne od života chcú.
Na príbehu sa mi veľmi páči, že je reálny, autorka nič neidealizuje. Zažili sme spolu s Benom horúcu lásku, krásne chvíle na slnečnej Floride, no aj zdanlivo bezvýchodiskové situácie. Ja som si z knihy odniesla krásnu myšlienku a to, že ak si v živote nájdeme cieľ a budeme sa ho držať, dokážeme veľké veci. Za mňa to bol skutočne oslňujúci debut.
Táto kniha bola prekvapivo úžasná. Autorka nám v nej pomaly odkrýva neskutočne zamotaný prípad, vrahom môže byť každý, pretože motívov je bezpočet. Ak si myslíte, že to činí knihu predvídatelnou, veľmi sa mýlite, pretože nakoniec nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Špinu by som prvoplánovo nazvala štýlovou detektívkou so sympatickým hlavným (anti)hrdinom. Pretože kapitána Meiznera možno nazvať akokoľvek, len nie hrdinom. Je to kĺbko nervov, ktoré takmer na všetko nadáva a slovám pesimizmus a ignorant dodáva naozaj úplne nový rozmer. Napriek tomu je však neskutočne sympatická postava. Jeho myšlienkové pochody ma mnohokrát rozosmiali, okrem toho je veľmi inteligentný a v knihe zľahka nahliadneme aj do jeho osobného života, ktorý je taktiež zaujímavý. Jeho kolega Dominik bol super charakter a obaja tvorili dobrú dvojku, ktorá mala medzi sebou perfektnú chémiu. Bavilo ma sledovať ich vyšetrovanie.
Čo sa týka samotného prípadu, bol skvelo vymyslený. Mal mnoho slepých uličiek, no každá z nich nás priviedla k ďalšej stope a naozaj nič v knihe nebolo zbytočné, všetko malo svoj význam. Dalo by sa teda povedať, samozrejme, v tom najlepšom zmysle slova, že autorka na to išla priamočiaro, bez zbytočných nudných omáčok. Kniha ale nebola suchá, práve naopak – úplne ma pohltila a nemohla som sa od nej odlepiť.
Autorka píše skvelo, jej štýl ma bavil. Mimo to, že je to úžasný detektívny román, má kniha aj peknú hlavnú myšlienku a to sa mi páčilo. Detektívi po celý čas snímajú ľuďom masky a odkrývajú pravdu. Odhaľujú skutočnú povahu naoko dokonalých ľudí. Nakoniec prichádzajú i na to, že aj zdanlivo zlý človek môže ukrývať dobré srdce a obete zasa prehnité chladnokrvné vnútro.
Super vymyslená kniha. Svet, ktorý autor napísal je fantastický. Nikdy ma neprestalo baviť jeho objavovanie. Pantheon bohov sa mi ohromne páčil a vždy som sa tešila na tieto pasáže. Najmä ich porada na začiatku knihy bola pútavá. Strašne som si ju užívala a vychutnávala si každé slovo, o čom svedčí aj fakt, že som si ju prečítala asi trikrát. Naposledy som zažila takéto zaujatie podobnou fantasy poradou pri čítaní Pána prsteňov, keď zasadala Elrondova rada.
Na začiatku je asi nutné povedať, že som nevedela, čo od knihy očakávať a tým pádom ma príjemne prekvapila vo všetkých ohľadoch. Štýl autora mi sadol, postavy sa mi taktiež páčili. Bolo skvelé, že autor nič nezjemňoval, predstavil nám tak trochu krutý svet plný rôznych intríg, čo sa mi páčilo.
Postavy boli väčšinou sympatické, stále som im držala prsty a dokonca aj tých zlomyseľnejších jedincov som si napokon obľúbila, pretože to boli ozaj dobre napísaní záporáci. Príbeh vidíme z pohľadov viacerých postáv, čo mi pri fantasy žánri taktiež imponuje, takže som si knihu väčšinou užívala. Čo by som máličko vytkla je, že miestami som natrafila na zopár pasáži, kde sa vlastne nič nedialo a boli trošku zdĺhavé. Napriek tomu však nemôžem povedať, že by som sa pri čítaní nudila.
Knihe v podstate nemám čo vytknúť. Myslím si, že by sa v pohode vyrovnala aj mnohým zahraničným kúskom a už teraz sa teším na ďalší diel, ktorý ma čaká doma na poličke.
3,5/5
Opäť sa vo vetách občas opakovali rovnaké slová a malo to zopár múch, no autorkino frázovanie a štylistika textu sa znateľne zlepšili. Text bol ľahko čitateľný, a keďže mi v ňom neprekážalo milión vecí, dokázala som sa oveľa lepšie začítať a vžiť sa do deja knihy, čo sa mi počas čítania prvej Katji, žiaľ, nepodarilo. To bol tiež môj najväčší problém s knihou a dôvod, prečo u mňa vtedy dostala tak nízké hodnotenie. Chválim autorku a som skutočne rada, že sa takto zlepšila, viem, že s každou ďalšou knihou sa posunie ďalej.
Ako som tvrdila už predtým, príbeh je pútavý a má veľký potenciál zaujať množstvo čitateľov, rovnako aj väčšina postáv, ktoré sú sympatické a kdekto sa do nich ľahko vžije. Katju som si už v predošlej časti príliš neobľúbila, no naopak Argos je úžasný protagonista, ktorého som si zamilovala a užívala som si každú časť jeho cesty.
Katja je pekné fantasy pre mladých. Ja som sa v poslednej dobe preorientovala skôr na fantasy pre dospelých, ale úprimne, byť o pár rokov mladšia, túto knihu by som zbožňovala. Fantasy prvky série sa nesú v takom rozprávkovom duchu, čo už nie je až tak časté a mne sa to veľmi páči. Pripomínalo mi to knihy typu Siedmy syn či Eragon alebo Hviezdny prach a teda som zažívala poriadnu dávku nostalgie. V puberte to boli jedny z mojich obľúbených príbehov. Čím samozrejme nechcem povedať, že sa Katja nebude páčiť aj dospelým.
Aby som to nejako zhrnula, dej knihy sa mi veľmi páčil, bola som nadšená z toho, ako sa autorka zlepšila a že sa viac venovala pocitom postáv. Určite sa teším na jej ďalšie diela.
Prípad bol veľmi vynaliezavo skonštruovaný, v bežnom živote nereálny a trochu pristihnutý za vlasy, ale práve v tom spočívalo jeho čaro a napokon, keď do seba všetky dieliky skladačky zapadli, tak to celé dávalo perfektný zmysel. Divadlá, zamknuté miestnosti, kúzelník a Londýn tridsiatych rokov - ponorte sa do jedinečného príbehu, pretože toto tu ešte nebolo.
Hlavné postavy sú sympatické, aj keď nijako veľmi nezachádzame do ich osobných životov a veľa sa o nich nedozvedáme, vôbec to nevadí, pretože z každého vyžaruje osobitá charizma. Trošku ma však mrzí, že ani o samotnom Josephovi Spectorovi toho veľa nevieme. Taktiež mi v knihe chýbalo viac mágie či magickej atmosféry. Keďže prípad vyšetruje kúzelník, čakala som niečo čarovnejšie.
Čo sa mi však nesmierne páčilo, bolo vyšetrovanie samotného prípadu. Autor na to išiel pekne po poriadku. Každý detail mal v príbehu svoje miesto. Pri spätnom pohľade teda nič nebolo zbytočné. Autor postupne odkrýval lži, snažil sa preniknúť za masky podozrivých a dopátrať sa pravdy. To všetko bez zbytočných omáčok a s poriadnou dávkou napätia, ktorá vám nedovoľuje pustiť knihu z rúk.
Takže nakoniec sa mi príbeh veľmi páčil. Zhltla som ho za pár hodín. Vrelo odporúčam všetkým fanúšikom Agathy Christie, no upozorňujem, že Tom Mead má svoj osobitý štýl. Už teraz sa teším na ďalšie diely série.
4,5/5
