Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Recenzie píšem aj na instagrame @patrishatheserpent
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„Možno sme sa skrátka narodili, aby sme milovali a strachovali sa o ľudí, ktorých poznáme, a milovali a strachovali sa aj vtedy, keď by sme mali robiť dôležitejšie veci. A ak to znamená, že ľudský druh vyhynie, nie je to pekný dôvod, prečo vyhynúť, ten najkrajší dôvod, aký si vieš predstaviť?“
Sally Rooney nie je autorka pre každého. Jej príbehy sú zakaždým vykonštruované podľa podobnej schémy - obsahujú zbierku fragmentov z každodenného života, prierez absolútnou všednosťou. Jej postavy môžu pôsobiť nesympaticky, pretože majú množstvo chýb a nastavujú čitateľovi zrkadlo. Všetky tri knihy, ktoré doposiaľ autorke vyšli, sa venujú vzťahom a komplexnosti ľudskej interakcie, ktoré so sebou tieto vzťahy prinášajú. A nakoniec, ani jedna kniha nemá označenú priamu reč. No napriek spomenutým podobnostiam je každá úplne iná, každá v sebe nesie odlišné posolstvo a ukrýva bohatú paletu ľudských charakterov a ich majstrovskú štúdiu. Preto si myslím, že každý sa nájde aspoň v jednej z kníh od Sally a podľa toho ju aj zaradí na vlastnú pomyselnú priečku obľúbenosti.
U mňa sa Krásny svet zaradil na druhé miesto po Rozhovoroch s priateľmi. Knihu som prvýkrát čítala minulý rok v origináli a v tej dobe som mala pocit, že som na knihu ešte úplne nedozrela. Že to chce ešte nejaký čas a opätovné čítanie. A veru som sa nemýlila. Stačil rok a môj pohľad na svet sa zmenil, vyformoval - a ja som knihu dokázala naplno precítiť a lepšie pochopiť konanie postáv. Mailová korešpondencia, ktorá ma počas prvého čítania rušila, mi pri druhom už neprekážala, práve naopak, pozdvihla knihu na trochu intelektuálnejšiu úroveň. Postavy v knihe majú okolo tridsiatky, tak si treba pred tým, než po nej siahnete, uvedomiť, že v nej riešia problémy aktuálnych tridsiatnikov. A teda témy ako priateľstvo, láska, peniaze, duševné zdravie, spoločenská situácia, ekológia, náboženstvo a mnohé iné. Myslím si, že autorka opäť raz dokonale vystihla vzťahy-nevzťahy dnešnej doby a túžbu človeka niekam patriť a byť milovaný. Tá intimita, ktorú cítiť z každého dialógu, je najsilnejším kalibrom Sally Rooney - a preto sa podľa mňa právom stala jednou z najvplyvnejších autoriek súčasnosti.
Rozhovory s priateľmi Krásny svet neprekonal, no knihu vám napriek tomu odporúčam. Bude vo mne rezonovať ešte veľmi dlho a pripomínať sa mi, keď budem hľadať svoj vlastný krásny svet.
„YouTube a Instagram vlastne len uskutočnili sny všetkých adolescentov, ktorí chcú byť milovaní, sledovaní, mať fanúšikov. A nikdy nie je neskoro využiť to. Mélanie bola žena svojej doby. Nič viac, nič menej. Aby človek existoval, musel kumulovať zobrazenia, lajky a príbehy.“
V knihe Deti, náš poklad som sa po prvýkrát stretla s obľúbenou francúzskou autorkou Delphine de Vigan. V tomto nanajvýš aktuálnom, desivom príbehu má čitateľ možnosť nahliadnuť do sveta detských influencerov. Do zákulisia tvorby obsahu, pokriveného vnímania reality a motivácie rodičov a obrovského rizika, ktoré so sebou sociálne siete prinášajú. Najmä ak ide o tých najmenších. Deti, náš poklad.
Mélanie je matkou šesťročnej Kimmy a osemročného Sammyho. Matkou, o ktorej sa vôbec nečíta ľahko. Nakoľko sa jej v mladosti nepodarilo preraziť vo vysnívanej reality show, rozhodla sa, že si bude jednu sama režírovať. A na tento účel použila vlastné deti. V príbehu sledujeme, ako si buduje značku na Facebooku a neskôr na YouTube. Ako deťom zakladá kanál Happy Recré a snaží sa vytvoriť obraz dokonalej rodiny. Všetko fičí ako švajčiarske hodinky, Mélanie má pod palcom chod celej domácnosti a rodinného biznisu. Všetko je dokonalé, až kým vlastne nič dokonalé nie je. Jedného dňa zmizne jej milovaná dcérka a na povrch vypláva špina, ktorá sa dovtedy ukrývala pod pozlátkom na sociálnych sieťach.
Správanie Mélanie bolo pre mňa nepochopiteľné a zarážajúce už od samého začiatku. Veľmi dobre viem, že takíto ľudia existujú a v dnešnej dobe nie je nič nezvyčajné, že sociálne siete predstavujú hlavný zdroj príjmu mnohých rodín. A že mnohí rodičia považujú svoje deti za osobné vlastníctvo. No napriek tomu je to téma, s ktorou sa v knihách nestretávam často a bolo fascinujúce o tom čítať. Autorka bravúrne vykreslila motivácie Mélanie a kniha je pre mňa osobne najmä sondou do duše človeka, ktorý baží po uznaní. Nehovoriac o ranách na duši detí a psychických poruchách, ktoré boli načrtnuté v závere. Priala by som si, aby túto problematiku autorka rozvinula ešte o čosi viac, no inak to nemalo chybu! Veľké odporúčanie, Delphine som určite nečítala naposledy.
„Harriet bola jej jediná skutočná priateľka a takmer na všetkom sa zhodli, no na tomto nie. Podľa Harriet muži tvorili svet, do ktorého ženy nemali prístup. Vyžadovali rozmaznávanie, mali krehké ego a nemohli dovoliť, aby ženská inteligencia alebo šikovnosť presiahli ich vlastnú.“
Hodiny chémie obleteli koncom minulého roka zahraničný Bookstagram a kým som sa stihla spamätať, mali sme tu slovenský preklad. Keď kniha navyše vyhrala na Goodreads prvenstvo v kategórii Debut novel, zaradila sa medzi top knihy na mojom zozname na rok 2023.
Ženy vo vede, najmä ak ide o historickú fikciu, sú presne tým čítaním, ktoré nevyhnutne potrebujem vo svojom živote. Už ako malé dieťa som neskonale obdivovala svoju babku. Tá pracovala za poľutovaniahodých podmienok ako laborantka v nemocnici. Dedko, jej manžel, bol zase gynekológ a môj otec je všeobecný lekár. Áno, sú to muži, ktorí v našej rodine na seba prevzali obrovské bremeno zodpovednosti za ľudské životy. Bol to dedko, kto v denných aj nočných hodinách privádzal na svet novorodencov a je to otec, kto stanovuje život ohrozujúce diagnózy. No je to aj babka, ktorá vo svojich produktívnych rokoch zohrávala nemenej dôležitú úlohu v spoločnosti a neraz riskovala vlastnú bezpečnosť a zdravie. A nikdy sa jej za to nedostalo náležitého uznania.
Príbeh Elizabeth preto splnil moje očakávania a bol takpovediac zadosťučinením pre všetky nedocenené ženy. Sledujeme v ňom hrdinku, ktorá napriek nepriazni osudu dokázala vždy kráčať so vztýčenou hlavou a inšpirovať popri tom aj ostatných. Autorka sa z nej rozhodla spraviť tak trochu čudáčku s excentrickým správaním, nadmieru talentovanú a krásnu, navyše aj neoblomnú a ambicióznu, s vlastným názorom na svet. Táto kombinácia podľa mňa vo výsledku fungovala veľmi dobre a Elizabeth som si už v úvode zamilovala. Kniha sa venuje celému zoznamu tém, ktoré sú stále rovnako aktuálne ako v období, v ktorom sa odohráva dej, napríklad postavenie žien v spoločnosti, vzťahy na pracovisku, sexuálne zneužívanie, finančné ohodnotenie žien v porovnaní s mužmi, nachádzanie spriaznenej duše, bolesť zo straty, materstvo, nespokojnosť v manželstve a mnohé iné.
Hodiny chémie rozoberajú najmä ťaživé a bolestné témy, no napriek tomu sa stránky otáčali jedna za druhou. Zaradila by som ich teda medzi oddychové čítanie, ktoré však vo vás na konci nezanechá otupné prazdno, ale práve naopak množstvo podnetných myšlienok. Sú kritikou spoločnosti - a to nielen na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Odporúčam!
Vianočný chlapec Nikolas sa jednoznačne zaradil medzi moje najobľúbenejšie vianočné príbehy. Je to origin story o Vianočnom otcovi, ktorého možno poznáte pod iným menom, ako napríklad Santa či Mikuláš. Nech už ho však nazývate akokoľvek, nič to nemení na tom, že tento štedrý muž bol vždy opradený tajomstvami. Odkiaľ sa vzal a bol vôbec niekedy bežným človekom? Vedel už odjakživa, čo je jeho poslaním? Kde leží čarovný Elfhelm a aké bytosti v ňom žijú?
Táto kniha vám veľmi originálnym spôsobom ponúkne odpovede na mnohé otázky. Vtipne a zároveň citlivo rozpovie príbeh, ktorý sa vám navždy zapíše do srdca a vy sa k nemu budete chcieť vrátiť každé Vianoce. Príbeh dotvárajú podarené ilustrácie, vďaka ktorým má kniha osobitý charakter.
Vianočný chlapec Nikolas je kniha určená primárne deťom, no pokojne si ju môžu prečítať aj dospelí, najmä tí, ktorí nestratili ten svoj vzácny kus detskej duše a zvedavosti. A to nielen počas Vianoc, ale kedykoľvek počas celého roka.
Umelkyňa s henou je príbehom o mladej Lakšmí, ktorá sa rozhodne opustiť dohodnuté manželstvo a napriek poškodenej povesti sa životom predierať na vlastnú päsť. Vďaka vlastnej šikovnosti sa stane dôverníčkou vyššie postavených dám, ktorých telá zdobí nádhernými vzormi pomocou heny a robí pre ne kadejaké iné služby. Dej sa odohráva v päťdesiatych rokoch v Indii, v období po skončení britskej nadvlády, kedy sa postavenie žien začína pozvoľna meniť k lepšiemu. Táto kniha však ukáže čitateľovi do najmenšieho detailu, akým úskaliam musela žena v Indii napriek tomu aj naďalej čeliť.
Od knihy som očakávala inšpiratívnu hlavnú hrdinku a hodnoverné vyobrazenie indickej spoločnosti. Z každého som dostala trochu a vo výsledku by som túto knihu označila ako veľmi príjemné oddychové čítanie. Trochu ma ale sklamalo, že napriek tomu, ako pekne bol príbeh napísaný, sa dali všetky väčšie zvraty vopred predvídať. Samotná hrdinka príbehu mi svojím správaním neraz strašne liezla na nervy, respektíve som sa do nej akosi nevedela vžiť a pochopiť ju. Okrem toho sa podľa môjho názoru niektoré z vedľajších postáv nesprávali adekvátne k svojmu veku, a to ešte viac uberalo na uveriteľnosti celého príbehu. No to je len môj subjektívny názor, a nakoľko je to príbeh zasadený do diametrálne odlišného prostredia, neprináleží mi súdiť tento aspekt. No mne osobne to vadilo.
Silnou stránkou knihy však bolo exotické prostredie, v ktorom sa dej odohrával. Mala som pocit, akoby som sa v Indii reálne nachádzala. Boli to práve zvuky, vône a chute Džaipuru, ktoré pre mňa urobili Umelkyňu s henou nezabudnuteľnou. Táto kniha je prvou v sérii, a napriek menšej kritike by som si dobudúcna rada prečítala pokračovanie.
Uzdravenie ako cesta k slobode je po Dobrých vibráciách druhou knihou od Vexa Kinga. V tej prvej King vysvetľuje, ako vibrovať na vyšších frekvenciách a pritiahnuť si do života veci, po ktorých z hĺbky duše túžime. Druhá kniha na ňu nepriamo nadväzuje. Autor v nej ponúka techniky vnútorného uzdravenia, ktoré majú moc uzdraviť emocionálnu bolesť a traumu. Tieto techniky využívajú princípy jógy, sú vysvetlené jednoducho a zrozumiteľne a dajú sa bez problémov zaradiť do dennej rutiny.
Hoci jednotlivé cvičenia sú samy o sebe jednoduché, uzdravovanie sa môže byť veľmi emotívny proces. Preto autor veľmi citlivo a systematicky sprevádza čitateľa na tejto neľahkej ceste. Uvádza aj príbehy zo svojho života alebo zo života svojich klientov, čím umožňuje čitateľovi lepšie sa vžiť do jednotlivých cvičení a pochopiť ich zmysel.
Ja som túto knihu preletela na jeden dych, no plánujem sa k nej opäť vrátiť a krok po kroku absolvovať každé cvičenie. King to so slovami vie, v jeho knihách ma zakaždým zahreje pri srdci jeho láskavý prístup a empatia, s ktorými navádza čitateľa na ten správny smer. Jeho knihy vo mne silno rezonujú a inšpirujú ma pracovať na sebe, a to je, myslím, ultimátny význam motivačnej literatúry. Takže za mňa odporúčanie, perfektné ako vianočný darček alebo motivácia do nového roka.
Táto na prvý pohľad nenápadná kniha ma okamžite chytila za srdce! Šestnásťročná Finn sa ako každý správny tínedžer nevie dočkať zimnej dovolenky v horách. Na druhej strane sa jej aj trochu desí, pretože vzťahy v jej rodine sú nahlodané vážnou manželskou krízou jej rodičov. Okrem jej rodičov, sestry s frajerom, postihnutého brata a psa sa k nim má pridať ďalšia rodina s dcérou a jej najlepšia priateľka. Všetci majú pred odjazdom do hôr zmiešané pocity, ale každý dúfa, že to už nejak prežije.
Nuž... neprežije. Cela posádka sa hneď po príjazde do lyžiarského strediska vyberie na večeru v nie práve najspoľahlivejšej dodávke a dostane sa do snehovej metelice. Dodávka sa zrúti z útesu a Finn príde o život, zatiaľ čo jej najbližší o ten svoj urputne bojujú. Duša Finn ostáva prítomná v tomto neľútostnom boji a stáva sa vševediacim rozprávačom príbehu. So zdesením sleduje, ako vychádzajú na povrch tie najtemnejšie zákutia ľudskej podstaty. Dozvedá sa tajomstvá o ľuďoch, ktorí jej boli najbližší a o ktorých si celý život myslela, že ich pozná.
A prečo som vám prerozprávala hlavnú zápletku? V tejto knihe nejde o samotné udalosti počas tragickej nehody. O tých sa dočítate v pár prvých kapitolách. Táto kniha je o udalostiach potom a ako sa s nimi každý vysporadúva. Je o tom, čo dokáže človek urobiť pre prežitie, ale aj na základe čoho sa na hrane života a smrti rozhoduje. Príbeh je písaný veľmi precízne, s ľahkosťou, ba povedala by som až s jednoduchosťou a naivitou šestnásťročnej pubertiačky, no o to tvrdšie udiera na tú správnu strunu.
Autorka vás prinúti skutočne sa zamyslieť, nahliadnuť do svojho vlastného vnútra a položiť si otázky, ktoré si kladú postavy v knihe. Prinúti vás vžiť sa do každej jednej z postáv a pochopiť. Že nič nie je čierne alebo biele. Jedno z najväčších prekvapení, z ktorého mi doteraz behá mráz po chrbte. Ak hľadáte nevšedé zimné čítanie, toto je to pravé pre vás.
Smrť je téma, o ktorej mnohí z nás neradi hovoria, no je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Bola som zvedavá, ako sa autorka s touto témou vysporiada v detskej knihe.
Príbeh sa začal veľmi sľubne a ja som bola očarená farebnými domčekmi v Allore a trblietavými, lietajúcimi rybami. Dedinka Allora čerpá inšpiráciu z talianskej architektúry a aj jej obyvatelia sa hrdia talianskymi menami a temperamentom. Stretávame tu širokú paletu charakterov, od skromných a pracovitých, až po chamtivých a násilníckych.
Všetko je čarovné až do momentu, kým mi do oka neudrie fatphobia. V tom momente vyprchá čaro trblietavých, lietajúcich rýb a ja si už dokážem všímať len nepekné komentáre vzťahujúce sa na obézne postavy v príbehu. Autorka sa žiaľ rozhodla priradiť záporným postavám aj odpudivý vzhľad a morbídnu obezitu a ostatné postavy v príbehu to nezabúdajú pri každej príležitosti náležite okomentovať. Vety typu: „Ak je niekto širší ako dlhší, smrť si ho nájde skoro.“ podľa môjho názoru nemajú v detskej knihe čo hľadať, no to je môj subjektívny názor. Na stories som pred pár dňami otvorila diskusiu na túto tému a mnohí so mnou súhlasili, niektorí však nie. Každopádne je to na vás. Od knihy vás rozhodne nechcem odhovárať, prečítajte si ju a vytvorte si názor sami. Budem otvorená akejkoľvek diskusii.
Ak by som to mala zhrnúť, kniha je písaná veľmi pekne a s citom. Páčil sa mi námet aj spôsob, akým autorka spracovala tému smrti a straty najbližších. Príbeh ma bavil, koniec však bol na môj vkus príliš uponáhľaný a popravde sa u mňa nedostavil žiaden uau efekt. Kniha ma nechala chladnou a možno to bolo aj z vyššie uvedeného dôvodu.
Či už názov knihy bol marketigový ťah alebo nie, vzbudil vo mne obrovskú zvedavosť. Absolútnu a fenomenálnu.
Anotácia sľubuje príbeh o dvadsiatničke April Mayovej, ktorá si práve dokončila vzdelanie na umeleckej škole a rozbieha si kariéru v startupe. Jedného dňa sa vracia domov z práce veľmi neskoro a takmer zakopne o nadrozmernú sochu. Najprv to nepovažuje za nejakú zvláštnosť, no rozhodne sa o tom natočiť video na YouTube a soche dá meno. Z večera do rána sa video stane virálnym a z April sa stáva hovorkyňa celej nezvyčajnej udalosti. Netuší, ako sa v tejto situácii ocitla, ale už niet cesty späť. Je možné, že sochy majú mimozemský pôvod?
Ak máte chuť na parádnu young adult knihu, pri ktorej doslova zabudnete dýchať, túto by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Hlavná hrdinka April je svojská, treba si zvyknúť na jej štýl, nakoľko je zároveň aj rozprávačom príbehu, častokrát nadmieru nespoľahlivým. No jej sarkazmus a schopnosť dotiahnuť veci do konca z nej podľa mňa urobili nezabudnuteľnú postavu. Mne od prvej chvíle sadla, páčila sa mi neokukanosť jej charakteru v tomto žánri. Niekomu môže pripadať otravná, no mňa na postavách baví akákoľvek zaujímavosť, ktorá sa vymyká normálu.
Okrem skvelých postáv a nadupanej dynamiky medzi nimi sa tu stretáme aj s kritikou sociálnych sietí. Autor podal túto tému veľmi originálnym spôsobom. Pripravte sa na mix sci-fi, trileru a súčasnej beletrie. Nechcem vám prezrádzať nič viac, nakoľko čaro tejto knihy spočíva v tom, že toho viete čo najmenej.
Bolo to skutočne fenomenálne!
Titul najoriginálnejšej knihy vôbec u mňa bez pochýb získal Ostrov bez pamäti. Tento neuveriteľne pútavý špekulatívny príbeh v sebe totiž ukrýva viacero skrytých významov a zanechal vo mne hlboký dojem.
Na bezmennom ostrove bez stopy miznú predmety bežnej potreby. Ráno sa zobudíte s pocitom, že je niečo inak, no ani za nič na svete si neviete spomenúť, čo mohlo zmiznúť z vášho života. Môže to byť čokoľvek. Klobúk, stužka, vtáky, ruže. Väčšina ľudí sa so stratou zmieri a nadobro sa zbaví predmetov, ktoré im viac nič nehovoria. No sú aj takí, ktorí nikdy nezabudnú. A práve o tých sa postará Pamäťová polícia. Jednoducho nechá zmiznúť aj ich.
Ako tento systém vlastne funguje, ostáva záhadou. Kam miznú predmety a ľudia? Prečo sa z ostrova nedá odísť? Kto je vlastne Pamäťová polícia?
Prostredníctvom mladej spisovateľky, ktorá sa snaží zachrániť jedného z tých, čo si pamätajú, sa čitateľ ponorí do tajov ostrova a jeho obyvateľov a je už na ňom, ako si tento príbeh vysvetlí. Či už sa nechá unášať magickou atmosférou, ktorá je taká príznačná pre japonských autorov, alebo pochopí aj skrytý význam medzi riadkami, to už je na každom individuálne. Tento príbeh však má zaručene čo ponúknuť pre náročnejšieho čitateľa. Yoko Ogawa napísala nadčasovú knihu, ktorá ani po 30 rokoch nestráca svoje posolstvo. Ak máte na knihách radi práve to nevypovedané, túto knihu si zamilujete rovnako ako ja.
