Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
In order for me to be offended, I must first value your opinion of me.
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
"Jsme to, čím se rozhodneme být, děvče, jak necháš jiné rozhodovat o své ceně, jsi ztracena, protože nikdo nechce, aby jiní stáli za víc než on sám." (Bruna, Tetovaný)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Z doposiaľ všetkých Mellickových kníh, ktoré som prečítala (Strašidelná vagína, Plyšákolypsa) ma Lidožrouti bavili najmenej, čo však neznamená, že som sa nudila či nezabavila pri čítaní.
Mellick je známy svojou kreativitou, ktorou nešetrí ani na Lidožroutoch z Lízatkova - sladkých príšerách, ktoré žijú podľa vlastných divných pravidiel a majú ešte divnejšie chúťky - malé deti.
Hlavná postava Franklin je sympatický hlupáčik, ktorému sa na päty lepí smola (či skôr cukor?), ale taktiež je jeden z mála, ktorým sa podarí dostať do ich sveta. Niektoré situácie, v ktorých sa úbohý Franklin ocitne, sú humorné, bizarné a nečakané.
Kniha nenudí, aj keď gradácia deja stagnuje Franklinovým príchodom do Lízatkova.
Na knihe ma pobavil najviac jej záver. Mellick vie zakončovať knihy naozaj veľmi dobre a uspokojivo.
Niektoré pasáže ma veľmi bavili, niektoré mi prišli veľmi nudné, čo je úplne normálne pre človeka, ktorý nie je až tak zanietený do jazykov / lingvistiky, ale rád si o nich prečíta zaujímavosti. Drvivú väčšinu času ale moju pozornosť kniha mala.
Autor ku každému opisu jazyka pristupoval inak a síce písal zaujímavou zábavnou formou, netýkalo sa to každej kapitoly o danom cudzom jazyku. Napríklad taká ruština v porovnaní s inými bola dosť odfláknutá, keďže celá kapitola o nej je kvázi dokazovanie ako veľmi si je na istej úrovni s angličtinou a inými indoeurópskymi jazykmi podobná. K azbuke sa veľmi nevyjadroval, zato nás v kapitolách o mandarínčine, japončine ci bengálčine zahlcoval pravidlami tamojšej nie zrovna najľahšej abecedy.
Španielčina bol taktiež nedotiahnutá. Ako človek, ktorý vie po španielsky ma sklamalo, že sa tam venoval iba slovesám ser/ estar (bohvie že zrovna toto v španielčine nie je to najťažšie)... autor sa ani len nezmienil o histórií písmena alebo v používaniu ll, rr či dokonca pre španielčinu netypické písmenko ü ako v slove "vergüenza"...
Arabčina bola taktiež narýchlo zhrnutá pritom je to zaujímavý jazyk.
Za mňa najlepšie kapitoly o jazykoch: vietnamčina, perzština, ruština s odretými ušami, angličtina a portugalčina. Najhoršie sa mi čítalo o bengálčine a hindustánštine.
Tretia a zároveň posledná časť série na mňa nespravila väčší dojem ako druhá časť, ale bavila ma o niečo viac. Za najlepšiu časť stále považujem prvú časť, kde je Emília ešte sympatická postava a Ira tajomný, nepredvídateľný a prešibaný démon.
Myšlienka série ma zaujala svojou jedinečnosťou - nečakala som, že príbeh čarodejnice vlastne ani nebude o čarodejnici a Emília bude odhaľovať svoje pravé ja a krutú pravdu. Vývoj postav šiel dolu vodou - Ira je mimoriadne nudný (najnudnejšia hlavná mužská romantasy postava), Emília miestami schizofrenická a pekelní princovia nemastní neslaní.
Myšlienku príbehu pokazil priemerne napísaný dej, postavy sa k odpovediam dostávali priľahko, mágia a jej prenos tu funguje nelogicky a podla potreby postáv (ten koniec WTF), ubudlo napätie napriek tomu, ze postavy boli nonstop v pohybe (a Emília unášaná...)
Niektoré dejové linky ostali otvorené - Starešina a kniha? Čarodejnice? Autorka mohla zdĺhavý koniec radšej venovať odpovediam na tieto otázky ako presladeniu postáv, ktoré majú reprezentovať hnev a obrovskú moc.
Neskutočne dobre našliapnutá jazda z prvej časti sa začala v druhej časti akosi zadrhávať. Všetko, čo mi učarovalo na prvej časti, sa v tej druhej stratilo - prvky sicílskej kuchyne, Emílina osobnosť, prvky detektívky a pomalé odhaľovanie sveta čarodejníc a démonov.
Odkedy sa Emília dostala s Irou do Siedmich kruhov, dej sa viac začal podobať na ACOTAR. Autorka sa vykašľala na nejaké vysvetľovanie toho, ako funguje v Siedmich kruhoch sila a moc jednotlivých vladárov, jedine na čo sa sústredí, je romantická linka medzi Emíliou a Irou, ktorá je žalostne natiahnutá a v ktorej sa zacyklila.
V podstate celú knihu čítame o tom, ako sa Emília nedokáže pod vplyvom zosilnených hriechov kontrolovať. Dokonca aj scény, kde Ira s Emíliou cvičili jej odolnosť, mi prišli ako často opakujúce sa - síce príjemné napäté ako každé ich stretnutie, ale obohrané.
Emília nerozmýšľa úplne logicky, zbytočne riskuje, niekedy nechápem jej myšlienkovým pochodom, oproti prvej časti sa o nej číta horšie. Postavy medzi sebou nekomunikujú, nevedia nič dotiahnuť dokonca...
Druhé pokračovanie skončilo viac menej ako som tušila, odhalilo sa tam pár mini-tajomstiev a Emíliu čaká ešte dlhá a chaotická cesta, pokiaľ sa nedá dokopy.
Kniha aj príbeh sa mi veľmi páčili - časom je takmer nemožné nájsť fantasy knihu, ktorá vám nepripomína nejakú inú a ktorá váš očarí. Mne sa táto kniha dostala pod kožu rýchlym tempom príbehu, zaujímavosťou deja a dobre napísanými postavami.
Hlavná postava je čarodejnica Emília, ktorá je typická kladná postava, ktorú ozvláštňuje jej nadanie na varenie dobrôt zo sicílskej kuchyne, ktorá okoreňuje tejto príjemný fantasy príbeh tak jednoduchými normálnymi vecami, za pomoci ktorých sa mi ľahšie stotožňuje s hlavnou hrdinkou.
Jej motívy a motivácia spojiť svoje sily s démonmi sú pochopiteľné. Rovnako ako Emília, aj my máme málo informácií o tom, čoho všetkého sú čarodejnice schopné a spolu s hlavnou postavou tieto informácie v priebehu čítania postupne dopĺňame.
Som rada, že autorka sa v knihe sústredí viac na fantasticko- detektívnu linku deja a zbytočne narýchlo sa nehrnie do romantiky. Ira je sympatický, tajomný, príťažlivý....je to klasický prototyp hlavného hrdinu romantasy príbehu. Síce nevieme presne jeho úmysly a tušíme, že je to tak trocha darebák, toto klišé jednoducho funguje a spoločné scény Iry a Emílie sa čítajú rýchlo a veľakrát s úsmevom na tvári.
Autorka je talent a jej kreativita ma baví. Po extrémne rýchlo prečítanej prvej časti prechádzam ešte rýchlejšie na pokračovanie.
Urobila som jednu z najčastejších chýb a mylne som som knihu považovala za fantasy kvôli jej krásnej obálke a popisu, podľa ktorého som čakala, že sa autorka nechala voľne inšpirovať Zemou Nezemou, ktorá je sama o sebe dosť magická ako celý príbeh o Petrovi Panovi. Netušila som, ze voľná inšpirácia v tomto prípade znamená prepožičanie mien z príbehu. Tam celá podobnosť končí. Knihu by som zaradila do "Amo Jones" štýlu - čiže rýchly, povrchný a erotikou nabitý dej.
Máme tu temného hlavného hrdinu, ktorého nechutné činy v očiach čitateľa ospravedlňuje jeho minulosť (nie je to tak vždy?). Taktiež tu máme nevinnú žienku, ktorá sa považuje za nedobytnú, no na môj vkus bola dobytá akosi prirýchlo. Ale musím uznať, že ich príbeh bol zaujímavý a hlavne ku koncu, kde nastalo viacero nečakaných zvratov.
Pokiaľ je erotika na úkor deja, tak takáto kniha ma jednoducho nedokáže nadchnúť a už zďaleka nie, pokiaľ sa v nej nachádzajú divne preložené slovné spojenia typu stoporený klitoris. Tejto neserióznej oddychovke dávam 2 hviezdičky.
Narodiť sa do kráľovskej rodiny má rôzne výhody a rôzne nevýhody. Z autobiografie Harryho mi vyplynulo, že viac nevýhod. Množstvo ľudí vás nepozná, ale súdi, pozoruje každý váš krok, prenasleduje každý váš krok, komentuje každý váš krok, všade si vás fotia ako výstavný predmet a myslia si, že na to majú nárok...
Napriek tomu, že kniha sa mi kvôli štylizácií nečítala úplne najjednoduchšie, bolo zaujímavé ponoriť sa do Harryho príbehu a vidieť veci z jeho strany.
Kniha je rozdelená na tri časti. Pre mňa bola najzaujímavejšia časť o jeho vojenskej službe - tu si človek uvedomí, aké to muselo byť pre Harryho zlé, keď sa dožadoval toho, aby ho poslali na front, namiesto toho aby bol v rodnej zemi, z ktorej by bolo každému zle, ak by sa k nám chovala rovnako ako k nemu.
Vysvetlil dosť veľa svojich faux pas - prečo mal na sebe nacistickú uniformu, prečo bol vyfotený s holým zadkom, a ďalšie veci, ktoré poznáme presne z tých článkov novín, ktoré sa neštítia ľudí prenasledovať a naháňať v autách, na ulici či dokonca vo vrtuľníkoch (niektorí novinári dokonca nahovorili susedov aby si k nim nainštalovali kamery a svoje objekty záujmu sledovali cez ich vlastné okná ich domu - toto je extrém...)
Zaujímavé bolo čítať jeho vzťahy s rodinou - či už s otcom, bratom a babičkou. O ich vzťahoch sa popísalo veľa, sama som čítala články o tom, ako sa vzájomne znepriatelili, preto som bola milo prekvapená tým, ako pekne opísal Alžbetu II. a ich vzťah, ktorý mi z jeho rozprávania neprišiel naštrbený, ale trocha napätý (predsa len to bola aj jeho kráľovná a veliteľka) a svojím spôsobom hlavne vrúcny. Samozrejme nemohol vynechať z rozprávania svoju mamu - Dianu, kráľovnú sŕdc, po ktorej zdelil tak veľa.
Tretia časť bola hlavne o Meghan, o ktorej sa toho popísalo neúrekom. Jeden nápis z novín to komentoval dokonale: Z mučenia Meghan sa stal národný šport....
Ja osobne nie som fanúšikom britskej kráľovskej rodiny natoľko, aby som si vyberala strany ako niektorí Briti čiže William/Kate vs Harry/Meghan, ale úplne rozumiem obom stranám. Od Williama ako následníka trónu sa toho čaká podstatne viac a kladú sa na neho vyššie nároky ako na náhradníka. Myslím, že Harry videl počas celého svojho detstva to, že je náhradníkom a teda nie je mu úplne rovnocenný z pohľadu monarchie. Na druhej strane William podľa mňa miestami žiarlil na to, že náhradník má viac možností porušiť protokol (situácia s bradou a svadobným oblečením) a že od neho naopak nečakajú tak veľa ako od neho a práve to je ich problém.
Rozumiem obom stranám a chápem rozhodnutie, ktoré Harry a Meagan učinili a nikto z nás nie je v takej pozícií, aby to negatívne komentoval. Koniec koncov nie sme v ich koži, ale táto kniha svet kráľovskej rodiny a ich pravidlá približuje dosť dobre (chlapi predstavte si že sa musíte žiadať babičku o povolenie požiadať svoju milú o ruku). Najviac som samozrejme šokovaná správaním novinárov a toho, že sa neštítia vás nafotiť pri hocakej príležitosti (čím trápnejšia, tým lepšie), a tým, že tieto isté noviny majú tú nekonečnú drzosť vás kritizovať pri najmenších chybičkách v protokole ako napr. keď si Meghan mala počkať kým za ňou niekto zavrie dvere auta a nemala si ich zatvárať sama či o tom, že nemala v prítomnosti kráľovnej klobúk (pričom palác vyberá či schvaľuje oblečenie na kráľovských akciách) a za takéto blbosti britské média pranierovali človeka.
Bola som veľmi nadšená z anotácie knihy ale uff....čítať ju bol pôrod a moje nadšenie každou stranou haslo viac a viac. Nekonečné čakanie na nejakú akciu alebo aspoň zaujímavú zápletku. Autor veľmi jednoducho opísal svet, v ktorom Nemecko a Japonsko v II. svetovej vojne zvíťazili.
Autor úplne zbytočne opisoval viacero dejových liniek, niektoré sa zdajú ku koncu knihy nedokončené a v rámci obsahu aj úplne zbytočné.
Pán Childan a jeho starožitníctvo dostalo príliš veľa priestoru v knihe, pričom jeho postava slúžila na predstavenie rozdielov japonskej a americkej mentality aj v tak hlúpych veciach ako je strieborná brošňa (na môj vkus ju Tagomi analyzoval príliš dlho, dlhšie ako Tolkien analyzoval les v knihe Pán prsteňov 1).
Frank Frink bola nadbytočná postava, ktorá je spájaná s najdivnejšou postavou príbehu - Julianou. Stále sa neviem rozhodnúť, či mala o jedno kolečko v hlavičke viac alebo menej.
Viaceré postavy sú priam posadnuté odhaľovaním svojho osudu za pomoci knihy I-ťing (kniha je skutočná) a svoje rozhodovanie nechávajú na nej. Kniha je to isto veľmi zaujímavá, ale vadí mi, že som sa o jej hexagramoch dozvedela viac ako o svete ovládanom nacistami. Do deja vstupuje aj ďalšia kniha (fiktívna), ktorá postavám ukazuje svet, v ktorom by vyhrala II. svetovú vojnu protihitlerovská koalícia a teda Spojenci. A to môže vo svete, v ktorom sa ľudia rozhodujú podľa I-ťing, viesť k problému.
Kniha teda hovorí pár nezaujímavých príbehov pár nezaujímavých ľudí, ktorý žijú v zaujímavom alternatívnom svete, ktorý je v knihe mimoriadne zanedbaní, lebo sa sústredí na tieto nezaujímavé postavy. Dej sa vlečie, miestami nechápete čo sa deje ale čo je najhoršie, že nepochopíte prečo.
Konečne záverečná časť tejto nedotiahnutej a nepremyslenej motanice.
Amo Jones píše chaoticky a zároveň jednoducho, zápletky sú veľká slabota a charaktery postáv sú mizerné až na pár výnimiek.
V poslednej časti čítame príbeh z pohľadu Madison a Bishopa - vrátime sa zhruba do čias, kedy Nate a Tillie prišli o Micaelu a postupne napredujeme až do ďalekej budúcnosti. Madison vysvetľuje svoje rozhodnutie zdekovať sa a vziať nohy na ramená už po x-tý krát a mňa celá Madison už x-tý krát nudí a znechucuje.
Skrátim to - Amo Jones nedoporučujem, píše povrchne, nelogicky, príde mi že aj tie drsnejšie sexuálne scény sú len na efekt nech sa má čím autorka odlíšiť, taktiež sa večne dokola opakujú. V závere autorka oznámila veľkú novinu - chystá vydanie série o deťoch týchto vyšinutých pseudovládcov sveta a ja už teraz viem že tie knihy budem obchádzať na kilometre...
1. Neuveriteľne premrštená cena za knihu, absolútne sa neoplatí za také prachy.
2. Autorka píše extrémne povrchne, každá akcia o ktorej sa snaží písať nie je absolútne akčná, jej postavy nie sú ani zďaleka tak strašidelné ako skôr psychicky narušené.
3. Svet Elitných kráľov, Gentlemenov či najnovšie v tejto časti aj akéhosi čarodejníckeho covenu je nemastný neslaný, nevysvetlený (zrejme vďaka tomu že je tak veľmi nepremyslený) a hlavne NUDNÝ! Každá ďalšia časť uberá na serióznosti ako postavám tak príbehu. Celý čas autorka mele o tom, aký je tento spolok nebezpečný atď atď atď...ale hádam každá labuť, ktorá bola kedy narodená prežije, pričom by podľa krutých pravidiel tohto "meganebezpečného" spolku mala byť usmrtená. Popis akcií bol žalostný, hlavná zápletka na zaplakanie (to fakt sem autorka ide pliesť fantasy prvky a podsúvať nejaké trápne vízie? - na čo sem pchá ďalšie veci keď nerozvinie už tie existujúce?).
4. Príbeh Brantleyho a Saint sa mohol zmestiť do jednej knihy, na čo preboha dve? Na čo pokračovanie už tak obohranej skladby? Autorka je jedno veľké sklamanie a táto séria jedno obrovské fiasko.
