Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Zatvor oči. Roztiahni ruky a predstav si, že sú to široké, majestátne vtáčie krídla. Predstav si, ako sa vznášaš vysoko nad zemou. Ranný vánok ti strapatí perie, pred tebou sa dvíhajú vysoké štíty hôr, aby ťa privítali, a prvé lúče ranného slnka ti tancujú po chrbte."
Týmito uvodnými vetami začína detská kniha "Aké je to byť vtákom", ktorá je doslova pohladením detskej, ale i dospelej čitateľskej duše. Vďaka krásnym ilustráciám má čitateľ pôžitok nielen z čítania fascinujúcich informácií o svete vtákov, ale prostredníctvom pestrofarebných kresieb, ktoré nás sprevádzajú celou knihou si môže čitateľ každého vtáčieho "obyvateľa" tejto knihy vizualizovať a celá kniha sa stáva tak krásnym a milým umeleckým zážitkom.
Obsahová stránka knihy je zameraná na rôzne druhy vtákov, cez tie známe, ktoré sa vyskytujú aj u nás na Slovensku, až po exotické vtáky obývajúce Afriku, Austráliu či iné kontinenty. O každom jednom operencovi sa dozvedáme množstvo zaujímavých informácií a ja som niekedy doslova žasla nad tým, aké dokážu byť inteligentné, citlivé a niekdy aj prefíkané, pokiaľ im hrozí nebezpečenstvo zo strany predátorov. Výborná kniha určená nielen pre detské publikum.
Táto nádherná detská kniha nás zavedie na 31 dychberúcich miest a pamiatok z celého sveta. Príbehy jednoduchou a náučnou formou prerozprávajú sultáni, architekti, speváci, baróni, či princezné, ktorých história sa spája s daným miestom. Spoločne s nimi vyrazíme na cestu naprieč Big Benom, Koloseom či Pyramídami v Gíze, pozrieme sa na zúbok Soche slobody, a zistíme aké tajomstvá ukrýva Palác v Knósse či Kukulkánová pyramída v Mexiku. Pri každej z pamiatok je v úvode stručný opis faktov - oficiálne názvy, dôležité roky a zaujímavé číselné údaje. Pri niektorých pamiatkach sú spomenuté aj legendy a zvláštnosti, o ktorých som doteraz netušila ani ja. Vizuál knihy je absolútne dokonalý a po obsahovej stránke je kniha spracovaná veľmi zaujímavo a náučne. Pre detského (no i dospelého) čitateľa je táto kniha krásnym sprievodcom naprieč historickými pamiatkami, ktoré sú a budú na svete po dlhé stáročia unikátne a jedinečné. A pevne verím, že aspoň niektoré z nich navštívim a uvidím ich na vlastné oči.
Tento týždeň som si melancholicky zaspomínala na časy, kedy som čítalavala detské knihy. Atlas príšer a duchov je kniha určená pre deti staršie ako sedem rokov. Obsahuje informácie o rôznych príšerkách a duchoch (známych i tých menej) o ktorých sa deti dozvedia jednoduchou, zrozumiteľnou a zábavnou formou.
Kniha je rozdelená na niekoľko kapitol, ktoré sú zamerané na jednotlivé časti sveta (kontinenty), kde sa dané strašidlá, duchovia, prízraky vyskytujú. Nie sú to len bytosti, ale aj rôzne hrady, zámky a pevnosti, v ktorých údajne do teraz straší. Každá príšerka je krásne zobrazená, čím by som veľmi chcela pochváliť najmä ilustrátorku tejto knihy. Postavičky nepôsobia pre detského čitateľa hrozivo, skôr roztomilo. Pri každej z nich nájdeme popis najdôležitejších informácií o nej, základné črty a charakteristiku, a niekedy aj vtipne (detsky podané) rady, ako danú príšerku či ducha prekabátiť.
Aj keď tu možno vidím jeden nedostatok a to, že pri niektorých príšerkách sa autorka hojne rozpísala, pri iných naopak podala len veľmi stručný opis, napríklad len jej výskyt a viac už nič. V tomto prípade by som tam potom danú príšerku vôbec nedávala, alebo keď už ju tam chcela dať, zistila by som si o nej určite viac informácií.
Každopádne, keby som túto knihu dostala na svoje narodeniny ako dieťa, určite by som pišťala od radosti. Aj keď sa duchov bojím doteraz, táto kniha nebola strašidelná, skôr veľmi roztomilá, za čo môžu najmä ilustrácie a čitateľ (v tomto prípade nielen detský) sa dozvie zaujímavé informácie a legendy o tvoroch, ktoré sú pre nás aj v súčasnosti veľkou záhadou.
Život na cestě bola úžasnou a inšpiratívnou knihou o príbehoch ľudí, ktorí sa rozhodli zanechať svoj doterajší život a vydali sa objavovať svet na štyroch kolesách. Zanechali svoju doterajšiu prácu, prerobili si dodávky či dokonca školské autobusy na obytné domovy, s ktorými môžu precestovať a objavovať takmer celý svet.
Kniha je rozdelená na šesť hlavných kapitol, podľa toho, čo viedlo partnerov či rodiny k tomu, aby si zvolili život v domoch na kolesách. Nájdeme tam napríklad tzv. digitálnych nomádov, ktorí sa svoje cestovanie rozhodli zdieľať na sociálnych sieťach akými sú Instagram alebo YouTube, ďalej napríklad tých, ktorí používajú svoje obytné vozidlo ako únik z reality a cez víkend sa vydávajú po náročnom pracovnom týždni na nové dobrodružstvá, alebo sú tu aj takí, ktorí sa rozhodli žiť čo najviac ekologicky a úsporne, čím dokazujú nielen sebe, ale aj nám, ako málo stačí k dosiahnutiu harmónie so sebou samým a prírodou, a že vlastne človek ako taký k svojmu životu nepotrebuje veľa. V závere každej kapitoly možno nájsť tie najvhodnejšie odporúčania, na veci/činnosti, na ktoré netreba zabúdať predtým, ako sa vyberieme na cesty.
Okrem iného, a tým by som chcela práve knihu vyzdvihnúť, je jej vnútorný vizuál, ktorý je plný nádherných fotografií z miest, ktoré naši cestovatelia navštívili. Pri pohľade na ne, máte chuť urobiť to isté. Kúpiť si dodávku, prerobiť si ju podľa svojich predstáv a vydať sa naprieč dobrodružstvám a miestam, ktoré naša planéta ponúka. Táto kniha je viac než len kniha o obytných vozoch. Je to spôsob, akým možno premeniť svoje sny na skutočnosť.
Manželské dvojice Rachel a Jack, Paige a Noah, ktorí sú zároveň blízkymi priateľmi odchádzajú do Portugalska za účelom zúčastniť sa luxusnej svadby svojho kamaráta Willa. Ten je po sérii neúspešných vzťahov konečne šťastný a jeho vyvolenou je krásna i tak trocha extravagantná Ali. Will svoju budúcu ženu bezištne miluje a obdivuje, no oba manželské páry majú na ňu svoj vlastný názor a veľmi jej neveria.
Šesť osôb sa tak ocitne v luxusnej vile na pobreží a spoločne prečkávajú, kým nadíde svadobný deň. Medzitým pomaličky začínajú vyplávať na povrch rôzne malé tajomstvá a škodlivé lži, ktoré by mohli idylku pevných priateľstiev úplne zničiť. Z našich postáv zrazu cítiť neistotu, nedôveru voči ostatným postavám, neschopnosť veriť nikomu, lebo podozrievajú všetkých, a vriaci hnev, ktorý pomaly buble pod povrchom a tak sa celá táto predsvadobná "šaráda" mení na jednu veľkú tikajúcu bombu, ktorá čaká len na to, kedy vybuchne a všetko zničí. A zničí tým úplne všetko. Priateľstvá, rodinu, celý - navonok - dokonalý život každého jedného z nich.
Sandie Jones napísala veľmi napínavý príbeh, pri ktorom som hltala a otáčala stránku za stránkou a nevedela som sa dočkať konca, kedy sa všetky nám podsúvané informácie spoja a my sa tak konečne dozvieme pravdu. Knihu možno označiť ako dômyselnú psychologickú záhadu, ktorá nás ťahá do myslí všetkých párov s ich podozreniami, tvrdými úsudkami, ohrozenou lojalitou a otvorenou paranojou. Niektoré postavy ma svojou naivitou privádzali do šialenstva, naopak niektoré mi boli veľmi sympatické. Príbeh sa do konca knihy odohral úplne inak, ako som čakala, takže za mňa to bola výborná oddychovka plná napätia a nečakaných zvratov a také ja mám veľmi rada.
Dávid Meizner, aktuálne v zlom psychickom rozpoložení po tom čo ho opustila priateľka/kolegyňa Ema, a zároveň pod vplyvom alkoholu, ktorý mu poslúžil ako najrýchlejší prostriedok na zahnanie žiaľu, je privolaný k prípadu vraždy stredoškolského učiteľa, ktorého našla partia študentov počas večerného korčuľovania v okolí starého kameňolomu. Ako vyšetrovanie ukáže, naša obeť - Patrik Mor - patril k nekonvenčným učiteľom, ktorého síce študenti pre jeho uvoľnený prístup zbožňovali, no jeho kolegov tento spôsob výučby a jeho správanie pohoršovalo. Mor navyše nebol nijaké neviniatko a špina postupne vychádza na povrch. V hľadáčiku je príliš veľa osôb, ktorým by jeho smrť vyhovovala a úlohou Meiznera bude zistiť meno vraha, ktorý sa rozhodol ukončiť učiteľov život.
Kniha slovenskej autorky mala všetky atribúty, ktoré u mňa spĺňa kvalitný detektívny román. Pútavý, napínavý a zamotaný dej, inteligentný humor okorenený sarkazmom, dynamické a uveriteľné dialógy a charakterovo výborne vystavanú hlavnú postavu, ktorá občas pôsobí ako egocentrický fracek, no v jadre je to správny chlapík, ktorému ide o to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. Vedľajšou, no nie menej podstatnou postavou je Dominik, pomocný vyšetrovateľ prípadu, ktorý svojím pokojným vystupovaním a riešením problémov s chladnou hlavou pôsobí ako Dávidov protiklad čím sa ich charaktery výborne dopĺňajú a nepôsobia rušivo.
Aj napriek pomerne rozsiahlemu množstvu postáv, ktoré spadali do zoznamu podozrivých nedošlo k tomu, že by sa mi ich mená (študentov, učiteľov či blízkych obete) zlievali dokopy. Podozriví boli naozaj všetci a až takmer do posledných strán som si netrúfala označiť konkrétneho vraha. Autorkine rozprávanie bolo rafinované, zamotané, no nie prekombinované. Všetko do seba postupne zapadalo a spoločne s Meiznerom sme tak skladali mozaiku udalostí, ktoré predchádzali osudnému okamihu vraždy. Oceňujem aj opis pitevnej správy zavraždeného a rekonštrukciu prípadu krok po kroku, bolo vidno, že to autorka nevymýšľala len tak "za pochodu", ale pri písaní sa venovala aj širšiemu štúdiu v tejto oblasti. Nuž, Barbora to opäť dala na výbornú. A ja sa neprestávam tešiť na jej ďalšiu tvorbu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Filip je jedináčik, má jedenásť rokov, miluje počítačové hry a rád sa bicykluje po sídlisku. Má veľmi bohatú fantáziu. V jeho izbe (alebo mysli?) sa raz za čas objavujú malé drobné čudá podobné surikatám, ktoré si hovoria Etu a Zu. Tie sa tam objavia vždy, ak má Filip zlú náladu alebo sa jeho rodičia hádajú. Okrem iného, keď prechádza popri mieste zvanom Vlčí Potok, zdá sa mu, že ho odtiaľ pozorujú vlky. Vždy ich pekne pozdraví: "Ahoj, vlky!" a vlky odpovedajú: "Ahoj, Filip!".
Začínajú sa prázdniny a Filip nevie čo bude robiť. Jeho rodičia sú pracovne veľmi vyťažení. Otec je spolumajiteľom firmy vyrábajúcej kovové materiály a mama tam pracuje ako účtovníčka. Veľa času nazvyš pre neho nemajú a tak sa Filip rozhodne navštevovať svoju tetu Agátu - maminu sestru a spisovateľku "na voľnej nohe". Spočiatku jej pomáha s venčením psa Bodka, ale neskôr i on pričuchne k spisovateľskému remeslu a začne využívať svoj talent i fantáziu na napísanie niečoho, čo odvíja jeho momentálne duševné rozpoloženie týkajúce sa jeho rodičov.
Kniha "Ahoj, vlky!" od poľskej autorky Doroty Kassjanowicz v sebe prepája krásny detský svet plný bohatej fantázie, ktorý niekedy slúži ako "ochranný štít", s hlbokým posolstvom dôležitosti rodiny a vzájomných väzieb medzi rodičmi a ich deťmi. Sme sledovateľmi takzvaného príbehu v príbehu. Najskôr príbehu o Filipovi samotnom a neskôr i toho, ktorý Filip svojou predstavivosťou vytvoril. Nie je to však len tak hocijaký príbeh. Filip, aj napriek svojmu veku vytvorí príbeh, ktorý pod povrchom ukrýva oveľa hlbšiu správu určenú primárne jeho rodičom. Autorka píše veľmi príjemne, odviazane, a najviac ma chytili za srdce konverzácie vedené medzi Filipom a tetou Agátou, ktoré boli plné slovných hier a prešmyčiek. Táto kniha je primárne určená pre čitateľov a čitateľky od deviatich rokov, ale ako som pred pár dňami spomínala, nikdy nie sme dosť starí na to, aby sme nemohli čítať "detské" knihy, pretože naučia veľmi veľa aj nás dospelých.
V neposlednom rade chcem veľmi pochváliť krásne ilustrácie Zuzany Bartovej, ktoré dotvorili krásny zážitok z čítania.
Ako keď jemné lúče jesenného slnka pošteklia naše líce a na tvári sa zjaví úsmev z krátkosti i krásnosti tohto okamihu, tak aj Narine pošteklila moju dušu, prostredníctvom krátkeho okamihu počas ktorého som sa mohla vžiť do každučkej línie príbehu, pocítiť na vlastnej koži emócie postáv a nechať sa unášať životom sladkým a radostným, ale aj plným bôľu či trpkosti, teda takým, akým v skutočnosti je.
Ocitáme sa v malom arménskom mestečku Berd, uprostred pohrebu uznávaného a obľúbeného obyvateľa - murára Simona. Počas svojho života mu podľahla nejedná žena a jeho povesť záletníka bola známa široko ďaleko. Táto kniha však nebude napísaná o ňom, aj keď k tomu názov samotný nabáda. Pravdou však je, že spoznáme osudné príbehy štyroch žien, ktorým Simon vstúpil do života a tie už potom neboli nikdy také ako predtým. Sylvia, Sofia, Eliza a Sussana, no i jeho zákonitá manželka Melánia, ktorá si počas spoločných rokov so Simonom ako tak privykla na jeho ľúbostné romániky, no párkrát si predsa len neodpustila ostré žiarlivostné scény, pri ktorých lietali nielen nadávky, ale i jeho oblečenie von oknom. Všetky tieto ženy spája nielen spoločná minulosť (prítomnosť) so Simonom, no i podobné životy, ktoré si v mestečku, tak tvrdo pridŕžajúcom sa tradícii, prežili.
Narine píše veľmi prenikavo a zasiahne každú bunku nášho tela hlbokou emočnou výpoveďou. Najskôr sa radujete, potom smútite, túžite po láske, šťastnom konci. Tak ako Sylvia a Sofia, Eliza a Sussana, či mnohé iné. Citovo zmrzačené, rodinou, manželmi,...poverami a predsudkami, hľadajúce svoje miesto v spoločnosti, v živote, kde by chceli len tak málo. Jednoduché ženské šťastie a teplo domova spoločne zdieľajúce so svojími milovanými. Či už to bolo psychické týranie, klamstvá, urážky, nevera, odcudzenie, ponižovanie alebo nenávisť. V určitom momente života týchto žien im Simon priniesol lásku, úľavu a schopnosť nadobudnúť tak dávno stratenú vieru v samú seba. Štýl autorky je naozaj krásny, opisy sú prirodzené a jemné, zobrazenie životov žien i mužov je veľmi zrelé, jazyk je bohatý a celý príbeh je veľmi úprimný, magický, podmaňujúci si naše duše a srdcia. Narine nám ukázala ako vyzerá život v jeho krásnej nahote.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Amsterdam, 1982. Po smrti svojho otca objaví Lýdia v jeho pracovni návrhy, ktoré sa týkajú výstavby továrne na syry. Mal víziu, sen, ktorý už žiaľ nestihol zrealizovať a tak sa Lýdia rozhodne pokračovať v tom, čo jej otec začal. No nebude to také ľahké ako sa zdá. Aj napriek svojej majetnosti a faktu, že investície do drahých strojov pre ňu nepredstavujú žiadny problém, dôvodom, prečo nesmie sama založiť firmu a podnikať je to, že je žena. Od svojej známej sa však dozvie, že tento okliešťujúci zákon môže obísť tak, že jej obchodným partnerom bude muž. Osloví istého Huibeho, ktorého meno sa často objavovalo aj v otcových spisoch. Ten najskôr tomuto nápadu neverí, ale postupne sa s Lýdiou pustia do realizácie.
Antverpy, 1914. O pár rokov neskôr sa kniha zameriava na druhú silnú ženskú hrdinku, ktorou je Nora, dcéra Lýdie. Tá sa rozhodne nechce vydať po stopách matky a tak uzatvára manželstvo s bohatým Ralphom a odchádza od matky do Antverp. Manželstvo s Ralphom však neprebieha tak ako si Nora predstavovala a zamilovanosť postupne opadá. Blíži sa však prvá sv. vojna a viac ako o manželstvo sa Nora bojí čo bude s ňou a jej blízkymi. Osud s oboma hrdinkami ešte poriadne zamieša karty.
"Obchodnice z Amsterdamu" je pútavý historický román, v ktorom sú hlavné hrdinky cieľavedomé a emancipované, aj napriek dobe, v ktorej žili a tá takéto "vybočenie" netolerovala. Ich charaktery sa v knihe vyvíjajú a doslova nám "dospievajú" pred očami. Autorka tu kladie dôraz na neľahké postavenie žien na prelome 18. a 19. storočia a aj na to, ako sa toto postavenie v priebehu niekoľkých rokov začalo meniť. Veľkú časť knihy zaberá pohľad na prvú svetovú vojnu a hrôzy, ktoré museli všetci znášať. Nedostatok mužov (ktorí bojovali na frontoch) spôsobilo, že ženy museli vykonávať všetky každodenné práce, ktoré prioritne vykonávali muži. Kniha v sebe spája silný príbeh o emancipácii žien, smútku a bolesti počas vojny a ťažkých rozhodnutiach, no rozpráva tiež o sile rodiny a priateľstva, sile bojovať a milovať. Veľmi pekná kniha.
Už v predchádzajúcom diele s názvom Bzukot včiel autorka Sofía Segovia rozprávala príbeh o útrapách v životoch viacgeneračnej rodiny počas mexickej revolúcie, vojnovo - politického procesu, ktorý začal ako vzbura voči diktatúre vtedajšieho režimu. Slzy z jantáru je príbehom odohrávajúcim sa opäť v období, ktoré bolo pre mnohých, ktorí ho zažili a prežili veľmi bolestivé.
Sledujeme tu príbeh dvoch pruských rodín - Hahlbrockovcov a Schipperovcov, odvíjajúcich sa paralelne no nezávisle od seba (keďže rodiny sa nepoznajú). V úvode knihy sledujeme nevinné detstvo Ilse Hahlbrockovej a Arna Schippera, ktorí ešte ani len netušia, akým zdrvujúcim udalostiam budú neskôr čeliť. Dej je vyrozprávaný však z viacerých perspektív, matky, otca i samotných poľských "zivilarbeiterov", ktorí sú na farmy nedobrovoľne odvedení za účelom nútených prác. Aj keď väčšina kníh zobrazuje príbehy židovských rodín, tu boli stredobodom pozornosti naopak nemecké rodiny, ktoré rovnako nesúhlasili a odmietali rétoriku obávaného Hitlera, ale zo strachu o svoje životy navonok predstierali lojalitu voči národu a jeho vodcovi. Keď sa rozpúta vojnové peklo, obe rodiny (i mnohé iné) sú prinútené opustiť svoje domovy. Stávame sa sledovateľmi ich vnútorných zápasov, ťažkostí, trápenia i smútku, no zároveň sme svedkami ich sily, odvahy a viery v to, že všetko dobre dopadne a budú za to bojovať až kým im budú sily stačiť. Kto pozná štýl Sofíe, musí sa pripraviť na to, že kniha je plná opisov a preto je potrebné čítať pomaly a trpezlivo. Za mňa osobne mohla byť kniha kratšia, zdĺhavé opisy spomalovali dej a občas odpútavali aj moju pozornosť.
Autorka na konci knihy uvádza, že je to síce fiktívny príbeh, no je inšpirovaný skutočnými ľuďmi a udalosťami, čo ho robí ešte silnejším. Je to obrovská výpoveď nielen o príbehu rodiny Hahlbrockovcov a Schipperovcov, ale aj výpoveď všetkých ľudí, ktorí boli odtrhnutí zo svojho každodenného života, zo svojich radostí a šťastných chvíľ, a následkom tak zbytočnej a zdrvujúcej udalosti v dejinách, prišli o všetko. No nie tak celkom. Ich vzájomnú lásku, vieru a silu bojovať im nezobral nikto.
