Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
KnihaŠtúrod maďarského historikaJózsefa Demmelapredstavuje zaujímavý a netradičný pohľad na životĽudovíta Štúra. Autor sa nesnaží vytvoriť ďalší oslavný portrét jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín, ale usiluje sa o objektívne zhodnotenie jeho života z pohľadu slovenskej aj maďarskej historiografie.
Demmel pri svojej práci vychádza z rozsiahleho množstva historických prameňov a dôsledne sa drží iba overených faktov. Informácie, ktoré nie sú podložené dobovými dokumentmi, označuje len za teórie alebo hypotézy. Vďaka tomu pôsobí kniha dôveryhodne a zároveň ukazuje, ako sa môžu historické interpretácie líšiť v závislosti od národného prostredia. Kým na Slovensku je Štúr vnímaný ako kľúčová osobnosť formovania slovenského národa, v maďarskom prostredí býval často označovaný za vlastizradcu či neúspešného politika.
Autor podrobne mapuje Štúrov život a zároveň približuje spoločnosť, v ktorej pôsobil. Zaujímavé sú najmä kapitoly venované financovaniu jeho štúdií, jeho kontaktom so šľachtou či pôsobeniu ako učiteľa a vychovávateľa. Kniha sa nevyhýba ani témam z jeho súkromného života. Rozoberá napríklad jeho údajný vzťah s Adelou Ostrolúckou, otázky týkajúce sa jeho orientácie, ako aj starostlivosť o sedem sirôt po zosnulom bratovi. Pozornosť venuje aj vznikuSlovenských národných novína ich prílohyOrol tatranský, ich čitateľom a Štúrovmu pôsobeniu v politike. V závere knihy sa autor zaoberá aj okolnosťami Štúrovej smrti a diskutuje o tom, či išlo o samovraždu alebo nešťastnú náhodu. Keďže dostupné pramene sú v tomto prípade veľmi obmedzené, Demmel pristupuje k tejto otázke opatrne a nepredkladá jednoznačné závery.
Najväčšou prednosťou knihy je jej nestrannosť. Autor nepodlieha národným mýtom ani idealizácii a snaží sa predstaviť Štúra ako človeka z mäsa a kostí. S úspechmi, problémami aj osobnými dilemami. Čitateľ sa tak dozvie množstvo informácií, ktoré sa bežne v školských učebniciach neobjavujú. Kniha preto ponúka komplexný pohľad na verejný aj súkromný život jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín a je vhodná pre každého, kto sa zaujíma o slovenskú históriu a chce spoznať Ľudovíta Štúra bez zjednodušení a stereotypov.
Kniha Aspergerove deti od Edith Sheffer nie je obyčajným historickým čítaním. Je to dielo, ktoré človeka núti zastaviť sa pri nepríjemných otázkach o tom, ako ľahko sa môže starostlivosť zmeniť na kontrolu a ako nebezpečné môže byť, keď spoločnosť začne deliť ľudí podľa toho, koho považuje za „hodnotného“. Autorka sa nevenuje iba životu rakúskeho lekára Hansa Aspergera, ale najmä svetu, v ktorom vznikali jeho názory a rozhodnutia.
Autorka ukazuje deti nie ako historické čísla alebo anonymné prípady, ale ako skutočné ľudské bytosti, ktorým systém odobral možnosť rozhodovať o vlastnom osude. Čitateľ si počas čítania uvedomuje, že za odbornými výrazmi, diagnózami a lekárskymi záznamami boli konkrétne detské životy, rodiny a príbehy plné strachu aj nádeje.
Sheffer píše veľmi presvedčivo a jej historický výskum pôsobí detailne. Neponúka jednoduchý obraz minulosti, kde by existovali iba dobrí a zlí ľudia. Skôr ukazuje zložitosť človeka, ktorý môže mať odborné schopnosti a zároveň byť súčasťou systému, ktorý spôsobuje obrovské utrpenie, čitateľa tak núti premýšľať, kde sa končí poslušnosť a začína osobná zodpovednosť.
Kniha upozorňuje na nebezpečenstvo nálepkovania ľudí a na to, že každá diagnóza alebo pomenovanie môže ovplyvniť spôsob, akým spoločnosť človeka vníma. Kniha preto nie je iba o jednej historickej postave, ale o širšom probléme o tom, čo sa stane, keď sa odlišnosť začne chápať ako chyba namiesto prirodzenej súčasti ľudskej rozmanitosti.
Kniha Aspergerove deti je mimoriadne dôležitá a silná kniha. Nie je to oddychové čítanie, ale dielo, ktoré zostáva v mysli ešte dlho po poslednej strane. Jej najväčšou hodnotou je pripomienka, že za každým názvom, diagnózou alebo rozhodnutím stoja ľudia so svojimi vlastnými príbehmi. A práve na tieto príbehy by sme nikdy nemali zabudnúť.
Kniha Výstup z tieňa od kanadskej spisovateľky a publicistky Bernadette McDonald prináša nový pohľad na dejiny himalájskeho a karakoramského horolezectva. Namiesto sústredenia sa iba na známe mená zahraničných expedícií obracia pozornosť na ľudí, ktorí stáli v ich pozadí a ktorých zásadný podiel na úspešných výstupoch často zostával nedocenený.
Do popredia sa dostávajú najmä Šerpovia, Baltiovia a ďalší miestni horolezci, ktorí boli dlhé roky spájaní predovšetkým s pomocou zahraničným expedíciám. Ich úlohou nebolo len sprevádzať horolezcov do vysokých nadmorských výšok. Pomáhali pri budovaní táborov, zabezpečovaní ciest, prenášaní materiálu a pri samotných výstupoch, pričom často podstupovali rovnaké, ba niekedy aj väčšie riziko ako zahraniční horolezci, ktorých mená sa neskôr objavovali v historických záznamoch. Kniha zároveň ukazuje, ako sa toto postavenie postupne menilo. Nepálski a pakistanskí horolezci prestávajú byť iba neoddeliteľnou súčasťou zahraničných expedícií a sami sa dostávajú do centra svetového horolezectva. Z pomocníkov a sprievodcov sa stávajú samostatní horolezci, lídri expedícií a osobnosti, ktoré vytvárajú vlastné horolezecké dejiny.
Pre túto novú generáciu nie sú hory iba miestom, kde si možno zarobiť na živobytie. Predstavujú domov, súčasť kultúry a identity, ale aj priestor na prekonávanie vlastných hraníc. Títo horolezci a horolezkyne chcú viac než len sprevádzať zahraničných návštevníkov na osemtisícovky. Podnikajú prvovýstupy, objavujú nové trasy, sprevádzajú expedície, zdolávajú najvyššie vrcholy sveta a prostredníctvom svojich výkonov ukazujú, že aj oni patria medzi významných predstaviteľov svetového horolezectva.
Bernadette McDonald tým vytvára obraz horolezectva, v ktorom sa pozornosť presúva od tradične oslavovaných expedícií k ľuďom, ktorí boli dlhé roky prehliadaní. Výstup z tieňa je preto nielen knihou o zdolávaní hôr, ale aj príbehom o uznaní, hrdosti, odhodlaní a postupnom získavaní vlastného miesta v dejinách svetového horolezectva. Ukazuje generáciu horolezcov, ktorá už nechce byť iba súčasťou príbehov iných, ale chce sama určovať, akým smerom sa bude horolezectvo v Himalájach a Karakorame ďalej uberať.
Páni nás sem presídlili je dokumentárna kniha, ktorá približuje príbeh Sámov a ich núteného presídľovania na začiatku 20. storočia. Kniha približuje obdobie, keď sa nové hranice medzi Nórskom a Švédskom začali dostávať do konfliktu s tradičným spôsobom života sámskych pastierov sobov. V roku 1919 uzavreli obe krajiny dohodu, ktorá obmedzila pohyb ľudí a zvierat cez hranicu, a švédske úrady následne pristúpili k presídľovaniu niektorých sámskych rodín z ďalekého severu do južnejších oblastí.
Pre kočovných Sámov nebola krajina iba miestom, kde sa dočasne zdržiavali. Ich život bol spätý s konkrétnymi migračnými trasami, pastvinami, riekami, horami a miestami, ku ktorým sa viazala pamäť generácií. Presídlenie preto neznamenalo iba zbaliť veci a odísť. S presunom prichádzala strata celého systému, ktorý dával životu zmysel. Sobom chýbali známe trasy a niektoré zvieratá sa pokúšali vracať na sever. Rodiny sa rozdeľovali a deti sa niekedy dostávali k príbuzným s predstavou, že odlúčenie bude iba dočasné. V niektorých prípadoch sa však dočasnosť zmenila na roky.
Veľmi dôležitou súčasťou knihy sú fotografie. Spolu s listami, dokumentmi a ďalšími dobovými materiálmi vytvárajú vizuálnu vrstvu príbehu. Čitateľ tak nezostáva iba pri opise historických udalostí, ale dostáva možnosť pozerať sa na ľudí, krajinu a spôsob života, ktorý sa v dôsledku presídľovania zásadne zmenil.
Páni nás sem presídlili nie je iba knihou o minulosti Sámov. Je aj knihou o tom, čo sa stane, keď štát začne administratívne určovať, kde má človek žiť, ako má vyzerať jeho spôsob života a kam patrí. Príbeh severných Sámov sa stáva príbehom o hraniciach, moci, kultúrnej identite a o následkoch rozhodnutí prijatých bez ohľadu na ľudí, ktorých sa týkajú.
Páni nás sem presídlili je tiež knihou o pamäti. O udalosti, ktorá sa odohrala pred viac než storočím, no ktorej dôsledky nezmizli spolu s ľuďmi, ktorí ju zažili. Fotografie, listy, piesne a zachované spomienky tu nie sú iba dôkazmi minulosti. Sú spôsobom, ako sa k tejto minulosti po desaťročiach mlčania znovu vrátiť a dať priestor hlasom, ktoré v oficiálnych dejinách dlho chýbali.
Kniha Prípitok na predkov zavádza čitateľa do Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska. Troch krajín Južného Kaukazu, ktoré majú spoločnú časť minulosti, ale zároveň každá z nich prešla vlastným vývojom.
Autor sa po tomto priestore pohybuje ako reportér, ktorý sa nesústredí iba na to, čo možno nájsť v historických knihách. Stretáva ľudí, vstupuje do ich každodennosti a cez ich príbehy zachytáva krajinu, v ktorej sú staré udalosti stále prítomné.
Vojny, zmeny hraníc, sovietske obdobie, rozpady a konflikty medzi jednotlivými národmi zostali súčasťou života ľudí aj po desaťročiach. To, čo sa odohralo v minulosti, ovplyvňuje vzťahy medzi komunitami, pohľad na susedné krajiny aj predstavu o vlastnej identite.
Górecki tieto udalosti nepredkladá ako súvislý historický výklad. Do popredia dostáva konkrétne miesta a ľudí. Cez ich spomienky a skúsenosti sa čitateľ dostáva k udalostiam, ktoré by inak mohli zostať iba menami konfliktov alebo poznámkami pod čiarou. Osobné príbehy zároveň ukazujú, že rovnakú udalosť môžu jednotlivé strany vnímať úplne odlišne.
V knihe sa popri politike a histórii objavuje aj každodenný život. Rodina, tradície, jedlo, náboženstvo, pohostinnosť či vzťah k rodnému kraju vytvárajú obraz spoločnosti, ktorý sa nedá vysvetliť iba cez politické udalosti. Kaukaz tu nie je vykreslený ako vzdialený región plný konfliktov. Je to predovšetkým priestor, v ktorom žijú ľudia so svojimi zvykmi, spomienkami a predstavami o tom, kam patria.
Pri opise troch krajín sa zároveň ukazuje, že Južný Kaukaz nemožno vnímať ako jeden celok. Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko majú vlastné dejiny, kultúru aj vzťahy so susedmi. Každá krajina si nesie iné skúsenosti zo sovietskeho obdobia a inak sa vyrovnáva s tým, čo prišlo po jeho rozpade.
Prípitok na predkov nepôsobí ako obyčajný cestopis. Cesta po Kaukaze je v ňom zároveň cestou do minulosti. Miesta, ľudia a ich príbehy postupne odkrývajú vrstvy dejín, ktoré sú v tomto priestore stále živé. Kniha približuje región, o ktorom sa v našom prostredí často hovorí najmä v súvislosti s konfliktmi, z iného pohľadu cez ľudí, ktorí tam žijú a ktorí si svoju minulosť nesú so sebou.
Kniha Zvoľ si svoje dobrodružstvo ponúka čitateľom napínavú expedíciu do divokej prírody, v ktorej priebeh príbehu závisí výlučne od ich vlastných rozhodnutí. Čakajú nás zasnežené horské štíty, nebezpečné skalné útesy, divoké riečne kaskády aj husté lesy plné divej zveri. Každý krok na výprave je jedinečný a vytvára pocit, že sme skutočne súčasťou dobrodružstva.
Veľkou prednosťou knihy je jej interaktívnosť. Na začiatku nás Bear Grylls oboznámi so základmi prežitia v prírode a poradí, čo by nemalo chýbať vo výbave každého dobrodruha. Následne dostaneme mapu so štyrmi hlavnými stanovišťami, ku ktorým sa musíme dostať. Akú trasu si však zvolíme a či sa nám podarí úspešne doraziť do cieľa, závisí len od našich rozhodnutí. Na konci každej stránky si čitateľ vyberá z dvoch možností, ktoré ho posúvajú ďalej v príbehu. Niektoré rozhodnutia vedú správnym smerom, iné môžu znamenať zablúdenie alebo neúspech.
Kniha je veľmi pútavá aj preto, že ju možno čítať opakovane. Pri každom novom čítaní si totiž môžeme vybrať inú cestu, a tak zažiť úplne nové dobrodružstvo. Príbeh je zároveň obohatený o skúsenosti Beara Gryllsa z jeho skutočných expedícií, čo dodáva knihe autentickosť a napätie.
Okrem zábavy prináša kniha aj množstvo praktických rád o prežití v divočine. Čitateľ sa dozvie, ako si postaviť úkryt, rozložiť oheň, správne uviazať uzly pri zlaňovaní, orientovať sa v prírode či nájsť potravu a vodu. Nechýbajú ani tipy na bezpečné táborenie alebo zvládanie náročných situácií v tme a v neznámom prostredí. Všetko dopĺňajú bohaté ilustrácie, ktoré ešte viac umocňujú atmosféru celej knihy.
Najviac sa mi páčilo, že kniha nie je len dobrodružná, ale aj veľmi poučná. Pri čítaní som sa nielen zabavila, ale dozvedela som sa aj veľa zaujímavých a užitočných informácií o prežití v prírode. Zvoľ si svoje dobrodružstvo odporúčam všetkým čitateľom, ktorí majú radi napätie, dobrodružstvo a možnosť stať sa súčasťou príbehu.
Druhá časť série Futbaloví machri: Tímový duch je ešte napínavejšia, zábavnejšia a plná dobrodružstva. Skúšobný týždeň na Futbalovej akadémii Píniový les je v plnom prúde a Ben si postupne uvedomuje, že talent nestačí dôležitá je najmä spolupráca. Po jeho boku stojí verný kamarát Robin aj kúzelný maskot Pelé, najrýchlejší a najmaškrtnejší medvedík čistotný na svete, ktorý príbehu dodáva humor a jedinečné čaro.
Do tímu pribudne aj veselá Mika, ktorá si okamžite získa Bena aj Robina. Svojou energiou dokáže rozosmiať celé mužstvo a na ihrisku je doslova nezastaviteľná. Futbalový zápas však neprinesie len radosť a športové nadšenie. Nie všetci hráči totiž hrajú čestne, a tak výsledok zápasu nedopadne podľa predstáv tímu. Tréner však namiesto hnevu poukáže na to najdôležitejšie každý z nich má svoje silné stránky, no zatiaľ nevedia hrať ako skutočný tím.
Situáciu ešte viac zamotá chamtivý manažér, ktorý má s akadémiou vlastné plány. Ben preto musí ukázať nielen futbalový talent, ale aj odvahu a dobré srdce pri záchrane akadémie. Kniha krásne ukazuje, že keď sa priatelia spoja a držia pri sebe, dokážu prekonať každú prekážku.
Príbeh sa mi veľmi páčil najmä preto, že okrem futbalu prináša aj dôležité posolstvo o priateľstve, férovosti a tímovom duchu. Dej je svižný, vtipný a plný napätia, takže čitateľa neustále núti čítať ďalej. Táto kniha poteší najmä deti, ktoré milujú šport, dobrodružstvo a príbehy o skutočnom kamarátstve.
Kniha Futbaloví machri: Zázračný tím je príbeh o mladom futbalistovi Benovi, ktorý odmalička žije futbalom a najradšej hrá na poste záložníka. Napriek svojmu talentu však v pôvodnom tíme často sedáva na lavičke, pretože tréner uprednostňuje svojho syna Benna. Ben preto stráca sebavedomie a pocit, že jeho schopnosti nie sú dostatočne ocenené.
Situácia sa zmení, keď dostane pozvánku na výberový týždeň do prestížnej futbalovej akadémie Píniový les. V akadémii sa stretáva s najtalentovanejšími mladými hráčmi v krajine a dostáva príležitosť ukázať svoje schopnosti. Jeho rodičia spočiatku váhajú, či ho do školy poslať, no napokon súhlasia. Po príchode do akadémie má Ben obavy, pretože si nesie negatívne skúsenosti z predchádzajúceho tímu, kde čelil nespravodlivému správaniu zo strany trénera aj jeho syna. Postupne však zisťuje, že v akadémii panuje férový prístup, podpora a rešpekt ku každému hráčovi.
Dôležitou súčasťou príbehu sú aj vzťahy medzi hráčmi. Ben si spočiatku nerozumie so svojím spolubývajúcim, no postupne sa ich vzťah zlepšuje a vzniká medzi nimi priateľstvo. Kniha zároveň obsahuje tajomstvo spojené s akadémiou, ktoré dodáva deju napätie a udržiava čitateľovu pozornosť.
Dielo sa nevenuje iba futbalu, ale aj témam ako priateľstvo, tímová spolupráca, spravodlivosť, sebadôvera a osobný rozvoj. Ukazuje, aký vplyv môže mať podpora okolia na mladého človeka a ako sa človek dokáže vyrovnať s neistotou či nedostatkom sebavedomia. Ukazuje, aké dôležité je veriť si, nevzdávať sa po neúspechoch a nájsť ľudí, ktorí nás podporujú. Ben sa počas príbehu mení z neistého chlapca na sebavedomejšieho hráča aj človeka. Myslím si, že táto kniha môže motivovať mladých čitateľov, aby sa nebáli ísť za svojimi snami, aj keď im ostatní neveria.
Knihu odporúčam najmä mladým fanúšikom futbalu, nakoľko je písaná jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, ale odporúčam ju aj tým, ktorí majú radi príbehy o priateľstve, tímovej spolupráci a prekonávaní prekážok. Čítala sa veľmi ľahko a dej bol napínavý až do konca. Kniha je určená pre čitateľov vekovej kategórie 8+.
Kniha Mankulka a papagájí úlet je krásny a poučný príbeh určený najmä mladším čitateľom. Dej sa odohráva v malej šumavskej dedinke, kde žije dievčatko Mankulka spolu so svojimi rodičmi a bračekom Milankom v dome s veľkou záhradou. Už od začiatku príbeh pôsobí veľmi príjemne a pokojne, pretože opisuje rodinné prostredie plné lásky a starostlivosti.
Najväčšiu radosť zažije Mankulka počas oslavy narodenín, keď dostane vysnívaný darček, papagája. Spolu s Milankom mu vyberú meno Ferdík. Mankulka sa o svojho nového kamaráta veľmi pekne stará. Každý deň mu dáva čerstvú vodu, semienka a venuje mu veľa pozornosti. Ferdíkovi spočiatku nič nechýba a zdá sa, že je spokojný. Postupne však začne túžiť po slobode a láka ho svet za oknom. Jedného dňa preto z klietky uletí.
Táto časť príbehu je veľmi napínavá aj smutná zároveň. Mankulka a Milanko sú z jeho úteku nešťastní, pretože mali Ferdíka veľmi radi. Snažia sa ho chytiť a privolať späť domov, no papagáj je prefíkaný a zakaždým im unikne. Ferdík si myslí, že na slobode bude šťastnejší, no časom zisťuje, že život vonku nie je taký jednoduchý, ako si predstavoval. Pokúša sa zapadnúť medzi holuby, ale tie ho medzi seba neprijmú. Zrazu zostáva sám a začína mu chýbať bezpečie domova, Mankulkina starostlivosť aj pocit, že niekam patrí.
Najkrajšia časť príbehu prichádza na konci, keď Ferdík pochopí, že skutočný domov je tam, kde ho majú radi. Rozhodne sa preto vrátiť späť k Mankulke a jej rodine. Odvtedy už neuteká ani pri otvorenej klietke, pretože vie, že doma je šťastný a v bezpečí.
Na knihe sa mi páči najmä jej hlavné posolstvo. Príbeh ukazuje, že niekedy túžime po niečom novom alebo neznámom, pretože si myslíme, že inde bude lepšie. Až keď o niečo prídeme alebo to zažijeme, uvedomíme si hodnotu toho, čo sme mali doma. Kniha veľmi pekne pripomína známe príslovie: „Všade dobre, doma najlepšie.“ Zároveň učí deti aj o zodpovednosti, starostlivosti o zvieratá a sile rodinnej lásky.
Veľkým plusom knihy sú aj nádherné ilustrácie, ktoré príbeh krásne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť prostredie, postavy aj Ferdíkove dobrodružstvá. Obrázky robia knihu ešte zaujímavejšou a príjemnejšou na čítanie.
Knižný debut Na dne mora od Kristíny Böhmer je silnou a čitateľsky pútavou reportážnou výpoveďou o súčasnej Kube. Autorka sa dlhodobo zameriava na ľudské práva, systémové násilie a osudy ľudí utláčaných autoritárskymi režimami. A práve tieto témy prirodzene prenáša aj do svojej prvej knihy.
„Na dne mora“ je vyvrcholením jej dlhoročného záujmu o Kubu. Autorka v knihe skladá mozaiku kubánskej spoločnosti prostredníctvom kubánskych aktivistov, umelcov, novinárov, spisovateľov a všetkých ľudí ochotných hovoriť o situácii v krajine či už cez osobné stretnutia alebo online komunikáciu.
Dôležitú súčasť knihy tvorí autorkina vlastná skúsenosť. Na Kubu sa vybrala spolu s rodinou, aby krajinu spoznala na vlastnej koži, cez každodenný kontakt s domácim obyvateľstvom. Jej osobné zážitky sa prirodzene prelínajú s rozprávaním o fungovaní totalitného režimu Fidela Castra. Ten síce kedysi sľuboval slobodu a prosperitu, no realita, ktorú autorka zachytáva, ukazuje skôr opačný obraz, a to krajinu poznačenú nedostatkom, obmedzeniami a stratou základných istôt.
Autorka otvorene poukazuje na to, že totalitná vláda obrala ľudí o mnohé základné práva a slobody a často im neposkytuje reálnu šancu na dôstojný život. V knihe sa objavujú príbehy ľudí, ktorí sú nútení hľadať rôzne spôsoby, ako si zabezpečiť prežitie, niekedy až na hranici možností. Silnou témou je aj rozpad rodinných väzieb, skresľovanie reality či atmosféra strachu, ktorá ovplyvňuje každodenné fungovanie spoločnosti.
Významnú časť knihy tvorí aj téma občianskych protestov a reakcie štátnych orgánov na ne. Autorka poukazuje na mechanizmy represií, ktoré zahŕňajú nielen trestnoprávne postihy, ale aj širšie formy zastrašovania a sociálnej izolácie. Tieto pasáže patria k najsilnejším momentom textu, keďže dokumentujú dôsledky konfliktu medzi individuálnou túžbou po slobode a rigidným politickým systémom.
Celkovo je „Na dne mora“ dôležitým a odvážnym debutom, ktorý otvára tému, o ktorej sa v našom priestore nehovorí často a už vôbec nie takto priamo. Je to kniha, ktorá núti premýšľať o slobode, o hodnote pravdy aj o tom, čo všetko dokáže človek vydržať v neslobode.
Ešte stále vnímaš Kubu ako turistický raj?
