Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pre víťazstvo zla stačí, ak dobrí ľudia neurobia nič." Tento citát som mala v myšlienkach počas celého čítania knihy. A tohto motta sa držal aj náš hlavný hrdina Lorenzo. Odvážny, mladý chlapec, ktorý musel dôsledkom vojny dospieť príliš rýchlo.
Príbeh sa odohráva v talianskom meste Siena, ktoré je pod fašistickou nadvládou Benita Mussoliniho. Mladý Lorenzo býva u svojej tety Chiary. Spočiatku pokladá fašizmus za správny. No keď začnú platiť rasové zákony a jeho priateľ je v ohrození života, Lorenzovi sa otvoria oči. Zistí, že ak niečo neurobí, bude to jeho židovského kamaráta stáť život. Lorenzo sa púšťa do neľahkej úlohy. Ukryje ho na povale domu a nik sa o tom nesmie dozvedieť, lebo by obom hrozilo veľké nebezpečenstvo.
Táto kniha bola opäť niečo iné, než som v knihách o 2 sv. vojne zvyknutá čítať. Rozpráva o životoch ľudí počas vojny, ktorí boli obyvateľmi fašistického Talianska, vtedajšieho spojenca Nemeckej ríše. Kniha poukazuje na strach obyvateľstva v čase bombardovania či kruté vypaľovanie dedín. Ukazuje aj to, ako sa ľudia vysporiadavali s nedostatkom jedla. Prekvital čierny trh s potravinami, pretože v obchodoch sa dalo kupovať len za potravinové lístky, ktorých bol nedostatok. Boli to časy, kedy mala kôrka chleba vyššiu hodnotu než šperky či zlato.
Veľmi sa mi páčilo morálne dospievanie mladého Lorenza. V knihe pekne vidieť, ako skúsenosťami nadobudol presvedčenie, že to, čo ho učili v škole, vôbec nie je pravda. Tak sa z mladíka, ktorý veril v dobro fašizmu, stáva zrazu odporca tohto režimu. Za každú cenu chce chrániť svojho kamaráta. Veľakrát sa dostáva do nebezpečenstva, ktoré by ho mohlo stáť život. Lorenzo zostal aj napriek ťažkej dobe ľudským a čestným človekom.
Výborne spracovaný príbeh, ktorý je oslavou ľudskosti, nádeje a priateľstva v ťažkých, vojnou zmietaných časoch. Pokiaľ čítate podobne zamerané knihy, myslím si, že dielo "Nikto nevie, že si tu" by ste nemali prehliadnuť. Po prečítaní som nad ňou ešte dlho premýšľala. Úžasná kniha.
Michelangelo Merisi, známy ako Caravaggio je dnes uznávaným talianskym umelcom, no niekoľko storočí ho kritici označovali za surovca, ktorého diela nemali hlbší zmysel. Matt Rees nám vo svojom diele Meno písané krvou, dovolil nahliadnuť do života tohto umelca a jeho nezameniteľnej tvorby obrazov, ktoré dnes môžeme obdivovať v kostoloch či múzeách po celom svete.
Pred očami nám ožíva stredoveký Rím a vtedajšia spoločnosť spoznáva tvorbu mladého Michela. O jeho obrazy sa zaujíma predovšetkým cirkev, ktorá ho poverí dôležitou úlohou. Namaľovať portrét pápeža. Caravaggio sa púšťa do tejto neľahkej úlohy. Zosobniť podobu pápeža so všetkými jeho vonkajšími, ale aj vnútornými črtami. Okrem iného, sa venuje maľbe obrazov, zachytávajúcich svätcov podľa biblických výjavov. Počas svojho pôsobenia v Ríme, spoznáva mladé, chudobné dievča Lenu, do ktorej sa zaľúbi. Ich láska, bola vzhľadom na jeho povahu, veľmi zložitá. Caravaggio bol veľmi prostoreký a ľahko sa dostával do problémov. Nevedomky tak ohrozoval nielen svoj život, ale aj život svojej milovanej.
V diele autor približuje čitateľovi techniku temnosvitu, ktorú umelec pri tvorbe svojich diel používal. Jeho obrazy boli tmavé a tienisté, osoby na nich mali výrazné črty a mimika tváre zosobňovala dramatickosť výjavu, ktorú autor zachytával na plátne. Caravaggio nebol ako iní umelci vtedajšej doby. Jeho múzami boli obyčajní ľudia z najnižších vrstiev - bezdomovci a prostitútky. To cirkev odsudzovala a veľakrát sa stalo, že umelcove diela jednoducho odmietla. Autor veľmi dobre vykreslil aj prostredie danej doby. Bolo to obdobie, kedy zlé hygienické podmienky či choroby boli bežnou súčasťou ich životov. Ocitáme sa tak v rušných uliciach Ríma, plného trhovísk, nevestincov a verejných bojov o česť. Ocitáme sa v čase, kedy prichádzajú na svet diela, ktoré do výraznej miery ovplyvnia pohľad na talianske umenie. V čase slávneho Michelangela Merisi da Caravaggio.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V úvode knihy sa ocitáme uprostred policajnej akcie, ktorej účelom je dolapiť únoscu mladučkej Ellen. Keď však vtrhnú na miesto väznenia, namiesto dievčaťa nájdu nastraženú pascu v podobe železného mechanizmu, ktorý poraní jedného z policajtov. Sam Berger, hlavný vyšetrovateľ, si uvedomuje, že stojí zoči voči prefíkanému zločincovi, ktorý sa v nijakom prípade nenechá zastrašiť. Dolapiť ho teda nebude také ľahké.
Na prvý pohľad sa zdá, že únos je v krimi príbehoch klišé téma. Spočiatku som si to myslela aj ja. Teda až do momentu, kedy sa vyšetrovanie rozbehne a my sa dozvedáme množstvo šokujúcich informácií zo života páchateľa. Autor stavil na zaujímavú zápletku, premyslenú do najmenších detailov. Vždy ma poteší, ak si spisovatelia dajú záležať aj na vytvorení prostredia, z ktorého mrazí. Dahl to zvládol na výbornú. Opustené, staré, budovy, ktoré si páchateľ vyberá ako svoje skrýše, vyvolávajú v čitateľovi chlad a zimomriavky.
Hlavná postava Sam Berger je tak trochu puntičkár, ktorý nedá dopustiť na svoje drahé hodinky. Tie napokon zohrávajú dôležitú úlohu naprieč celou knihou. Je to postava, pri ktorej je čitateľ na pochybách a autor ho vykreslil tak, že o ňom neustále pochybujeme. Či ho zaradiť na stranu "dobra" alebo "zla". Každopádne, nedá sa mu odoprieť húževnatosť s akou chce dolapiť šialeného únoscu. Páčili sa mi jeho psychologické výsluchy. Vždy ich viedol tak, aby podozrivého zahnal do úzkych. Boli rýchle, drsné a presne korešpondovali s vypätosťou deja. Vyzdvihujem výbornú dynamiku dialógov medzi postavami, postupné vrcholenie deja a záver, ktorý nikto nečaká.
Arne Dahl je považovaný za jedného z najlepších autorov škandinávskej krimi literatúry. A ja musím povedať, že sa týmto dňom zaradil aj do môjho rebríčka obľúbených spisovateľov. Milujem krimi príbehy plné napätia a nečakaných dejových zvratov. Kniha Lovec toto splnila do poslednej bodky.
Kniha od Nicole Stange z nás neurobí expertky na partnerské vzťahy. Ale naučí nás, pozerať sa na svet aj z inej perspektívy, nielen z tej našej - ženskej. Cieľom publikácie nie je posudzovať opačné pohlavie alebo porovnávať svet mužov a žien. Naopak, autorka sa snaží nájsť rovnováhu medzi partnermi postavenú na vzájomnej úcte a tolerancii.
Kniha sa skladá z odporúčaní a návrhov, ktoré Nicole ako odborníčka na vzťahy považuje za dôležité. Dôležité preto, aby partnerský vzťah napredoval a rozvíjal sa. Učí nás, aby sme vo vzťahu nielen veľa komunikovali, ale hlavne počúvali jeden druhého. Autorka v knihe opisuje životné situácie žien, ale aj mužov, ktorí na jej seminároch rozprávali o tom, čo podľa nich zapríčinilo rozpad vzťahu alebo vzájomné partnerské odcudzenie sa. A prináša svoj objektívny pohľad na celú vec.
Veľmi sa mi páčili otázky a odpovede, ktoré Nicole zakomponovala do jednotlivých kapitol. Je skvelé, keď čitateľ s knihou "pracuje", premýšľa nad tým čo číta a dochádza k poznaniu, ktoré využije aj do budúcna. Priznám sa, že zo začiatku som ku knihe pristupovala s veľkým rešpektom. Obávala som sa, že to bude taká tá silená motivačná literatúra, ktorá sa nás snaží presvedčiť, že muži sú tí zlí a my sme tie úžasné. Ale naopak. Autorka ma veľmi milo prekvapila svojim zrelým a objektívnym pohľadom na svet oboch pohlaví. Kniha je plná životných situácií v oblasti mužsko-ženského sveta, ktoré autorka prirodzeným spôsobom podáva čitateľovi. Naozaj skvelá kniha. Vrelo odporúčam.
Kníh na túto tému mám načítaných už pomerne dosť a tak som si myslela, že ma už nedokáže nič prekvapiť. Opak je však pravdou. Kniha má naozaj originálny námet - Hannina strata pamäti a pátranie po tom, čo sa stalo za uplynulých 10 rokov, ako dokázala prežiť vojnu, kde je Max? Máme tu striedanie dejových línii. V minulosti sa príbeh sa odohráva na pozadí vojny, v čase kedy sa Hitler dostáva k moci. Obdobie, kedy sa Hanna prebudí na lúke, naopak poukazuje na povojnové stavy v krajinách. Zobrazuje aj to, ako sa ľudia pomaličky vyrovnávali s jej strašnými dôsledkami. Ústrednou témou bola láska. Láska Hanny a Maxa. Postavy v knihe boli pekne vykreslené. Maxova láska ku knihám korešpondovala s Hanninou vášňou a zapálenosťou pre hudbu. Milovali hudbu, knihy, umenie. Milovali sa navzájom. Veľmi sa mi páčilo, že aj napriek vojnovému pozadiu, autorka nezachádzala do detailov hrôz koncentračných táborov. Myslím, že je to opäť skrytý poklad medzi knihami. Nazývam tak knihy, ktoré veľmi nevidno a je to škoda, pretože táto si pozornosť rozhodne zaslúži.
Gina a Mel Royalovci žijú zdanlivo pokojný, rodinný život, až do momentu, keď Gina zistí, že jej milovaný manžel je sériový vrah a všetky jeho zločiny sa odohrávali priamo v ich dome. Gina o ničom netušila, no aj tak je obvinená zo spolupáchateľstva.
Po zdĺhavých súdnych procesoch je napokon zbavená obvinení a chce začať od znova. Spoločne s deťmi odchádza z mesta a zmení si identitu. Z Giny sa tak stáva Gwen a po mnohých sťahovaniach napokon nájde vytúžené miesto na bývanie. Domček pri jazere Stillhouse. Keď však jedného dňa dôjde pri jazere k vražde, Gina začína tušiť, že niečo nebude v poriadku. No a tu sa to celé začne pekne zamotávať.
Základom dobrých trillerov je vytvorenie takej tej mrazivej atmosféry prostredia. A to sa autorke rozhodne podarilo. Dej sa odohráva pri chladnom a tajomnom jazere Stillhouse. Jednoducho na mieste, ktoré je predurčené k tomu, aby bol človek ostražitý a pripravený na čokoľvek. Gina je silnou ženskou hrdinkou, ktorá chce ochrániť svoje deti za každú cenu a nedovolí, aby im ktokoľvek ublížil.
Veľmi zaujímavý bol pohľad na to, ako celú túto situáciu Gina a jej deti zvládali. Nikto jej neveril, že o vraždách, ktoré páchal jej manžel nič nevedela. Čelila veľkému psychickému tlaku zo strany okolia. Urážky či hrozby smrťou boli na dennom poriadku. Gina a jej deti sa tomu vedeli ubrániť, aj keď spočiatku, keď to všetko celé začalo, to bolo pre nich ťažké. Vyrovnať sa so skutočnosťou, že ich milujúci a starostlivý otec nie je ten, za koho sa vydával.
Dej bol veľmi pútavý. Nechýbalo napätie ani akcia. Ja osobne som knihu prečítala za dva večery, čo svedčí o tom, že som bola do nej naozaj poriadne začítaná. Na konci knihy som mala dojem, že veľa vecí zostalo ešte nevypovedaných a chýbala mi taká tá pomyselná čerešnička na záver. No nakoniec som sa dozvedela, že kniha má pokračovanie a to hneď niekoľko častí a všetko mi teda začalo dávať zmysel. Otvorený koniec knihy mal svoje opodstatnenie a ja sa už veľmi teším na to, ako sa Gina popasuje s ďalšími nástrahami, ktorým bude čeliť. Vrelo odporúčam.
Ako tvrdí autorka tejto knihy, jeden z dôvodov, prečo sa nevieme preorientovať z pracovného módu, do toho spankového je ten, že si prácu nosíme so sebou do postele. Telo odmieta odpočinok a náš mozog premýšľa nad mnohými vecami alebo sa psychicky pripravuje na pracovné povinnosti nasledujúceho dňa. Ako teda navodiť pocit pokojného spánku?
Kathryn v úvode knihy prináša čitateľovi cenné rady v oblasti spánku. Ako sa vyrovnať so stresom, úzkosťou a ako sa naladiť na vlnu pohody a harmónie pred samotným zaspávaním. Okrem toho, kniha obsahuje aj krátke meditačné a jógové cvičenia, rôzne užitočné návody, rady a tipy, ako si spraviť deň krajším a lepším. A ak máme skvelý deň, tak rovnako skvelý bude potom aj spánok.
No poďme k samotnej podstate knihy. Tá sa skladá z množstva krátkych poviedok, ktoré sú naozaj balzamom na dušu. Aj keď autorka odporúča, aby sme túto knihu čítali pred spaním, priznám sa, že som si ich niekedy čítala aj počas dňa, keď som napríklad ráno vstala a chcela si navodiť príjemnú atmosféru a lepší štart do dňa. Tieto krátke príbehy sa odohrávajú postupne počas celého roka, a v každom ročnom období nachádzame niečo krásne, čo nás vie potešiť a vyvolať v nás vďačnosť a šťastie. Páčilo sa mi, ako autorka dokázala čitateľovi navodiť pocit pohody a vyrovnanosti a to v úplne obyčajných maličkostiach. Čo by som chcela ešte vyzdvihnúť, je nádherná grafická úprava. Nielen na obale knihy, ale aj vo vnútri, nájdeme krásne, jemné a pohodové ilustrácie, ktoré presne korešpondujú s posolstvom autorky.
Knihu som prečítala v pomerne krátkom čase aby som si mohla urobiť taký ucelený názor. Ale určite si ju ešte počas roka budem čítať a pomaly vychutnávať. Po večeroch. A kľudne aj počas dňa. Je to naozaj nádherná kniha nielen obsahom, ale aj grafickým spracovaním a ja ju môžem len odporúčam.
Adam Kay nám prostredníctvom denníkových zápiskov približuje svoju prácu lekára v oblasti gynekológie a pôrodníctva. Jeho život sa skladá z množstva hodín strávených na nemocničných oddeleniach, kde rieši banálne, no častokrát závážne prípady svojich pacientov. Autor v úvode, veľmi kriticky opisuje britský systém štátnej zdravotnej starostlivosti a nezmyselnosť požiadaviek, ktoré sú kladené na lekárov a zdravotný personál. Množstvo času, ktorý lekári strávia v práci - častokrát bez nároku na príplatok - sa negatívne odrazí aj v ich partnerských vzťahoch a na psychickom zdraví.
Adam si postupne prechádzal jednotlivými pracovnými stupienkami, ktoré automaticky znamenali aj viac zodpovednosti, no mal veľakrát pocit, že jeho zásluhy a úspechy ostávajú bez povšimnutia. Každý bral jeho prácu ako samozrejmosť, ale málokto si uvedomoval ťarchu Adamovho vedomia, že sa každý deň pohybuje medzi tenkou hranicou života a smrti. A jeho rozhodnutie v danom momente, môže spôsobiť buď jednu alebo druhú možnosť.
Štýl, akým autor písal, mi bol nesmierne sympatický. Jeho zmysel pre humor a iróniu dodával tejto knihe akúsi ľahkosť, a to aj napriek tomu, že niektoré pasáže boli bolestivé. V knihe sa nevyhneme ani lekárskym termínom, čo mi však vôbec neprekážalo, lebo vysvetlivky k daným zákrokom alebo chorobám, boli uvedené v poznámkach pod čiarou. Dozvedela som sa teda aj veľa nových zaujímavostí z nemocničného prostredia, a to pre mňa dodalo knihe obrovskú pridanú hodnotu. Vrelo vám ju odporúčam :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Alice Munroová - skrytý poklad. Takto stručne by som opísala túto talentovanú autorku a držiteľku Nobelovej ceny za literatúru. Mám pocit, že na Slovensku o nej a jej knihách počujeme veľmi málo. A to je veľká škoda, pretože jej kniha Na úteku bola naozaj veľmi kvalitným knižným počinom.
Poviedky v knihe boli opäť nabité emóciami a hrami osudu. Sú napísané z pohľadu žien, ktorých príbehy ožívajú priamo pred našimi očami a my ich prežívame spolu s nimi. Ich lásky, priateľstvá, vášne a skryté túžby. Pocity viny a krivdy. Prežijeme s nimi kruté odmietnutia, prekvapivé zvraty, a aj situácie, pri ktorých sa neubránime jemnému úsmevu.
Aj keď nechcem prezradiť viac ako je treba, nedá mi nespomenúť príbeh Juliet, ktorý mi doteraz utkvel v pamäti. Nádherná poviedka, teda súbor poviedok, o príbehu ženy v kľúčových fázach jej života. Cestou vo vlaku spozná svoju osudovú lásku Erica. Ten je však ženatý a stará sa o svoju chorú manželku. Juliet s nim má aj napriek tomu pomer a po smrti jeho manželky sa oficiálne stane jeho družkou. Eric a Juliet však spolu žijú "nadivoko", bez sobáša, čo odsudzuje najmä jej rodina. Keď sa im narodí dcérka Penelope a z Juliet sa stáva slobodná mamička, jej rodičia nie sú veľmi nadšení. Nepáči sa im, že Juliet nie je vydatá, je ateistka a že dieťa nie je pokrstené. Poviedka pokračuje, ale viac nechcem prezradiť, aby som nepokazila zážitok budúcim čitateľom tejto knihy.
Bojujeme tu teda s morálnymi predsudkami, či s istými pocitmi z toho, čo povie okolie. Autorka v knihe rozoberá lásku a priateľstvá, komplikované rodinné vzťahy či paradoxy života. Opäť sú to životné príbehy, ktoré vie Alice podať s takým rozprávačským talentom, že nebudete chcieť od knihy odísť. Medzi moje najobľúbenejšie autorky sa týmto dňom oficiálne zaradila aj Alice Munroová.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, pretože som o autorke počula veľa chvály a musím povedať, že zaslúžene. Mojou prvotinou od kanadskej spisovateľky Alice Munroovej je kniha Ako o život. Je to zbierka poviedok o tom, aké rôzne situácie a udalosti sa nám môžu v živote prihodiť. Je to kniha nabitá láskou, porozumením, toleranciou, no niekedy aj zradou a pocitom smútku. Je to kniha o živote. O jeho jednoduchosti a ľahkosti, no aj o trpkosti a sklamaní.
Pri čítaní poviedok musíte byť zvyknutí na to, že nemajú presný začiatok a koniec. Ste vhodení do deja. Niekde uprostred. Čítate a veľa sa zamýšľate. Občas bolo potrebné si na základe autorkinho rozprávania niektoré z vecí domyslieť a čítať medzi riadkami. To však dodávalo deju tajomnú, priam až magickú atmosféru. Autorka písala o jednoduchých veciach, o životoch a ich dramatických zvratoch s ľahkosťou a nadhľadom.
Postavy v knihe, respektíve v jednotlivých poviedkach, mi boli veľmi sympatické. Možno preto, že to neboli nijakí heroickí hrdinovia s čestnými úmyslami, vykreslení ako duševne a mravne ušľachtilé osoby. Boli to obyčajní ľudia so svojimi bežnými starosťami a radosťami, ale aj pohnútkami, ktoré neboli vždy až také čisté. Rovnako nebola núdza ani o širokú škálu postáv, či už z hľadiska veku, alebo sociálnych pomerov.
Autorka v knihe rozoberá témy ako neveru, sklamanie v láske, rodinné traumy či stratu blízkeho. Jednoducho veci, ktoré ľudia bohužiaľ, zažívajú a musia sa s tým vysporiadať. A práve tieto chvíle sa nám vryjú hlboko do pamäti. Zanechajú veľkú ryhu v našom duševnom svete. Poviedky som si dávkovala postupne, bolo to naozaj príjemné a oddychové čítanie občas s jemným nádychom melanchólie. Bola to kniha o nevšednostiach všedného života. Odporúčam.
