Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
"My, Vincentovi priatelia, nezúfajme. Vincent neumrel. Neumrie nikdy. Jeho láska, jeho génius, nesmierna krása, ktorú stvoril, budú žiť naveky a obohatia svet. Neminie hodina, aby som nepozrel na jeho obrazy a nenašiel v nich nemú vieru, nový zmysel života. Bol velikán, veľký maliar a veľký filozof. Padol ako mučeník svojej lásky k umeniu."
Je obrovským paradoxom, že sa väčšina umelcov dočká slávy a uznania až v čase po ich smrti. Inak tomu nebolo ani v prípade, dnes už uznávaného maliara, Vincenta van Gogha, ktorý bol počas svojho života vtedajšou spoločnosťou nedocenený a nepochopený. Aký bol život tohto umelca, ktorého dnes už poznáme ako muža s výraznými črtami tváre, zádumčivým pohľadom a vlasmi ohnivými ako lúče slnka, na ktoré sa tak rád díval v čase, keď tvoril svoje obrazy? Odpovede na tieto otázky prináša Irving Stone v biografickom diele Smäd po živote. Tak ako mnohí z nás, aj Vincent počas svojej mladosti hľadal smer, akým sa bude jeho život uberať. Počiatočná úloha duchovného v malom, chudobnom, baníckom mestečku vystriedala láska k farbám a plátnu. Tvoril za veľkej morálnej a finančnej podpory svojho brata Thea. Hoci sa Vincentovi v láske nedarilo a veľakrát zažil trpké odmietnutie, ich bratská láska zostala večná. Vincent žil počas celého svojho života veľmi skromným, asketickým spôsobom. Maľovanie bolo jeho bytím, celým jeho životom. Aj napriek tomu, že ho okolie pokladalo za blázna, ktorý v očiach spoločnosti nerobil nič prospešné, nenechal sa odradiť a maľoval až do konca svojho života. S veľkým oduševnením, zapálenosťou a energiou. Nedal sa odradiť ani neúspechmi či podcenovaním zo strany vtedajších, uznávaných maliarov. Veril, že jeho obrazy budú žiť večne.
Nadčasové dielo Irvinga Stonea podáva čitateľovi autentický obraz o živote maliara, ktorý pohol dušou umeleckého sveta. Veľmi hodnoverne do diela zakomponoval dobové prvky a vykreslil obdobie, v ktorom Vincent žil tak, že máte pocit, akoby ste pri maľovaní jeho obrazov boli vedľa neho, a pozorovali výjav črtajúci sa na plátne. Jeho život bol plný biedy a utrpenia, no aj plný vášne a túžby, ktorú venoval tomu, čo najviac miloval. Umeniu.
Píše sa rok 1794 a nad Štokholmom sa zaťahujú čierne mračná. Obyvatelia sa musia vzdať všetkého prepychu a celé mesto zahalí sivastý nádych ničoty. Uprostred tohto všetkého, sa z temných a špinavých ulíc mesta vynára Jean Michael Cardell aby opäť vyriešil hrôzostrašný prípad smrti mladej novomanželky istého šľachtica. Matka obete tvrdí, že zvesť o tom, že jej dcéra bola rozthaná vlkmi sa nezakladá na pravde. Cardell si na pomoc opäť povolá svojho spoločníka Wingeho, aj keď povedzme, v trošku inom šate. Spoločne s nimi sa tak vydávame na strastiplnú cestu po stopách pravdy.
Zatiaľ čo som sa prvou časťou a jej úvodom musela prelúskať, tu som po pár stranách nevedela od knihy odtrhnúť zrak. Pútavý začiatok predurčoval, že napätie sa bude len a len stupňovať. Ocitneme sa opäť v špinou zamorenom Štokholme, kde nevestince a krčmy zažívajú zlaté časy. Vzduch páchne a všade navôkol sa hemží hmyz, potkany a iná háveď. Obyvatelia mesta každý deň zápasia s hladom a chorobami. Nachádzame tu aj pár nechutností, ktoré boli síce súčasťou aj prvej knihy, ale mám pocit, že v tejto časti sa autor trošku miernil. Príbeh je drsný a surový, ale na tenkej hranici znesiteľnosti, ktorú rozdýchate a pôjdete ďalej, lebo chcete vedieť, ako to celé skončí. Výrazný posun nastal aj pri vykreslení jednotlivých postáv. Tie nám odhaľujú viac zo seba. Svoju citlivú i svoju temnú stranu. Opäť, a ja sa tomu veľmi teším, sa stretávame s Cardellom, ktorý mi už pri prvej knihe prirástol k srdcu. Vo svojej podstate je to dobrák, ktorý však svoje pravé ja skrýva pod výzorom mohutného a nebezpečne pôsobiaceho drába s drevenou rukou. No a Winge. Vyziabnutý, bledý chlapík, ktorý však oplýva veľkou bystrosťou. Spoločne sa vrhajú do vyšetrovania vraždy a zisťujú čoraz šokujúcejšie odhalenia.
Takže ja budem opäť len a len chváliť. Výborná krimi dejová linka, úžasne vykreslené prostredie historického Štokholmu, prepracované charaktery postáv, pri ktorých šiel autor viac do hĺbky. Nechýbala surovosť a brutalita, ktorú vyvažovala jemná, ale naozaj len jemná romantická vsuvka. Nemám čo knihe vytknúť. Vysoko predčila moje očakávania.
Ak máme na detstvo len ideálne a krásne spomienky, môžeme si povedať, že sme šťastní ľudia. Je však veľmi veľa takých, pre ktorých bolo detstvo spleťou nepríjemných či dokonca traumatických spomienok. Formovanie našej osobnosti v čase detstva do výraznej miery ovplyvňuje aj naše správanie počas dospelosti. Každý človek má v sebe takzvané "vnútorné dieťa". Sú to všetky dobré a zlé vplyvy, ktoré nás určitým spôsobom dlhodobo formovali. Šťastné aj nešťastné udalosti, obavy, traumy, ale aj krásne chvíle, ktoré sme zažili, a ktoré si naša myseľ pamätá, aj keď nie vždy jasno. Toto vnútorné dieťa má na nás veľký vplyv aj v čase dospelosti. Autorka hovorí o jeho dvoch typoch, a to slnečnom a zamračenom. Logicky, zamračené dieťa sa formovalo negatívnymi vplyvmi, to slnečné pozitívnymi. Pri vplyvoch v detstve je potrebné nájsť akúsi pomyselnú rovnováhu v zmysle "všetkého veľa škodí". Aby som to uviedla na pravú mieru, poviem príklad. Ak svojím deťom nedovolíte zažiť pocit samostatnosti a zodpovednosti a všetko za nich urobíte vy, v čase dospelosti bude mať veľký problém riešiť samostatné úlohy. A prečo aj? V jeho detstve to predsa bolo vždy nastavené tak, aby určené úlohy spravila za neho mama alebo otec. Na druhej strane je potrebné určiť aj hranice výchovy a prílišná samostatnosť či zodpovednosť občas škodí. Ako hovorím. Rovnováha. Kniha obsahuje aj skvelé cvičenia zamerané na spojenie sa so svojím zamračeným a slnečným dieťaťom. Naše dospelé "JA" sa prihovára obom týmto deťom. Zamračené sa snažíme pochopiť a slnečné podporiť. Knihu nielen čítame, ale s ňou aj pracujeme. Píšeme, kreslíme, zamýšľame sa a veľa vecí v našom živote prehodnotíme. V knihe nechýbajú ani príklady zo života. To o čom autorka píše na teoretickej úrovni, môžeme pozorovať prakticky na výpovediach rôznych ľudí. Človek si po prečítaní veľa uvedomí. Ja som sa určite posunula vpred. A myslím, že si knihu s radosťou opäť nielen prečítam, ale budem s ňou pracovať na ďalšom rozvoji svojho slnečného dieťaťa a pochopení toho zamračeného.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Depresia je veľmi citlivá téma najmä pre tých, ktorí ňou trpia priamo alebo poznajú človeka, ktorý si ňou prechádza. Samotný autor tejto publikácie Johann Hari má s ňou bohaté skúsenosti. V relatívne mladom veku začal trpieť depresiami. Lekár mu v tom čase povedal, že jeho problém tkvie v mozgu. Príčinou mala byť nízka hladina chemickej látky zvanej serotonín, ktorú jeho mozog nedokáže vyprodukovať v potrebnom množstve. Prelomový okamih nastal v momente, keď si Johann všimol, že aj napriek dlhodobému užívaniu antidepresív a postupným zvyšovaním dávok sa jeho stav výrazne nelepšil. Johann si položil otázku. Čo ak príčina depresie nesídli priamo v mozgu? Ale v našom svete a v tom ako žijeme?
Po niekoľkých rokoch výskumov v tejto oblasti bolo identifikovaných najmenej deväť príčin depresie. Autor netvrdí, že je to konečné číslo a príčiny môžu narastať, vzhľadom k tomu, že daná téma je stále predmetom skúmania a na povrch vychádzajú stále nové a nové informácie. Kniha je založená na množstve vedeckých skúmaní, ktoré prinášajú objektívny pohľad na celú problematiku. Čitateľovi boli tieto informácie podané veľmi pútavou a poučnou formou. Kniha je okrem iného zameraná aj na autentické výpovede ľudí trpiacich depresiou a zisťujeme, kde v ich živote nastal zlom, ktorý bol spúšťačom ich duševnej krízy. Na základe autorovho bádania a rozhovorov s poprednými vedcami a odborníkmi v tejto oblasti, spoločne odhaľujeme jej deväť základných príčin.
"Strata spojenia" je výbornou publikáciou, poučnou, hĺbavou, plnou autentických výpovedí ľudí, ktorí zažili na vlastnej koži novodobé peklo zvané depresia. Odhaľujeme deväť základných príčin jej vzniku. Kniha je plná zaujímavostí v oblasti duševného zdravia. Nepôsobí na čitateľa pochmúrne či smutne, naopak, autor podáva knihu s veľkou nádejou v lepšiu zmenu. Je veľkou pomocou pri pochopení človeka, ktorý si depresiou prechádza. Nestačí povedať: "hej ty, vzchop sa." Treba oveľa, oveľa viac. Viac empatie, podpory, pomoci. Naučí nás vnímať svet človeka trpiaceho depresiami úplne inak. Naozaj výborná kniha. Vrelo odporúčam.
Akoby som len opísala knihu, ktorá vo mne vyvolala toľko pocitov a emócií až z toho bolí srdce? David Grossman nám prináša bolestný román o živote troch silných žien. Spoznáme Veru, jej dcéru Ninu a vnučku Gili. Ženy s trpkou minulosťou, ktorá ich ako démon prenasleduje všade, kam sa pohnú. Keď Nine diagnostikujú Alzheimera, požiada svoju dcéru Gili aby nakrútila film, ktorý si bude púšťať v čase, keď choroba pohltí všetky jej spomienky. Pred kamerou vychádza na povrch autentický príbeh Verinho života, ktorý adresuje Nine v budúcnosti, a rozhodne sa vypovedať príbeh o jej otcovi Milošovi, ich vzájomnej láske a útrapách, strate slobody a o momente, kedy medzi ňou a Ninou vznikla obrovská emočná priepasť. Vera rozpráva aj o pobyte v pracovnom tábore na ostrove Goli otok, na ktorý ju odvliekli v čase, kedy odmietla zradiť svojho manžela a označiť ho za vlastizradcu.
Autor v knihe zachytáva nielen komplikované medziľudské vzťahy, ale aj dôsledky ťažkého rozhodnutia, ktoré v momente zmenilo životy všetkých zúčastnených. Rozhodnutie, ktoré sa bude prenášať z generácie na generáciu. Jadro príbehu je vystavané na Veriných spomienkach, ktoré adresuje "budúcej" Nine. Zachytenie Veriných slov sa odohráva za asistencie Gili, jej vnučky, ktorá s údivom a horkou pachuťou sleduje tento trpký obraz dávnej minulosti. Dej sa odohráva na pozadí vojnovej Juhoslávie. A spoločne zavítame aj na obávaný, no dnes už neškodný Goli otok. "Život sa somnou pohráva" je emočne širokospektrálna kniha, ktorá nenechá chladným žiadneho čitateľa. Nájdete tam všetko, od lásky, úcty, krivdy, či hnevu, až po momenty zmierenia a odpustenia. Výborná kniha
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prečítala som. A pochopila. Čo všetci vidia na Stefánssonovi. Ach. Aspoň tak na pár okamihov preniknúť do mysle tohto muža a vidieť svet jeho očami. Na pár malých chvíľ. A pocítiť tak jemnosť a poetickú nehu s akou dokáže rozprávať o všednostiach života.
Dej sa odohráva na chladnom Islande, kde je polárna žiara považujúca za najvzrušujúcejší okamih v živote tamojších obyvateľov. Život tu plynie pokojne, strnulo. V jeden deň príde na svet Helge a Sigvaldimu dievčatko. Dajú mu meno Ásta. Helga však nie je stotožnená s úlohou matky a rodinu opustí. Vzťahy sa začnú komplikovať. Ásta rastie. Dospieva. Stáva sa z nej žena. Vzťahy s rodinou akoby čoraz viac upadali. Hlavne ten jej s otcom. Ásta je zaľúbená a potom zrazu nie. Píše listy. Ľúbostné, nádherné, smutné. Ale komu ich adresuje? Bude ich niekto čítať? Ásta spomína. Spomína aj jej otec. Veľa dejových línií, no všetky sa nakoniec spoja v jedno. V jeden úžasný príbeh života, lásky a bolesti.
Príbeh o Áste vami prenikne ako elektrický výboj. Jeho čítanie zabolí. Pohladí na duši. Ukáže vám život. Taký aký je v skutočnosti. Drsný, bolestný, bez ľútosti. Plný lásky, ktorá sa prejavuje v mnohých podobách. Plný spaľujúcej vášne. A ľudských zlyhaní. A schopnosti, znova ísť ďalej. Zobrazuje lásky, nešťastné, či lásky zakázané. Chvíle šťastia striedajúce trpké okamihy, ktorým sa nikto z nás nevyhne. Ale je to v poriadku. Tak to má byť. Taký je jednoducho život. Život Ásty, Jósefa, Sigvaldiho, Helgy, obyvateľov Islandu, nás všetkých. Nádhera.
"Muž so zázračnými rukami" rozpráva príbeh o Félixovi Kerstenovi, neobyčajnom lekárovi, ktorý ako jediný dokázal pomôcť Heinrichovi Himmlerovi s jeho silnými bolesťami žalúdka. Tento naoko, nenápadne pôsobiaci, korpulentný muž, dokázal malými ľsťami prekabátiť obávaného muža a zachrániť tak niekoľko tisíc životov pred istou smrťou.
V knihe sa čitateľ dozvedá nielen o pôsobení doktora Kerstena v službách Himmlera, ale zobrazuje aj spôsob, akým získal schopnosť liečiť ľudí prostredníctvom hmatovej metódy. Jeho ruky sa stali zázračným nástrojom, ktoré prinášali úľavu. Stal sa vyhľadávaným a slávnym vo svojom odbore, ale nikdy nestratil pevnú pôdu pod nohami. Bol srdečný, empatický a duševne vyrovnaný. Prvotnú nevôľu ošetrovať obávaného muža vystriedala snaha ušetriť pred smrťou čo najviac ľudí. V súvislosti s tým sa Kersten dostával do čoraz väčšieho nebezpečenstva a musel byť deň čo deň ostražitejší. Prichádzal do styku s tými najobávanejšími mužmi ríše, ktorým nebolo po vôli to, ako rýchlo doktor dokázal ovplyvniť Himmlerov úsudok.
Aj napriek tomu, že sa dej odohráva počas 2. sv. vojny a v blízkosti hlavného správcu deportácií, autor nezachádzal do podrobností hrôz koncentračných táborov. Celý dej bol zameraný prevažne na Kerstenov život a jeho poslanie. Aj keď to znie až neuveriteľne, doktorovi sa svojím bystrým umom a schopnosťou uľaviť od bolesti, podarilo priamo pod nosom najväčších zločincov vtedajšej doby oslobodiť obrovské množstvo zajatcov. Muž so zázračnými rukami je veľmi inšpiratívny príbeh o srdečnom a láskavom doktorovi, vďaka ktorému prežili tí, ktorí nádej v prežitie dávno stratili. Vrelo odporúčam. Určite neoľutujete.
Historický krimi román 1793 nás zavedie do mesta Štokholm, kde Mickel Cardell, dráb a večný pijan, nájde v jazere Fatburen hrozivo vyzerajúcu mŕtvolu muža. Spoločne s právnikom Cecilom Wingem sa púšťajú do pátrania po identite obete a jej vraha. Postupne teda odhaľujeme pozadie vraždy a minulosť osôb, ktoré svojim konaním výrazne zasiahli do života zavraždeného.
Najkľúčovejšiu úlohu v tomto príbehu logicky zohrávajú dvaja hlavní vyšetrovatelia. Vojnový veterán Winge prišiel počas bitky na palube lodi o ruku, a tá je teraz nahradená drevenou násadou. Pomaly sa pretĺka životom a svoje trápenie utápa v alkohole. Právnik Winge kvôli chorobe, ktorá z neho postupne vysáva život, opustil svoju manželku aby jej doprial to, čo jej on, ako muž, už nedokáže dať. Plnohodnotný manželský život. Obe postavy majú za sebou trpkú minulosť. Autor tieto dva charaktery vykreslil naozaj bravúrne. Okrem toho sa výborne pohral aj s predstavením vedľajších postáv, ktoré v knihe spoznáme. Aj keď spočiatku netušíme, ako daná postava súvisí s obeťou vraždy, postupne nám všetko pekne do seba zapadne ako skladačka.
Čo na knihách tiež oceňujem je fakt, že autori zasadia príbeh do zaujímavého prostredia. V tomto prípade to bol drsný a špinavý Štokholm v období 18. storočia. Celá kniha sa tak nesie v nezameniteľnej atmosfére tmavého, tajomného a občas nechutne pôsobiaceho mesta, ktorého obyvateľmi sú ľudia z rôznych spoločenských vrstiev. Autor si dal veľmi záležať aj na popise miest a uličiek, ktoré v knihe spomína. Do poznámok pod čiarov uvádza názvy ulíc, ktoré v tomto meste nájdeme doteraz. Prepracovanosť je v tomto diele naozaj veľmi cítiť.
Spočiatku bolo potrebné prelúskať sa začiatkom knihy, ale potom šlo čítanie takmer samo. Autor naozaj nešetril brutalitou a detailnými opismi vraždy, ktoré občas naháňali strach a nepokoj. Kniha 1793 je strhujúcim a drsným dielom, ktoré vás úplne pohltí. Budete sa báť a žasnúť zároveň.
"Začalo to telefonátom od Isabelly. Chcela vedieť, kde je Christopher, a ja som sa ocitla v nepríjemnej situácii, musela som jej povedať, že neviem. Určite to znelo neuveriteľne. Nespomenula som, že sme sa s Christopherom pred pol rokom rozišli ani že som s jej synom takmer mesiac nehovorila."
Dej sa začína v momente, kedy Isabella volá manželke svojho syna, aby sa uistila, kde sa jej potomok nachádza. Rozprávačka príbehu to však netuší. S Christopherom totiž plánujú rozvod a dlhú dobu sa nevideli. Isabella o tom nevie. Christopher chcel túto skutočnosť pred ňou zatiaľ utajiť. Neskôr sa dozvedáme, že odcestoval do Grécka, aby uskutočnil výskum kvôli svojej novej knihe. Christopher sa však záhadne stratí a nikto nevie, kde je a čo sa mu stalo. Rozprávačka príbehu tak musí chtiac - nechtiac vyhľadať svojho, ešte stále, manžela.
Štýl, akým autorka podala príbeh čitateľovi bol veľmi špecifický. Je vyrozprávaný z pohľadu hlavnej postavy, ktorej meno nepoznáme. Teda aspoň ja som ho počas celého príbehu nepostrehla. S výnimkou predelu kapitol, je text jednoliaty a nevyskytuje sa tam priama reč. V podstate mi to neprekážalo, len som si musela zo začiatku zvyknúť. Potom už šlo čítanie veľmi rýchlo.
Hlavná rozprávačka, teda manželka Christophera, je pasívnou pozorovateľkou deja. Niekedy máte pocit, že z nej srší chlad a akási bezemočnosť. Celú dobu zastávala rezignovaný postoj riešiť akékoľvek situácie. Jej pohľad a myšlienky boli však také zaujímavo - zvláštne, že sa mi to páčilo. Žila bok po boku s mužom, chronickým sukničkárom, ktorý nie je ani len schopný priznať matke pravdu o ich manželskom odcudzení. Čo sa odohráva v hlave ženy, ktorá postupne prichádza na to, akú rolu zohrávala v manželstve?
Rozchod je zaujímavým pohľadom na rozpad manželstva, pocity viny a schopnosti prejavovať emócie. Je to román plný myšlienok a úvah o krachu manželstva, zasadený do prostredia slnečného Grécka. Zaujímavá kniha. Vyskúšajte.
Koľko kníh obsahuje Vaša knižnica? Desiatky? Stovky? Hlavná hrdinka tejto knihy to vedela presne. Bolo to 8 zväzkov kníh, ukrytých v malej izbičke pod podlahou. Knihy slúžili na improvizované vzdelávanie v rodinnom bloku 31 v Auschwitzi. Improvizované preto, lebo akékoľvek knihy, či vzdelávanie, tu bolo prísne zakázané. Fredymu Hirschovi sa aj napriek veľmi zlým podmienkam a za pomoci ostatných väzňov, podarilo v tábore vytvoriť školu, kde mohli deti ďalej študovať. A úlohou Dity bolo chrániť knihy pred očami dozorcov. Akékoľvek prezradenie by mohlo mať hrozivé následky.
Kníh s témou koncentračných táborov je na trhu veľmi veľa. Niekedy je ťažké si vybrať. Knihovníčka z Auschwitzu si však určite zaslúži našu pozornosť. Kniha je inšpirovaná skutočnými udalosťami a autor v nej opisuje nielen život a osud Dity Krausovej, ale aj ostatných postáv, ktoré v diele zohrávajú svoju úlohu. Či už to bol "anjel smrti" doktor Jozef Mengele, Anna Franková, či Rudolf Vrba, každý sa svojím konaním pričinil k formovaniu neslávnej histórie tohto obdobia.
Hlavnou hrdinkou je mladé dievča Dita, ktorá je aj napriek hrozivému prostrediu veľmi odvážna. Miluje knihy a podujme sa, že ich bude chrániť. Nech to stojí čokoľvek. Ditu som si hneď obľúbila. Sršala z nej energia, nádej a mladíckosť. Bola priebojná a nestrácala vieru v to, že raz bude môcť listovať stranami kníh bez hroziaceho nebezpečenstva. Ďalšou postavou, ktorá mi v knihe prirástla k srdcu, bol samotný zakladateľ školy Fredy Hirsch. Empatický a skromný muž, ktorý chcel deťom poskytnúť určitý pocit normálnosti. On a Dita boli piliermi tejto školy. Bránili ju s nasadením vlastných životov.
Nešlo len o knihy, išlo o posolstvo, ktoré deťom dennodenne prinášali. Neklesať na duchu a veriť v to, že život pôjde ďalej. A raz sa toto všetko skončí. A bude lepšie. Dojemná, no krásna kniha o sile, odvahe a viere v lepší svet. Taký bol príbeh Dity, správkyne najmenšej knižnice na svete.
