Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príjemný young adult príbeh o dievčine „z ľudu“ a slávnom spevákovi, kde možno nazrieť za oponu celebritných vzťahov a pochopiť, ako to naozaj chodí v šoubiznise a hudbe. Verím, že pre veľa ľudí to bude fajn oddychovka, nedejú sa tam nejaké závratné zmeny, ale dej celkom odsýpa. Pre istotu spomeniem, že kniha obsahuje pár šteklivých scén, nič prehnané. Celkový dojem je fajn, kto má rád Monu Kasten s jej príbehmi Osamelé srdce a Krehké srdce, toto sa vám bude tiež páčiť, je to dosť podobné. Za mňa 4/5*
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ach Adelaide.. moderný príbeh „lásky“ pre dnešných 20-30 ročných ľudí. Musím povedať, že Roryho som neznášala od začiatku a som rada, že Adelaide s ním nakoniec neostala. Trošku mi je ľúto, že tento ich toxický vzťah hlavná hrdinka nechcela vôbec vidieť. Nonstop sa obviňovala, prekonávala, prepracovávala, dusila v sebe pocity atď. až mi to miestami začalo liezť na nervy a žienka sa prebudila až keď jej to šplechla spolubývajúca do očí (to fakt?). Príbeh bol plný pocitov, no na môj vkus až extrémne vykreslených, hlavne to ako Adelaide nemá k sebe úctu a jednu vec som úplne neznášala na nej prečo sa tak strašne trápila smrťou exfrajerky svojho „takmer frajera“, s ktorou sa poriadne porozprávala až raz v živote. Chápem, Adelaide bola to citlivá duša a Nat bola vykreslená ako dokonalosť chodiaca po Zemi, ale aj toto bolo moc vyhrotené (fakt pri každej trošku normálnej myšlienke si povedala, že si nezaslúži radovasť sa s prítomného okamihu, lebo Nat nežije? Och môj bože, také choré!) Viac prezrádzať nejdem, len som načrtla pár vecí, prečo si myslím, že ma kniha plná emócií nechytila za srdce (skôr skúšala moje nervy).
Obálka knihy je krásna, príbeh som si nakoniec ako-tak užila, ale silno rozmýšlam, či si ju nechám, keďže ma príbeh viac vytáčal a nemám pocit, žeby som si ho potrebovala znovu prečítať. No neľutujem, že som tomu dala šancu a čas, zároveň to hodnotím tak 3,5/5*
Za mňa ma kniha „neodvarila“ ako ostatných tu v recenziách (trošku moc to tu ospevujete). Autorov štýl je iný (netvrdím, že zlý) avšak mne sa nepáči, používa dosť veľa metafor, dosť veľa skákania človek si časom zvykne a nejako sa vyzná, ale úprimne, moc sa mi to čítať nechcelo. Hlavne asi preto, že to bola moja prvá knižka od Backmana a prvý z troch príbehov o smrti sa mi absolútne nepáčil hold, taký je môj pocit. Jediné šťastie je, že sa nevzdávam a knihu som celú dočítala, nebyť tejto mojej tvrdohlavosti, knihu by som po prvej poviedke už nechytila do ruky. Druhý príbeh o depresii bol už zaujímavejší a tretí o strate pamäti sa mi páčil a som rada, že práve nemu venoval autor pol knihy (a aj názov knihy).
Celkovo to hodnotím ako nevšednú útlu knižku troch poviedok/príbehov, ktoré riešia originálne témy, ale zanechajú vo vás viackrát pocit smútku ak si zažívate zlé životné obdobie, tak vám ju neodporúčam.
Viem, že moja recenzia schytá veľa dislajkov, ale hold treba niekedy povedať ako sa veci majú a nie len písať ódy. Radšej vedieť, čo môže čitateľ očakávať, ako dávať neutrálne, nič nepovediace pozitívne komentáre.
Názor na knihu si spravte sami, za mňa 3/5*
Tri ženy a jeden muž, ktorý im na Valentína zlomil srdce, keď sa neukázal.. avšak zrejme nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá a ich príbehy budú prepletenejšie, ako si myslíte. Toto sa dozviete aj z anotácie knihy, avšak je to veľmi trefná myšlienka, ak nechcete prezrádzať dej.
Knihu som začala čítať deň pred Valentínom, ale vy nemusíte, a ani sa nemusíte báť príliš sladkého príbehu, hoci sa začína najromantickejším dňom roka – cukrovku z tohto rozhodne nedostanete. Musím sa priznať, prvá polovica knihy mi prišla nudná, začítavala som sa veľmi dlho a ťažko, preto sa mi aj trošku plietli tri žienky, ale neskôr ma to chytilo a posledných 100-150 som len tak hltala. Som rada, že to malo aj prekvapivý zvrat a záver, ktorý by som si na začiatku knihy netipla. Knihu odporúčam, za mňa niečo medzi 3,5-4/5*.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V rámci knižnej výzvy a podpory slovenských autorov, som si vybrala túto knihu. Obálka sa veľmi podarila a zaujala ma, zároveň kniha sľubovala aktuálny a pútavý dej – problémy blogeriek (kyberšikana) v dnešnom svete. Kniha sa čítala ľahko, rýchlo, kapitoly boli akurát dlhé a mohli sme sa zoznámiť s tromi hlavnými postavami – Miškou, Dušanou a Karlou. Všetky dostali rovnaký priestor v knihe a tak sme s nimi zažívali každej špecifický život a životné problémy, ktoré im umelo (ale miestami na základe pravdy) vyrábala neznáma osoba.
A tu by som skončila s pozitívami. Už od začiatku knihy som totiž dumala, prečo takú zaujímavú tému (život úspešného tvorcu na sociálnych sieťach a internete celkovo) autorka zasadila do blogovania. Ak som správne pochopila, kniha vyšla v roku 2021, kedy už dávno fičal hlavne Youtube, Instagram, Facebook, Tik Tok ale blogy boli už na ústupe – takže mi to príde divné,že modernú tému rozoberá v „starej“ oblasti. Ale ok, je to iba môj osobný problém.
Dej nechcem moc prezrádzať, avšak niekde ho musím načrtnúť, lebo mňa osobne veľmi sklamal koniec knihy. Ženy sa napokon spolu stretli a pochopili, že zažívajú podobné problémy, ktoré by mali k o n e č n e riešiť a nepozerať sa len tak bezducho, že im niekto ničí život, až cca na posledných 30-35 stranách knihy. O tom, kto za tým stojí sa dozvedeli od majiteľky Blogeny, pričom stačilo, keby sa predtým tieto tri baby poriadne zamysleli a povedali si navzájom a nahlas, kto im najviac uškodil. Lebo dotyčná žena sa s každou videla osobne a aj sa im dokonca prestavila svojím vlastnými civilným menom – a im to doplo až teraz? Hm.. to, ako sa dostali do jej bytu a že tam potom dotyčnú hľadali, lebo s ňou chvíľu hovorili a potom im ušla, mi príde tiež divné. Nehovoriac o tom, že páchateľka vykazovala jemné známky toho, že je psycho alebo aspoň mimo. A naše tri hrdinky to stále nechápali a mysleli si, že ju niekto hekol – však to bolo z jej bývania, spôsobu vyjadrovania sa a iných vecí nad slnko jasné, že nebola obeťou ale vinníkom. Proste strašne čudne a naivne vykreslila autorka hlavné hrdinky v konfrontácii s páchateľkou o rozpade ich života a kariéry. Nehovoriac o tom, ako autorka ukončila dejovú linku tejto vinníčky/páchateľky. Bolo to príliš rýchle a jednoduché (vôbec nie elegantné, ako som čítala v iných recenziách) a neverím, žeby sa to nevyšetrovalo. Žeby im to len tak prešlo (hoci mali značný, no nie úplný podiel viny na tom ako dopadla páchateľka). A zrazu sek, nepísalo sa o ničom, čo sa stalo po tom incidente, hoci si viem predstaviť túto dobu nejako zaujímavo rozpísať. Potom nás dej zavedie o necelý rok neskôr a tak v poslednej kapitole autorka zhrnula tri veľké životné zmeny troch blogeriek na pár odstavcoch.
Spočítané, počiarknuté – koniec bol strašne rýchly, nerealistický a odfláknutý. To bohužiaľ za mňa kazí dojem z celej knihy a nakoniec jej dávam iba 2,5/5*
Uff, tak toto bola jazda! Pod šepkajúcimi dverami je krásne citlivý príbeh o smrti, ktorá nie je koncom, ale práve začiatkom ďalšej etapy človeka. Vďaka zberačovi a prievozníkovi sa tak človek dostane na to správne miesto, medzizastávku, kde má nájsť pochopenie toho, že už nie je živý a zároveň sa má ukľudniť, zmierniť a posunúť ďalej. Príbeh je pekný, ale tak ako aj ostatní čitatelia spomínali, začítavalo sa mi do neho ťažko. Prvých 80-100 strán som bola z neho zničená, lebo postavy hovorili, ale v postate nič nepovedali (aspoň ja som to tak vnímala). Vysvetlenia ste dostali neskôr, aj to by som povedala, že skôr pomedzi riadky. To však neubúda na sile príbehu so šťastným koncom. Jediné upozornenie odo mňa – ak ste citlivé, jemné duše, od stretnutia s Vedúcim budete pravidelne potrebovať vreckovku. Hold, nemôžem si pomôcť, ku koncu ma dej veľmi dojímal. Napriek tomu, že sa celý čas rozoberá smutná téma smrti, konca života človeka, kde tu sa viete nad príbehom aj pousmiať. Za mňa vydarený počin, hoci niekoho to môže sklamať, ak od toho priveľmi očakáva „Dom na azúrovom pobreží“. 5/5*
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Krásny príbeh o krehkosti ľudského života – náhle umrel zdravý mladých chlapec, ale vďaka jeho darcovstvu zachránil život mladej dievčinky. Citlivý príbeh o darcovstve a smrti rozpráva o tom, aká je duša zachránenej slečny rozpoltená – zrazu začne mať divné sny, nepríjemné pocity, ktoré radšej nikomu nehovorí. O to je to horšie, že darcu poznala, a jeho brat-dvojča sa jej neskonale páči. Keď sa s ním dá do reči, nastáva príbeh o tom, že nie všetko náhodné bolo tak nevinné – a čo ak chlapca niekto zabil?
Osamelé srdce je krásny a jemný príbeh o modernej dobe, sile sociálnych sietí, zlobe a závisti, problémoch s panickými atakami či aj hľadaní lásky tam, kde by ste to nepovedali. Moderátorka, ktorej popularita stúpa, ale vinou niekoho nešťastne klesne a úspešná kapela Scarlet Luck – to sú hlavné postavy, ktoré nám prinesú smutnú, citlivú a krásne krehkú romantiku (nálepka 17+ je podľa mňa zbytočná, ak tak by som dala max 14+). Veľmi návykové zbližovanie Rosie a Beasta vás chytí za srdce a tak ako ďalší čitatelia, sa nebudete vedieť dočkať, kedy vyjde preklad ďalšieho pokračovania..
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak táto kniha mi absolútne nesadla (a to si nemyslím, že je chyba môjho vyššieho veku ako je cieľovka knihy). Príbeh sa začal tak obyčajne reálne a zrazu hup sme v rozprávke? Známe svetové (tohto času mŕtve) osobnosti vedy a techniky sa rozprávajú s chlapcom, čo vlastne nevie, čo chce. A ja som tomu tiež nepochopila. Hlavne neviem, prečo sa autorka tak veľmi zamerala na Einsteina a že jeho život bude to pravé pre Jána.
Knižka je tenká, príbeh mi príde zmätený, zato ilustrácie sú pekné. Ja osobne knihu neodporúčam, ale za pokus nič nedáte, 160 strán vám ubehne rýchlo.
Knižka bola mojím prvým stretnutím s Chimamandou. Malá, útla ale ťažká smútkom, ktorý si autorka prežila. Napísané to bolo pekne a láskavo, istotne jej to pomohlo zmieriť sa so smrťou otca počas Covidu. Ja som od toho očakávala čosi iné, ale nakoniec mi nevadilo, čo som dostala – je krásna clivá.
