Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Vnímam pozitívne nastavenie reálií a nasadenie Epikov ako antihrdinov s nadprirodzenými vlastnosťami. Takisto prológ je napísaný veľmi kvalitne a vtiahne nás do knihy. Svoj účel splnil. Potom však to celé akosi upadne a vlečie sa to, dejú sa neuveriteľné, mnohokrát aj nelogické, veci. Ale dej s počtom strán napokon graduje a vyvrcholí v epickom finále, kde dôjde k prezradeniu pozadia skupiny (či skôr malej skupinky) pomstiteľov.
Uznávam, že aj niektoré „jazykové hry“ boli, či mohli sa „lost in translation“, čo je na škodu, lebo niekedy naozaj ti prirovnania v texte boli pritiahnuté za vlasiská. Suma sumárom, je to taká bezstarostná priemerná RPG YA hra prepísaná do textu ale vybudovaná na celkom dobrom nápade a slušných reáliách.
Antológia prvý raz vyšla v roku 2004 a jej druhé vydanie z roku 2008 sa líši tým, že dve dielka z predošlého chýbajú a tri nové pribudli. Knižka sa delí na tri sekcie: Čas byl, kde sú zväčšia historické fantasy; Čas je – tu prevláda urban fantasy, a napokon Čas bude – tu je gro poviedok postapo sci-fi. Ak sa čitateľ pozrie na menoslov autoriek a autorov, je to výber veru parádny. Tak sa so mnou poďte mrknúť mojim subjektívnym okom na každé dielko zbierky Čas psanců (aspoň zopár vetami) na recenziách na scifi.sk
Zhrnutie
Mená autoriek a autorov potvrdzujú vysokú kvalitu poviedok, a napriek tomu, že som si vo svojom súkromnom hodnotení postavil latku trošku vyššie ako zvyčajne, dostalo sa aj na desiatky. Ondřejovi Jirešovi sa podarilo dať dokopy veľmi kvalitnú publikáciu vhodne doplnenú ilustráciami od Dana Černého a ja ju len vrele odporúčam každému fantastovi.
Weird fiction nepatrí úplne medzi moje obľúbené „subžánre“ fantastiky. Prišlo mi to miestami veľmi rozvláčne, repetitívne a samozrejme poriadne strelené, hoci nie zriedka sa autorovi podarilo trafiť povestný klinec po hlave I keď tieto momenty sa striedali, pre mňa, s dosť nudnými pasážami, ktoré som mal sto chutí preskakovať. Narážky na súčasné spoločensko-politické témy sú zrejme a jasné. Niekedy som mal chuť stúpiť na tie hrable, aby som sa kultúrne zasmial. Za mňa dobrý priemer... (pozn. autorova „prvotina“ sa mi páčila viac).
Číst víc
Historické romány, a zvlášť tie odohrávajúce sa na území Slovenska, mám rád. Preto som sa na knižku tešil. Meno autora, o ktorom som doposiaľ nečul, ma ale nabádalo k opatrnosti. A ako sa ukázalo, tá žiaľ bola na mieste.
Najprv pozitíva: Prostredie a naštudovanie si historických reálií a informácii o hradiskách, a spôsobe života je určite veľké plus. Za to plusové body.
A čo ma počas čítanie trápilo? No je toho dosť.
Viacero informácii je dosť otáznych:
-ozaj sa bil Pribina (či jeho otec – Ivan, ináč zaujímavá voľba mena) s Avarmi a ich neskoršie využíval Pribina v boji proti Moravanom – možné to je;
-meno Pribinovej manželky Hilborg (odkiaľ to meno?);
-Vojnomyr otec Mojmíra I? Neisto sa vraví o Mojmarovi ako jeho otcovi, Vojnomír bol skôr z Dolnej Pánonie, resp.. Chorvátska, a bojoval po boku Karola Veľkého v rokoch 791-795 proti Avarom a jeho synom bol istý Ljudevit;
-autor často spomína franské spôsoby, ale ani raz nepopíše, aké to vlastne spôsoby boli?; -Byzantínci?! Tento pojem sa zaužíval pravdepodobne až omnoho neskôr, v tej dobe by ich nazývali Grékmi alebo skôr Rimanmi;
.pisár na dedine zapisuje uhlíkom, aké písmo použil?...atď, atď.
Práve kvôli týmto a iným rozporuplným informáciám, by sa za textom románu (ako to v historických románoch zvykne byť) hodila historická nóta, kde autor rozoberie, ktoré informácie sa zakladajú na historických faktoch (a pokojne môže uviesť aj zdroje) a ktoré si vymyslel, či vyfabuloval, aby sa mu to hodilo do jeho príbehu.
Konanie postáv: je mnohokrát naivné (u mladého Jevana sa to ale dá očakávať) ale u Pribinu?! Napr. odmietnutie posíl od Hrona, ktorí by sa boja radi zúčastnili (str. 95, 106), no napokon sa sťažuje že neprišli? Stráženie či nestráženie priesmyku (121)? Pribina necháva zradné knieža v pokoji odísť (125), nečudo, že napokon s Mojmírom prehráva, keď sa dopúšťa takýchto chýb. Pribinove úvahy a popis jeho vnútorného boja v závere knihy sú príliš patetické, jalové a neustále sa opakujúce, až začnú čitateľovi liezť na nervy.
Žiaľ, ako čitateľovi sa mi nepodarilo vžiť sa do postáv, či už Pribinu alebo Jevana, nakoľko autor ich podáva deskriptívne a až príliš z diaľky. Takže vlastne niet komu fandiť.
Štýl: patetický a redundantný, dlhé vety a ich kostrbatá a komplikovaná stavba a priveľa prídavných mien totálne brzdí tzv. flow a komplikuje čítanie. Nadužívanie slovies mať a byť, tak príznačné pre nevypísaných autorov, tiež textu veľmi nepomáha.
Sem tam sa objavia v texte chyby či preklepy.
Zriedka autor preskočí z minulého času do prítomného a potom zas späť.
Dialógy sú neprirodzené, vyumelkované.
Takmer inštruktážne opisy hradísk mi miestami prišli ako skopírované z iných zdrojov (nechcelo sa mi to googliť), nakoľko sú štylisticky iné ako zvyšný text a nevyhýbajú sa ani moderným slovám (pr. špecializovaný...).
Nechápem, prečo si autor neangažoval skúseného korektora a editora, ktorí by mu jeho text zoškrtali, editovali a celkovo upravili. Veľmi by to pomohlo.
Akcia: je ako vylúhovaný čajíček, podobne popisy bojov (mnohokrát ťažko vizualizovateľné). Tam, kde autor mal konečne dej vygradovať (nečakaný príchod Pribinu do hradiska a lapanie zradcov, str. 148) tak tam to napätie zabije novou kapitolou, ktorá pojednáva o niečom úplne inom... a k tamtomu momentu sa vráti príliš opisne (str. 163), škoda. Tu som si povzdychol, keby sa autor držal hesla: Don´t tell, show! Dopadlo by to pre čitateľa určite lepšie.
Podobne ako historická nóta, chýba mi v románe mapa daného územia v danom čase, keďže čitateľ by rád putoval s hrdinami.
A na záver sa pýtam, čo sa stalo s Jevanom?
Žiaľ, potenciál táto kniha mala, ale zostalo len pri ňom.
"Cena Karla Čapka je vyhlasovaná od roku 1982 a týmto Mlokom vstúpila do svojej piatej dekády." Týmito slovami začína úvodník k zbierke dlhoročná organizátorka Jiřina Orlová. Na dvoch stranách stručne zglosuje dlhú históriu tejto významnej literárnej súťaže. Publikované diela sú už klasicky zaradené do štyroch kategórií...
Viac k jednotlivým dielkam na scifi.sk
Záverom dodávam, že Mlok 2022 má svoju kvalitu a tá je hlavne v poviedkach. Tam sa to hemžilo topkami.
Príjemné oddychové čítanie o dobrodružstvách mladého učňa technomágie Raymonda.
Kniha by si zaslúžila lepšiu korekciu a editovanie (preklepy, chyby, skladby viet, opakujúce sa slová) a kontrolu kontinuity (pr. v jednej časti sa stane zo strýčka otec a o pár strán je zase strýčkom). Je to škoda, lebo to naozaj pôsobí pomerne rušivo pri čítaní. Inač príbeh je zaujímavý a sem tam aj napínavý, inak nevybočuje s klasických dobrodružných príbehoch. A aj mapa by bola príjemným doplnkom, aby čitateľ mohol sledovať putovanie hrdinu a sa v ňom nestratil.
Takže u mňa : 2,5*
Osudy spisovatelů jsou někdy mnohem dramatičtější než osudy hrdinů, které stvořili.
Toto stopercentne platí o Človeku s veľkým Č, teda Jane Rečkovej. V tejto knihe stvorila na prvý pohľad chaotický svet Mackov (Jedlíkov) s ešte chaotickejšou fyzikou a ich schopnosťami. Bolo to zaujímavé čítanie, hoc vyžaduje koncentrovaného čitateľa s dobrou dávkou fantázie, aby sa v tej záplave deja, časových línií a hromade postáv s ich osudmi orientoval a nestratil. Avšak knižku hodnotím veľmi kladne, lebo ponúkne čosi iné, nové, čo má čitateľ fantazijna rád.
Vďaka za to, že Janin syn Jiří pokračuje v aj jej diele a postaral sa o to, aby knižka uzrela svetlo sveta a pekne to zosumíroval v dôvetku. Príjemný citlivý doslov spísal Josef Pecinovský.
K dvojstému výročiu narodenia Gregora Johanna Mendela (ktorého, myslím, netreba predstavovať) prišlo vydavateľstvo Epocha s utešene objemnou antológiou poviedok so spoločným motívom, a tým je – genetika. Menoslov autoriek, autorov i prispievateľov je skutočne impozantný. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé príspevky a dielka trošku konkrétnejšie...
Celý článok nájdete na scifi.sk v sekcii recenzie.
Zhrnutie: Všetkých šestnásť poviedok je nadpriemerne kvalitných, ale to sa dalo očakávať. A našiel som si aj svoje topky. Takisto sa mi páči grafické spracovanie, a to klíčiace zrnko hrachu na každej stránke. Úryvky z Mendelových zápiskov dodávajú taký... nostalgický šmrnc. Zákon genu sa vydaril.
Klasická fantasy s fajnovou obálkou i dobrým obsahom. Veľmi mi chýba mapa, ktorá je pri putovných fantasy dôležitá a mimo iného aj príjemne spestrenie pre čitateľa, nakoľko umožňuje putovať spoločne s hrdinami. Autor strieda výborne napísané pasáže s priemernými a menej uveriteľnými, či predstaviteľnými. Popisy bojov patria zväčšia k tým lepším. Záver mi prišiel jemne zvláštny, akoby open ended - nechal si tým Janko dvierka pre ďalšie pokračovanie? Mohlo by byť.
Celkovo slušná 3+
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
