Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Napínavý príbeh o mýtickej bytosti sa odohráva na Jamajke. Bytosť sa preberie z odpočinku a začne svoju krvavú jazdu. Prečítal som to počas letu, tisícky metrov nad morom, a aj kvôli tomu to malo u mňa taký iný atmosférický punc.
Je tam krv, násilie, sex, psychodráma, ale žiaľ, miestami dosť kríva logika a konanie postáv, hoci aj to je možné zviesť na pôsobenie strigy.
Autor ma prinútil gúgliť si informácie o tej tajomnej entite.
Cit: „Ol´hige (alebo "Stará baba", "Ole Hige" či "Soucouyant") je nadprirodzená bytosť z karibského folklóru, ktorá sa v noci mení na guľu ohňa alebo sovu, aby pila krv (niekedy aj duše) ľudí, najradšej dojčatám. Vyskytuje sa po celom Karibiku a v Afrike, pričom sa spája so syndrómom spánkovou paralýzou.“
Rado si vzal koreň mýtu a autorsky ho kreatívne prestaval, čo je v pohode. Nebudem sa venovať biológii tajomnej Ol´hige, tak ako ju autor použil a zároveň som rád, že nešiel v nej viac do hĺbky, napriek tomu, že hlavná postava je morský zoológ.
No aj tak sa mi vynára viac otázok, ktoré príbeh stáli viacero hviezdičiek v hodnotení.
Ako prišli na to, že cyklus pri zvliekaní kože trvá presne päť dní?
Ako to, že policajti na Jamajke nie sú ozbrojení?
Šerif sa vyberie s nimi na more loviť strigu a nevezme si zbraň (myslím, že v aute majú minimálne brokovnicu, a na opasku pištoľ)?
Hrdinovia sa vyberú zabiť strigu a zoberú si na to až jednu harpúnu?
Finálna scéna s minutím výstrelu harpúnou mi žiaľ prišla viacmennej groteskná ako hororovo napínavá (to asi nebol autorský zámer).
A to na lodi majú zviazaného šerifa ktorého neodzbrojili? Síce, ak nemal zbraň ani predtým, čo nevieme, tak ho asi nebolo treba odzbrojiť.
Týmto príbeh, hoci napínavý mysteriózny, stráca na uveriteľnosti. Aj preto u mňa maximálne je to na tri hviezdy z piatich.
Slovensko a Česko Poetické považujem za akési Intermezzo v multižanrových projektoch tejto série.
Môj skromný pohľad - texty básní a ich českých verzií (haiku inkl.) 3,5; grafická stránka a ilustrácie 4,5 a audio verzia vo veľmi príjemnom podaní s hudobným podmazom 4,5. Čiže výsledne pekné štyri hviezdičky z piatich.
Až na pár nepresností a chybičiek je to prijemný ucelený prehľad vedomostí a pekný update k Rozumu do kapsi z 1986 roku. A stále je v tom určítý dych nostalgie.
Prvá knižka, ktorú som od Aleša čítal a je to prvý diel zo série Vermírná Asociace. Je to napínavé, akčné a plné zvratov. Niekedy je ich až príliš veľa, že čitateľ zrazu nevie, komu čo veriť. Do momentu, kedy raketoplán prerazil niekoľko kilometrovú ľadovú krustu a plával pod oceánom ako ponorka, tak sa dalo aj veriť tomu, čo autor technicky popísal ako vedeckej fikcii, ale toto už bolo na mňa príliš pritiahnuté za vlasy. Jednoducho konštrukčne by to nevydržal, lebo fyzika nepustí ani pri scifi. Teda za to hviezdička dolu. Jedná sa ale už o desať rokov staršie dielko a pevne verím, že sa autor pisateľsky kvalitatívne posunul. Táto knižka pre mňa taká zdravá 3.5 z 5.
Autor si dal dôkladne záležať na reáliách, na vybudovaní sveta, dejových líniách, ktoré zdanlivo nesúvisia (ale napokon áno), a samozrejme aj na vedeckej stránke (vidno, že je lekár) tejto znamenitej fikcie.
Zároveň to asi nie je nič pre povrchného čitateľa, nakoľko je tam zahrnutých (aj deskriptívne) mnoho vedecko-technických detailov, ktoré na laika môžu a asi aj budú pôsobiť rušivo a nebude im rozumieť. No ja som si ich užil.
Oceňujem aj patričné udržovanie napätia, primiešanie akcie a netreba zabudnúť na dobré zakomponovanie zvratov, ktoré (ak je čitateľ trošku nepozornejší) spôsobia taký ten dobrý ČDP efekt.
Škoda jemných detailov, ktoré mi nesedeli (pr. hodnosti pri Anastaciovi, a pod...).
No nebudem a nechcem spojlerovať.
Subjektívne dodám: že toto je asi zatiaľ to najlepšie, čo som od autora čítal, a neostáva mi iné, len knižku vrele odporučiť všetkým scifistom a samozrejme aj nescifistom, ktorí bažia po kvalitnom príbehu z možnej ďalekej mysterióznej budúcnosti.
Na záver zacitujem z románu: „Môžeme sa tváriť civilizovane, aj tak nie sme nič viac ako opice v topánkach!“
Zaujali ma: štylisticky vycibrený a zaujímavo podaný príbeh Kalamita od Jakuba Nvotu; napínavá emotívna krimi Kráľovná pohárov od Vandy Rozenbergerovej; tragický príbeh drogovo postihnutej rodiny od Michala Čierneho: Bez plaču (prvá moja desiatka); spočiatku zmätočný príbeh (ale ak človek dal pozor na sledovanie časovej osy, tak to napokon do seba zapadlo) Zjazvené duše od Romana Horňáka; bizarnú hru o život končiacu sa tragicky mi predostrel Viliam Klimáček vo Vražde na Námestí Billa Gatesa; mysterióznosťou až fantasknou sa blysla Dominka Madro (škoda, že už nie je medzi nami) v Hrebeni; krátka záležitosť, patrične mystická, no s hlbším presahom z pera Lucie Lackovičovej Rybička; akčná military storka a mladý „superman“ v cudzine v Mrazivej horúčave od Juraja Gerbela; výbornou dávkou akcie domácej mafie aj s prekvapením na konci taký je Ördögov koniec od Dušana Taragela (druhá desiatka); Drobčekov životopis podaný pejoratívne a zábavne v Kozmickom veku od Petra Pišťanka; a hodnotným spestrením bol bonus spoza rieky Moravy riadny krimi príbeh s vycibrenou štylistikou Smrt v zastavárně od J. W. Procházku (tretia desiatka) a aj kúsok Pomůžu ti od Honzu Vojtíška, kde riadne preklopil záver... Nemal som k dispozícii audio verziu knihy, ale oceňujem aj rôznorodé ilustrácie a aj informácie o autoroch textov i ilustrácii v závere, alebo aj vsuvky forenzného psychológa Antona Heretika. Celkový dojem trošku kazí zaradenie zopár priemerných poviedok, ale inak je to veľmi vydarené súborné multižánrové dielo u mňa 8,5 z 10.
Z antológie Slovenska Noir u mňa najviac zarezonovali poviedky: Som Števko, prepracovaná mafiánska záležitosť od Arpáda Soltésza; Ďuri Červenák sa blysol prípadom Barbaričovým z Prešporka; Márius Kopcsay zahalucinoval poriadnou distópiou; Nikita Slovák ma dojal silnou minipoviedkou Neviditeľný; dvoma hodnotnými príspevkami v jednom prispela Zuzana Szatmáry; zaujal ma aj úryvok z Psa na ceste od Pavla Vilikovského; Veronika Šikulová prispela s vycibreným - aj štylisticky príbehom a na záver krásna poézia z pera Ľubomíra Feldeka je príjemným spestrením.
Nemal som k dispozícii audio verzie poviedok, tak dojem som si mohol vytvoriť len z napísaných verzií, ale pokojne dávam slušné 4* z 5.
Autorovi tohoto, rozhodne už historického (originál publikovaný v roku 1968), scifíčka rozhodne fantázia nechýba.
Vystavanie sveta a jeho reálií je fantaskné a zároveň pútavé.
V dobe publikácie, to mohlo dosť ohúriť... no doba už pokročila. Zaujal ma tiež spôsob oživovania mŕtveho teľa a dané biológia, ktorá je zvládnuté relatívne vedecky v pohode...
A nie je tam až toľko toho sexu, ako v perexe (a už vôbec nič explicitné).
Záver je tak trošku akoby z rýchlika, za to hviezdičku dolu. Inak zaujalo.
A to je len prvá z kníh Riverworldu.
Útla knižka je len časťou z celej série o Rad Haagerovi a celkom ma zaujala. Autor písať vie a dokáže čitateľa upútať. Hoci tajomstvo čítajúci objaví skôr, ako nám ho vyjaví samotný autor. Prijemné oddychové čítanie sa mi celkom páčilo... 3 z 5.
Veľmi zvláštna knižka.
Ak by ste si dali, ako čitateľ, záležať len na príbehu, tak sa v tom stratíte a už nenájdete cestu nazad. Síce to sa stalo aj mne, hoci som sa snažil až tak nesústrediť na príbeh, nakoľko o ten tu až tak asi nejde.
Je tam veľa narážok, z ktorých pre svoj chabý prehľad v Sci-fi som určite viac ako polovicu zjavne nepostrehol a ani nepochopil.
Navyše sa jedná o publikáciu z roku 1996, a vtedy som mal oveľa menší prehľad ako teraz. Ide viacmennej o prácu s jazykom a slovnými hračkami a obratmi, tých je tu tiež požehnane.
Nájde sa aj vtip, aj keď mnohokrát zamaskovaný do tragédie.
Z môjho subjektu taká experimentálna troječka.
