Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Komiksový návrat do mojich detských a teenage rokov.
Mám ešte ABC Špeciál z 1989.
Po revolúcii som si kúpil za našetrené peniaze Veľkú knihu Štrážcu, ktorá sa žiaľ pri sťahovaní stratila o to viac som sa potešil tomuto súhrnému komiksu.
Samozrejme, že je to poplatné dobe, kedy Štrázci vznikali, ináč by ani asi neuzreli svetlo sveta, alebo by boli zakázani ako toho času Rýchle Šípy.
Niektoré príbehy som v tejto knihe videl po prvý raz.
Oceňujem tiež zákulisné informácie o histórii klubu a o autoroch (Vlastíka Tomana som mal tú možnosť stretnúť na Fénixcone v Brne) a ilustrátoroch.
Ťažko niečo tu hodnotiť.
Holt sú to povesti a legendy s megadávkou pátosu, zveličovania, bez akejkoľvek logiky, príbehy s repetitívnymi prvkami a s rozprávkovou gradáciou. Mnohkrát to nemá ani význam, ani pointu, či zmysel.
Sem-tam použité nevhodné moderné slová v texte (ale to je možno prekladom).
Asi jediné pozitívum pre mňa sú ilustrácie.
Uvodníky k jednotlivým spisovateľom sú informativne a aj väčšina komiksov sa vydarila, škoda tej menšiny, ktorá to stiahla nadol.
Hodnotna publikacia s potencialom... niektore obrazky mohli byt lepsie zvolene + chyba vzadu register resp. lexikon....
Prvý autorkin román sa mi páčil. Samozrejme, že som bol zvedavý na jej druhotinu a zabezpečil som si ju aj s pekným venovaním na poslednom FénixCone.
Nechcem sa príliš rozpisovať, tak to pomerne stručne zhrniem.
Nie pochýb, že Kristýna písať vie. To dokazuje aj v tomto románe a nielen štylisticky. Pre mňa to bolo tématicky niečo nové, husto vsadené do reálií Brna. Prvá časť knihy bola vláčna, že čitateľ nie veľmi vie, „oč kráčí“. Autorka poodhaľuje rúško tajomstiev až v druhej polke knihy a aj to nie úplne. Pomerne mnoho toho nechá medzi riadkami. Druhá polovica románu má ale lepší spád, akčnosť a napätie. Hoc miestami som mal problém dobre si zvizualizovať to napísané.
Forma spôsobu rozprávania je komplikovaná: er, ich – ona, ich – on a zase tam a späť. Takisto prechádzanie časovými rovinami – tehdy a teď a podobne... množstvo postáv, z ktorých nie všetky sú asi potrebné... To všetko vyžaduje totálne sústredeného čitateľa. Keďže som sústredený bol, narazil som na zopár nelogizmov – a asi najväčší : aké to má celé zmysel, ak žriedla sa vraj nachádzajú aj mimo Brna?! Alebo nie?!
Na záver mi ostala v mysli pachuť akejsi neukončenosti rozvrhnutých dejových línií. Akoby si autorka povedala, tak a už to musím nejako ukončiť...
Za prvú polovicu knihy by som dal 3* a za druhú 4*. Čiže dokopy 3,5*.
Po Mloku prišiel na rad prečítať si KoČas. Je zborník čislo 2 z CKČ lepší ako jeho väčší brat? Alebo horší? Minulého roku u mňa vyhral KoČas nad Mlokom... a teraz?
Ako býva tradíciou v úvodníku sa nám prihovorí Jiřina Vorlová a trošku zabŕdne aj do košpiračiek. Nasleduje dvadsiatka poviedok, ktoré vybrala samá editorka z minuloročnej Ceny Karla Čapka.
Mrknite sa spolu so mnou na ne (bez spoilerov) už čoskoro v recke na fantasy knihách.
...
Ak minulý rok vyhral KoČas nad Mlokom, tak tentokrát je to vice versa.
Mlok 2019 sa mi kvalitatívne páčil viac ako KoČas 2019, hoc aj v ňom sa dajú nájsť pomerne kvalitné poviedky, no tých priemernejších je v tomto zborníku akosi viac. Celkovo 7/10.
Zborník zložený z finálových a víťazných diel Ceny Karla Čapka načína prológ Jiřiny Vorlovej o administratíve súťaže a dá čitateľom nahliadnuť aj do štatistík (škoda, že sa nedozvieme aj pomer českých a slovenských príspevkov v jednotlivých kategóriách).
Viac k jednotlivým dielkam bez možného spoilerovania, aby som vás navnadil a neprezradil, čo pri čítaní konkrétne zažijete, už čoskoro na fantasy knihách...
Zborník ponúka vcelku nadpriemerné diela väčšinou už ostrieľaných autoriek a autorov. Našiel som top príbehy a asi dva, či tri, ktoré u mňa nezarezonovali tak, ako mali, alebo skôr, ako autori chceli. Celková známka 8/10.
Miestami je to geniálne vtipné, trefne filozofické, inokedy nelogické a totálna nuda, že človek má chuť preskakovať strany.
Ale medzi tým balastom zdanlivých zbytočností sa nachádzajú perly. A kvôli nim sa to oplatí prečítať.
Záver ani nie je záverom ... lebo, veď si prečítajte.
(pozn. nezávidím prekladateľovi, musela to byť fuška...)
3,5*
Podľa hesla - lepšie neskôr ako nikdy - vyšla minulého roku vo vydavateľstve Hydra („Hail Hydra!“) zbierka Istrocon 5 zo súťažných ročníkov PICky (čiže Poviedky IstroConu) 2014-2016.
Na úvod sa nám prihovára dlhoročný „tata“ súťaze – Roger, ktorý nostalgicky spomína na počiatky, perličky súťaže... sem tam si aj prisype popolček na hlavu, potom sa zas pochváli. Vďaka Roger...
Nebudem tu robiť nejaké štatistiky alebo súhrny, skôr sa pozriem na publikované poviedky (okrem jednej) mojimi očami. Mnohé z nich som už čítal, keď boli po prvom kole publikované ako finálové na fandome.sk a preto som zvedavý, či mi s odstupom času druhé čítanie zmenilo dojmy.
viac k jednotlivým poviedkam už čoskoro na fantasy knihách...
Zbierka Istrocon 5 je krásne obézna a ponúka 25 poviedok, ktorých prevažná väčšina dosahuje vysoko nadpriemerné kvality. Vďaka organizátorom, „hydrám“ a všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby tieto poviedka z rokov 2014-16 nezapadli prachom. Celkové hodnotenie 8,5/10.
Na zborník zo súťaze MCF sa vždy teším. Toho roku mi jeho prečítanie trvalo trošku dlhšie. Nielen kvôli povinnostiam, ale trošku bolo to aj tým, že zborník z roka na rok priberá na objeme a obsahu, čo je potešujúce.
Hneď na úvod na mňa udrela nostalgia, nakoľko sa nám derniérovo prihovára organizátorka Lucia Lackovičová, ktorá esejou re-kapituluje daný ročník a pridáva aj svoje osobné skúsenosti, keďže sa s organizovaním MCF lúči. Myslím, že je namieste jej vysloviť jedno veľké Ďa-ku-jem. Svojou angažovanosťou, organizátorským talentom a konexiami v literárnom svete, i mimo neho, veľmi túto súťaž obohatila a zvýšila nielen jej úroveň ale i renomé.
Viac (aj k jednotlivým poviedvkam) čoskoro na scifi.sk
