Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Neznášam knihy a nerád čítam. Toto konštatovanie sa ma však netýka, nakoľko opak je pravdou. Milujem knihy a hru so slovami. Budem k Vám úprimný, neviem klamať. Iba ak sám sebe. Mám rád knihy, no nie všetky a len niektoré. Nebudem si klamať. Všetko je relatívne. Aj pravda, aj knihy, aj knihy o pravde, aj pravda o knihách. Ako hra so slovami. Ako láska ku knihám. Ako láska. Hory prenáša.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha skôr pre začiatočníkov v uvedenom žánri. Pre čitateľa, ktorý má v danej oblasti už čo to načítané neponúkne v zásade nič nové, skôr pomôže osviežiť a zopakovať nosné princípy, avšak oceňujem prehľadné spracovanie ako aj ľahké a zrozumiteľné podanie základných ideí, ku ktorým je možné sa opakovane vracať.
Excelentné. Autor neprestáva udivovať neohraničenosťou svojej imaginácie, berie nás na jej pomyselný vrchol, ba trúfam si povedať, že až niekam za horizont čitateľskej imaginácie. Obrazy, ktoré nám predostiera sú ešte komplexnejšie a fascinujúcejšie než v predošlých dieloch, tam kde Temný les skúmal dotyk ľudstva s mimozemskou civilizáciou, Vzpomínka na Zemi expanduje rozsah skúmania na vesmír ako taký no pritom sa v oblúku stále vracia späť k človeku, a teda obsahuje motívy nielen nadčasové ale aj aktuálne. Pri čítaní som mal podobný pocit ako pri sledovaní filmu Interstellar, odpálilo ma do inej dimenzie. Celkovo ide o jedno z najlepších sci-fi čo som mal doposiaľ možnosť čítať, jednu z najlepších trilógií, ktorej veľkým plusom je, že kvalitatívne sa od jednotky k trojke zlepšuje, a obávam sa, že budem mať problém nájsť knihu, ktorá sa jej aspoň priblíži, lebo latka je nastavená skutočne vysoko, snáď až niekde vo hviezdach.
S radosťou musím konštatovať, že sa mi tento výlet do alternatívnej minulosti podarilo bezpečne absolvovať, ba čo viac, odnášam si z neho dojem viac než pozitívny, podkutý zvláštnou fascináciou zobrazovanej látky a zároveň zážitok z príbehu tak ľudského, až som mal v závere z neho zimomriavky. Páčil sa mi zvolený spôsob podania príbehu (bez ďalších spoilerov), ktorý je aj napriek svojej odlišnosti (prvá časť viac dynamická s prvkami fantastiky, druhá časť skôr dôraz na ľudskú stránku) kompaktný a smeruje k nevyhnutnému a nervydrásajúcemu záveru. Myslím, že autor urobil dobre, keď urobil tak ako urobil, ak by urobil naopak, je možné, že obe časti príbehu, ale obzvlášť tá druhá, by stratila na svojej intenzite.
Klasika na poli žánru sci-fi, o ktorej som počúval dlhé roky zo sveta videohier a filmu, no až prednedávnom sa dostala ku mne kniha a tá ma instantne pohltila. Už prvý diel predznačuje, že status literárnej klasiky alebo snáď aj kultu si Duna a jej svet plným právom zaslúži.
Dovolím si použiť jednu konkrétnu vetu z knihy, ktorá dokonale vystihuje môj dojem z nej : "Už si nie je ničím istý. Nie je si dokonca istý ani tým, či mu prekáža, že si nie je ničím istý." Zrejme sa nedá povedať, že by som bol fanúšikom príliš metaforických príbehov (a to mám rád poéziu), no v tomto prípade toho bolo na môj vkus až príliš na úkor samotného príbehu, ktorý je síce zaujímavý, no stratil sa v mori metafor a obrazov a abstraktnosti a vo výsledku na mňa pôsobil ako to "bezhviezdne more" (nie v zmysle knižnom) - bez hviezd, bez iskry, bez vĺn. Prikláňam sa teda skôr k časti čitateľského publika, ktorému tento kúsok nesadol. Hviezdičku prihadzujem za popkultúrne referencie.
Majstrovské dielo, čo sa rozsahu aj obsahu týka. Je fascinujúce kam až siaha Martinova imaginácia a pri tom všetkom dokáže zaujať a baviť čitateľa bez stereotypizácie či opakovania motívov. Napriek veľkému množstvu postáv, v ktorom sa dá veľmi ľahko stratiť a kronikárskej podobe textu s nie veľmi častým vstupom do priamej reči, je toto dielo pohlcujúce a dychberúce a určite sa oplatí ho prelúskať.
Hodnotím v porovnaní s prvou knihou autora (Pravda o afére HQ, ďalej v texte len "HQ"), ktorú som prečítal v poradí skôr a ktorej som udelil plnú. Zmiznutie SM vychádza z obdobných formálnych prvkov ako HQ, ktoré oživujú text a činia ho zvláštnejším (retrospektíva, abstrakty z novinových článkov či divadelných hier) súčasne autor pridáva aj striedanie rozprávača alebo POV jednotlivých postáv, hoci hlavná postava má stále pochopiteľne najviac priestoru. Uvedené striedanie postáv síce pomáha autorovi posúvať príbeh avšak podľa môjho názoru ho zároveň mierne zneprehľadňuje, pričom hlavne v úvode má čitateľ trochu problém sledovať dianie a stotožniť sa s tou ktorou postavou. Príbeh je pomerne zamotaný, dôjde aj na niekoľko zvratov no napokon všetko do seba pekne zapadne (bez ohľadu na to či sa s vyvrcholením čitateľ stotožní alebo nie). Vo výsledku sa jedná o podarenú kriminálku / detektívku, ktorá sa dobre číta a odhliadnuc od drobných nedostatkov spĺňa to čo človek od daného žánru očakáva.
Veľké prekvapenie pre mňa, nakoľko som sa ku knižke dostal v podstate náhodou a nemal som od nej takmer žiadne očakávania. Forme príbehu pomáhajú ozvláštnenia v podobe prepletania časových rovín, úryvkov z fiktívnych kníh či vyšetrovania a v neposlednom rade aj niekoľko zvratov, ktoré nechajú čitateľa v napätí takmer do samého konca. Čo mi však imponovalo na knihe najviac je, že hoci má dej primárne dané kriminálne kontúry, hlbšie pod povrchom sa skrýva príbeh lásky a tematika spisovateľstva s myšlienkami schopnými presiahnuť aj do života čitateľa. Knižke by sa určite dalo vytknúť zopár neduhov ako idealizácia, prvky klišé či vierohodnosť konania postáv, avšak tieto nedostatky sú z môjho pohľadu zanedbateľné. V celkovom hodnotení sa teda stotožňujem s konštatovaním Harryho : ".... Kniha je dobrá vtedy Marcus, keď nám je ľúto, že sme ju dočítali."
