Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Veľmi ťažko sa mi píše recenzia na túto knihu, pretože absolútnym spôsobom odhaľuje byrokratické nezrovnalosti v našom systéme, ktoré pravdepodobne pretrvávajú až do dnešného dňa, aj keď si tomu nie všetci sú vedomí. Kniha je písaná
denníkovou formou, ktorú ja osobne veľmi neobľubujem, pretože sa veľmi ľahko strácam medzi jednotlivými dňami a potom vtom nemám najlepší prehľad.
Kniha sa venuje príbehu istého Vladimíra Otčenáša, ktorý mal napohľad krásny život. Mal manželku, deti a prácu. Nedávno dostaval dom. Vtom mu ale osud zaklopal na dvere a bohužiaľ začala jeho veľmi temná etapa života. Jeho žena naňho
podala trestné oznámenie, ktorým pre Vladimíra začal 13 mesačný pobyt v pekle. Odhaľuje nám svoje emócie, zrútenia, takmer kolaps jeho psychického zdravia a opisuje nám jeho každodenný život medzi zatvorenými stenami vo väzení z
ktorého niet úniku. Odhaľuje nám justičné praktiky na Slovensku, byrokraciu a nespravodlivosť voči základným právam, na ktoré ma každá živá bytosť právo.
Pri tejto knihe ma denníková forma spočiatku tiež trochu štvala, ale po pár stranách som sa s tým zmieril. Hodnotiť napätie, opis atmosféry a štýl akým je kniha napísaná a aký rukopis zanechal autor, o tom sa ja baviť vlastne ani nechcem, pretože v tejto knihe ide podľa mňa o niečo úplne iné. O pravdu.
O nespravodlivosť. O krutom živote. O zlu. O chamtivosti. O skazenej spoločnosti. A takto by som mohol pokračovať do rána.
V istých momentoch bolo pre mňa čítanie tejto knihy veľmi ťažké a to nie z iného dôvodu ako z obsahu. Jednoducho ma privádzala tá celá nespravodlivosť do šialenstva, preciťoval som všetko s hlavným hrdinom, veľa krát sa mi nahrnuli slzy do očí.
Celý čas som si kládol otázku: ,,Prečo??'' Prečo by sa niekto k ľudksej bytosti takto správal a takmer ho ubral o úplne základné práva.
Vladimír si prešiel peklom, slovom peklom ani zďaleka neopisujem všetku špinu, nespravodlivosť a nehumánnosť činov, ktoré mu spôsobila spoločnosť. Najsmutnejšie je na tom to, že toto peklo mohlo zažiť namiesto Vladimíra ktokoľvek z nás a ešte
vždy ho zažiť môže. To je fakt, ktorý je bohužiaľ, aj dnes realitou a je mi ťažko z vedomia, že sme sa ako spoločnosť neposunuli v týchto ohľadoch, aj keď dúfam, že sa mýlim.
Len ťažko sa dá hodnotiť knihu Všetko je raz prvý raz od Rudolfa Hrčku. Pre mňa je táto kniha takým nevinným dielom autora, plná krásnych spomienok na minulosť, krásu detstva, kde každý z nás zažíva nové veci po prvý raz. Príbehy sú veľmi ľahko čítateľné, sú jasne a zrozumiteľne napísané. Pre mňa to bol vlastne akýsi denník autora, ktorý nám odkrýva jeho minulosť, od detstva až po dospelosť. Autor veľmi dobrým spôsobom opisoval zážitky a bolo cítiť silné nostalgické pocity.
——
Kniha bola pre mňa skôr taká tá klasická oddychovka, aj keď v niektorých príbehoch som cítil aj trochu napätia, niekedy som sa riadne zasmial a naopak niekedy som pociťoval aj ľútosť. Po všetkých stránkach sa mi vlastne páčila, páčili sa mi opísané príbehy a celkový výsledok ako boli príbehy spracované, ale nebolo to pre mňa nič prevratné.
——
Ak si chcete oddýchnuť, trochu vypnúť a priveľmi nerozmýšľať, určite odporúčam.
Autora Davida Jacksona som do dnešného dňa nejakým významnejším spôsobom nevnímal, až do dňa, keď som si kúpil knihu ANI NEPÍPNI, ktorej obálka ma v knihkupectve veľmi zaujala.
Som milovník trilerov, krimi a psycho-trilerov a táto kniha sa mi zdala ako skvelá voľba, aj vďaka jej ospevavosti na internete.
Príbeh ANI NEPÍPNI sa točí okolo "rodiny" Bensonovcov. Majú dievčatko Daisy, ktorá žije v podkrovnej izbe, bez okien a za zamknutými dverami. Niečo ale na celom nesedí, Bensonovci niečo taja. Ich milovaná Daisy, nie je ich. Je to dievčatko, ktoré uniesli. Daisy má už 10 rokov, keď ju uniesli mala iba 7. Za ten čas sa toho stalo veľa, ale tie najprekvapiješie a najznepokojivejšie veci sa začnú diať iba teraz. Sledujeme aj seržanta Nathana Codyho, ktorý zažije najhrozivejšie obdobie svojho života.
Začiatok príbehu sa začal veľmi sľubne. Hneď na začiatku sme spoznali hlavné postavy. Nemal som pocit, že sa príbeh rozbehoval akokoľvek pomaly. Myslím si, že počas celého príbehu sa dej kolísal na rovnej vlne, autor dodržiaval pravidlo napätia, ktoré ma držalo v pozore. Páčila sa mi prepojitosť línie postáv, myslím si, že postavy boli napísané primerane a jednoducho do príbehu sedeli. ALE. Už v strede príbehu som zistil, že písanie alebo teda rukopis autora sa mi veľmi nepozdáva. Je to iba môj subjektívny názor, ale pre mňa bolo písmo autora akoby moc jednoduché, priveľmi obyčajné a nebolo obohatené nejakou "pridanou hodnotou". Záver sa gradoval veľmi pekne, bol som napätý, zo začiatku ma koniec trochu sklamal, ale úplný záver ma veľmi šokoval.
Aj napriek viacerým negatívam sa mi kniha veľmi páčila, téma a celkový príbeh sa mi veľmi pozdával.
Ako len opísať slovami tento zdevastajúci a (vďakabohu) iba fiktívny príbeh autora Neala Shustermana.
V "budúcej Amerike" sa zriadilo po vojne tzv. "Uvoľnenie", podľa ktorého mohli byť deti od 13. až do 18. roka života poslaní na transplantáciu všetkých orgánov po súhlasu rodičov. V knihe sledujeme príbeh troch hlavných hrdinov: výbušného Connora, sirotu Risu a spočiatku poddajného Leva. Ich cesty sa nečakane skrížili a ich túžba prežiť sa stane ich nočnou morou.
V knihe sa autor zamýšľa aj nad otázkou života a smrti. Kedy vlastne život začína a kedy končí? Má človek vôbec dušu? A ak áno, kedy ju získava? - Je na toto odpoveď ? A ktorá je tá správna ? - to nik nevie.
Táto kniha ma naozaj veľmi bavila, ak sa to dá povedať, vzhľadom na tému a druh tohto príbehu. Dej veľmi rýchlo naberal na obrátkach a už po prelistovaní prvých pár stránok ma kniha dokázala vtiahnúť do deja spôsobom, že som sa od knihy absolútne nevedel odpútať a tešil som sa na každý moment, keď si ju opäť môžem vychutnať. Nikdy som nič podobné tomuto príbehu a zápletky nečítal. Spočiatku som bol zhrozený a zdesený z tejto príbehovej línie, pretože po pomyslení na to, že by to mohla byť realita mi prišlo zle. Kniha bola napísaná jednoduchým jazykom a bola prirodzene pútavá. Nechýbali nečakané zvraty, napínavé a emocionálne scény so štipkou romantiky, ktoré dokážu vtisnúť aj sĺzu do očí.
Knihu hodnotím veľmi kladne a môžem vám ju s čistým svedomím odporúčiť.
Prvá moja kniha od nemeckého autora Sebastiana Fitzek. Tým, aké chvály som počul na tohto autora psychothrilerového žánru, som mal od tejto knihy očakávania posadené na dosť vysokom spektre. Musím uznať, že autor ma absolútne nesklamal a aj cez vysoké očakávania si ma naozaj dostal a vtiahol do tohto príbehu.
Príbeh knihy Pacient sa točí okolo malého Maxa Berkhoffa, ktorý jeden večer záhadne zmizol a jeho otec a matka odvtedy prežívajú svoju chmatateľnú nočmú moru. Takmer po celý čas sledujeme život Tilla Berkhoffa, otca Maxa. Všetky indície smerujú k sériovému vrahovy Guidovi Tramnitzovi, ktorý je zavretý na psychiatrii a Till sa rozhodne stať sa pacientom aj on sám, aby konečne odhalil neodhalené.
Začiatok príbehu mi prišiel celkom prehľadný, veľmi sa mi zapáčilo, ako autor prepojil jednotlivé línie príbehu a postáv a mali sme možnosť ich úplne s prehľadom preskúmať.
Autor ma hneď od začiatku dokázal perfektným spôsobom vtiahnuť do deja, čo si myslím bolo vďaka štýlu jeho písania a napínavosti v jeho rukopise.
Hlavné postavy sa mi zdali veľmi jasné, prehľadné a v postavách som sa nemal šancu strácať sa.
Nie príliš dlhé kapitoly ma dokázali udržať sa pri knihe a aj keď som už musel pustiť knihu z ruky, tak sa to jednoducho nedalo a potreboval som si prečítať minimálne jednu ďalšiu.
V jednoduchosti, po celý čas počas čítania príbehu sa niečo dialo, hľadali ste odpovede na nezodpovedané otázky, ale najviac som sa samozrejme tešil na koniec - pretože, ako sme zvyknutí pri psychotrileroch, tak koniec je ten najprekvapivejší (väčšinou).
Koniec tejto knihy ma ani nemohol viac prekvapiť, po celý čas som mal pocit, že čítam niečo explicitné a zas a znova som sa zmýlil.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Wishlist plný knih je znakem cílevědomého knihomola! Nebo znakem pomalu píšících autorů (zdravíme George R.R. Martina) :-)
