Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Space (rozprávka) opera pokračuje nadupaným a prísne stráženým algorským plesom spojeným s cisárovými narodeninami. Samozrejme, že som sa roztopila, ako sa cisár snaží dvoriť svojej manželke (ruže, mačiatko, tanec... no uvidíme, kedy sa spolu vyspia).
Ale že sa z brata stane taký kazišuk, som nečakala... Teda, on za to nemohol, len ako bábka bol zmanipulovaný bezcharakterným politikom a pomohol uniesť svoju ségru. Maličkosť, keď ti nastrčia brutálne geneticky vypestovaných vojakov. Vojna môže začať!
Teda, ešte nezačala, ale všetko sa k tomu blíži.
Trochu viac sa dozvedáme o divných sestrách, o ostatných planétach a šokujúco, aj o Zemi, z ktorej sa stalo archeologické nálezisko bez života.
Ešte viac politiky, intríg a špehovania.
Odporúčam.
Niekedy pred rokmi som si si kúpila prvý a druhý diel série Algor a pred pár dňami dokúpila aj pokračovania.
Je to kniha, od ktorej som sa neodtrhla, lebo aj keď je tam banbilión postáv, niekoľko planét a preskakuje sa neustále z prostredia do prostredia; cisársky dvor, osobná stráž, atentátnici, politici, kráľ a jeho sestra, potom zase iná sestra so svojou ešte divnejšou sestrou, šibnuté náboženstvo na štýl flagelantov a podobného mrzačenia sa v mene Boha, vylepšení vojaci, tajní agenti, vesmírne lode, vznášadlá (jazda hore mrakodrapom bola top), počítačové a iné elektronické hračky (kam sa hrabe cyberpunk), pašovanie... no paráda. Akože, miestami som chcela dať nižšie hodnotenie, lebo z niektorých situácií vyviazli postavy akoby zázrakom. Ale potom som pokračovala ďalším dielom a nadupaná akcia pokračovala. Oni fakt museli prežiť! :)
Kým som si na začiatku obľúbila zelenú princeznú, ktorú doslova uniesli a prinútili vydať sa za cisára Studený Čumák (ja viem, že sa volajú inak) a následne získala moc, o akej sa jej ani nesnívalo. Potom som zase začala fandiť dvom sestrám, z ktorých tá divnejšia máva vidiny z budúcnosti, ktoré následne zúrivo kreslí a trochu sa jej to pletie so súčasnosťou. Ktože by na nich nechcel robiť pokusy? A to nespomínam absolútne starého astronauta... +/- 250 rokov. Jasné, že pokračovanie musí byť!
Páčilo sa mi objavenie ešte staršieho vydania knihy, takto tie vraždy dostali novú postupnosť. Vyšetrovateľ je poriadny exot, ktorý fajčí marihuanu aj v pracovnom čase, vyhadzuje von z kancelárie kvety a ľudí, proti bolestiam mu zaberá len akupunktúra a k cudziemu majetku pristupuje podľa chuti použiť šperhák. Ale no, povedzme si to na rovinu, jeho spôsob odcudzovania kníh je premakaný (exlibris s číslovaním, venovanie, záložka a zlomený chrbát knihy, ohnuté strany a neviem ako odstraňuje RFID-y a vyhýba sa kamerám?!). Nedala som to na tri vety. Jeho pomocníčkou sa stáva aktívna policajtka, jej zapojenie bolo riadne kruté (zavraždená mama), takže sa z prenasledovania stala osobná vec. Psychoanalytička mi chvíľu nebola sympatická, ani jej kolegyňa, ale boli dobré manipulátorky. Aj vrah bol však mimoriadne vynaliezavý a inteligentný, vidno to na spôsobe, akým preniesol slová do reality, aby sa pomstil. Zlomené dieťa, týrané a s bremenom zmesi viny a poslušnosti: všetko si to niesol až do dospelosti a pretavil do agresie a pomsty. Napínavé až do konca, lebo obetiam sa míňa čas. Asi by som vytkla pár nezrovnalostí, lebo mi nepripadali reálne (zásahy na poslednú chvíľu, excelentné počítačové znalosti na diaľku a takmer všetko aj hneď vyriešené telefonátmi, sledovaním, vlámaním sa, atď., porušovanie predpisov bez postihov, cestovanie po Nemecku, Rakúsku hore-dolu). Ale zase bolo to v parádnom súzvuku ku knihe, ktorá bola čosi ako príručkou pre neposlušné deti (nie, nie to tá od Dušana Tarageľa (Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, 1997), ale niečo staršie, polovica 19. storočia - Heinrich Hoffman: Strapatý Peter - knihu voľne prebásnil Ľubomír Feldek, v slovenskom preklade vyšla v r. 2019), v tejto krimi sa prekladá ako Strapánik. Ak sa mi do rúk dostane ďalší diel, určite si prečítam. Je to jedna z tých napínavých detektívok, kde chcete vedieť, čo sa stane ďalej a rýchlo otáčate stránky a nevnímate okolie.
Motivačné kecy zaobalené do nevydareného príbehu. Keby som sa mohla vrátiť do minulosti a poradiť svojmu mladšiemu ja, určite by som túto knihu nečítala. Žiaľ, ja sprostá, som si aj kúpila, lebo vyzerala ako sľubná oddychovka za fajn cenu a na dovolenku som sa potrebovala zásobiť eknihami. Toto bol môj úlet. Odteraz radšej regentské romance, alebo horory topiace sa v krvi.
Nepresvedčivá postava, ktorá razom zmenila svoj život, začala si po víkende s inšpiratívnou blogerkou/matkou, čo núti svoje deti radostne natáčať videá a pripravovať príspevky(!)/manažérkou/kuchárkou/majiteľkou penziónu lepšie určovať priority a čas. Nie, tie tri otravné vety tu opakovať nebudem, ale keby som sa napila rakije pri každom raze, ako sa niekde objavili ako citát, už som pod obraz ešte pred koncom knihy. Ad absurdum, videla svoju budúcnosť v búrkových mrakoch, plus zachránila svoje kolegyne pred ohňom. A nasekala skvele cibuľu. V eknihe sú mi nahovno voľné strany a lá diár na motivačné x-mesačné ciele! Vyhnite sa tejto knihe - to je moja motivačná rada a využite svoj čas zmysluplnejšie. Nemáte za čo.
Amélia nie je tá z Montmartru, ale z Ríma, no je dostatočne popletená a má občas panické záchvaty. Ako aj teraz. Mať týždenný deadline na hipsterský článok o gumených hračkách, ktoré sa v roku 1998 počas búrky stratili z kontajnerovej lode a dodnes križujú oceány je jedna vec. Vec druhá je mať termíny aj na osobný život. To mi pripomína známu hlášku z filmu Jak básnikům chutná život - ako hovorí Hájek: „Výchozím bodem je samozřejmě svatba. No a potom už jsou jenom samá pozitiva a sociální jistoty. První dovolená v Jugoslávii, následuje první dítě, pak již výše zmíněný automobil, zde se stávám zástupcem ředitele, druhá dovolená v Jugoslávii, druhé dítě.”
Ona sociálne istoty nemá, okrem zaručeného bývania.
A ešte poznámka, nestratili sa žlté kačičky, ale aj červení bobri, modré korytnačky a zelené žabky - a z pôvodných cca 28 800 hračiek dodnes ešte pláva v moriach a oceánoch približne 2 000 - pomohli oceánografom s určením morských prúdov, ako aj obrátili pozornosť na znečisťovanie…
Ale späť k Amelii. Budúca tridsiatnička má pocit, že musela byť vždy tou dokonalou, ale teraz sa tak necíti. Nechcem povedať, že je to kniha o hovne, ale keď je jej pivnica pod rodičovským bytom zaplavená splaškami, tak aj je. Vtedy ma autorka stratila. Nebavilo ma jej fňukanie, nerozumiem jej. Mladá, s vidinou ďalšieho krížika na krku, mierne závidí kamoškám tehotenstvo a kúpu domu. Ona má iba tri práce, písanie jej trvá veky (1. job je v časopise), oveľa radšej venčí psa (2. job) a stretáva sa s generáciou 70-tnikov, ktorí vzhľadom na svoj vek sú totálne úprimní (vedľajší efekt tej druhej roboty je bonus mať priateľov s nadhľadom a skúsenosťami). A po večeroch vypomáha v bare, kam sa chodia odviazať študenti z univerzity (3. job), ktorých nazývajú upíri (a zvyčajne zašpinia záchody, podlahy a tak podobne - vedľajší efekt tretej roboty). Frajer je nejaký divný básnik, ktorý sa nechce usadiť - nedávala som mu dlhú životnosť - viac sa mi pozdával ten kolega z baru. Mala by teda konečne nájsť niečo, čo ju dokáže udržať nad vodou, ale kačičky to nie sú. Ako to celé skončí? Však tie očakávania má iba ona, nie spoločnosť a okolie! Uvedomí si, aké má šťastie na priateľov a rodinu? A aj to zdravie, nech si berie inšpiráciu z postoja k infarktu tej staršej kamarátky z venčenia! Naozaj ide o hovno/kačičky, ak nejde o život.
Nie je to motivačná kniha, ale pôsobí tak. Niekoľkostranové detailné poďakovania v závere len znásobujú pocit, že autorka to sama nedokáže. Taktiež ľutujem kúpu eknihy, papierovú by som aspoň mohla posunúť ďalej…
Čo robí leto veľkým, či významným? Vôňa medovníkov a marcipánu, aj keď nie sú Vianoce, slnko a tieň, chvejúce sa listy stromov vo vánku, raz tmavé, z opaku striebristé, na ten pohyb nejestvuje špeciálne pomenovanie, voda v bazéne a odvážne skoky z mostíka, nočné túlanie sa po meste, bicykel, ktorý ponúka voľnosť, čas strávený s priateľmi a spoločné bláznivé fotografie…
Autorovi (a nielen jemu, klobúk dolu aj pred prekladateľkou Paulínou Čuhovou) sa podarilo vystihnúť atmosféru leta, dospievania, očakávania, zodpovednosti a vlastne aj poznania. Nielen seba samého, ale aj vlastnej rodiny. Vzťah Friedera ku škole bol skôr vlažný, prepadá a teraz má jedinú šancu na reparát. Cez leto sa musí doučiť matematiku a latinčinu, a aj preto ostáva u starých rodičov. Zdanlivo nesúrodý pár, umelecky založená starká a prísny lekár-profesor, s ním majú omnoho viac spoločného, ako si spočiatku myslel. Už len ponuka brigády a (ne)nápadná výpomoc s matikou (nájsť zmysel v tom, prečo počítať), či dôvera je krokom v ústrety. Aj keď niektoré veci sa naozaj robiť nemajú (viď čítanie denníka).
Toto je kniha leta, ktorú čítajte aj dnes, aj opakovane, dokonca aj keď sa leto skončí. Má úžasný feeling. Je o smútku, pomoci a láske. O bezpodmienečnom a nekonečnom priateľstve, ktoré sa ani nedá napísať, ani pochovať.
O zmene a dospievaní, o učení sa; na vlastných chybách, aj na príkladoch zo života.
Frieder, Alma, Beate a Johann - úplne ich pred sebou vidím…
Odporučili mi ju v kníhkupectve Artforum BB a ja im ďakujem za perfektný tip, s radosťou ju tiež odporúčam ďalej! Čítam ju dovolenkujúc na Kréte, popíjam úžasné mojito, občas sa smejem, lebo tie decká sú čísla, sú úžasní a do všetkého idú naplno, či je to beh s tranparentom, alebo hľadanie dievčaťa v zelených plavkách, či nerozvážne blbnutie s bagrom, inak sa to ani nedá.. A áno, boli tam aj pasáže, ktoré ma dojali. Preto sa ponáram do vĺn, chuť mora zmyje aj slané cestičky sĺz. A znovu otváram knihu, kde je leto naozaj veľké. Užite si ho aj vy. Leto s veľkým L.
Milujem hry a rozprávanie o nich som si užívala asi najviac. S ľahkosťou opísaný proces tvorby, úplne som sa do toho vžila. Lenže je to kniha aj o vzťahoch, no a tieto časti knihy sa mi, žiaľ, pomerne vliekli, zas a znovu nedorozumenia, zatajené skutočnosti, ktoré si hlavní hrdinovia Sam a Sadie nedokázali hneď na rovinu povedať. No život nie je hra, kde skúšate všetky možnosti a v prípade nevyužitých šancí, či premárneného života začnete odznovu.
“Život je veľmi dlhý, až kým nie je.”
Ich priateľstvo sa mohlo vyvíjať inak, ale to by bola potom úplne iná kniha. Postavy neboli ideálne, práve naopak, mali svoje trápenia, robili znovu a znovu chyby a bojovali s traumami, depresiou, bolesťou, chorobou a obľúbiť si ich nebolo ľahké. Sam, Marx a Sadie si užívajú všetko, čo spoločne vybudovali, no na najväčšiu hru - život sám - cheaty nemajú. Prejdú si všetkým možným… Príbeh sa tematicky dotýka aj registrovaných partnerstiev, ozbrojovania v Amerike, nerovnocenných vzťahov (učiteľ-žiačka), rasizmu, násilia, ale obsahuje aj veľa narážok na počítačové hry, na kultúru a divadelné hry všeobecne, najmä na Shakespeara.
Zostáva odkaz, že láska a priateľstvo majú veľa spoločného, túžbu niekam (k niekomu) patriť a byť milovaný. A že sa netreba vzdávať.
Kniha mesiaca v čitateľskom klube Martinus je vraj fenomén (aj mimo klubu). Aj rozumiem, v čom je jej úspech, ale druhýkrát ju už čítať neplánujem…
Ak vás zaujala, prečítajte si napríklad Ready Player One, Malý život, Pačinko…
Nepresvedčivé postavy bez vývoja, slabý, predvídateľný dej, prázdne, štylizované reči, ešte sj väzba sa mi rozpadla. Celé zle. Siahla som po knihe vďaka dobrému odporúčaniu, no dočítala len s veľkým sebazaprením, a tajne dúfala, či sa náhodou sa z toho nevykľuje klenot… Žiaľ, nestalo sa tak. Keďže ma nechytil ani dej (a to sú tri knihy v jednej) a hlavná hrdinka mi vôbec nebola sympatická, nechápem, že som dobojovala az do konca. A pritom zbožnujem knihy s čarodejnicami, cestovanie v čase a hľadanie artefaktov a lá Indiana Jones…
Hlavná postava sa osudnou náhodou dostala k magickej moci, ktorá mala patriť jej najlepšej kamarátke a trvalo potom celé roky, kým sa jej za to ospravedlnila! Áno, aj kamoška to musela rozdýchať, ale tak o tom by malo byť priateľstvo, v dobrom aj v zlom… No tu zjavne nebolo. Adriana je tak dokonale úžasná, že sa všetko ohľadom mágie naučí sama, proste prirodzený talent. Vyštudovala diplomaciu a ovláda niekoľko jazykov, navyše je tak krásna, že sa za ňou všetci chlapi otáčajú. Toto mi neskutočne liezlo na nervy. Každý ju chcel! No ona má oči len pre ženatého, ale kým ho nemá, uspokojí sa aj s jeho bodyguardom. Navyše, pomaly každému koho stretne, prezradí, že je bosorkou. Som sklamaná, keď väčšinu záhad vyriešili len vďaka náhodám a hlavne a jedine s jej pomocou.
Láskavá starostlivosť niekedy spočíva v tom, postarať sa o blízkych bez toho, aby ste sa ich dotkli. Nech sa nerozsypú na prach. Nechajte ich rozprávať, pripraviť vám jedlo, alebo vás poslať nevrlo preč. Priatelia, susedia, rodina v tomto malom mestečku sa navzájom poznajú asi lepšie, ako si to oni sami myslia. Hlavná hrdinka Luisa opisuje povery, malé zázraky, aj tie väčšie, tajné lásky, aj tie verejné. Má najlepšieho priateľa, ktorý ju zodvihne vždy, keď mu to povie. A babku Selmu, ktorej sny o zvláštnom zvierati, africkej okapii, ktoré nikdy nevidela naživo, vždy len v sne, znamenajú, že niekto zomrie. Preto sa prepíli posed, a preto sa posed aj opraví. Preto sa píšu listy plné slov "nikdy" a "vždy", ktoré doteraz neboli vyslovené, a potom sa zase vyťahujú z poštárovho vreca, keď nebezpečenstvo pominie. Smrť je opísná s neskutočnou ľudskosťou, bolesť je znesiteľná, keď ti ju pomôžu niesť najbližší... a to doslova. Babička s vnučkou sú si nesmierne blízke. Magickosť tejto knihy je maličkostiach, v jemnom humore, v poznaní slov, na ktoré majú odvahu. Aj keď sú si vzdialení tisícky kilometrov, dobrodružstvo si nemôžu vždy vybrať, no pustiť k sebe kúsok svet áno. Bezpodmienečná láska je tu, keď sa hľadá Aljaška, opravuje sa prepadnutá podlaha, alebo keď sa zapletá do vencov, či dvíha sa k nebu. Navonok niečo nesúrodé, no funguje perfektne. (Ako okapia.) Rada som si vypočula zaručené rady od poverčivej Elsbeth, prečítala začiatky vyznaní v listoch od optika, ktorý sa snaží vidieť to, čo v budhizme ostáva skryté, plašila srnku, nech ju nezastrelia, či nechávala odkazy na nevyspytateľnom odkazovači.
Ak sa vám páčila kniha Tři jablka spadlá z nebe (cz) /Z neba spadli tri jabká (sk), túto knihu si zamilujete. Ja som si ju šetrila a čítala na dovolenke niekoľko dní. Rozosmiala ma, aj rozplakala, určite sa k nej ešte niekedy vrátim.
Alternatívnej histórii nikdy nepoviem nie, a keď je navyše šmrncnutá fantasy, je to ešte lepšie.
Chvíľami to bolo napínavé, hlavný hrdina, lekárnik Olaf Rudnicki, sa pokúša vrátiť z odčlenenej oblasti, ktorá sa zmenila pôsobením mágie, aj s dôležitými ingredienciami. Cestou von z enklávy stretáva vojenskú skupinu a spoločne si pomôžu. Rovnaké centrá ohraničené striebornými prútmi sú nielen vo Varšave, ale aj v Petrohrade a v Moskve a nie sú vôbec bezpečné. Napadnutie príšerami bolo očakávané a patrične akčné, ale zmenilo ich to. Postupne sa v príbehu k slovu dostáva politika, cárske Rusko a snaha o nezávislosť poľských separatistov, plus stretnutie s cárskou rodinou (alchymista/lekárnik jednorazovo konkuruje Rasputinovi v liečbe mladého cároviča), toto všetko už lepšie určuje ukotvenie príbehu v dejinách - začiatok 20. storočia. Lekárnik a dôstojník spolupracujú aj naďalej, už aj sa spriatelili, vlastne sú azda aj vzdialenými príbuznými. Najzaujímavejšou osobou v príbehu je podľa mňa kňažná, ktorá oboch podporuje a diriguje. Neznáša moderné výdobytky, okrem telefónu, ten patrične využíva na to, aby príbuzných postavila do pozoru.
Do Varšavy prenikajú démoni z enklávy a situácia začína byť vážna.
Anastázia, zachránená žena z enklávy, je niečím viac, ako sa zdá na prvý pohľad. Je mimoriadne schopná a lekárnikovi a jeho známym pomáha v magických záležitistiach. Zaujala ma scéna z knižnice, keď sa museli naučiť magický znak, slovo moci (neodvrátiť zrak, aj keď to bolí - tak funguje učenie aj normálne).
Pretože sa blíži veľká vojna a pôjde o budúcnosť sveta. Okrem klasickej politiky, zákulisných bojov, či súbojov zo cti, sa tu vo veľkom riešia aj finančné záležitosti, členstvá a postupy v hierarchii, členské organizácie, ale aj kulty a získavanie dôležiteho materiálu k čarovaniu. Hlavný hrdina je skôr vlečený dejom akoby ho tvoril, je nútený rýchlo sa prispôsobovať. Nevidím výrazné zmeny v povahe, ale získal sebadôveru a moc. Každopádne, je to len prvý diel, ktorý ukázal tamojší svet, tak som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie.
