Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ak hľadáte knihu s hrdinkou, čo trpí sociálnou úzkostnou poruchou (sociofóbiou) - nech sa páči, je tu Ziva, magická kováčka. Okrem toho, že vie tvarovať železo a nabiť vykovaný predmet kúzelnou mocou, s ľudmi sa nerada rozpráva. Jej sestra je však o to výrečnejšia a pomáha jej so socializáciou, ale istým spôsobom je Ziva na nej až nezdravo závislá. A keď sa konečne zaľúbi, dotyčný jej plachosť berie ako niečo, čo je preňho istou výzvou? Takáto dravosť je pre mňa skôr odpudzujúca, ale dobre, papier znesie veľa, ich vzťah istým spôsobom napreduje a aj sa prehlbuje.
Celé dobrodružstvo spočíva v jednom priamočiarom úteku pred zlou postavou, ktorá chce ovládnuť svet prostredníctvom Zivinho nadania. Chcela som sa dozvedieť viac o mágií a osobách, ktoré ju ovládajú, o genocíde, čo postihla ich predkov a tak podobne. No postava učenca, ktorý tieto veci zisťuje, väčšinu deja len prevláča knihy, zapisuje, suší navlhnuté strany a znovu prepisuje... Btw, všimol si niekto jeho šepkanie zaklínadiel? Je možné, že v pokračovaní to bude to isté, len v bledomodrom, keďže vzťahy štyroch postáv sú prepletené a znovu sú na ceste...
Toto je kniha, ku ktorej sa budeme vracať. Je to taký dospelejší ekvivalent encyklopédií, ktoré majú moje deti asi v štrnástich variantoch. Síce sa do nich teraz nepozerajú, ale predsa ich máme poruke, že čo ak to niekedy budú potrebovať. A ak si dačo zapamätám, budem o tom hovoriť aj s dcérami. Sú to také zaujímavé pikošky ohľadom pôvodu slov. Naozaj je etymológia zábavná, pri niektorých vysvetleniach som sa dokonca zasmiala, ako sa pôvodný význam posunul až k dnešnej konotácii. Dávno som si nekúpila nič historické, alebo jazykové, keďže to aktuálne ani nutne nepotrebujem, ale vždy ma tak trhá, keď niečo dobré vyjde. Takže za mňa, na 101% odporúčam!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak v prvom rade rozprávač je skvelý, uveriteľný a nesmierne plnohodnotne vykreslený, no samotná rozprávka (príbeh) už trochu menej.
Najviac mi vadilo opakovanie. Nepodceňujte čitateľa, pán King, a nechajte mu len náznaky o príbehoch a motívoch, nemusíte ich dopodrobna menovať a vysvetľovať, dovoľte čitateľovi, nech sa potrápi s indíciami a nepodávajte mu všetko na zlatom podnose. Nie, nie, pán Kráľ tu nielenže povie niekoľkokrát názov rozprávky, či meno zloducha, ale aj ako to celé skončí....
V úvodných častiach, kde sa Charlie stretáva s mrzútskym susedom a jeho oddaným psom (starému zranenému pánovi pomôže práve verná sučka Radar - štekaním volá o pomoc - a chlapec to neignoruje), som si knihu naozaj užila. Krásny vzťah pána a jeho psa, nájdenie priateľstva medzi dvomi osobami, ktoré by to vôbec nečakali, obetavosť a láskavosť, dôvera a rešpekt.
Ale aj tajomný dom na pokraji chátrania a najmä záhradná búda, z ktorej idú desivé zvuky a niečo sa dobýja von!
Táto časť bola skvelá, rovnako som si užívala aj porovnávanie mágie. Čo vyzerá ako zázrak v jednom svete, je prirodzené v druhom a naopak. Nasleduje druhá časť, kde Charlie objavuje druhý svet, a tu som čakala podobne intenzívne pocity, ale bol to taký miš-maš Nekonečného príbehu, Alici v krajine zázrakov, či rozprávok Charlesa Peraulta, bratov Grimmovcov, alebo Čarodejníka z krajiny Oz. To, že King tak trochu vykráda sám seba (chlapec v paralelnom svete -Talizman) alebo podobnosť s pištoľníkom ako zo série Čierna veža je ok, to by som ešte brala. Vraj chcel napísať pokračovanie Čiernej veže a tu sa mu to celkom podarilo. Narážky na Lovercrafta a jeho bytosti Cthulhu som si užívala asi najviac, no priama konfrontácia ma neskutočne sklamala, rovnako ako záver. Bol všetko, len nie grandiózny.
Ale tak narážok a vykrádačiek (alebo inšpirácií inými dielami) bolo viacero - Kroniky Amberu, alebo niečo ako gladiátorské Hry o život. No zakliata princezná a vlastne aj celé šedivé kráľovstvo, rola princa, na ktorého sa postupne hlavný hrdina tlakom mení. Bolo tu naozaj asi všetko - Jungovo poňatie sveta mýtov, snov a folklóru ako cesta k pochopeniu ľudskej mysle, či návrat monarchov (a to nielen motýľov). Miestami priamočiare, potom zase opisné, nastane aj kruté vyraďovanie postáv, či pár dojímavých momentov plných pohody... myslím, že rozprávka sa môže páčiť väčšine čitateľov. Za mňa 3,5* z 5.
Svet bez písmena D by bol divné miesto. Alebo veľmi ivné. Autor sa inšpiroval nielen Charlesom Dickensom a C. S. Lewisom, ale aj inými autormi (James Thurber - rozprávka Báječné O a Charles Ludwig Dogson/Lewis Carroll - Alica v krajine zázrakov), výsledkom je milé dielko, plné literárnych odkazov, ktoré si užijú aj dospelí, nie iba deti. Dvorný prekladateľ Fabera, Viktor Janiš, odviedol ako vždy absolútne skvelú prácu a ja som si čítanie a jazykové hračky užívala. (Hleďte na její moč!) Postaviť sa zlu s humorom sa vždy oplatí. Aj keď bojovať proti manažmentu v Ponurom dome sa nedá a krádežou pier neurýchlite vybavenie dokladov, hlavná hrdinka má istý dar a sprevádzajúceho psa/sfingu. Kým jej putovanie po druhom svete, kde pátra po písmenách, ktoré sa vytratili nielen z reči a z textov (dokonca začínajú chýbať aj predmety z reality), je fantastickou a dobrodružnou cestou tam a zase späť, no pobyt v tom našom, reálnom je pomerne trpký. Pocit odlišnosti, ktorý Dhikilo odmalička má, sa týka nielen jej vzhľadu, pleti, mena, ale aj rodiny. Narodila sa v krajine, ktorá oficiálne neexistuje a všetci si ju mýlia so Somálskom. Je teraz milovaná, adoptovaná a žije v Anglicku, ktorý považuje za svoj domov, no ľudia okolo nej, dokonca i priateľky v škole, sa neobťažujú naučiť sa jej meno správne vyslovovať... nie je to ani skrytý rasizmus, len taká smutná ľahostajnosť. V druhom svete som podobný smútok cítila pri bytostiach, ktoré fyzicky nemôžu vyslovovať prísmeno D. Ani rozprávkový svet nie je ideálny. Keďže Alicine príbehy až tak rada nemám, Narnia tiež nie je mojou srdcovkou a nikdy nebola, páčili sa mi len tie narážky na Dickensa. Kniha je však príjemným rozptýlením, prečítala som si ju len na posedenie pri káve a dávam jej 3,5*, no vracať sa k nej nebudem.
Sansa sa zmenila len navonok, no stále na nej závisí osud všetkých ľudí… Vďaka náhode a skvelému maskovaciemu systému môže predstierať, že nie je pozemšťanka a zúčastniť sa tak pri výbere novej flotily ich väzniteľov. Stále je priamočiara, miestami koná zbrklo, počúva svoje inštinkty a nie iných, a skrátka nemá vždy ten správny odhad na ľudí, dokonca ani na mimozemšťanov. Napriek všetkému sa jej neslutočne darí, toľko náhod a odhalených tajomstiev, ktoré čakali tie desaťročia len na ňu… K dokonalej ilúzii jej samozrejme pomáha vysokointeligentná loď a umelá inteligencia v jednom - M-Bot. Popri všetkej medziplanetárnej a medzidruhovej politike, sa tu bojuje aj priamo a neľútostne. Dokonca sa dočkáme stretu s vyššou formou života, ktorá tie úbohé tvory, čo ničila, vlastne ani nikdy nepovažovala za inteligentné. Vlastne sa to celé smerovanie dalo tak trochu aj odhadnúť. Ale pri tejto knihe som si fajne oddýchla a to je hlavné. Spomalenie v prvej časti knihy, opisy nového sveta a rás ma neskutočne bavili, akcia v druhej polovici zase nedala vydýchnuť a spolu to vytvorilo dobrý príbeh. A ak niekoho zaujíma záhadná Smrťoslimačica, aj o nej bude reč.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Láska ide cez žalúdok. Aspoň u hlavnej hrdinky.
Je výnimočne dobrá v pojedaní ľudí. Doslova ich zhltne zasurova. Jej mama to vydržala len po istý čas (nie jesť ľudí, ale vychovávať dieťa, ktoré žerie ľudí), potom ju nakoniec opúšťa. No Maren chce iba niekoho ľúbiť…
A tak putuje, schováva svoju inakosť, no jej potreby však nakoniec vyjdú najavo. Ale pritom sa toľko snaží… Zhodou náhod stretne podobný typ ako je ona sama - a je na zožratie! To je tá romantická línia… lebo aj on sa kvôli nej premôže a zje niečo, čo ona nezvládne.
Ak sa na Maren nebudem pozerať ako na kanibalku, ale ako na démona, ktorý spotrebuje do desiatich minút svoju obeť až ostanú len kosti (plus zuby/vlasy/nechty/chrupavky) a zakrvavené oblečenie, tak sa na nej 50 kíl naviac nijako neprejaví. (Toto chcete na Vianoce! Knihu. A tiež nepribrať, keď zjete neplánovane viac, akoby ste mali.)
Ani tie vysvetľovačky o pôvode a rodine žrútov ma nedojali, ale sebaobetovanie áno. Aj keď to nie je až tak romantické ako upíri. Možno preto to nebude taký bestseller. A teraz úprimne, máte chuť na… na niekoho?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto nie je kniha, ktorú budem odporúčam. Možno maximálne na štylistické cvičenia. Rozvitých viet je viac ako zo slohovej práce študenta, ktorý objavil synonymický slovník a prívlastky rozosieva náhodne, no nesmierne vytrvale. A prirovnania, nesmieme zabudnúť na prirovnania. Odporúčam mladej a sympatickej autorke, budúcej slovenčinárke, prečítať si to po sebe aj 20x a 2/3 textu zoškrtať a prepísať nanovo. Si zoberte príklad z takého Ďura Červenáka. Iste, trvalo mu to roky, ale z opisu na štvrť strany už dokáže zoškrtať toľko textu, že mu ostanú max 2 vety, no je v nich všetko podstatné.
Vďakabohu, že je v knihe menej chýb, ako v jednom statuse istej čelnej predstaviteľky kultúry na sociálnej sieti, ale podobný sebestredný vibe tu cítiť tiež (viď posledné vety autorky, kde hodnotí samu seba - a nie, nie je to vtipné, ani keď sa na to pozerám s odstupom).
Vlastne ani neviem, kde začať.
Máme tu veľmi jednoduché ploché postavy, ktoré neprechádzajú žiadnym vývinom a len sa tak motkajú po svete plnom kamenia. Áno, občas prejdú aj do toho nášho, ale stále majú svoje obmedzenia.
Milujem knihy, kde sa hrdinovia objavia vo svete, kde funguje mágia, kde musia prekonávať prekážky a prispôsobovať sa cudziemu prostrediu. A prípadne celý ten svet aj zachrániť. ????
Je to napínavé, výnimočné a proste im od začiatku držím palce. Aj Nine som chcela, no brala sa príliš vážne a zároveň sa správala, akoby mala 9 rokov. Knihy z pohľadu prvej osoby zvyknú čitateľa chytiť od prvej stránky. Aj keď ukážka na prebale knihy sľubuje vtipné postrehy, na udržanie pozornosti je ich primálo.
Vlastne, keďže tu ani dynamika sveta poriadne nefunguje, logika kríva (začína to putovaním bosej hlavnej hrdinky cez kamennú jaskyňu, pokračuje vzťahmi, končí bojom, v ktorom ide o budúcnosť celého sveta), ešte aj náklonnosť dvoch postáv je nepresvedčivá. A na tej sa mohla autorka s humorom vyblázniť, ale ostáva len zvetraná pieskovcová grimasa, ktorej črty sa dajú len s námahou rozpoznať, lebo ju obrúsil neutíchajúci vietor. (Áno, túto vetu by som úplne škrtla, len kamene si zaslúžia pretrvať.)
Pri knihách pre deti oceňujem priamočiary dej. Ak je bonusom tajomstvo, alebo nečakaný obrat, je to ešte lepšie. Oboje autorka krásne využila a získava za to malé, no bezvýznamné plusy.
Navyše tu ani zloduch nemá presvedčivý motív. Aj strach zo straty moci je dôvod, no treba ho vykresliť. Keď už mám čiernobiele postavy (no dobre, v tomto ponímaní jednofarebné), aspoň protivník by mal byť hrozivý, ľstivý, či aspoň brutálne namakaný, nech sa hrdinovia zapotia. To, že nestojí za veľa, si hneď všimlo aj moje dieťa, ale na moje presviedčanie - že dajme knihe šancu aspoň prvých sto strán - ju zároveň aj dočítalo.
Teda ďalším bonusom je pomerne krátky rozsah, veľké písmená, čiže aspoň dlho netrpíte.
Viem, že detskej literatúre sa niekedy ujde pozícia na chvoste, ale keď je niečo nedotiahnuté, nemalo by sa to venovať deťom, lebo tam sa to stratí. Aj keď ešte nemajú toho toľko načítaného, či nevedia porovnávať, nepodceňovala by som ich. Z mojich detí po knihe siahlo len jedno, aj to oľutovalo, a tak ďalšie dve dali prednosť inej literatúre a pritom všetky spadajú do odporúčanej vekovej kategórie čitateľov, milujú fantasy a boj dobra so zlom. (Ak vás zaujíma, čítali radšej voľné pokračovanie série Fablehaven, ale aj Aristoteles a Dante spoznávajú tajomstvá vesmíru).
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh je pozliepaný asi zo všetkých populárnych YA a new adult románov a sérií posledných 15-20 rokov. Akurát to má naviac nálepku fantasy. Pre mňa sú draci jediným dôvodom, prečo som to dočítala a na nich sa páčilo vlastne všetko. Vlastne, ani pri nich nie je autorka stopercentne originálna. (Ruku hore, kto už čítal ako sa cvičili drakeni z Pernu, alebo sa nechal/a vyvoliť Eon, že?) Sexuálne scény sú priemerné, chémia medzi postavami graduje len vtedy, keď sú draci nadržaní. (Inak, má to podobnú štruktúru ako Maasovej masovky - série Dvory a Tróny.)
Tešila som sa na nové prostredie. No postupné budovanie sveta tu v podstate ani neexistuje, jediné informácie vám odrecituje hlavná hrdinka ako jej spôsob sústredenia sa (či ukľudnenia) popri cvičení. (Aj ja milujem dejiny, ale určite si neopakujem pritom priebeh obliehania Bastily, či čo.) Asi autorka nevedela, ako to čo najprimitívnejšie zakomponovať do deja, takže bifľovanie a opakovanie dejín sa jej hodilo veľmi, vzhľadom na zameranie postavy.
Anotáciu ste asi čítali, ale ak nie, viete, že hlavná postava sa na príkaz matky veliteľky musí hlásiť medzi dračích jazdcov. Svoje milované knihy a štúdium v knižnici musí prenechať iným. Navyše je hendikepovaná, veľmi nízka, bledá a krehká (ľahko sa zraní, zlomí si kosti a podobne), takže to vyzerá, že nemá šancu ani len spraviť prijímačky a mala by zomrieť už pri nelogickom prechode do bodovy. Napriek tomu prežíva nielen tréningy, či pokusy o vraždu a iné odstránenie, ale dostane sa aj k drakom. Záverečný cliffhanger som odhadla už v prvej polovici a bol absolútne predvídateľný, no čo ma prekvapilo, že táto séria má mať (až) 5 dielov!? Ďakujem, neprosím.
Vedľajšie postavy sú... no proste klasické vedľajšie, aby vynikli hlavné, no niektoré sú aj postrádateľne vedľajšie. A pre tých, čo vo všetkom vidia spoilery, vážení, v tejto knihe sa umiera už pri vstupe do budovy a potom aj neskutočne veľakrát a to, že sa to dialo len tak mimochodom bezmennému davu, zvykajte si, že v knihách im občas dajú aj meno.
Myslím, že väčšina nadšených čitateľov nevidí iné motívy, čo autorka v tejto knihe použila. Nemajú načítané staršie knihy, takže to nepoznajú a tak je Štvrté krídlo pre nich niečo nové a originálne. Ak ste čítali akúkoľvek romantickú knihu a akúkoľvek knihu o drakoch, tie spoločné body nájdete. Vlastne, nemusela by byť ani o drakoch, stačí školské či iné tréningové prostredie (tu je to konkrétne ako zo súťaže z Ninja Factor), dobrý-zlý kamarát a zlý-dobrý nepriateľ, ktorý je tak sexi, až chcete, aby ste zomreli hneď pod ním. Niekoľkoorgazmové sexuálne scény predajú knihu ako 18+, ale je to to, čo naozaj nutne potrebujete? Napr. niekoľkokrát zopakovaný opis úžasného Xadenovho tela, na ktoré chce Violet vyliezť ako na strom. Parafrázujem tie zlé prirovnania a rozhovory typu:
- Tvoja dýka sa mi zarýva do chrbta.
- To nie je moja dýka.
(Bod pre Chrabromil za to, že autorka nezabudla na výškový handikap hlavnej postavy.)
Ja som po dychu nelapala ako Violet, ani som si nemyslela, že je dotyčný taký skvelý. Vlastne, jediné vrstvy, ktoré táto postava má, sú vstvy oblečenia, žiadne zdĺhavé odkrývanie osobnosti ako šupiek z cibule nečakajte (aj Shrek je v tomto niekoľkonásobne lepší). Myslím, že v súčasnosti už umelá inteligencia vie pekne pospájať epuby a vytvoriť text, kde využije tie top momenty z každého, a predpokladám, že nejako (len bez AI) to spravila aj táto autorka.
Môj názor - nečakajte žiadne majstrovské dielo fantasy literatúry. Je to len bežná masovka, kde sa dospelé postavy nesprávajú až tak dospelo.
Tie naozaj skvelé knihy pri prvom vydaní nemajú popísané ódy samy na seba už na obale knihy. ????
Nenáročná krimi, pri ktorej som celkom vyhladla. Nečakala som akčňárnu, takže ma celkom prekvapilo, ako sa to ku koncu rozbehlo. Inak, hneď by som šla do podobnej reštiky, ako opisujú, práve preto, že sa tam varia len domáce jedlá a je to niekde na konci dolného mesta, zastrčené, hlavne bez turistov. Keďže mám dovolenku, knihu som prečítala na dve posedenia (v podstate pri obede a pri káve po ňom). Táto kniha inšpiruje si dať niečo pod zub, alebo si naliať pohár dobrého vína. Je to taký malý sprievodca kulinárskym svetom a tak trochu aj Luxemburgskom. Uvítala som aj slovníček, poznámky pod čiarou a v závere dva chutné recepty. O oceňovaní reštaurácií hviezdičkami toho veľa neviem, ale bolo to celkom zaujímavé zistenie. A podobne prekvapivé bola aj informácia o glutamane, dochucovadlách, či syntetických potravinách. A keď došlo na spomínané ovocie, o ktorom je táto kniha, bolo to skvelé!
Majiteľ reštaurácie je ju nútený na chvíľu zavrieť, keď mu zomrie na prahu jeden z hostí. Jeho neplánované amatérske vyšetrovanie bolo lepšie, ako by sa to podarilo polícii, pretože nedodržiaval zákony. Ale aj o dosť chaotické a nakoniec mal viac šťastia, ako by sa zdalo. Určite siahnem aj po pokračovaniach.
Mám rada svet Petra Granta, ale jeho sesternica Abigail je o niečo lepšia. Je vtipná a s ľahkosťou prekračuje hranice. Nielen spločenské, ale aj magické. Zmiznutí tínedžeri, hovoriace líšky a obetný dar bohyni rieky je to, čo môžete čakať, ale dostanete oveľa viac. Je to jednohubka, ktorá ma veľmi potešila. Tohtoročný Knižiško sa mi naozaj trafil do vkusu.
