Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Dnes ráno som vstala a... (nie, neobarila sa čajom).
Listy s takýmto úvodom, ktoré ju napadnú ráno po prebudení, píše hlavná hrdinka Emilia na nástenku v bytovke, kam sa nedávno prisťahovala. Nikoho tam nepozná, ale odváži sa aspoň takto cez listy ukázať svoju dušu a vyznať sa z pocitov, ktoré inak nemá komu povedať. Sklamaná v láske a momentálne aj bez práce, nachádza útočisko v kamarátkinom byte, ktorá jej ho na istý čas požičala. Spoločnosť jej tvoria dve mačky, ale postupne sa spozná aj so susedmi. Spriatelí sa s osamelou staršou pani, ale aj s osobitým smutným chlapcom, ktorého rodičia sa rozviedli. Spoznáva aj jeho otca, či susedov, ktorí neznášajú jej lístočky a inýchi, ktorí naopak, milujú jej texty a tešia sa na ne a pripisujú na papier aj svoje odpovede. Osamelosť nepostihuje len seniorov, ale aj deti i ľudí, čo deti mať nemôžu. Svojimi rannými želaniami úprimne a pomaličky otvára ich srdcia a popritom lieči aj svoju dušu... A aké to bolo? Trochu romantické, málinko patetické, občas nádherné. Žlté a voňavé ako jablkový koláč od mamy, upokojujúce ako pradenie bojazlivého kocúra alebo ako jedna jediná dokonalá šálka kávy, ktorú si dopraješ len raz za deň, aby nestratila svoje čaro. Btw, jej vnímanie farieb ma fascinovalo (napríklad ako farby priraďovala spomienkam, jednotlivým miestnostiam a pocitom). Ale je to skrátka mix niečoho z Amélie z Montmartru, S elegancí ježka, Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, či Narodený v modrú stredu. Pohladenie v písmenkách.
Staršia detektívka (z r. 2009, v cz vyšla v r. 2010), ktorú by som zaradila medzi tie klasické, kde prevažná čast práce súkromného detektíva spočíva v chodení po okolí a v kladení otázok. Taká osina v zadku, čo sa vŕta v prípade starom desať rokov. Hlavný hrdina začína vyšetrovať smrť mladého chalana Daniela, aj keď je z iného štátu, lebo dúfa, že sa dozvie niečo o svojom pôvode. Zhodné priezvisko v ňom vzbudzuje záujem, že možno ide o jeho neznámeho príbuzného. Kniha má nenápadný obal, no som rada, že mi ju odporučili, asi by som ju prehliadla. Zaujímavé prostredie, kanadskí Indiáni a zima ako v ruskom filme. Stále platí, že zimné témy najradšej čítam v lete. No rasizmus je aktuálny stále, bez ohľadu na ročné obdobie, stále mám zimomriavky a aj teraz, po dočítaní, ma papadajú paralely súvisiace aj s úmrtím Georgea Floyda, kde zakorenené predsudky voči osobám s inou farbou pleti pretrvávajú...
V šesťdesiatych rokoch sa zrazu stratilo vyše 900 obyvateľov istého švédskeho mestečka. Polícia našla len jedno živé bábätko... A teraz, po dlhých rokoch, sa tam vydala partia filmárov, ktorí chcú nakrútiť dokument o meste a jeho obyvateľoch, chcú filmovať opustené obydlia a možno aj zistiť, čo sa stalo. Vodítkom sú listy, ktoré písala mladšia sestra svojej staršej sestre, ktorá žila mimo mesta. No čosi sa zvrtne... a nie je to iba členok... Bolo to asi myslené ako horor, ale nebála som sa. Skôr to bolo napínavé, strašidelné pomenej, ale prečítané rýchlo, chcela som vedieť, ako to skončí. Smiech v opustených budovách, škrek vo vysielačke, tajomná postava v daždi a tak.
Je potešujúce čítať po čase zase skvelé sci-fi poviedky. A že tam nie je iba fikcia a možno tej vede zase až tak nerozumiem, ale to mi nevadí. Celok pôsobí úžasne kompaktne. Úplne ma to vrátilo do veku, keď som mala čerstvých -násť a tatino mi podal pár kníh, kde boli iba poviedky, niektoré som len preletela, že aha, dobre, ale nad niektorými som premýšľala celé dni. Aj tieto sú z tých, nad ktorými premýšľam aj po dočítaní. Film Arrival som videla ešte pred prečítaním poviedky Príbeh tvojho života, žiaľ, nestihla som to v opačnom poradí (najprv kniha a film až potom) a takto sa mi miešali vizuálne predstavy z filmu a tie, ktoré som si vytvárala sama popri čítaní.
Dojímalo, keď si hlavná hrdinka spomínala na budúcnosť dcérky. To, že som poznala, ako to skončí, nijako nezmenilo zážitok pri čítaní, práve naopak, doplnilo ho a prehĺbilo. Skvelá Babylonská veža a iné príbehy inšpirované náboženstvom a vierou. Fascinuje ma ten o golemovi, predstavovala som si ho v speampunkovom prevedení. Aj ten o anjeloch a zjaveniach bol fajn. No Ted Chiang píše aj o matematike a vzťahoch, o pokročilej technike a jej vplyve na ľudí, kde za všetkým sme my, naše túžby, znázorňuje svet, akým by bol, keby... A práve to "keby" ma neprestáva udivovať a baviť. Odporúčam.
Autorku poznám, ale táto kniha sa zase odlišuje od jej predchádzajúcich. Je to fascinujúce sčasti sci-fi, sčasti YA, sčasti psychologický triler, no zároveň je to kniha s tajomstvom. Originálna zápletka, pravidlá, ktoré sa dajú prispôsobiť, časová slučka, atď... Beatrice ide na stretnutie priateľov. Boli nerozluční, kým z nich jeden nezomrel. A ona dúfa, že sa dozvie odpovede. Bavilo ma objavovanie Nesveta, kam sa hlavní hrdinovia dostali, a kde majú len necelý deň, kým sa znovu resetnú a zobudia v tom istom aute, na tom istom mieste... a musia sa rozhodnúť, ktorý z nich bude žiť. Dokonalé zvraty, bavilo ma aj vykreslenie postáv a celkovo temná atmosféra.
Lepšie ako Fitzek.
Nemám rada vzťahové knihy, hlavne kde sa rieši kto, čo a s kým a prečo áno a prečo nie. Také tie nekončiace vzťahy, rozchody a znovustretávanie sa, ubližovanie si. No ja sa ako čitateľ môžem aj rozkrájať, na postavy vyhulákať, že prosím ťa, spamätaj sa, poď, potrebuješ pomoc, ale skutočný život taký nie je. Možno preto je tá kniha milovaná a nenávidená zároveň. Odráža nepochopenie, niekedy úplne banálne vety a situácie zmenia situáciu, že čo by mohlo dopadnúť aj inak. Ale tak to dopadne...
Ako dospievajúci na strednej škole ma Connell a Marianne dojímali, neskôr som z nich už len bola smutná. Niekedy pri prišli reálni a uveriteľní, potom zase trochu patetickí. Muselo sa to vyhrocovať? Ktovie... no potom, keď si vymenili role asi už nezávisí, že priama reč jedného a druhého nie je označená. Ich zameniteľnosť sa mohla skončiť aj horšie, ich zraniteľnosť mi zase niečo iné pripomínala... ale potom ma to brutálne chytilo. Neviem byť z knihy a príbehu nadšená, ale určite stojí za prečítanie.
Autorka získala za román Olive Kitteridge Pulitzerovu cenu, neskôr sa kniha stala aj predlohou pre miniseriál v produkcii HBO. Trinásť pôsobivých príbehov približuje život v malom meste, kde sa krajina stretáva s oceánom a kde prijatie sveta v podobe, aký je, niekedy nejde ľahko. Pomocou postáv a príbehov, ktoré sú vzájomne takmer neprepojiteľné a ich životov sa dozvedáme aj viac o Olive, občas sa v nich len mihne, niekde dostane viac priestoru, niekde sa spomína len okrajovo. Je nedokonalá a s mnohými nedostatkami, je sebecká, neznesiteľná, má zlý vkus a aj odlišné názory, všetko kritizuje, no aj tak je jej vplv na životy ľudí naokolo nezanedbateľný. Jej príbeh je takto prezentovaný z rôznych uhlov pohľadu a ukazuje jej povahu, jej život a myslenie i konanie, keď vidíme, ako komunikuje s rodinou, susedmi a priateľmi, keď prežíva starnutie, osamelosť, smútok i lásku. Nadčasová téma, ktorá oceňuje to, čo máme – jednoducho život aký je, aj s chybami, aj pochopením a súcitom, s každodennými výzvami. Sprvu sa mi do príbehu nechcelo púšťať, nemala som chuť na poviedky a priznám sa, Olive mi svojou povahou aj dosť liezla na nervy, neskôr mi to celé pripadalo trochu deprimujúce (hlavne časť s jej synom). No postupne, ako keď sa skladá mozaika, som chcela viac a viac, chcela som vidieť celistvý obraz Olive a jednoducho sa mi dostala pod kožu. 4,5* z 5
Vracať sa k nej asi už nebudem, ale rada si pozriem seriál a prečítam i pokračovanie...
Priamočiare, ku koncu už aj trochu akčné, ale čítalo sa mi to úplne v pohode. Viem si to predstaviť ako dovolenkové čítanie. Myšlienka je riadne zaujímavá. Ste vrhnutí do stredu diania príbehu. Will už zistil, že proroctvá, ktoré počul vo sne, sa aj plnia. A mohol si ich nechať pre seba, ale nenechal a spustil spolu s priateľom webovú stránku, kde časť z nich anonymne zverejnil. A div-divúci, keď sa vyplnili, stal sa slávnym. Alebo sa ešte len splnia (lebo pár ešte neodhalil verejnosti). Keď sa stal známym ako Prorok, ponúkol svoje predpovede na predaj. Táto časť bola taká ľudská. :) Ale aj tak ma prekvapilo, ako po tom niektoré spoločnosti skočili a koľko ich to vlastne stálo. Z chudobného hudobníka sa stane miliardár, no musí sa vyrovnať so zlým svedomím, lebo vďaka predpovediam prídu ľudia o život. Mohol by ich zachrániť? Nevie, ale skúsi to. Postupne po ňom ide vláda, tajná organizácia, ale aj dav, ktorý naňho nahuckal akýsi televízny náboženský vodca. Miestami mi to pripomínalo superhrdinu (veľká moc = veľká zodpovednosť), tiež si prešiel prerodom a videl dôsledky toho, čo zverejnil. Čitateľ si spolu s Willom kladie otázky, či sú proroctvá prepojené, či mu ich niekto nepodstrčil a čo sa stane, ak sa predpovedi človek pokúša vyhnúť...
Asi som prečítala príliš veľa scifi, aby som uverila, že Ursa je mimozemšťanka. :) Ale nadané dieťa poznám, mám také aj doma, naozaj ho treba vedieť zaujať. Myšlienka možno nie je zase až tak nová (poznáte knihu Svět podle prota/na svetelném paprsku?), ale tu sa poprepájali aj iné ťažké témy. Tri postavy, ktoré potrebovali pochopenie, lásku a prijatie (na poradí nezáleží). Rakovina, depresia, týranie a nakoniec aj vytúžená romantika. Ten záver bol akčný, filmový a meganadupaný, som presvedčená, že to určite sfilmujú. :) Miestami ma to aj zaujalo (hlavne ten doktorandský výskum, získavanie domu, objavovanie mačiatok a podobné maličkosti), ale celok bol taký... no neviem, príliš americký?
Ak sa vám páčila kniha Kde svrčky plačú, alebo Kde raky spievajú, bude sa aj táto. Mňa to však nepresvedčilo. 2,5 hviezdičiek z 5
Voda je základ. Preto sú knihy o jej nedostatku hororovým čítaním. Alebo katastrofickým... Ale na začiatok, je to kniha pre YA (nevystupujú tam dospelí, alebo ak áno, tak sú len v úzadí, robia krovie a gro akcie je na mladých). Takže ma chvíľku aj rozčuľovalo, že síce sa striedali pohľady mládeže, ale nikoho z kompetentných dospelých (z daného mesta) a teda stále to bol len lokálny problém istej oblasti. A tiež nikoho nenapadlo, že ak je niekde vyhlásený zákaz polievať trávniky a vypustiť bazény, že si nikto doma neurobil zásoby vody? Teraz, keď existujú plastové fľaše? Akoby im ešte nikdy nikto vodu neodstavil... :) Asi to máme my, panelákové deti zo socíku zaužívané, že keď ohlásili odstávku vody (a to je jedno, či teplej, či studenej), museli sme prichystať zásoby a vodou napustiť nádoby, krčahy, fľaše a hrnce, zakryť ich a taktiež napustiť vodu aj do vane a do vedier, aby sme mali čím splachovať wc. Lebo častokrát to trvalo aj dva dni, kým ju pustili...
Jednotlivé postavy sa teda striedajú v rozprávaní a popri tom sa vyskytli krátke informácie o iných ľuďoch a ich reakciách (ako sa snažili získať vodu, či ostali visieť na letisku, na diaľnici, alebo v zberných táboroch). Zároveň som bola trochu sklamaná,, že problém nevyriešili sami. Postavy mali svoju hĺbku a vyvíjali sa, ale zároveň som mala pocit, že to všetko akosi prirýchlo skončilo. Ja viem, nie je to King, to by boli iné drasťárny. :) Páčil sa mi opis smädu a aj jednotlivé fázy, ale aj charakter a typy ľudí. Nabudúce by som ju však radšej čítala v zime - nech sa toľko nevžívam do deja, lebo počas horúceho dňa človek vysmädne veľmi rýchlo.... A teda čítala som knižku na vinici, kde tá voda vôbec nie je a bolo ju treba doviezť v bandaskách...
