Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
rôznorodých udalostí od konca prvej svetovej, ktoré vytvárali politickú mapu Weimarskej republiky v 20-tych rokoch až po vymenovanie Hitlera za kancelára v januári 1933 a následnej konsolidácie moci nacistami. Kniha je veľmi čitateľná aj keď informačne veľmi bohatá - to môže byť pre niekoho zahlcujúce, preto je veľmi dobré, že v úvode knihy je zoznam významných osôb a medzivojnových nemeckých politických strán, ktoré si môžete nalistovať, keby ste sa strácali. Mne osobne tu ale chýbali napr. mapy, či už medzivojnového alebo predvojnového Nemecka. Každopádne autor ohromným spôsobom priblížil komplexný Weimarský politický systém, nemecké dobové reálie, medzinárodný kontext a aj to, ako sa spojili rôzne okolnosti (niektoré očakávané a niektoré prekvapivé), ktoré umožnili, aby sa Hitler stal kancelárom. A potom už všetko išlo veľmi rýchlo do...
Rozpačité pocity po prečítaní. Oproti predošlej knihe od autora (Anatém) v tejto knihe pre mňa skoro nič nefungovalo. Dej bol rozsekaný, do určitej miery dokumentárno-encyklopedický a to značne brzdilo jeho dynamiku. Čítalo sa to teda ťažko (ak teda nemáte vyslovene radi orbitálnu mechaniku). Navyše uhol pohľadu hlavných postáv niekedy pôsobil iba ako doplnok k dokumentárnemu charakteru častí knihy a žiadnym spôsobom neposúval dej vpred. K tomu mnohé zápletky na seba nadväzovali iba veľmi voľne, čo malo za následok, že kniha akosi "nedržala pokope". To platí aj pre poslednú časť (5000 rokov po), aj keď záplatka tejto časti bola zaujímavá, jej spojenie s postavami z prvej časti pôsobilo veľmi prvoplánovo. Napokon zvláštny kontrast som videl aj v tom, že prvú časť zahltil autor až neúmerne technickými detailami, pričom v druhej hrali prím vyslovene pavedecké rasové teórie (na ilustráciu rasa inteligentných ľudí, rasa svalovcov, rasa neambicióznych ľudí, rasa lídrov... atď). Nuž čo, je to fikcia, takže autor môže prezentovať akúkoľvek ideológiu, prekvapivé len v tom, že kniha začala tak vedecky.
Musím povedať, že ma tá fantastika (čarodejnice na metlách, zaklínadlá, vyvolaní démoni...) trochu prekvapila, lebo som čakal niečo na štýl Barbariča a Steina od Červenáka, ale nakoniec to nebolo vôbec rušivé. Čas od času to fungovalo ako svojský Deus ex machina, pretože inak bol dej jedna nekonečná akcia - hlavní hrdinovia a ani čitateľ si totiž ani na chvíľu nevydýchnu, vždy sa niečo deje, dobrodružstvá, zvraty, prekvapenia... Kniha sa číta sama a prečítaná je veľmi rýchlo.
Veľmi zaujímavé sci-fi, alebo skôr veľmi invenčná špekulatívna fikcia. Dej je neskutočne dynamický, aj keď je plný rozsiahlych rozhovorov o matematike, fyzike, filozofii a náboženstve - číta sa to preto trochu pomalšie, niekedy sa treba ozaj zamyslieť, niekedy zas vrátiť sa k nejakému predošlému rozhovoru - ale odmena pre pozorného čitateľa je o to väčšia. Ja som si asi po dvoch tretinách knihy (a po ďalšom dychberúcom zvrate) uvedomil, že toto je jednoznačne najlepšia sci-fi akú som kedy čítal (t. j. lepšia ako Expanse, Duna, Guľa, Ubik, Hyperion Cantos, Weir, Gibson...) Hej, pred pár týždňami by som tomu ani ja neveril :-) Ešte jedna poznámka nakoniec; na obale je kniha prezentovaná ako kombinácia Mena ruže a Duny - ja by som to trochu poopravil na kombináciu Mena ruže a Gule (od Crichtona), takto to podľa mňa sedí oveľa viac. Určite sa ale teším na ďalšie knihy od Stephensona.
Autor zaujímavým a jedinečným spôsobom kombinuje fakty vedeckých objavov s fikciou myšlienkového sveta ich objaviteľov. Fascinuje ho najmä nástup kvantovej fyziky v 20-tych rokoch 20-teho storočia, kedy jeho slovami "sme prestali rozumieť svetu". Aj príbeh tejto knihy začína práve v tomto období, keď rozvrat dlhoročných istôt vo fyzike a matematike, zvýraznený neskorším vojnovým úsilím privádza niekoľkých vizionárov k potrebe zostrojenia nového nástroja - počítača. Akokoľvek prevratný sa javil tento nový stroj sám osebe, jeho tvorcovia okamžite pozerali ďalej - na možnosť nového typu evolúcie (oveľa rýchlejšej ako v biológii), ktorú umožňoval a predznamenali tým nástup umelej inteligencie. Príbeh končí súbojom medzi programom AlphaGo a Lee Sedolom v hre Go v roku 2016, ktorý pozostával z piatich hier. Hoci neviem hrať Go, beletristický opis tohto súboja som čítal so zatajeným dychom a po jeho dočítaní som musel prekonávať závrat.
Táto kniha je ohromujúci pomník ľudskej geniality, ale zároveň bolestivá pripomienka, že prelomové inovácie neprinášajú iba úžitok.
anglického historika na dejiny strednej Európy. Kniha zahŕňa obdobie od pádu (Západo-) Rímskej ríše až po obdobie politickej a ekonomickej transformácie po páde komunizmu. Teda rozsah je ohromný, ale autor nejde do podrobností a detailného opisovania jednotlivých historických udalostí, ale s tak potrebným nadhľadom ponúka širší kontext a opisuje spôsob ako sa vzájomne ovplyvňovali jednotlivé subjekty v rámci strednej Európy, resp. aký vplyv na ne malo bližšie alebo vzdialenejšie okolie. Kniha je rozdelená na relatívne krátke, približne 10-stranové kapitoly, preto celou touto históriou napredujeme dosť rýchlo. Pre mňa to bolo ohromné doplnenie toho čo sa žiaci učia na dejepise v jednotlivých krajinách (aj keď osobne môžem hovoriť len za Slovensko) toho čo autor geograficky vymedzil ako Stredná Európa (t. j. na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku ale aj v Slovinsku a Chorvátsku). Keby bol aj slovenský preklad odporúčal by som to ako povinné čítanie pre všetkých žiakov stredných škôl.
Carlo Rovelli dokáže laikovi zaujímavým spôsobom predstaviť neskutočne komplexné a komplikované princípy kvantovej fyziky a kvantovej gravitácie. Navyše vie zaujímavým spôsobom pridať postrehy aj z filozofie, náboženstva ako aj dobové postrehy z čias kedy boli predstavené nové posuny vo vede, najmä vo fyzike. A tiež aj postrehy z vlastného života. Výsledkom je vždy extrémne zaujímavá kniha ktorá vám umožní prehodnotiť nielen vaše pohľady na súčasnú vedu ale aj na svet, resp. život samotný. Druhá kniha ktorú som od Rovelliho prečítal (prvá bola Helgoland), ale určite nie posledná.
Od Waltariho som predtým prečítal Jeho kráľovstvo a Nepriatelia ľudstva (veľmi pekné vydania od Vyšehradu) a bol som nadšený, preto som mal aj pri tejto knihe najvyššie očakávania. Tie sa žiaľ nenaplnili. Historické reálie boli klasicky na výbornú, no autor sa navyše snažil zachytiť obavy ľudí z toho čo prinesie nová moderná doba (dobytie Konštantínopolu je popri objavení Ameriky jeden z historických míľnikov ohraničujúci koniec stredoveku), čo je sentiment s ktorým sa pomerne ľahko identifikujú aj ľudia dnes či pred 50-timi rokmi. Túto snahu mal reprezentovať depresívny hlahol v hlave hlavnej postavy (kniha je koncipovaná ako jeho denník). Tento hlahol bol ale plný nekonzistentnej teológie a filozofie ako aj nelogickej mystiky, ktorá sa dookola opakovala. Cez to prenikali (dosť nekoherentne) čriepky zo života hlavnej postavy, podľa ktorých bol minimálne Forrestom Gumpom stredoveku - jeho konanie bolo ale často úplne neuveriteľné a nezmyselné, ale nakoniec sa dostane do Konštantínopolu a jediné čo chce je zomrieť pri jeho obrane, hoci sa tu prvýkrát v živote zamiloval. Všetky tie paradoxy a nepravdepodobné zákruty osudu sú ale nepresvedčivé a kniha ako celok kvôli nim akosi "nedrží pohromade". Preto trochu sklamanie, ale možno iba preto, že latka bola predtým veľmi vysoko.
Moja prvá kniha od Waltariho a hneď som bol nadšený. Kniha bola ohromne čitateľná, napriek na prvý pohľad pomerne monotónnemu formátu rozprávania z pohľadu protagonistu. Tým protagonistom je Ríman, ktorý prichádza do Jeruzalema v momente ukrižovania Ježiša Krista, zvláštne znamenia ako náhle zemetrasenie aj zatmenie slnka, ho zaujmú natoľko, že začne vyšetrovať okolnosti Ježišovho života a jeho učenia. Pomôže mu, že je rímsky občan a Pilátov známy. Waltari to namiešal ako zaujímavý mix biblických príbehov, historických udalostí a fiktívnych rozhovorov. Nezameriava sa na nejaké introspektívne filozofovanie, ale na morálne ponaučenia, ktoré nenásilne predkladá čitateľovi v priebehu celého príbehu. Nakoniec ešte poznámka, kniha je skôr pre veriacich, pretože protagonistu to, čo sa dozvie o Ježišovom živote čoskoro ovplyvní tak, že začne hľadať vieru, čiže aké je vlastne tajomstvo jeho kráľovstva...
Autor pri písaní umne kombinuje chronologickú postupnosť historických udalostí spolu s odbočkami, ktorými dokáže širšie opísať rozličné aspekty starovekého sveta a života v ňom. Zároveň kniha nie je písaná autoritatívne ako učebnica, dôvody a priebeh mnohých udalostí pred 2 500 až 3 500 rokmi totiž vieme iba odhadovať s určitou mierou pravdepodobnosti. Autor si pred týmto faktom nezatvára oči, ale objektívne predstavuje (aj protichodné) teórie rôznych historikov, dôvodí pritom logicky, hľadá styčné body týchto teórií, a svoje závery neprezentuje ako zjavenú pravdu. Výsledkom (a odmenou pre čitateľa) je plastický prehľad histórie Mezopotámie od od prvých známych civilizácii vlastne až po nástup arabských kalifátov.
