Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ja som ja.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha obsahuje viac ako 300 strán legiend, rozprávok a príbehov viažucich sa ku konkrétnym miestam v Bratislave a jej mestských častí.
Nájdeme tu príbehy z Lamača, Devína aj zo Starého mesta. Niektoré texty vyznievajú realisticky a viažu sa k určitej historickej udalosti, v iných vystupujú prevažne vodníci, bosorky a ďalšie fantastické postavy.
Kniha je písaná zaujímavým štýlom, ktorý výrazne dotvára atmosféru jednotlivých príbehov. Spoznáte v nej mnoho charakteristických zákutí a ich tajomstvá.
Ja osobne som dávno hľadala niečo podobné a som rada, že som natrafila práve na túto publikáciu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Autor týchto rozprávok Gianni Rodari dostal za svoju tvorbu pre deti Cenu Hansa Christiana Andersena, a niet sa čo čudovať.
Rozprávky sú hravé, tvorivé. Objavuje sa v nich mnoho postáv, ktoré sú známe z iných príbehov (napr. Pinocchio, Píšťalkár - Potkaniar a ďalšie), alebo motívov (ťahanie repky), ktoré však v novom kontexte nadobúdajú celkom inú podobu a význam (špekulant Pinocchio si začne ukrajovať z nosa a založí si firmu s nábytkom).
Rodari tak posúva klasické príbehy do celkom nových nečakaných rovín.
V určitom bode sa rozprávka končí a k dispozícii sú tri rôzne závery, a tiež vyjadrenie autora, ktorý záver by si sám vybral.
Príbehy sa neraz vyvíjajú nečakaným smerom a kniha tak otvára možnosti dieťaťa pre rozvíjanie predstavivosti a fantázie, či predpoklad pre vytvorenie vlastných kreatívnych záverov jednotlivých príbehov.
Žiaľ, na rozdiel od veľmi pozitívnych recenzií, kniha až taká skvelá nie je.
Každý príbeh má v podstate rovnaký alebo veľmi príbuzný motív. Postavy však akoby neboli dobre vykreslené, čitateľ sa nedostane do ich vnútra, všetko kĺže po povrchu. Príbehy sú pomerne statické, je v nich minimum deja a väčšinu poviedok zaberajú myšlienkové pochody hlavnej postavy. Dialógy sú tiež pomerne oklieštené, čo je škoda, pretože by dodali knihe sviežosť a život a posunuli by ju na inú úroveň. Pre mňa dosť veľké sklamanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hannah Fry je anglická odborníčka na matematiku. Jej bádanie sa však neobmedzuje len na obyčajné matematické úkony, matematiku sa snaží v rôznych projektoch začleniť do bežného života.
V tejto knihe poukazuje na to, ako je možné matematiku aplikovať na ľudské vzťahy, dokonca také nestále, ako je láska.
Jednotlivé kapitoly sú chronologicky usporiadané a venuje sa v nich otázkam, aká je šanca nájsť osudového partnera, či partnerku, algorytmom, na ktorých stojí a padá internetová zoznamka, hrám pri randení, až po to, ako je možné matematicky zistiť, že podvádzanie partnera sa nevypláca, ako si prostredníctvom matematiky zjednodušiť prácu so svadobnými pozvánkami alebo výpočty, ako dlho vám vydrží manželstvo.
Autorka nám poskytuje netypický obraz vzťahov z pohľadu matematiky, ktorá má, samozrejme, tiež určité limity a obmedzenia, ako nakoniec všetko, čo poznáme.
Ak sa chcete dozvedieť o živote rastlín čosi viac, táto kniha je určená pre Vás.
Je koncipovaná ako populárno-náučná literatúra, rozdelená do kapitol podľa jednotlivého zamerania na zmysly - teda schopnosť vidieť, počuť, cítiť vôňu, schopnosť reagovať na dotyk, alebo zistiť, kde sa rastlina nachádza a nasmerovať korene a stonku správnym smerom, či dokonca schopnosť pamätať si. V knihe sú popri faktoch opísané viaceré vedecké pokusy potvrdzujúce konkrétne zistenia. Sú doplnené obrázkami a odkazmi na videá na youtube, čo je tiež veľmi zaujímavá súčasť knihy. Autor porovnáva paralelne schopnosti senzuálneho vnímania človeka oproti rastlinám a poukazuje na tieto rozdiely. Textové časti, ktoré vysvetľujú pochody na úrovni buniek, sú o čosi zložitejšie, ale ešte stále prístupné aj pre laika.
Takže sa dozvedáme, ktorými časťami a ako rastlina dokáže vidieť, ako je možné docieliť kvitnutie v určitú konkrétnu dobu, ako vie mäsožravá rastlinka, kedy je vhodné zaklapnúť pascu, prečo sú rastliny citlivé na dotyk, ako cítia vôňu či zápach inej rastliny, prečo im je príjemná alebo nepríjemná, dôvod prečo pravdedpodobne nepočujú a mnohé ďašie zaujímavosti.
Je len škoda, že kniha zatiaľ nevyšla v slovenskom preklade, ale pre pokročilejších v anglickom jazyku je pomerne prístupná a čitateľná.
Výborná kniha, dávam 5/5.
recepty vyzerajú veľmi dobre, ale, žiaľ, sú zrejme anglické, takže nám veľmi nechutili. prípadne si ich treba prispôsobiť - viac cukru, menej múky, inak sú veľmi hutné a málo sladké. škoda.
zameranie príbehov je pomerne široké, odzrkadľujú veľkú škálu pocitov, od smutných, mrazivých, šialených, melancholických až po vtipné a úsmevné.
autorka situuje príbehy do Francúzska a zameriava sa na všedné i menej všedné osudy ľudí. Ide v nich však predovšetkým o vzťahy a potrebu lásky či uznania, na ktoré sa v tejto dobe plnej egoizmu pomerne často zabúda.
Kniha básní je rozčlenená do troch svojbytných celkov. V prvom z nich, Terra intacta (Nedotknutá zem), sa autor stáva nezaujatým pozorovateľom a z tohto všeobecného hľadiska podáva príbehy rozličných postáv, a tiež zachytáva premeny krajiny či obrazy miest, ktoré navštívil. Druhý celok, Na ľavo od nej, odráža nestálosť a komplikovanosť vzťahov medzi mužom a ženou, o čom napovedá i samotný názov tohto cyklu. Tretia časť, Na opačnej strane tváre, je zameraná najmä na intímnu stránku lyrického subjektu. Básnik týmto spôsobom prechádza od vonkajšieho k vnútornému priestoru, cez vrstvy generalizovaných obrazov preniká k súkromným.
Beňo sa hlási k odkazu Konkrétistov nielen formou zmyslovej metafory, ktorú uplatňuje, ale i určitými cielenými odkazmi na ich tvorbu – veršom „nestrávené korenie v slabinách“ (s.48) tak vytvára alúziu na Ondrušovu zbierku Mužské korenie.
Obraz krajiny, či už ako primárny, alebo sekundárny motív, zjavne dominuje celej zbierke. Spätosť človeka s prírodou je vyjadrená najmä prelínaním sa ľudských a prírodných atribútov – „splývam tým so stromami / v zelených nohaviciach / sú rozkročené do neba“ (s. 58). Nemenej zaujímavé je aj stvárnenie ženského lyrického subjektu, ktoré sa pohybuje v pomerne širokej škále od spodobenia v krehkej slamienke až po démonickú bytosť Lilith, nesúcu v sebe negatívny aspekt. Ženský element tak neprináša do vzťahu len spaľujúcu vášeň („keď ma sýtiš svojím ohňom“, s.44), ale stáva sa v rovnakej miere aj zraňujúcim, páliacim plameňom – „spaľujúco bdieš na peľasti / svieca sama pre seba“ (s.34). V značnej miere sa v zbierke vyskytuje tiež motív času, autor neraz naznačuje jeho plynutie prostredníctvom hodín či letokruhov, nevšedne prepája i motívy súvisiace s hudbou – „každodenné allegro / mi prehlbuje / notové čiary na čele“ (s.58). Príznačnou črtou tvorby Romana Beňa sa stáva epiteton, básnický prívlastok, ktorý bližšie určuje konkrétny objekt a dodáva mu špecifický ráz. V rovnakej miere básnik uplatňuje personifikáciu či antropomorfizáciu, čím abstraktá a neživé objekty nadobúdajú ľudské atribúty – „ufňukaná jeseň si kľakla / na mokré kolená“ (s.49). Alúzie na Bibliu dotvárajú a obohacujú významovú rovinu básní (Ichtis, Drevená omša, Mea culpa). Dôsledné uplatňovanie voľného verša poskytuje dostatočne otvorený priestor pre rozvíjanie originálnej metaforiky. Beňo kumuluje významy nielen prostredníctvom asociácií, ale aj využitím polysémie a hry s jazykom – „slnko je zamknuté / na jeden západ“ (s.43). Jednotlivé texty tým nadobúdajú hneď niekoľko aspektov – vrstiev, ktoré je potrebné odkryť, aby sa čitateľovi otvorili básne vo svojej plnosti. Názov zbierky Vrstvenie teda vôbec nie je náhodný...
