Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto je príbeh, v ktorom sa možno nájdete, z ktorého sa niečo naučíte a možno si niečo odnesiete. Sedem strašidiel pod posteľou je kniha pre malých aj veľkých, pre tých, ktorí strašidlá vidia, ale aj nevidia. Je ťažké napísať knihu, ktorú by ktorýkoľvek človek mohol prečítať a predsa sa to dvojici madridských autoriek podarilo.
Jedneho dňa sa pred Almou objavia strašidlá, ktoré doposiaľ číhali pod posteľou. Začnú sa jej objavovať po jednom, prichádzajú nečakane, zanechávajú za sebou len spúšť a zhoršujúcu sa náladu. Alma prestane svietiť, stratí svoju iskru a už sa neteší z každodenných maličkostí, pretože ťarcha strašidiel ju každým dňom viac a viac vyčerpáva. Zo svetla sa stala temnota, z ktorej sa ťažko dostáva a to zisťuje aj naša hlavná postava Alma.
Vždy sa mi páči, keď sa vážne témy rozoberajú detským jazykom, ktorý sa na prvý pohľad javí ako jednoduchý, ale vo svojom jadre je zložitý a veľmi dôležitý. V tejto knihe sa dávajú do povedomia duševné poruchy, o ktorých treba rozprávať a hlavne, ak cítite, že s vami niečo nie je ok, treba vyhľadať pomoc. V boji so strašidlami potrebujete pomocníkov, ktorí vás budú viesť a dávať smer, aby ste stratené svetlo opäť našli.
Príbeh je veľmi citlivo a krásne napísaný. Nesmierne sa mi páčila aj vizuálna stránka knihy v podobe netypických ilustrácií a modro-bielej grafiky. Všetko sa krásne dopĺňa a spolu to tvorí príbeh, ktorý je venovaný hlavne deťom a ľuďom, ktorých svetlo sa pomaly vytráca.
Vyznať sa v sebe a v druhom človeku je náročné. Zvlášť, ak váš spôsob myslenia je rozličný od toho, čo vidíte naokolo. To, čo je pre vás “normálne”, je pre zbytok populácie zvláštne a opačne. Potom nastávajú komplikácie, ktoré môžu viesť až k zatknutiu, k úteku z domova a dobrodružstvu, v ktorom úplne vyjdete zo svojej komfortnej zóny. Čudná príhoda so psom uprostred noci je príbehom autistického chlapca Christophera. Je to príbeh, ktory je tak trochu detektívkou, z iného pohľadu je to perfektná ukážka toho, ako ľudia s autizmom myslia, ako si vysvetľujú náš chaotický svet a zároveň nám príbeh ukazuje to, aké náročné je vychovať a starať sa o ľudí, ktorí vidia svet tak trochu inak.
Kniha je písaná z pohľadu našej hlavnej postavy Christophera. Christopher miluje matematiku, zvlášť prvočísla, nemá rád žltú a hnedú farbu, dotyky sú preňho nepredstaviteľné a keď sa necíti dobre, tak začne vrčať alebo napadne ľudí. Autor naozaj bravúrne opísal jeho spôsob myslenia, to ako napohľad ľahostajne pristupuje k potrebám druhých, ako s nimi komunikuje a ako si vysvetľuje ich správanie. Zároveň nám ukazuje aj druhú stranu, jeho rodičov, ktorí Christophera extrémne ľúbia (videla som to aj v matke, aj keď sa správala tak, ako sa správala), ale na druhej strane ukazujú, že aj oni sú len ľudia, ktorým občas rupnú nervy, pretože život s Christopherom nie je ľahký. Veľmi sa mi páčilo, ako presvedčivo a realisticky autor napísal túto knihu, z každej strany na mňa kričala Christopherova osobnosť, prihováral sa nám a ukazaloval nám, že toto som ja a takto sa na svet pozerám.
Na záver len napíšem, toto si dajte. Vďaka krátkym kapitolám sa číta rýchlo, ale nedajte sa oklamať malým formátom a touto povrchovou jednoduchosťou. Táto kniha v sebe ukrýva ťažký príbeh, ktorý si, dúfam, zamilujete. P.S. Jedna z najkrajších obálok vôbec. Veľká láska.
Ak sa bojíte dlhých, nudných faktov a opisov, tak tieto obavy môžte rovno zahodiť. Kniha je písaná pútavo, je rozdelená do rôznych kapitol, ktoré sa, napríklad, zaoberajú smrťou, pôrodom a pod. Niektoré miesta sú obohatené fotografiami, za čo má kniha u mňa veľké plus. Veľakrát som sa zasmiala, ako napríklad, keď si muži namiesto mäkkého vankúša dávali pod hlavu poleno (vankúš=málo mužský), zastavil rozum - svedomitý čínsky muž dával svojej žene zjesť rozdrvené nechty, alebo spálené chlpy svojho ohanbia, pretože to zabezpečovalo zdravý pôrod (chúďa žena, bude mať tramu z pôrodu a ešte si musí prejsť týmto ), ale hlavne som sa mnoho vecí dozvedela. História ma nikdy neprestane udivovať.
Mytopédia zaujala v prvom rade obálkou. Krásna, farebná a ešte o niečom, čo ma veľmi zaujíma. Mýty. Väčšinou sú to grécke, severské a trošku egyptské…ale čo také ázijské? Americké? O tých veľa neviem, presnejšie povedané, nikdy som o nich nepočula. Ale práve táto nádherná kniha mi ukázala tajomstvá iných kultúr a povier.
Vo vnútri je kniha obohatená o najrôznejšie ilustrácie, ktoré sprvu vyzerajú detsky, ale pri bližších detailoch vám vyrazia dych. Jednoducho nádhera a pastva pre oči. Mýty sú opísané pomerne stručne, ale v tomto prípade mi to absolútne neprekážalo. Kamarát ma upozornil na menšie preklepy (čo sa týka severskej mytológie), ale povedzme si úprimne, to, že sa príbeh v nejakom detaile zmenil, príbehu neubralo na kvalite. Aspoň mne to nevadilo - predsa, je to detská kniha, ktorá je opísaná stručne a ak by som mala chuť na podrobnejšie opisy, tak by som siahla po inej literatúre…
Ak sa túžite dozvedieť o mýtoch z celého sveta, tak rozhodne siahnite po tejto knihe. Je to nádherne ilustrovaná kniha, ktorá by nemala chýbať v zbierke milovníka mýtov.
Nápad príbehu znie naozaj skvelo. Rovnako som v knihe našla veľa krásnych myšlienok, ktoré sa v danej chvíli úplne hodili a nepôsobili nútene. Taktiež oceňujem dynamiku deja, krátke kapitoly a venovanie sa psychickým problémom, akým je aj depresia. Myslím, že táto kniha dala nádej mnohým ľuďom, pretože je písaná veľmi citlivo a poukazuje na fakt, aby to človek nevzdával. Aj keď to v danej chvíli nevyzerá pozitívne, nemusí to hneď znamenať len to najhoršie.
Ale. Povestné ale. Niečo mi tam nesedelo a celkový dojem z knihy mi to veľmi pokazilo. Polnočná knižnica si tým krásnym nápadom zaslúžila niečo viac. Mala som pocit, že autor nešiel až tak do hĺbky a nevyužil celkový potenciál, ktorý príbeh ponúkal. Zobral si na plecia viac, než zvládol uniesť a časom sa kniha stala veľmi predvídateľnou - čo som od tohto príbehu nečakala. A takisto Nora. Mňa osobne neohúrila, ale ani neurazila. Jednoducho z nej nemám žiadne dojmy, viem iba, že ma príbehom viedla a tam to aj končí. Áno, ľudia môžu byť nadaní na veľa vecí, ale jej som to vôbec neverila a časom mi prišlo nereálne, že by bola vo svojich alternatívnych životoch vo všetkom až taká úspešná. Keby to bolo inak napísané, tak by som mala na ňu iný názor…ale tu, jednoducho nie.
Terapeuti sú v podstate najviac naivní ľudia. Prečo? Pretože predpokladajú, že im pacienti hovoria pravdu. A v tomto momente môžu nastať isté komplikácie. V príbehu sledujeme dve strany - terapeutov a klientov. Pri terapeutoch ma bavilo sledovať ich naštrbené morálne zásady, ich vlastnú interpretáciu toho, ako sa správali…a pri pacientoch ich pochopenie výkladu a slov terapeuta. Získate tu pohľady zo sedenia aj od klientov a aj od terapetuov. Bolo to skvelé, keď ste sa na ten istý problém pozerali z dvoch pohľadov.
Rozhovory medzi postavami boli naozaj skvelo napísané, každá postava mala, čo povedať a každé slovo, ktoré si buď pomysleli, alebo povedali presne vystihovali ich osobnosť. A v tomto spočívala genialita príbehu. Postavy, postavy, postavy. Nečakajte od toho dynamický dej, autor tu skutočne ide do hĺbky myslí, ide na to postupne, vysvetľuje ich motiváciu, myšlienky a skutky. Aj najmenej pozorný divák by si všimol, že sa postavy menia, vyvíjajú a môžem tvrdiť, že aj dospievajú. Skutočne sa tu ukázala autorova skúsenosť s ľudmi, s kolegami a možno aj so sebou samým.
Toto bolo krásne. Najprv milé, potom mne veľmi známe a nakoniec smutné. Sama autorka napísala, že nádherné maľby dopĺňa text a nie opačne. Nečakajte od toho niečo, čím to nie, a to kniha plná textu. Je to skôr zbierka jej malieb, ktoré predstavujú etapy v našich životoch. Detstvo, puberta, prvé lásky, zaľúbenia, sklamania, deti a staroba. Občas sa usmeje, občas zasmejete, v niektorých chvíľach sa nájdete a niektoré vás donútia premýšľať nad životom. Je to také úprimné a nenútené, že vás to musí jednoducho zasiahnuť. A mňa zasiahlo. Veľmi.
Kniha je určená pre všetkých nadšencov umenia, autorkinej práce, ktoré ste už mohli vidieť v dielach Strážkyňa slnka a Snehová sestra. Pre tých, ktorí sa potrebujú na chvíľu zastaviť a popremýšľať o sebe, svojom živote a snoch. Nádherné.
Príbeh bol krásny, ale zároveň veľmi smutný a istým spôsobom aj ťaživý. Ku koncu som si len hovorila, čo ak, čo keby…všetko bolo veľmi nespravodlivé. Aj teraz, keď píšem tieto riadky premýšľam nad osudom našich postáv a je mi z toho smutno. Ale, nájdete tam aj radosť, pokoru, krásne opisy krajiny a čarovnej vinice, ktorá bola svedkom nejedného príbehu. Ak máte radi knihy Lucindy Riley, Zamotané vinice sú pre vás ako stvorené.
Myslela som si, že Nikolas bude skvelý. Ale on bol ešte lepší. Dokonca najlepší (a to teraz nepreháňam). Milujem ten príbeh a dúfam, že si ho zamilujete aj vy.
Napadlo vám niekedy, kto je ten divný chlapík v červenom, s bielou bradou a nákazlivým smiechom? Ten, čo prináša radosť a pocit pokoja? Áno, reč je o Santa Clausovi. Alebo inak nazývanému - Nikolasovi. Viete, mne ani len nepadalo, že tento človiečik bol niekedy dieťaťom. A práve jeho cestu k tomu mužovi, ktorý počas Vianoc vyčarí nejednému dieťaťu úsmev na tvári, popisuje kniha Vianočný chlapec Nikolas.
Na tejto knihe sa mi páčilo všetko. Obálka, text, štýl písania, humor, ilustrácie, vymyslený svet. A hlavne naša hlavná postava Nikolas. Nikolas to v živote nemal ľahké, ale ani komplikovaný osud ho nepripravil o dobro a nádej, ktoré sa mu skrývali v srdci. Je to postava, ktorú človek jednoducho musí mať rád a v niektorých prípadoch budete mať pocit, že je vaším priateľom. Naučí vás snívať a veriť.
Je to vtipné, pohodové a naozaj magické čítanie. Dozviete sa o zrode Santa Clausa a navyše tu stretnete elfov, víly, trolov a lietajúcich sobov. Odporúčam celým svojím vianočným srdcom!
Sú ľudia, ktorí si už od malička žijú ako v bavlnke. Potom sú tu ľudia, ktorí to v živote nemajú ľahké a nakoniec takí, ako naša hlavná postava Elsa. Život sa s nimi nebabre. Ak si myslia, že už padli na samé dno, tak ešte nevedia, že táto priepasť smútku, nešťastia a utrpenia je nekonečná. A presne tieto negatívne pocity ma sprevádzali počas celého čítania knihy Proti vetru.
Dej nás zavedie do obdobia hospodárskej krízy, kedy ľudia prišli skoro o všetko. Priznám sa, že o tomto období viem len to, že bolo, ale že bola až taká bieda spôsobená klimatickými zmenami, to som naozaj netušila. Tisíce ľudí prišlo o úrodnú zem, mnohí farmári stratili ich finančný príjem a to ľudí prinútilo migrovať. Človek by si povedal, Amerika ako Amerika, ľudia si pomôžu, ale pravda je niekde úplne inde.
Postavy. Tak tie boli napísané výborne. Boli to ľudia, ktorí chceli žiť, ochrániť svojich blízkych a v neposlednom rade chceli zachrániť svoj kúsok zeme - svoj domov. Príbehom nás sprevádzala hlavná postava Elsa, ktorá….prosím, buďme ako ona. Statočná. Milujúca. Neoblomná. V živote mala toľko možností zanevrieť na ľudskú rasu, ale ona stále verila. Možno si myslela, že je slabá, škaredá, neschopná (odmala jej to vtĺkali do hlavy), ale aj tak našla v sebe schopnosť milovať.
Je to ťažký príbeh, ktorý sa číta ľahko. Strany vám prejdú ani neviete ako, ale dusivý pocit na duši vám zostane. Je to dobrá kniha. Niečo sa možno naučíte, tak ako ja. Nielen z histórie, ale aj o bojovnosti prežiť a byť milovaný.
