Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha v sebe skrýva viac. V reálnom svete všetci Koralíne hovoria Karolína. A pritom ich vždy opravila, ale dospeláci ju jednoducho nepočúvali. Taktiež na ňu rodičia nemajú čas, lebo stále pracujú (ale pritom ju veľmi milujú). Koralína sa pochopiteľne bojí, ale aj napriek tomu v sebe nájde odvahu. Je tam veľa drobností, ktoré si človek nemusí na prvý pohľad všimnúť. Táto stránka knihy bola <3. Ale… kniha ma nedokázala zasiahnuť. Som veľmi rada, že som si ju prečítala, ale nezanechala vo mne dojem #milujemto #totosimusiteprecitat. Čakala som možno niečo viac? Bolo to milé, bolo to poučné a strašidelné, ale niečo mi tam chýbalo. Alebo som už príliš stará..
Vianočnú farmu by som zaradila medzi tie oddychovky, ktoré neohúria, a zároveň… trošku viac sklamú (:D). Je pravda, že som dostala približne to, čo som potrebovala vianočné romantické klišé. A to je super. Len tých Vianoc tam bolo akosi pomenej. A aj zápletky. A chémie medzi postavami.
Nuda. To mi ako prvé napadne pri tejto knihe. Áno, človek vypne, necháva sa unášať ľahkým a pokojným dejom, ale doteraz hľadám niečo, čo by vo mne vzbudilo zvedavosť. Reálne, počas 1/2 knihy sa tam nič nedialo. Dej len plynul, hlavná postava riešila svoje každodenné problémy a ja som premýšľala, prečo si tento príbeh zaslúžil knižné prevedenie. Čo je na ňom špeciálne? A taktiež to nezachránili hlavné postavy dvaja kamoši, ktorí sa bavia 10 rokov (!!!) a počas tohto obdobia sa tajne ľúbia. Mala som z nich pocit, že sa len tak rozhodli, že to spolu naozaj skúsia. Čo sa líšilo od obdobia, kedy sa spolu bozkávali od obdobia, kedy sa len kamarátili? Jasné, bola tam tá súťaž, ale táto časť mohla byť lepšie napísaná. A hlavná ženská postava, Stella, na ktorej to celé viselo, je asi najväčším mínusom knihy viac sme riešili jej neistotu, ako Vianoce a predstieraného frajera. A nehovoriac o tom, že vianočná atmosféra sa v knihe dostavila až niekde ku koncu…
Postavy a ani dej mi príliš nesadli, ale v druhej polovici príbehu to bolo už o niečo lepšie. Postupne som sa naladili na blížiace sa vianočné obdobie a koniec naozaj nebol zlý. Ale…
Vianočnej kolede právom patrí titul najobľúbenejšia vianočná kniha na svete spĺňa všetko, čo by mal mať dobrý vianočný príbeh. Poučenie. Vianočnú atmosféru. Uvedomenie toho, že sa počas celého roka máme správať dobre a nielen počas tohto magického obdobia. Krásne myšlienky. A ilustrácie Lisy Aisato sú prenádherné!
Čítanie tejto knihy som si veľmi užila! Dvaja cudzinci, neskôr kamaráti, sa raz za rok stretnú a spolu strávia 7 hodín. Tesne pred Vianocami letia z Ameriky do rodného Írska, aby s rodinou strávili blížiace sa sviatky. Molly je taký vianočný Grinch a Andrew Vianoce miluje. Toto sa opakuje takých 10 rokov až kým im nezrušia let. A potom sa im začne nové dobrodružstvo plné cestovania, nevinných bozkov a vzájomnej príťažlivosti.
Je pravda, že by príbeh mohol byť o niečo kratší, ale… malo to sympatické postavy, chémiu, dobre plynúci dej, humor, vianočnú atmosféru a skvelo napísanú romantiku. Presne takýto príbeh si predstavujem čítať počas chladných večerov pod dekou a so svetielkami.
Hra na želania je kniha, ktorá vám dovolí snívať a želať si veci, o ktorých ste ani nedúfali, že sa stanú. Je to kniha o silnej viere v zázraky v ťažkej a často v krutej realite. Je to kniha, ktorú prečítate na jedno posedenie a z ktorej budete mať veľmi hrejivý pocit.
Tak toto bola VEĽMI zaujímavá kniha. Doteraz som od autorky čítala len Makovú válku a tá patrí medzi najlepšie fantasy knihy, aké som kedy čítala. Bola som veľmi zvedavá, ako sa mi bude páčiť kniha, v ktorej sa neriešia nadprirodzené sily a čínska mytológia, ale ukradnutý rukopis a americký knižný trh.
Všetkým hovorím, že na takú utlu knihu autorka stihla rozobrať naozaj veľa. Začína to tým, že hlavná postava ukradne svojej mŕtvej „priateľke” rukopis, ktorý vydá pod svojím menom. Tam sa začína celý ten cirkus okolo vydávania kníh, popularity či už v reálnom svete, alebo na internete, pocitu viny, sebapresvedčovania a uľahčovania celkovej situácie.
Neviete si predstaviť, aký stres som prežívala aj za hlavnú postavu. Prídu na to? Neprídu? Ako postava zvládne narastajúcu popularitu a tlak? Čo ak niekto zasadí semienko pochybností? Autorka ma celkovo vyžmýkala, neznášam takéto „porušovanie pravidiel” a tento pocit úzkosti vykreslila naozaj bravúrne. Zároveň tam skvelo ukázala aktuálny americký knižný trh to, ako je veľmi populárna diverzita a rôznorodosť, rasizmus, cyberšikana, autor musí viac zaujať ako samotné jeho dielo, pochabosť internetov a cancel culture. Začínam si to aj ja teraz viac uvedomovať, ako nás dokáže ovplyvniť internet a ako dokážeme rýchlo zmeniť názor na človeka. Stačí zrnko nenávisti, ktoré môže zničiť život. A pritom je to všetko také povrchné, neoverené.
O Yellowface by som dokázala písať ešte hodiny. Som si istá, že zakaždým by som v knihe našla niečo nové, niečo čo autorka nenapísala priamo, ale schovala to za drsný humor a iróniu. Niekedy toho bolo na mňa už príliš (aj čo sa týka rasizmu, nenávistných twítov a pod.), ale potom sa to zase ustálilo. Zaujímavý dej, skvelo vykreslené postavy a najlepšie na celej knihe bola atmosféra. Dajte si.
Od prvej vety som vedela, že sa mi bude páčiť. Bolo v nej toľko nepovedaného, ukrytého, smutného a osamelého. Ako v celom príbehu. V tejto nádhernej mozaike medziľudských vzťahov som našla krásu, ale aj trápenie hlbokého milovania.
Toto si dajte.
Ak hľadáte oddychové čítanie, ktoré si zoberiete na dovolenku (pozor, Tatran hlási mäkkú väzbu) alebo máte chuť len na taký príbeh, ktorý vás do deja doslova vtiahne, tak si určite nenechajte ujsť novinku Päťhviezdičkový víkend.
Priznávam sa, zbožňujem drámy, tajomstvá, jednoducho rodinnú špinu, ktorá sa netýka mňa, ale niekoho iného, najlepšie niekoho fiktívneho. Ešte lepšie je, ak je to celé zaoblené do, na prvý pohľad, dokonalého života, v ktorom v určitom bode nastane nejaká zásadná zmena. Presne takýto sa zdal byť život hlavnej postavy Hollis, ktorej nečakane zomrel manžel. Hollis je známa svojím blogom o varení (pozor, v knihe je naozaj veľa opisov jedla) a ako to už na internete býva, čitatelia ju poznajú ako dokonalú matku a manželku. Ale po smrti manžela sa už nič nezdá také, ako sa na prvý pohľad zdalo…
Veľmi sa mi páčil nápad päťhviezdičkového víkendu, v ktorom Hollis pozvala štyri kamarátky z každej etapy svojho života. Príbehom sa prelúskavame nielen jej pohľadom, ale aj pohľadmi jej priateliek, ktoré do príbehu prinášajú vlastné problémy a tajomstvá. V knihe sa rieši nielen nevera, nešťastné manželstvá, nezahojené lásky či odcudzenie, ale aj problém dnešnej digitálnej dob ako viete stratiť reputáciu a kariéru v priebehu niekoľkých sekúnd.
Mňa knižka veľmi bavila, kamoške sa zdala sladučká a niektoré zvraty podľa nej vyšli najavo príliš skoro, ale mne autorkin štýl písania veľmi sadol (prirovnala by som to k Matkám a dcéram alebo k niektorým Lucindám). Ale. Od konca som čakala rozhodne viac, myslím, že to trošku pochovalo to, čo autorka po celú knihu budovala. Napriek príliš zjavnému a sladkému záveru si ma autorka získala a vôbec sa nečudujem, že ju označujú za najpredávanejšiu kráľovnú plážového čítania.
Musím povedať, že nová Hazelwoodka ma extrémne bavila. Mám pocit, že tieto knihy si ma vždy nájdu v ten správny čas, lebo vedia, že inak by som ich ofrflala. Dokonca som ju prečítala som za necelý deň. A prečítala by som si ju opäť.
Pri niektorých pasážach som sa nahlas smiala, pri iných som s Elsie prežívala každú jednu skúšku či pohovor, ktorý ju čakal pri dosahovaní sna v podobe vysnívanej pracovnej pozícii vo vede. Autorka opäť ukázala to dobré, ale aj zlé vedeckej sfére, aké je to robiť vedu ako žena a aké prekážky sa vám v živote môžu ukázať.
Čakajte nerdovský humor, kockaté hlavy, veľmi pekný priebeh rozvíjania vzťahu, sympatickú hlavnú postavu a hlavného hrdinu, ktorý síce nemá spaľujúci pohľad, ale svojou charizmou vás odzbrojí. A aby som nezabudla. VEĽMI. VEĽA. ODKAZOV. NA. TWILIGHT. Milujem!
Láska od prvého slova. Aspoň tak by som charakterizovala môj prvotný vzťah ku knižke Plyniem ako rieka. Zaľúbila som sa do nej tak ľahko, ako hlavná postava do Williama Moona. Spojila nás náhoda, osud a správny okamih. Poznáte ten pocit, keď od prvych strán viete, že toto bude váš príbeh.
Mám rada knihy, ktoré hovoria o ťažkých veciach, a zároveň sú písané ľahším štýlom. Pred spaním som si chcela dať zopár strán a nakoniec to dopadlo tak, že tretina knihy bola fuč. Rozprávanie naozaj plynulo ako rieka, ktorá až pričasto narážala na prekážky. Ale vždy sa pohla ďalej, posúvala sa vpred a čelila svojmu životu.
Príbeh hovorí o zakázanej láske, o rasizme, o rodine a stratách, o vlastnej sile, o ťažkých rozhodnutiach, samote a vôli žiť. A samozrejme, o najlepších broskyniach široko-ďaleko. Rozprávanie ma častokrát veľmi rozcítilo, zanechalo vo mne stopu, ktorú cítim doteraz. Dojem sa ku koncu trošku pokazil, myslím, že si príbeh zaslúžil lepšie napísaný koniec, ale nič sa nemení na tom, že sa mi kniha naozaj veľmi páčila.
Ak obľubujete surové príbehy podané ľahkým spôsobom, krásne opisy prírody a viditeľnú zmenu v postavách, tak si túto krásnu knihu (aj vizuálne) doprajte.
