Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som aktívnou čitateľkou predovšetkým kresťanskej beletrie. Je v nich viac ako príbeh, je v nich poslanie, ktoré mení samotného čitateľa. Obľubujem aj dobré krimi a knihy na rozvoj osobnosti. Preto by som rada o knihách, ktoré čítam debatovala aj s ostatnými, aby zakúsili zmenu, ktorú som pocítila aj ja.
IG a FB @idealofbooks
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Dostala som možnosť začítať sa do príbehu, o ktorom som čítala zopár recenzií, že je to veľmi silný príbeh. A tak som s týmto očakávaním do toho aj išla. Po začítaní som ostala zmätená, pretože som bola prekvapená, že ide o príbeh, ktorý sa dotýka teenegera. Hm, pomyslela som si, že ako môže byť príbeh o študentskej láske taký, o ktorom každý rozpráva, že je silný? A potom prišiel ten moment, kedy ma zamrazilo a ja som si povedala: "Aha!" Dej sa začal stupňovať, dostala som sa do fázy, kedy som potrebovala vedieť, ako to naozaj skončí. Bude alebo nebude to mať "happyend"? Moje vnútro bolo pri čítaní rozpoltené, plné očakávaní a "bum", prišiel moment, kedy som sa rozplakala. Ono to nejde skončiť šťastne? Ale záver tu ešte nebol...
Takto som sa nakoniec začítala do príbehu, ktorý nesie veľmi hlboké posolstvo, veľmi veľa silných myšlienok, ktoré dokážu zmeniť pohľad na svet, ak ich prijmeme. Bolo naozaj cítiť, že autor využil prostredie, v ktorom pôsobil, pretože z príbehu cítiť reálnosť a autenticitu. Musím pozitívne vyzdvihnúť štruktúru a dĺžku jednotlivých kapitol. Toto naozaj na mňa fungovalo spôsobom, veď ešte jednu kapitolu a ... však viete. :)
Toto je príbeh, ktorý prajem, aby si prečítal každý dospievajúci a aj dospelý. Dospievajúcim pomôže pochopiť, kde sa momentálne nachádzajú a nám dospelým pomôže chápať prostredie a myšlienky, ktoré mladých obklopujú a nehľadať za každou chybou iba čierno.
"Čo by si tam išla získať naspäť?...
Čas.
Čas?
....
Čas, ktorý som premárnila..."
Vždy, keď sa začítam do knihy od tejto mojej obľúbenej autorky viem, že si ju zamilujem. Inak to nebolo ani teraz. Príbeh sa mi od začiatku až po koniec veľmi páčil a ja som si aj pri tejto knihe potvrdila, že jej romány sú vznešeným dielom. Julie vie ako na čitateľa. Jej opisy nie sú zdĺhavé, ale napriek tomu sú také, že vás svojim štýlom písania prenesie do prostredia, kde sa dej odohráva. V tejto knihe to bolo veľmi cítiteľné, preto som občas mala pocit, ako keby som sa v strážnom domčeku a jeho okolí nachádzala spolu s hrdinkou.
• Začítať sa do tohto príbehu bolo pohladenie pre dušu. V tomto románe som však dostala omnoho viac. Dozvedela som sa veľa informácií, aké to bolo stať sa spisovateľkou v minulosti, ich ťažká cesta a to, ako musela byť táto ich činnosť utajovaná, pretože to nebolo pre dámy ich postavenia vhodné. Celý príbeh sprevádza tajomno, ktoré je už pre autorku typické a v tomto prípade ho Julie "dávkovala" a tak postupne odkrývala počas celého príbehu.
• Hlavná hrdinka mi bola veľmi sympatická, hoci nevstupovala do deja s úplne čistým štítom. Páčila sa mi jej skromnosť a taktiež pokora, ktorú žena v jej postavení prezentovala.
• Ak ste milovníčkou Jane Austenovej a máte chuť nazrieť do tajomného príbehu, ktorý sa malým kúskom dotýka aj jej tvorby, tak tento príbeh je pre vás stvorený. A na strane druhej, kniha od Julie Klassenovej je bezpochyby aj bez tohto vplyvu skvelou voľbou.
Príbehy na štýl rodinnej drámy mám veľmi rada ako v knižnej, tak aj filmovej podobe. Na týchto príbehoch ma fascinuje hlavne hĺbka odpustenia, ktoré musí nastať, ak vôbec nastane. Taktiež je to aj sila lásky, ktorá buď je, alebo sa vytráca. A o tomto bol tento príbeh. Plný lásky, zrady, ale aj odpustenia.
Príbehy, v ktorých sa spája láska, tajomno a ešte k tomu bonus v podobe prepájania časových línií, zbožňujem. Tento príbeh mal všetko, čo mám rada. Aj keď to bol len príbeh, niektoré pasáže boli naozaj také, že mi stiahlo hruď a nedokázala som čítať ďalej. Drobné rozhodnutia, s ktorými som sa počas čítania stretávala, žiaľ nezanechali iba drobné dôsledky, s ktorými sa museli hlavní hrdinovia vysporiadať. Zanechali hlboké rany, ktoré ovplyvňovali sled všetkých udalostí.
Toto bol opäť príbeh, pri ktorom musíte obracať stranu za stranou, pretože vás pustí až vtedy, keď ho prečítate. A možno vás svojou hĺbkou chytí aj po prečítaní, tak ako mňa.
Jedno z najlepšieho, čo som tento rok čítala.
Počas celej knihy som premýšľala nad koncom príbehu, aký ho vlastne chcem. Uvedomila som si, že som veľmi spokojná s takým, ako ho uzavrela autorka. Týmto sa mi potvrdilo, že Tamera je skvelá autorka, či ide o historický román alebo ten zo súčasnosti. Nie nadarmo mám od nej prečítané všetko.
Táto kniha si ma získala svojou obálkou a atmosférou, ktorá mala vo mne vyvolať spomienky na môj obľúbený seriál Gilmoriek. Príbeh ma očaril svojou jesennou atmosférou, ktorú bolo cítiť všade. Ak mám zhodnotiť, či príbeh je spojený s GG, tak za mňa áno, našla som tam krásne spojitosti ako stretnutia, klebety, zastupiteľstvá a súdržnosť mestečka. (Kto hľadá, ten nájde). Romantická línia bola dosť na môj vkus slabá, príliš "spice" (to ja nevyhľadávam, ale to je moja smola, že som si viac o knihe neprečítala), postavy mali podľa mňa zaujímavé charaktery (na jednej strane sklamanie láskou, na druhej strane sklamanie životom). Oceňujem autorkinu snahu dodať do príbehu trochu napätia, aj keď v tomto prípade to bolo dosť predvídateľné. Odhliadnuc od romantickej línie bola táto kniha totálna oddychovka s čisto jesenným nádychom, kedy po prečítaní som dostala chuť vrhnúť sa na seriál o Gilmorkách a nájsť recept na prípravu tekvicového latté. Jednu hviezdičku dávam dole za slabšiu romantickú líniu a druhú za predvídateľné napätie v príbehu. Asi tam ani nemuselo byť.
Súčasná doba, v ktorej sa momentálne nachádzame je taká rýchla. Prečo je to tak? Máme veľa vecí, ktoré nám uľahčujú život, prepravujeme sa osobným autom po rýchlostných cestách, dokážeme sa veľmi rýchlo prepraviť z miesta na miesto. Tak prečo náš život ide tak prirýchlo? Odpoveď je jednoduchá. V zhone sa nachádzame my, a preto máme pocit, že ide všetko príliš rýchlo, pretože sa všade ponáhľame, a jediná vec, čo nám neostane je čas. Čas osamote, čas so sebou samým, čas so svojimi myšlienkami, čas s Bohom, ČAS... Nedostatok času a neustály zhon v našej hlave spôsobuje stres, pod vplyvom ktorého vzniká agresia, ktorú si odnesie náš partner alebo naše deti. Došli sme do doby, kedy ticho začína byť vzácnosť. Sme neustále obklopení hlukom, aby sme niečo prehlušili. Ako z toho však von?
Veľmi veľa takýchto zamyslení pocítite počas čítania knihy Neúprosne nie zhonu v ktorej autor neprináša len informácie, nad ktorými budete žasnúť a otvárať oči a kedy si začnete uvedomovať, že on má vlastne pravdu. V tejto útlej knižke nájdete viaceré tipy na stíšenie sa v predovšetkým kresťanskom duchu, ale aj také, ktoré sa dajú praktizovať všeobecne. Človek si uvedomí, že stíšenie sa s Ježišom nie je len odriekavanie nejakej naučenej modlitby, ale je to cesta, ako nájsť význam plnohodnotného ticha, z ktorého človek načerpá na dlhý čas. Táto kniha je naozaj odporúčaná pre tých, ktorí chcú vo svojom živote spomaliť tempo ešte predtým, ako ho budú nútení spomaliť negatívnymi dôsledkami, ktoré uponáhľanosť v ich živote prinesie.
Cez leto som prečítala viac letných príbehov, v ktorých som myslela, že nájdem to, čo môj vkus pri letnej oddychovke hľadá a nebude ma nič v príbehu rušiť. Dlhšie som rozmýšľala, či po letnej romantike od Denise Hunterovej siahnuť alebo nie. Na konci leta som tak spravila a bolo to naozaj to, čo som celé leto hľadala. Nič ma nerušilo, naopak bolo tam všetko, čo mám rada: romantika, knihy a tajomstvo.
Príbeh sa dotýka Leviho, Molly a Grace, troch súrodencov, ktorí sa snažia dokončiť nesplnený sen ich rodičov, ktorí mali smrteľnú nehodu. Ich sen bol otvoriť hostinec v malebnom mestečku Bluebell, ktorý ma chytil svojou atmosférou. V tomto prípade je hlavná hrdinka Molly, ktorá mi veľmi ulahodila svojou vášňou ku čítaniu kníh a o niečo menej svojou občas naivnou a prchkou povahou. Páčilo sa mi však, že to autorka udržala v prijateľnej rovine. Rovnako to bolo aj s romantickou zápletkou, ktorá nebola až tak presladená, ale mala svoje čaro.
Veľmi príjemným osviežením bol skok do minulosti, kedy som postupne odhaľovala tajomstvo, ktoré autorka do príbehu vniesla.
Príbeh bol pre mňa naozaj veľmi príjemný, veľmi som si pri ňom oddýchla a niesol v sebe silnú emóciu, kedy autorka niektoré scény vykreslila dokonca tak, že sa ma hlboko dotkli. Momentálne čítam pokračovanie a musím povedať, že ma to opäť veľmi baví.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Druhý diel Chekutangy bol okrem kompletného rozuzlenia deja z prvej časti aj pohladenie pre dušu. Kniha bola veľmi dynamická od začiatku až po koniec. Silné myšlienky, ktoré v nej autor popretkával s fantasy dejom nútia zamýšľať sa nad zázračnosťou aj v bežnom živote. Ak ste mali radi Pustovníka, tak sa v tejto druhej časti veľmi potešíte. :)
Do svojho rozprávkového príbehu z dielne kumran.sk, ktorý vás ihneď vtiahne do svojho deja, vnesie autor Vladimír Štefanič toľko hlbokých myšlienok, na ktorými sa musíte zamýšľať a ešte aj po prečítaní vám dlho ostanú v hlave a hlavne v srdci. Začnete premýšľať nad tým, nad čím ste predtým ani neuvažovali a čo je podstata nášho bytia. Samotný príbeh je okrem toho poprepletaný rôznymi zvratmi, ktoré sa nedajú predpokladať a vy rozmýšľate či sú možné alebo sú čisto čarovné.
Mňa najviac očarila dvojica: hlavná postava Chekutanga, ktorá je sprevádzaná mocným zvieraťom, tigrom menom Mubatsiri, ktorého by si prial určite každý. Pomáha jej rozlišovať to, čo je správne, čo je nesprávne. Ďalej jej pomáha utvrdzovať hodnoty v živote, a to čo je podstatné a čo podstatné nie je. Každý z nás by si želal takého tigra vedľa seba. Jednoduchého, žijúceho pre prítomný okamih, plného múdrosti, žičlivosti a poskytujúceho ochranu. A my ho máme. Je ním Boh. Nemusíme ho ani hľadať. Je v každom prítomnom okamihu. Tento príbeh mi ukázal, že každý z nás má pri sebe svojho Mubatsiriho, stačí mu len otvoriť srdce a počúvať ho.
Keďže ide o úplne čistý príbeh, je možné ho ponúknuť a mladším milovníkom fantasy príbehov.
Priznám sa, že som veľmi premýšľala nad knihou Pollyanna, či si vie nájsť v mojej knižnici miesto, keďže patrí do literatúry pre mládež. Jednoducho, či nie som na ňu moc „stará“. A potom som si povedala, že mám dve dcéry, tak bude tento príbeh na obe v knižnici čakať. A ako veľmi som sa mýlila, že som na tento príbeh príliš stará, príliš vyspelá. Oproti tomu príbehu som len dieťa, ktoré nič o živote nevie. Toto je tak krásny a čistý príbeh, z ktorého som po prečítaní zostala unesená, šťastná a v mojom vnútri zanechal hlbokú stopu v podobe Hry na radosť. Hlavná hrdinka vás touto hrou nakazí až tak, že sa ju rozhodnete hrať aj vo svojom osobnom živote a dostane chuť o nej rozprávať každému. Presne takéto knihy mám rada. Také, kde to nie je len príbeh, ktorý končí poslednou kapitolou, ale ten príbeh zostane v mysli veľmi dlho. Dokonca svojim posolstvom, ktoré je mimoriadne prospešné, ma pretvára ako osobnosť. Príbeh niesol naozaj hlboké myšlienky, nad ktorými keď sa človek zamyslí, tak spôsobí to, že bude na niektoré veci pozerať inak.
Francine sa ma touto knihou nesmierne chytila a zostala som po jej prečítaní unesená. V mnohých statiach ma kniha prekvapila, šokovala, nahnevala a veru som si pri niektorých pasážach poplakala. Kniha sa ma však hlboko dotkla.
Kniha z dielne kumran.sk je písaná naozaj fascinujúco. To, že na nej pracovala 3 roky, to je naozaj poznať. Síce kniha je naozaj hrubá a má veľa strán, autorka ma dokázala pritiahnuť ako čitateľa na každej strane. Spracovala naozaj dlhý životný úsek dvoch žien, ktorých osudy sa vás dotknú a aj prečítaní musíte nad ich príbehom uvažovať. Keďže je tento príbeh veľmi osobný a vychádza z histórie rodiny Francine, tak som neustále počas deja premýšľala, ktoré pasáže sú skutočné a ktoré len fiktívne. Môže za to aj autorkin štýl, pretože píše veľmi hodnoverne a po prečítaní máte pocit, že to sa muselo stať.
Kniha Sen jednej dcéry mi ukázal, ako je vzťah v rodine dôležitý, ako zasahuje nielen do jednej generácie, ale ovplyvňuje všetkých a ďalšie generácie. Je to aj kniha odpustenia, kedy si uvedomíme, že máme len určitý čas tu na zemi možnosť odpustiť a tak si vyliečiť veľa rán. Je to kniha komunikácie, kedy rozhovory s tými druhými nám pomôžu pochopiť toho druhého a my si neurobíme nejaké zbytočné závery. Je to kniha lásky, pretože aj tu platilo, že práve láska je liek a láska nás častokrát núti, robiť veci, na ktoré by sme odvahu nemali.
