Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som aktívnou čitateľkou predovšetkým kresťanskej beletrie. Je v nich viac ako príbeh, je v nich poslanie, ktoré mení samotného čitateľa. Obľubujem aj dobré krimi a knihy na rozvoj osobnosti. Preto by som rada o knihách, ktoré čítam debatovala aj s ostatnými, aby zakúsili zmenu, ktorú som pocítila aj ja.
IG a FB @idealofbooks
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Bestseller, po ktorom som s veľkými očakávaniami siahla aj ja. Aj tieto knihy mám rada, lebo ma formujú ako osobnosť a ľahšie dokážem vyhodnotiť niektoré situácie.
Autorka v tejto knihe spracúva témy, s ktorými si v živote viac menej stretávame všetci, ako: ťažké obdobia, stres, strach, smútok... Kniha disponuje naozaj veľkým niekedy až zahlcujúcim množstvom informácií. Človek môže potom zostať zaskočený, že koľko sa toho snaží autorka na tak malom mieste povedať. Preto odporúčam knihu čítať naozaj pomaly, po takých "troškách" a určite nie rýchlo a nedočkavo.
Čo mne chýbalo, tak bolo veľmi málo situácií a príkladov zo života. Kniha potom pôsobí viac odbornejšie a pre bežnú populáciu je ťažšia na porozumenie. Avšak, ak by to autorka spravila, mala by táto kniha asi o polovicu viac strán, ako má.
Veľmi som ocenila autorkin prístup, kedy vysvetlila, že mať zlú náladu je normálne. Dôležité je, ako k tejto nálade pristupujeme my samotní, ako ju spracovávame a že náš život nie je len o šťastných momentoch, ako sa nám to snažia niektorí psychológovia cez pozitívne myslenie sprostredkovať.
Ja odporúčam túto knihu naozaj si vychutnávať po malých dúškoch a čo odporúča autorka? Tak pohyb, spánok a dobrú stravu. Ale to by som len príliš zjednodušila. Mne táto kniha zostane určite v knižnici, pretože sa oplatí ju prečítať, ale nie len jedenkrát.
"Keď budete mať najbližšie počas pätnásťminutovej prestávky medzi pracovnými stretnutiami chuť vziať do ruky mobil a zistiť, čo je nové, skúste namiesto toho radšej vyjsť z kancelárie na čerstvý vzduch, zavrieť oči a na nič nemyslieť."
Autorka nás v tomto príbehu zaviedla od bombardovania Londýna do koncentračného tábora Terezín, v ktorom spracovala menej známu udalosť, kedy belgickí odbojári zastavili vlak smerujúci na popravu do Osvienčimu. Veľkú dôležitosť Kristy venovala detskej židovskej populácii a jej umeniu, ktorá bola v spomínanom tábore väznená.
Aj keď hlavná hrdinka bola fiktívna postava, dej autorka preniesla tak hodnoverne, až ste mali pocit, že sa naozaj celý na komplet udial. Tento krátky príbeh lásky, utrpenia a veľkej obety sa (mňa určite) a aj ostatných chytí(l) za srdce.
"Kedy sa také niečo stalo normálnym? Telá na ulici. Len tak pohodené. Pokryté snehom. Spálené v peci. A čo moje deti, ktoré maľujú to, ako na nich dozorcovia mieria zbraňami? Snívajú o jedle, ale namiesto toho dostanú príkaz hlásiť sa do najbližšieho transportu."
Aj keď som predovšetkým milovníčkou historických románov, občas dostanem chuť aj na dobré krimi. Práve táto krimiséria od Nancy Mehl ma naozaj prekvapila a ja som sa už od minulého roku tešila na záverečnú časť, ktorá je tu!
V knihe Slepá ulička stojí opäť hlavná hrdinka Kaely, behaviorálna analytička, ktorá pri zostavovaní profilu páchateľa používa zvláštnu metódu. Tento prípad je pre ňu naozaj veľmi osobný, pretože sa dotýka jej otca. To, že Kaelyn otec bol sériový vrah už poznáme z predchádzajúcich dvoch dielov. Práve v tejto záverečnej časti nám autorka postupne bližšie priblíži osobu Eda Oliphanta, ktorého motívy a činy sú v tomto diele obzvlášť záhadne. Dozvieme sa však viac, aj to, čo prekvapí samotnú Kaely.
Čo mňa veľmi na knihách od Nancy fascinuje, tak je to, že vás autorka zvláštnym spôsobom núti premýšľať nad páchateľom a spájať si jednotlivé skutočnosti, aby ste si zostavili profil páchateľa práve vy samy. Mne sa to niekoľkokrát stalo, ale samozrejme autorka v závere aj tak prekvapila.
Ja som si knihu veľmi užila. Musela som si ju rozdeliť, inak by som ju prečítala hneď, aj keď posledných 150 strán som doslova zhltla. A to hovorí za všetko. AK teda máte chuť na dobré krimi, tak agentka Kaely Quinnová je naozaj správna voľba.
"Čo ľuďom v živote chýba, že sú ochotní ohroziť ho, len aby zažili krátkodobé vzrušenie?"
Prvotina od Julie, autorka, ktorá je pre mňa srdcovka. Chytila si ma svojou prvou knihou Tajomstvo Pembrooke Parku a odvtedy patrí ku autorkám, od ktorých mám všetko prečítané.
Keďže mám už od nej prečítané všetky knihy, tak viem porovnať, ako píše a ako sa aj majstrovsky vypracovala. Táto je prvotina je príbeh, za mňa, veľmi výborný. Veľa som sa dozvedela z minulosti ohľadom dojčenia, laktačnej psychózy a centrách pre "slobodné matky." Toto boli pre mňa naozaj informácie, o ktorých som nevedela a niektoré ma aj prekvapili. Práve to sa mi na historických románoch páči, že aj keď ide o romantický príbeh, nájdu sa v ňom skutočné historické udalosti, ktoré vás niekedy aj prekvapia a vám sa tak vytvorí komplexný obraz nielen príbehu, ale aj konania jednotlivých postáv.
Ohľadom tejto knihy som čítala komentáre, že táto kniha do "cleanbooks moc nepatrí. Ja si to však nemyslím. Jednoducho tento príbeh je situácia, ktorá sa v živote stáva, každý z nás vie pochybiť. Prirodzené, ľudské. A o to proste ide, dostať druhú šancu, pretože práve chyby nás učia a častokrát nás posúvajú vpred. Už len záleží na nás, ako sa k tomu postavíme a či si z nej zoberieme ponaučenie. Myslím, že to bol aj autorkin zámer.
Veľmi sa mi páčil autorkin štýl zmiasť čitateľa. Človek sa s tým v knihách stretáva, ale v tejto to bolo naozaj časté. Bolo to také ozvláštnenie hlavnej dejovej línie. Kniha sa mi čítala dobre, stále som však rozmýšľala, ako Julie vymyslí záver, aby bol proste dobrý, aj keď ste od začiatku tušili, s kým hlavná postava skončí, nevedela som si nejako dotvoriť, ako to autorka ukončí úplne. Záver sa mi veľmi páčil.
Kniha je krásna aj ako zvonku, tak aj zvnútra. Preto som dnes pridala aj pár fotiek naviac.
"No aj tak,nie je nik, kto by sa v živote nedopustil chyby. Každá ovečka aspoň raz zablúdi."
Keďže som milovníčka historických románov, tak od tejto knihy som očakávala veľa. A ona mi moje očakávania splnila. Tešila som sa na každú jednu chvíľu, ktorú som mohla stráviť jej čítaním.
Kniha ma očarila hlavne v dvoch aspektoch. Bol to mužský hrdina, ktorý bol vykreslený presne tak, o akom chcem v historickom románe čítať. Taktiež hlavná hrdinka ma veľmi očarila svojou jednoduchosťou, rozvahou a pokojnou povahou. V nej sme našli dokonalé posolstvo, ktoré hovorí: "Miluj svojho blížneho, ako seba samého." Prijímala človeka takého aký je a v každom hľadala aj ten najmenší kúsok dobra. Žiaľ to dobro tam muselo aj byť.
Dej priniesol okrem romantickej hlavnej línie aj napínavé vedľajšej línie, taktiež záver bol prekvapivý. Avšak jedna postava mi v duchu cleanbooks prekážala, aj keď si myslím, že autorka tým asi chcela poukázať na charakter hlavnej hrdinky, ktorá si ho pevne držala až do konca.
Každý si môže v tejto knihe nájsť to svoje posolstvo. Pre mňa bolo jednoznačne to, že niekedy záchranou toho druhého nakoniec zachránime seba samého a to nám prinesie uzdravenie.
"Zranené zviera bude hrýzť a škriabať... A často nedokáže rozlíšiť priateľa od nepriateľa. Človek nesmie takéto stvorenie posudzovať príliš prísne."
Ešte stále ma hrejú pri srdci prvé príbehy od Janette Okeo, ktoré sa dotýkajú kanadského západu. Preto som veľmi rada, že prišla táto novinka, ktorá je voľným pokračovaním prvých príbehov. Tento prvý príbeh z novej série je naozaj typ knihy, pri ktorej si človek oddýchne a načerpá psychickú pohodu. Obsahuje veľmi krásne myšlienky, ktoré sa nás môžu dotknúť a premeniť náš pohľad na vnímanie vo svete. Nie nadarmo sa kniha volá tak, ako sa volá, lebo nabrať odvahu, ako mala hlavná hrdinka nedokáže hocikto. Ja som si pri tomto príbehu naozaj veľmi dobre oddýchla a už teraz sa teším na jeho pokračovanie.
Diár používam denne a musím povedať, že graficky je veľmi pekne spracovaný. Jemné farby, obrázky a nálepky hodnotím ako veľké plus. Minulý rok som používala fitness diár a musím povedať, že tam bolo oveľa viac motivačných citátov a zaujímavostí počas roka. Čo mi veľmi prekáža je väzba (nazvala by som to príliš pevná?) a to, že v prvých týždňoch sa mi do dní streda a štvrtok vôbec nedá písať. Taktiež neviem či stĺpcové členenie v takomto malom diári je dobré riešenie, pretože je príliš tenké a niekedy sa mi tam nezmestí dlhšie slovo. Dizajn krásny, diár krásny, už len vylepšiť praktickosť a o rok si ho kúpim určite.
