Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do čtyř dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do čtyř dní.
Margherita má štrnásť rokov a prechádza životným obdobím plným očakávaní, ale aj obáv: začína sa pre ňu prvý rok na lýceu. Cíti sa ako každý dospievajúci človek – ako povrazolezec kráčajúci po tenkej niti zavesenej vo vzduchu. Jedného dňa si na telefónnom záznamníku náhodou vypočuje nečakanú správu. Jej otec oznamuje, že už viac nepríde domov. Pod nohami sa jej náhle roztvorí priepasť a Margherita má pocit, že ju pred pádom nik nedokáže zachytiť. Impulzívne sa preto rozhodne, povzbudená pradávnymi slovami Odysey, hľadať svojho otca na vlastnú päsť. Ocitá sa tak vo víre nečakaných a nebezpečných situácií, ktoré ukrývajú množstvo výziev, ale i odhalení. A hoci si to spočiatku neuvedomuje, práve prekonaním tejto bolestnej skúsenosti postupne dozrieva v ženu…
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Hodnocení
4,8 / 5
29
8
0
0
0
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Kniha sleduje čtrnáctiletou Margheritu, která se vyrovnává s odchodem otce a prochází obdobím dospívání. Autorův poetický a citlivý styl spolu s hlubokými myšlenkami činí román emotivním a zamyšleným. Čtení vyžaduje trpělivost, ale mnoho čtenářů jej doporučuje různým věkovým skupinám.
Čtenáři oceňují
Autorův poetický a obrazný jazyk vytváří silnou atmosféru a emoce.
Příběh intenzivně zachycuje přechod do dospělosti a vnitřní prožívání hlavní postavy.
Kniha nabízí množství myšlenek a reflexí o životě, lásce a bolesti, které podněcují k zamyšlení.
Postavy jsou výrazné a čtenář si k nim snadno vytvoří vztah (Margherita, babička Teresa, Giulio, profesor).
Mnozí recenzenti ji doporučují jak mladým, tak dospělým a považují ji za vhodnou i do škol.
Čtenáři také hodnotí
Kniha se pomalu rozbíhá a vyžaduje klidné, pomalé čtení, což nemusí vyhovovat každému.
Autorův stylistický, poetický projev nemusí sednout všem čtenářům a je třeba si na něj zvyknout.
Některé pasáže působí protahovaně nebo se opakují určité motivy či věty.
Pomohlo vám shrnutí?
Helena Zacharová
Neověřený nákup
2.2.2026
Tato kniha sa mi velmi paci rovnako ako kniha cervena ako krv biela ako mlieko aj tato kniha je velmi pekna a dobre ju doplna
Veci, ktoré nikto nevie je jemná, inšpirujúca a hlboko ľudská kniha, ktorá otvára dvere do sveta dospievania sveta plného nevyslovených otázok, tichých zlomov a pravidiel, ktoré si mladé srdce len postupne osvojuje.
Alessandro D’Avenia opäť ukazuje svoju výnimočnú schopnosť písať s ľahkosťou aj hĺbkou. Príbeh sleduje Margheritu, mladé dievča, ktoré čelí zlomu vo svojej rodine a zároveň hľadá samu seba vnútri i navonok.
Jeho slová sa dotýkajú duše niekedy ako pohladenie, inokedy ako jemné zrkadlo toho, čo v sebe nosíme, ale nedokážeme pomenovať. Kniha je plná tichých právd, ktoré nosíme vo svojom vnútri, až kým si k nim nenájdeme cestu. Práve v tejto jednoduchosti a pravdivosti sa ukrýva jej sila.
Stránky tejto knihy som čítala pomaly, s prestávkami na premýšľanie, cítenie, hľadanie. Ponúkli mi nový pohľad na život, jeho smery aj ticho medzi slovami. Autorov štýl vo mne zanechal nežnú, ale trvalú stopu.
Toto dielo odporúčam na pokojné jesenné dni, s horúcim čajom a výhľadom na dažďom pohladené okno. Je to kniha, ktorú treba precítiť, nie len prečítať.
beti
Neověřený nákup
24.6.2025
Kniha je v prvom rade pozvaním nielen prežívať, ale žiť. Žiť naplno, nie brať, ale dávať a prijímať. Život je darom, ktorý ale nie je určený len pre nás - je to dar, ktorý dávaním rastie a nevyčerpáva sa, ale napĺňa.
Kniha, nie je len na jedno prečítanie. Je neskutočne krásne poetická a nedá sa čítať len ako príbeh, pretože myšlienky, ktoré autor v diele používa do seba nádherne zapadajú a nakoniec zistíme, že zapadajú aj do nášho života. Vďaka jeho zmyslovému jazyku dokážeme dôkladne spoznať hlavné postavy až po okraj a cítime ich premenu, ktorá je v tomto príbehu viac než žiadúca. Celým príbehom som sa zamýšľala nad talentom tohto autora, jeho poetickým vyjadrovaním, prepájaním dôležitých životných právd a filozofovaním nad životom. Pozor, nie je to však náročné čítanie... Naopak, je poznať, že to je určené aj mladšej vekovej kategórii, ale veľmi aktuálne pre nás dospelých.
Začítať sa do príbehu školáčky, ktorej príbeh je typickým príkladom rozpadu rodiny, kedy táto udalosť neovplyvňuje len manželov, ale predovšetkým deti. Nahliadnuť do jej životnej cesty, ktorou sa postupne pretvára aj ona, zbavuje sa svojich strachov a zranení. Na druhej strane dejovej línie tu stretávame profesora, vášnivého knihomoľa, ktorý sa snaží žiť svoj život, ale napriek tomu, že má o tom neskutočne veľa informácií z kníh, nevie to. Tieto dva svety sa v tomto príbehu rozvíjajú, spájajú a vzájomne obmieňajú.
Viem, že túto knihu som nečítala poslednýkrát. Tak, ako aj autor tohto príbehu, tak aj ja stojím na križovatke svojho života, kedy začínam vnímať veci inak. A práve takéto typy kníh mi ukážu, ako pokračovať ďalej. Preto viem, že sa spolu v tomto príbehu ešte stretneme a ja zase nájdem niečo, čo mi teraz pri tomto množstve nádherných slov uniklo.
Druhá kniha, ktorú som mala možnosť čítať od autora Alessandra D'Avenia ma taktiež ako aj predošlá kniha očarila citlivým "jazykom" autora, ktorým knihu napísal. Autor ma neskutočný dar podať čitateľovi hlboký príbeh plný emócií, ktorý vás bude dlho hriať na duši a vy si po jej dočítaní poviete, že to bolo krásne aj napriek nie vždy pozitívnym udalostiam.
V tejto knihe sa zoznámime so štrnásťročnou Margheritou v najkrehkejšom období dospievania, kedy mnohí hľadajú samých seba, musia sa vysporiadať s novými začiatkami, zmenami a premenami. Margheritu v tomto období navyše opustí otec a jej hlava je zrazu plná otázok, bolesti a smútku. Práve túto tému autor majstrovsky poňal a priblížil čitateľom vnútorné prežívanie postavy tak citlivo, ako sa len môže dať. Autor vás nepriamo donúti premýšľať nad životom a možno aj vo vás vyvolá vnútorné otázky vďaka všetkým druhom emócií, ktoré ponúkne. Od radosti cez smútok, sklamaní či nenávisti až po samotnú lásku
Ak ešte nepoznáte autora, skúste nakuknúť aspoň do jednej jeho knihy a určite pochopíte, čo znamená krása literárneho textu plného symboliky a citlivého písania. Ja som sa do jeho štýlu zamilovala už po prvých stranách a rozhodne si zaslúži väčšiu pozornosť, rovnako ako aj @bud.uchvateny.knihou , ktorí knihy autora vydávajú.
Autor je jeden z mála, ktorý píše inak. Príbehy, ktoré nám ponúka nie sú len príbehmi pre potešenie, ale majú svoju hĺbku. Na tieto jeho príbehy si nájdite čas, spravte si kávu a sústreďte sa len na to čo čítate.
Veci, ktoré nikto nevie je kniha plná obohacujúcich myšlienok, právd, je o hľadaní seba samého, poznaní seba a tiež o poznaní vecí a osôb okolo nás. Je o odpúšťaní, pretože hnev je v hlboko v nás a až keď sa odpúšťať naučíme až potom dokážeme žiť naplno.
Príbeh je o Margherite a jej rodine, ktorú opustil otec. Nevie kto je, čím je a má strach...
O profesorovi latinčiny a taliančiny, ktorý vie veľa, ale nevie ako ľúbiť. Ako povedať Stelle, že ju má rád? Má strach...
O babke Terese, ktorá bola pre mňa klúčovou postavou a na jej múdrosti som sa tešila. Tiež sa v živote stratila a mala strach...
O Guiliovi, ktorý je sirotou, nepozná rodičov, nepozná seba, ale lásku nájde hneď v dvoch osobách.
Druhá časť knihy sa odohráva na ceste za Margheritiným otcom a sprevádza ju práve Guilio. Čo sa môže stať na ceste dvom mladým ľuďom?
Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu.
Určite po nej siahnite a prajem vám, aby ste si ju užili tak ako ja.
Každý máme v sebe bolesť. Sme ľudia a sme zložitý. Každý z bolesťou ináč bojujeme.
To nám aj kniha ukazuje.
Na autorov štýl si musíte zvyknúť. Nemusí každému sadnúť. Ale mne sadol keďže som čítala aj jeho predošlú knihu a bola na plný počet.
Autor píše citátovo, tak básnicky. Že si miniete skoro všetky lepíky ktoré máte po ruke. Nechá Vás precítiť.
Opisy a prirovnania sú písané zaujímavo. Ani mňa by to takto nenapadlo. V podstate to bolo aj v predošlej knihe. Ale táto je vyspelejšia. Iná.
Ja si myslím že by sa malo o autorovi viac písať a aby o ňom viac ľudí vedelo. Jeho dielo je cítiť že je precítené.
Keď niekomu niekto odíde zo života je to ťažké. Hlavne pre tínedžera. Ako je naša postava Margherita.
Spoznáva nový svet školy ale aj ľudí.
Kniha je písaná aj z pohľadu učiteľa. Tiež ma zaujímavé myšlienkové pochody. Ale skôr ma bavilo čítať o Margherite.
Spoznávame jej rodinu. A určite si tam obľúbite jedného člena rodiny. Ktorý je taký vzor.
Nieje to klasická kniha o problémoch ale skôr dielo ktoré treba pochopiť.
Mne to prišlo sem tam trochu naťahované. Ale to je môj názor.
Má v sebe veľa. A odporúčam ju prečítať.
Prechod z dievčaťa, na ženu je veľmi náročné. Priepasť medzi ľahkosťou bytia dieťaťa a ťažkým osudom dospelej ženy je veľmi hlboká a môžeme do nej kedykoľvek spadnúť. Navyše hormóny, puberta, rodina, okolie... No keď popri tom všetkom odíde človek, ktorý Vám je srdcu blízky, tak doba prechodu dospievania sa urgentne zrýchli a z dievčaťa je zrazu žena. Žena, ktorá sa bojí. Žena, ktorá má milión otázok. Nič nepomáha zmierniť to vnútorné utrpenie a nikto nevie odpovedať na jej otázky.
Knihy od Alessandra D´avenia vôbec nie sú jednoduché. Autor má rad hlboké myšlienky a ťažké zamyslenia nad životom – pretože „existujú veci, ktoré ti nikto nevysvetlí a sú veci, ktoré nikto nevie.“
Knihy od autora môžu naozaj čítať všetky vekové kategórie, každý si z príbehu niečo dokáže odniesť. Navyše ucítite všetky emócie. Radosť a smútok, lásku a nenávisť, odvahu a energiu žiť, nech sa deje čo, čo sa deje. Príbeh Vás jednoducho chytí za srdce. A pokiaľ Vás chytila za srdce aj kniha Biela ako mlieko, červená ako krv, tak to ani neváhajte. A pokiaľ je toto Vaša prvá kniha od autora, tak sa nebojte. Nebudete ľutovať.
Klára
Neověřený nákup
5.7.2023
pútavý príbeh o živote - so všetkým, čo k nemu patrí :)
Rovnako ako Biela ako mlieko, červená ako krv, ani tento román nebude pre čitateľa sklamaním. Je síce písaný odlišným spôsobom, no aj tak v ňom cítiť autorovo umenie zachytiť ľudskosť takú, aká je: so všetkým krásnym i menej krásnym. Prežijete strach, bolesť, no i odpustenie, obetu a najmä lásku.
Ak nad knihou rozmýšľate, rozhodne ju odporúčam - určite sa k nej po čase aj sama vrátim - minimálne kvôli babke Terese a jej trefným sicílskym múdrostiam. :)
V živote veľa vecí nechápeme a položíme milión otázok! Otázky, na ktoré hľadáme odpovede, otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané, lebo sú to veci, ktoré nikto nevie alebo veci, o ktorých nikto nechce vedieť...
Jedine, čo je isté, že "láska a bolesť majú pamäť!"
Knižku som začala čítať s vedomím, že to bude znovu nesmierne hlboký a zaujímavý zážitok. Je to už moja druhá kniha od autora a musím povedať, že jeho štýl je jedinečný! Zameriava sa na hlboké myšlienky, ktoré opisuje rozsiahlym spôsobom plným úvahami a citátmi.
Kvôli tomu mi trvá dlhšie aj čítanie. Na začiatku som vôbec nerozumela, čo sa deje a komu sa to deje. Ale keď vás zahltí kniha a naberiete autorov rytmus, všetko sa pred vašimi očami krásne vyjasní.
Vždy bolí, keď stratíte svôjho blízkeho. Ale keď od vás odíde bez vysvetlenia, od toho nič horšie nie je. Toto sa stalo Margherite, keď od nich zo dňa na deň odišiel otec. Život je ako krásna skladačka, ale keď sa z tej skladačky stratí kúsok, tak sa stratí aj krása a zmysel.
Z pera autora aj bolesť rodiny bola napísaná ako krásna rozprávka. Určite ju ešte budem čítať, hlavne kvôli babičke, ktorá mi prirástla k srdcu. Škoda, že ju nemôžem poznať osobne.
Všetci sme v živote ako povrazolezcovia. Máme pred sebou dlhú niť, po ktorej musíme pomaly, ale isto kráčať - krok za krokom...veľakrát sa stane, že strácame rovnováhu (a k tomu stačí niekedy len jemný vánok), ale keď máš dosť motivácie a výdrži v sebe, tak nespadneš a na tej niti "tancuješ" a pokračuješ ďalej!
Odporúčam každému knihu prečítať! Sú v nej myšlienky, pri ktorých sa zastavíte a začnete rozmýšlať na veciach a vašich citoch, ktoré ste možno už dlhšie v sebe potlačili. Pri čítaní som mala všetky pocity na svete (naozaj všetky). Kniha mi veľa dala, hlavne pre moju dušu.
Nakoniec by som sem napísala krásnu myšlienku z knihy:
"Odvahu človek často nájde, až keď je príliš neskoro, pretože strach mu zabránil vidieť poza veci a namiesto toho v ňom vzbudzoval snahu mať pod kontrolou to, čo už vlastne stratil."
Řekl jsem již, že metafory jsou nebezpečné. Láska začíná metaforou. Jinak řečeno: láska začíná ve chvíli, kdy se žena vepíše svým prvním slovem do naší poetické paměti.
