Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príbeh je zasadený do jednej noci, z ktorej autor, podľa môjho názoru, vyťažil naozaj všetko. Záhadný telefonát, vyhrážky, úmrtie, vyšetrovanie, chytanie vraha a hranie sa na schovávačku až k úspešnému dolapeniu. Miestami som si myslela, že dôjde k väčšej katastrofe a tuhla mi krv v žilách. Postavy v knihe sa mi neskutočne páčia. A tie ich prezývky... Faker, Šturi, Iceman, Číslo, proste skvelý výber. Bola som síce troška smutná, keď sa vzťah medzi Viki a Romanom nevykreslil ako by som si bola priala, ale spolieham sa na to, že to nie je posledná kniha z tohto policajného oddelenia. Počas knihy sa nie raz schuti zasmejete, hoc ide o kriminálku. Väčšinu za to môže doťahovanie Šturiho a Romana. Aj v tejto knihe nájdeme pár viet „po našim“ čo príbehu dáva ten pravý šmrnc, keďže sa príbeh odohráva na východe. V tejto knihe sa nacházalo viacej vulgarizmov ako v iných knihách od autora, ale mne to absolútne neprekážalo, dokonca mi to tam „pasovalo“. Autor ma dokázal celú knihu držať v napätí až po koniec príbehu. Knihu som znova zhltla na posedenie. Chytila som ju do ruky a zložila dole, až keď bola dočítaná. Mám síce jednu otázku, ktorá mi nebola zodpovedaná, ale zas až tak veľmi na príbeh nevplývala, takže hodnotenie neskazila.
Znova ma Odeonka nesklamala, ale doniesla mi skvelý čitateľský zážitok. Kniha bola skvelo písaná. Pozrieme sa na život troch rozdielnych žien, z rozdielnych krajín, rozdielnych etník aj rozdielnych ekonomických vrstiev. Každá zo žien má iný príbeh, ale niečo majú predsa len spoločné. Vrkoč, presnejšie vlasy. Pre každú z nich predstavujú vlasy niečo iné, ale dôležité v ich životoch. Zoznámime sa so ženou menom Smitá a jej dcérou Lalitou, ktoré žijú na pokraji chudoby. Smitá sa rozhodne, že nechce pre svoju jedinú dcéru takýto život a preto utečie zo svojej biednej dediny a vydá sa na cestu, kde na ich konci čaká (snáď) lepší život. Ďalšou ženou je Giulia, mladé dievča, ktoré pracuje vo firme svojho otca, ktorá sa zaoberá spracovaním vlasov. Keď jej otec havaruje podnik ostatne na jej pleciach. Tam sa dozvie, že podnik pomaly krachuje. Stretne sa s Kamalom, ktorý jej vnúkne nápad ako firmu zachrániť. Poslednou ženou v tomto príbehu je Sarah. Úspešná advokátka, ktorá však začne bojovať s rakovinou. Stojí pred ňou ťažké rozhodnutie, či pokračovať ďalej v úspešnej kariére, ale venovať sa sama sebe a kariéru zanechať. Ku koncu sa príbeh pekne prepletie, ako vrkoč, a všetky tri ženy spojí neviditeľným putom. Knihu som prečítala na pár posedení. Autorka mala príjemný štýl, ktorý sa dobre čítal. Taktiež sa mi páčili básne, ktoré príbeh obohatili.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keďže som dostala recenzný výtlačok2 časti z tejto sérií, chcela som si prv prečítať aj prvú knihu. Anotácia ma na čítanie totiž nalákala. Ale som maximálne sklamaná. Začnem tým pozitívnym (aj keď toho bude málo) a potom sa tu asi „opustím“. Vopred sa ospravedlňujem. Autorkin štýl bol celkom fajn. Monológy sa čítali dobre aj priamej reči tam bolo dostatok (aj keď jej mohlo byť viac.)Objemovo knihy nebolo veľa, naozaj krátka kniha, a tak sa čítala rýchlo. A tu pozitíva pre mňa asi končia. Čítala som si recenzie aj iných čitateľov a nezhodujem sa s nimi v tom, že je tam skvelá zápletka. Pre mňa to bolo nezaujímavé, plytké a veľmi rýchle. Všetko sa dialo veľmi rýchlo. Už 12 hodín po únose začne Liana uvažovať nad Štokholmským syndrómom? Postavy je kapitola sama o sebe. Suché charaktery o ktorých sa nedozvieme počas príbehu skoro nič. Často si protirečili, čo mi naozaj prekážalo. Na začiatku keď „unesie“ Lianu, sama povie že sa bojí o svoj život a na konci knihy povie že ju únos vzrušoval? WTF? Nie je to prvá žena, ktorú si takto objednal a nedošlo mu čudné že neprišla ani ustrojená ako by podľa zmluvy mala byť, dokonca sa tak ani nespráva? A erotické scény mi prišli podobné ako v 50 odtieňoch. Čo podobné, niektoré boli z knihy ako vystrihnuté. Najmä tá, ako ho mala ako otrokyňa čakať. Ak by som prečítala ešte pár krát Dobré dievčatko a Áno Pane, asi sa zbláznim. Koniec by nebol až tak zlý, ak by bol trocha viac rozvitý, pretože sme sa zasa skoro nič nedozvedeli. Ale aj tak beriem koniec ako malé pozitívum a recenzia nebude mať len 1,5*.Popravde sa bojím pustiť do ďalšieho dielu a som zvedavá, či ma prekvapí v dobrom alebo (božechráň) v zlom.
Hneď keď som videla knihu a prečítala si anotáciu (výnimočne), hneď som vedela, že si knihu musím zaobstarať. A vďaka samotnej autorke, ktorá mi knihu poskytla na spoluprácu sa mi to aj podarilo. Táto kniha je debutové dielo ale absolútne nezaostáva za ostrieľanými spisovateľmi. Autorkin štýl ma veľmi bavil. Dokonca aj monológy postáv, ktoré veľmi v knihách nemusím. Skvelo vykreslila charaktery jednotlivých postáv a už od prvých zmienkach o nich som vedela, ktorú postavu budem mať rada a naopak, ktorá sa mi od začiatku protivila. Hlavné postavy Niny a Andreja som si obľúbila hneď. Nina, pobláznená mladá žena, plná elánu a na druhej strane Andrej, šarmantný, úspešný prokurátor a samozrejme nedostupný, keďže je ženatý. Ale aj tak sa príbeh Niny a Andreja prepletie a vznikne z toho parádny kolotoč. Presnejšie vysoká horská dráha. Presne tak by som opísala samotný príbeh. Prvá polovica sa pomaly viezla hore horskou dráhou až na pomyselný vrchol a druhá polovica sa veľmi rýchlo rútila dole. Niekedy som sama nestíhala situáciám ktoré sa veľmi rýchlo zvrtli. Už keď som si myslela, že už sa to vracia na normálnu koľaj a bude už aký taký pokoj, autorka nám pripravila ďalší šok. Za zmienku stojí aj Ninin brat, ktorý bol taktiež veľmi zaujímavá postava a mohla dostať v knihe aj väčší priestor. Snáď nás autorka v budúcnosti prekvapí. Aby som nevravela len o dobrých postavách, už od začiatku som (z duše) neznášala Andrejovu manželku Klaudiu a jeho svokor mi bol nanajvýš nesympatický. Ale čo ja viem? Možno sa vám práve tieto postavy budú páčiť. Kniha nás mohla aj niečo priučiť a to, že niekedy je naozaj lepšie myslieť srdcom než hlavou, hoc nás to môže stáť niečo/niekoho dôležitého. Skvelý začiatok, dokonalá a zaujímavá zápletka a epilóg, ktorý ma znova rozplakal.
3,5*/5*
Ešte som nečítala knihu, kde miestami text nahrádzal komix. Bola to zaujímavá kombinácia a dobre sa to čítalo.
Knihu máte prečítanú naozaj za pár hodín, keďže tento príbeh je krátky.
V príbehu si priblížime príbeh Táni a jej neľahký život. Táňa žije bez otca, len s matkou ktorá vo veľkom holduje alkoholu a chlapi si u nej podávajú kľučku. Pre dievča v teen rokoch to musí byť úplne „na houby“. Je praktický odkázaná sama na seba, keďže matka nevie zabezpečiť ani základné potreby. A preto sa Táňa často prikloní aj ku krádežiam. Tam si ju všimne fotograf, ktorému sa zapáči a ponúkne jej zaujímavú prácu fotomodelky.
Postave Táni som veľmi často nerozumela. Nechápala som jej správanie ani reakcie na niektoré veci.
Napríklad taký jej kamarát Britva. Od začiatku mi bol maximálne nesympatický. Dosť často ju slovne urážal a ona sa tvárila, že sa nič nedeje. Mala som chuť ju preplieskať za to, že sa takto nechala ponižovať.
Jej príbeh bol veľmi smutný a tešila som sa keď sa začal uberať troška šťastnejšou cestou. Ale ako som predvídala, ani to nebude príliš dlho trvať.
Táňa bola naozaj dosť naivná, ale nečudujem sa keď si zažila detstvo aké si zažila. Potrebovala len pocit, že niekomu na nej záleží.
Aj cez charakter hlavnej postavy to bolo zaujímavé a celkom dobré čítanie.
S autorkou mám viaceré dobré skúsenosti ale táto kniha mi úplne nesadla, ale aj tak sa na ďalšie knihy z jej pera teším.
Na jednej strane veľmi smutný, ale na druhej nádherný príbeh.
V knihe nám rozpovie svoj príbeh len 9 ročná Mafalda, ktorá pomaly ale isto prichádza o zrak. To ako ešte vidí, si odmeriava podľa čerešne, ktorá rastie pri škole. Čím menej krokov k čerešni, tým menej vidí.
Je to zvláštne čítať o tak mladom dievčati, ktoré si uvedomuje, že o chvíľu nebude vidieť nič len tmu. Sama si to nedokážem predstaviť.
Mafalda si spísala zoznam, čo všetko už nebude vedieť robiť keď nastane tma. Ale postupom príbehu a za pomoci školníčky si uvedomí, že je dôležité zamerať sa na to, čo bude môcť robiť aj keď stratí zrak. .
Bavila ma tá detská nevinnosť, miestami až detská naivita. Je vidieť, že je to ešte malé dieťa, ktoré vníma svet inak ako my dospelí.
Keď som čítala časť, kde si myslela že je tehotná, pretože sa jej niekto páčil, od srdca a schuti som sa zasmiala.
Bolo mi veľmi smutno, keď som čítala ako sa k nej niektorí spolužiaci správali, a to nevravím o jej najlepšej kamarátke, ktorá ju kvôli jej „problému“ zavrhla. Ešte že sa ukázal aj Fillipo, ktorého všetci odsudzovali, a našli si s mafaldou cestu k nemu.
Musí byť naozaj ťažké vyrovnať sa s tým, že o chvíľu neuvidím ani svojich priateľ, ani rodinu. Neuvidím celý svet. O to horšie ak ide o dieťa, ktoré toho v tomto svete ešte veľa krás, ktoré pre nás svet má nevidela.
V príbehu taktiež nájdete veľa hlbokých myšlienok a krásnych viet, ktoré vás pohladia na duši.
4,5/5
Veľmi skvelo prepracované krimi. Už dlhšie som nečítala naozaj dobre severské krimi. Nemala som šťastnú ruku pri výbere. Ale teraz som nadšená. Nečítala som zatiaľ knihu, kde nie je hlavná postava vyšetrovateľ/policajt, ale prokurátorka zo súdu. Jana sa mi od začiatku páčila. Silná, samostatná a úspešná žena. Ale žena s tajomstvom. Keď sa začne vyšetrovať už druhá vražda, ktorá mala spojenie s prvou vraždou, Jana si všimne podobnosť sama so sebou a začnú sa jej vracať spomienky na minulosť, o ktorých ani netušila, že má. A neboli to práve najpríjemnejšie spomienky. Keďže ide s časti aj o jej minulosť, zoberie veci do vlastných rúk a začne pátrať na vlastnú päsť. A tam sa vám budú diať veci. Niektoré veci mi síce nedávali logický význam(napríklad niekoho zabili a nejako extra to ani nevyšetrovali a nechali to tak, hoc mali už 2 mŕtvych) ale nebolo ich zas až tak veľa, aby mi to extra prekážalo. Aj ostatné postavy boli vcelku zaujímavé. Teším sa hlavne na to, ako bude pokračovať „milý“ vzťah medzi Janou a Miou. Myslím, že by sa najradšej ani nevideli, nie to ešte spolupracovali. V knihe sa nenachádza len hlavná linka vyšetrovania, ale taktiež život neznámej osoby. Mala som tip, kto to bude, ktorí sa mi podarilo uhádnuť na prvý krát. U mňa naozaj nezvyčajné :D Autorka vie skvelo opísať situácie, pri ktorých nebudete len tak sedieť. Napätia v knihe bolo dostatok, čo ma nútilo čítať ďalej. Čo oceňujem, je, že hoc je to autorka severských krimi, zbytočne dopodrobna neopisovala krajinu, kde sa príbeh odohrávala (veď už krajinu poznáme z iných krimi :D) Jej štýl sa mi páčil a hltala som každé jedno slovo. Myslím, že budem v sérií s Janou pokračovať.
Autorka si ma opäť získala a zaslúžila si moju úplnú pozornosť pri čítaní tejto knihy. Kniha je malá, útla a kratučká. Ale čo „stratila“ na objeme, získala späť svojim obsahom. Príbeh bol aj tento krát dojemný a veľmi citlivý. Už druhý krát sa autorke podarilo rozplakať ma a poriadne sa zamýšľať nad napísanými slovami a vetami. Autorka vie skvelo navodiť situáciu aj bez zbytočných opisov, ale aj tak si presne viete predstaviť, kde sa príbeh odohráva aj ako to tam vyzerá. Táto kniha nám prináša príbeh Mišky, staršej dámy, ktorá pomaly prichádza o svoju slovnú zásobu a o schopnosť poriadne sa vyjadrovať. Jej príbeh nám hovoria dve postavy. Marie, ktorá bývala spolu s ňou v bytovke, boli kamarátky a Miška sa jej ujala, keď bola Marie ešte malé dievčatko a Jérôme, ktorý sa o ňu staral v domove pre starých a bol jej logopéd. Osobne sa mi páčili viac časti, ktoré rozprával Jérôme. Krásne opísal vzťah, ktorý si k svojej pacientke Miške vybudoval. Pomáhal jej cibriť myseľ a obnovovať slovnú zásobu. Mohli sme sa pozrieť na to, ako Miška pomaly prichádzala o slová. Bolo to naozaj smutné čítanie. Nazačiatku jej slová len vypadávali alebo ich len skomolila, ale ku koncu jej slová už úplne unikali a vety nedávali zmysel. Koniec bol krásny. Smutný ale naozaj krásny. Veľmi sa mi páčilo stretnutie Marie a Jérôma, ktorí si spomínali na Mišku a v rozhovore používali skomolené slová, ktoré Miška často používala.
Ak si chcete pri knihe dobre oddýchnuť a priveľmi sa nezamýšľať nad príbehom, pokojne siahnite práve po tejto knihe.
Som rada, že som si knihu prečítala, ale keď si to vezmem spätne, myslím, že by som o veľa neprišla ak by som si ju neprečítala.
Ani veľmi nenadchne, ani neurazí.
S hlavnou postavou Anabelle som sa nevedela vžiť. Jej naplánovaný a „nalajnovaný“ život mi prišiel veľmi nudný. Na to, že bola teenegerka, čakala som viac vzdoru, odvahy a chuti robiť zaujímavé veci. Neznášala som, keď ju oslovovali AB. Ach, to mi tak nesadlo.
Ale nápad s tým, že Anabellin život píše spisovateľka bol vcelku zaujímavý. Aj keď mi chýbalo hlbšie spracovanie. Na jej mieste by som tomu hneď neuverila, ale nejako by som si zisťovala, ako je to možné a či to naozaj je môj život, alebo len veľká zhoda náhod.
Páčil sa mi však autorkin štýl s veľkým množstvom priamej reči. Nezaoberala sa opismi, ale venovala sa priamo hlavným postavám.
Chýbalo mi aj dokončenie príbehu, ako to nakoniec skončilo s jeho rodičmi, či s Willom.
Anotácia ma veľmi navnadila na knihu, ale musím priznať, že som čakala niečo iné a som troška sklamaná. Milujem severské krimi a väčšina kníh, ktoré som čítala boli naozaj dobré.
Celý príbeh sa nesie vo veľmi chladnom duchu a zdá sa, ako by sme sa ocitli v krajine, ktorá je celá zahalená do sivých farieb a hmly. Aspoň takýto pocit z knihy som mala ja.
Hlavnou vyšetrovateľkou je Hanna, ktorá nemá práve najlepšie obdobie manželstva. Žije v meste, ktoré pomaly upadá. Celé mesto je pesimistické, plné nezamestnanosti a jediná vec, ktorá v meste začína prekvitať je pašovanie.
V knihe sa nachádza veľmi veľa postáv, v ktorých som sa miestami strácala. A navyše, žiadna z nich mi neprirástla k srdcu, žiadna nemala nejako výnimočný charakter, ktorý by ma zaujal.
Navyše sa v knihe nachádza naozaj veľmi veľa zbytočných a veľmi podrobných opisov. Opisy každej jednej postavy, ktorá sa v knihe mihla. Opisy krajiny by sa ešte dali zvládnuť. Ale opisy ulíc? Ak by som navštívila to mesto, sama by som sa dokázala pohybovať aj bez mapy, tak dopodrobna boli opísané.
Samotne rozuzlenie príbehu bolo celkom zaujímavé, ale aj tak mi ostali nezodpovedané otázky a niektoré veci neboli vysvetlené. Ale keďže ide o sériu, možno ich dovysvetľujú neskôr.
Príbeh by bol veľmi vhodným adeptom na nejaký seriál. Možno by som si príbeh radšej pozrela než prečítala.
