Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autor ma znova potešil. Jeho štýl písania mi veľmi sedí. Skvelo vytvára vety a slovami sa vie pekne pohrať. Príbeh bol miestami až poetický.
Opisy, ktoré ja v knihách nemám rada, opäť skvelo zvládol. Naozaj som sa cítila, že sa po parížskych uliciach prechádzam aj ja. A keďže som Paríž sama navštívila o to lepší pocit som mala, keď sa mi vybavoval môj výlet.
Keď autor opisoval jednotlivé jedla, mala som chuť dvihnúť telefón a presne to jedlo si objednať. Šampanské, chutné a kvalitné vína nesmeli chýbať tiež. Krásne zákutia, reštaurácie, kaviarničky, dokonca ja kníhkupectvo krásne dopĺňali celý príbeh.
Príbeh bol milý, nenútený a dobre sa čítal. Taká jednohubka, ktorá nemala ani veľa strán.
Príbeh bol zaujímavý, hoc sa v ňom nachádzalo veľa klyšé situácií a reakcií, ale k príbehu to aj sedelo.
Postavy boli reálne vykreslené, žiadne vyumelkované postavy bez jedinej chyby. Aurélia bola typická Parížanka s vlastnou reštauráciou. Bola milá a usmievavá. Ale úsmev na perách nemala stále a prihodilo sa jej aj pár nepekných udalostí. Na druhej strane „anglický“ spisovateľ, ktorý napísal knihu (taktiež s názvom Úsmev ženy) do ktorej sa Aurélia zaľúbila a túžila sa s autorom stretnúť. A nesmieme zabudnúť ani na vydavateľa Chabanaisa, ktorý v pribehu zohrá tiež dôležitú úlohu.
Síce som vedela ako príbeh bude pokračovať a ako skončí, ale zážitok mi to nezničilo. Kniha mi padla vhod, nakoľko som si chcela prečítať niečo nenútené a hlavne oddychové.
2,5*/5*
Moja prvá kniha od tejto autorky. Všade na ňu vidím chválu ale mňa si touto knihou nezískala. Možno ďalšími áno. Nelámem nad ňou palicu.
Čakala som troška živší príbeh. Miestami sa mi zdalo, že sa tam nič nedeje. (Tvrdé vtáky na každej druhej strane nepočítam :D). Príbeh mi prišiel dosť fádny a nudný. Knihu som síce prečítala na jedno posedenie, lebo sa čítala dosť rýchlo aj vďaka bohatým dialógom, ale pristihla som sa, že sa knihe plne nevenujem a nevie si udržať úplne moju pozornosť.
Čo sa mi však páčilo, boli postavy. Miestami som ich však chcela uškrtiť, ale nakoniec si to u mňa stále vyžehlili. Summer bola plná života, empatická so správne podrezaným jazykom. Bola stále stredobodom pozornosti, čo jej niekedy vyrobilo problém. Chválim autorku, že to nebola „dokonalá“ postava. Troška načrtla problém ľudí, ktorý majú ADHD ale myslím si, že to mohla pokojne rozpracovať ešte lepšie a možno by sme si Summer obľúbili ešte viac, ak by sme videli, čo všetko musí s touto chorobou znášať.
Fitz bol tiež zaujímavá postava. Typický (nonstop nadržaný) chalan, ktorý sa nevedel dosť často vyjadrovať, čo ho zaháňalo do kúta. Niekedy z neho liezli vety ako z chlpatej deky a kým sa k niečomu dôležitému vyjadril už bolo neskoro.
Koniec knihy zachránil príbeh aby som ho neohodnotila katastrofálne. Moje srdce zaplesalo. A zaplesalo znova, keď som zistila, že ďalšia kniha je o Brenne, ktorá bola moja úplne že najobľúbenejšia postava.
Nedávam knihe veľa hviezdičiek, keďže až na postavy a samotný záver ma kniha neohúrila. Ale je to taký priemer. Neuškodí keď si ju prečítate, ale ani nenadchne, teda mňa nenadchla. Vás možno áno. Ale ako som písala na začiatku, autorke dám ešte šancu.
4,5*/5*
Ako aj pri čítaní knihy Dopisy ztraceným, od tejto autorky, aj pri čítaní tohto voľného pokračovania sa vo mne premieľali hádam všetky emócie aké existujú. Od tých príjemných ako je radosť, šťastie, láska a podpora, tak aj tých nepríjemných či už šlo o hnev, smútok, znechutenie ale aj opovrhnutie.
Autorka krásne opisuje vzťahy medzi konkrétnymi postavami. Necháva im voľnosť v rozhodovaní a hľadaní samých seba. Postavy sú reálne a uveriteľne napísané a tak som si k nim rýchlo vytvorila vzťah.
Hlavnými postavami boli Emma a Rav. Obaja mali niečo spoločné, ale na druhej strane sa odlišovali. Obaja si niesli tajomstvo, s ktorým sa nechceli deliť s inými ľuďmi. Ale ako to býva, keď si k sebe našli cestu navzájom si otvorili svoje srdcia a prezradili o sebe aj to, čo iným nepovedali.
Z tejto dvojice som si viac obľúbila Rava, ktorý sa možno zo začiatku nezdá, ale je neskutočne silná osobnosť. To čím si musel prejsť by zložilo nejedného dospelého človeka, nie to ešte dieťa. Ale našiel v sebe silu a chuť zvíťaziť nad svojim „démonom“. Skvelé postavy boli aj jeho rodičia, ktorých možno opíšať len jedným slovom Zlatíčka. Boli to aj oni, ktorí mu dali pocítiť že si zaslúži lásku a pozornosť.
Autorka na nič netlačila a dej krásne plynul a ani ste si nevšimli a príbeh sa pomaly končil. Ani tu nechýbalo pár zvratov, ktoré by ste nečakali. Navyše je v knihe pár krásnych viet a myšlienok, ktoré stoja za to.
Od autorky ma čaká ešte jedna kniha a po týchto dvoch knihách sa na ňu naozaj teším.
Veľmi sa teším, že som siahla po tejto knihe, vďaka ktorej som prekonala čítaciu krízu, ktorá ma chytila v marci. Fitzek proste nikdy nesklame.
Znova nám priniesol pútavé čítanie, pri ktorom som ani nedýchala. V tomto príbehu, teda vo väčšej časti sa ocitáme na psychiatrii pre väzňov. Toto prostredie sa mi veľmi páčilo a vdýchlo do príbehu tú pravú tajomnú atmosféru.
Postavy boli veľmi dobre vymyslené a nevedeli ste pri nich, či klamú, či hovoria pravdu. Hlavná postava bola najzaujímavejšia a to už od začiatku príbehu. Otec, ktorému uniesli syna, sa dá prepašovať na psychiatriu, kde leží aj chlap, ktorý má na svedomí únosy a vraždy iných ľudí a podozrieva ho, že uniesol aj jeho syna. Na psychiatrii sa stretáva s viacerými problémami a prekážkami, ktoré ho brzdia pri dosiahnutí jeho cieľa a teda stretnúť sa s vrahom.
Ani pri tejto knihe som bola nesmierne prekvapená záverom knihy. Absolútne som takýto koniec nečakala. Už som si aj myslela, že viem, ako to skončí a vyriešila som zápletku, ale aj pri tejto knihe som sa utvrdila v tom, že zo mňa by dobrý detektív nebol.
Príbeh je plný zvratov a nečakaných udalostí. Už keď si myslíte, že autor už žiadny nový zvrat vymyslieť nemôže, BUM... ďalší zvrat.
Keď máte náladu na čítanie naozaj kvalitného trileru, ktorý vás zaručene prekvapí určite siahnite po niektorej z kníh od Fitzeka.
Krásna, nádherná citlivá a plná smútku. Je určená predovšetkým pre mládež, ale myslím, že aj dospelý si v nej niečo nájdu. Ja som si určite našla.
Príbeh rozpráva o Carverovi, ktorý stratil svojich 3 najlepších kamarátov pri autonehode. Stratil jediných svojich kamarátov, ale našiel si cestu k Yesmin, ktorá bola priateľka jedného z nich. Skamarátia sa ale po čase Carver začína cítiť aj niečo viac.
Carver, ale aj jeho okolie ho obviňujú z toho, že za nehodu v určitom ohľade spôsobil aj on, keďže im napísal smsku keď boli v aute. A tak neprežíva len smútok za stratou priateľov, ale pociťuje aj strach, čo sa s ním stane.
Ako už z názvu vieme, príbeh je o smútku. O tom ako smútok vyzerá, ale najmä o tom, ako ho jednotlivci spracúvajú. Veľmi sa mi páčil nápad so spomienkovými dňami, kde Carver spolu aj s rodinou jedného z kamarátov strávi celý deň tak, ako by to vyzeralo keby ešte žili.
Najviac mi k srdcu prirástla babka Betsy. Presne nejako takto si predstavujem babičky. Rozlúčkový deň s Bakeom (vnuk Betsy) bola časť pri ktorej som sa dokonca zasmiala. Aj Carverova sestra bola skvelá. Milujúca sestra, ktorá mu stále nechala rameno na vyplakanie sa, ale hlavne ho podporovala a pomáhala mu v jeho smútku.
Kniha vo mne zanechala veľa pocitov. Hoc čítanie bolo miestami neľahké, kniha bola napísaná pútavo, zaujímavo a najmä citlivo. Odnášam si skvelý čitateľský zážitok.
Ako prvé, čo mi pri knihe napadlo, bol Shakespeare a jeho Rómeo a Júlia. Dve znepriatelené rodiny a dvaja ľudia, ktorí za spor nemôžu a to nepraje ich láske. Ešte že tento príbeh neskončil ako Rómeo a Júlia.
Kniha sa číta neskutočne rýchlo a veľmi dobre. Príbeh aj postavy boli zaujímavé a ja som sa nechala unášať stranami. Aj by som knihe dala 5*, ale niečo mi tam chýbalo.
Všetko bolo príliš dokonalé, dokonca som sa bála, že nenastane žiadny zvrat a všetko bude ružové a dokonalé. Našťastie zvrat prišiel. Nebol nejako prelomový a dychberúci, dokonca som ho od určitej časti aj očakávala, ale vytvoril troška dusnú atmosféru v inak „dokonalom“ svete.
K postavám som si rýchlo vytvorila pozitívny vzťah. Sophia (zbožňujem jej prezývku Fify) mi bola od začiatku sympatická. Žena, čo si ide pevne za svojím cieľom, aj keď jej okolie a najmä rodina dáva na javo, že jej nedôverujú a nedôverujú ani jej podnikateľským schopnostiam. Wes bol taktiež zaujíma postava, hoc som si ho predstavovala trocha inak, než nám ho „načapili“ na obálku. A čo by to bol sexy hlavná postava ak by si neniesol nejaké tajomstvo s ktorým sa nechce podeliť?
Oceňujem krátke kapitoly, vďaka ktorým sa príbeh čítal s ľahkosťou a taktiež som sa potešila dvom pohľadom. Mohli sme sa tak na určité veci pozrieť aj z pohľadu Sophie aj z pohľadu Wesa. Bavilo ma ich doťahovanie, irónia a miestami sarkastický humor. Samotný koniec som si nevedela lepšie predstaviť.
4,5*/5*
V prvom rade chcem podotknúť, že som sa zatiaľ s takýmto príbehom ešte nestretla.
Zasadenie príbehu do terajšej doby bolo skvelé, hoc som sa niekedy cítila, že sa nachádzame dávno v histórií. Ja nemám veľmi v láske historické romance, tak som sa bála, či to nebude tento prípad ale to gotické prostredie som milovala.
Veľmi sa mi páčili postavy a nie len hlavné. Každá z nich bola úplne iná a skoro ku každej som si vytvorila nejaký vzťah. Až na Nicolasa a Beu, ktorí by mi nechýbali. Bea, podľa môjho názoru, bola veľmi dobrá manipulátorka, ktorá to však šikovne skrývala a celá rodina jej verila. A Nikolas? Ach jáj.... škoda slov.
Hlavné postavy Mary a Rubena boli výnimočné a skvelé. Každá z nich si niesla určitý bôľ, či už fyzický či psychický a možno aj to ich k sebe ťahalo. Sympatizovala som s nimi a držala im palce.
Prekvapila ma Karina o ktorej som si na začiatku myslela, že sa počas celého príbehu bude správať ako mrcha. Ale nakoniec si aj ona získala moje srdce a ukázala sa v dobrom svetle.
Celý príbeh mi prišiel ako rozprávka a hltala som každú jednu stranu. Je síce pravda, že som sa na začiatku nevedela začítať a prvých asi 30 strán som čítala 2 dni, ale potom som knihu zvládla za pár hodín.
To čo predchádzalo koncu príbehu ma poriadne prekvapilo. Príbeh sa tak rýchlo zvrtol, že som sa nestihla ani čudovať. Ale to pravé nám autorka priniesla v Epilógu, ktorý bol neskutočne krásny až sa mi do očí tisli slzy.
4,5*/5*
Bolo to fascinujúce a dobre vymyslené čítanie. Vôbec som neváhala siahnúť po knihe, keďže Shakespearea mám rada a už len meno Hamnet (Hamlet) ma pritiahlo knihu si zadovážiť.
Zatiaľ čo príbeh začína Hamnetom, pozornosť sa veľmi rýchlo presunie na jeho matku a ona je do značnej miery kľúčovou postavou knihy. Väčšina z nás ju však možno pozná ako Anne. Je to bylinkárka, človek s darom predvídavosti, ktorý dokáže vidieť osudy ľudí. Je nekonvenčná a jej komunita si často nie je istá, ako sa na ňu pozerať.
Príbeh je o láske, smrti, prežití a smútku. Je to o spletitých a rôznorodých cestách, ktorými sa jednotlivci uberajú, aby zistili, kým sú, a podľa toho aj žijú.
Prvé dve tretiny knihy sledujú dve časové línie, ktoré sa striedajú a zo začiatku som mala problém zorientovať sa v nich. Prvá sleduje udalosti, ktoré viedli k Hamnetovmu narodeniu. Druhá sleduje udalosti, ktoré viedli k smrti jedného z Agnesiných detí.
Moje jediné zaváhanie pri udelení 5 hviezdičiek bolo, že rozprávanie trochu uviazlo počas smútku po smrti. Aj keď to bolo dôležité a dobre napísané, zdalo sa mi, že sa to zbytočne naťahuje.
Kniha sa číta naozaj rýchlo. Knihu som zhltla doslova za jeden deň. Zistila som, že sa stránky rýchlo otáčajú a štýl písania tomu pomáha. Nie je to zložitý, spletitý príbeh, ale je to súcitný príbeh o materstve a smútku.
Už prvou knihou (Noc, ktorá mi zmenila život) si ma autorka získala a preto som s kúpou jej druhej knihy neváhala. A bolo to skvelé rozhodnutie. Znova to bolo príjemné čítanie, pri ktorom aj zabudnete, že čítate nejakú knihu ale máte pocit, že ste s postavami priamo v ich živote.
Autorka nám znova prinesie príbeh, ktorý nie je o kvantite, ale o kvalite. Hoc príbeh nie je rozpísaný na 500 strán, na svojich stranách skrýva krásny, ale ťažký príbeh Olívie. Ale myslím, že kniha nie je len o samotnej Olívií, ale o všetkých „Olíviách“, ktoré majú rovnaký príbeh ako ona.
Kniha začína slovami „MY ŽENY“. Myslím, že kniha lepšie začať nemohla. Celý príbeh nám poukazuje o sile ženy, ktorá sa hrdinsky pasuje so svojím osudom, neklesá na duchu ale bojovne sa prebíja chorobou, ktorá ju postihla.
Príbeh je o to smutnejší, že rovnaký osud postihol jej mamu, ktorá to však nezvládla. Ale Olívia je bojovníčka, ktorej s trápením pomáha jej kamarát už od detstva, Daniel. Jej vzťah s otcom, po smrti matky ostal horšie než na bode mrazu a tak môžeme sledovať aj to, či sa jej podarí dostať do jeho zatrpknutého srdca.
A nemôžeme zabudnúť ani na kamarátku Alex, ktorá bola priam ukážkovou kamarátkou a aj cez všetky krivdy, nezhody a sklamania ich priateľstvo zostalo pevné a boli tu jedna pre druhú v najhorších časoch.
Počas čítania som bola veľakrát smutná, pár krát som si aj poplakala, ale príbeh bol krásny, plný skrývanej a zatajovanej lásky a plný silných väzieb medzi jednotlivými postavami. Samotný koniec, lepšie povedané posledné vety úplne zamávali mojimi emóciami. Aj keď som tušila, ako príbeh dopadne, koniec ma dostal.
Kniha nesie veľa posolstiev a jedným z nich je určite aj samotný názov knihy, lebo ak máme pri sebe niekoho, kto v nás verí, podporuje nás a je pre nás oporou v každom čase, dokážeme prekonať všetko.
Ach jáj. Tak veľmi som sa na túto knihu tešila. Ale moje očakávania sa nenaplnili. Asi patrím k tej skupine, ktorá bola očarená Bezhviezdnym morom, ale Nočný cirkus ju neočaril. Možno to bude aj tým, že som mala prehnané očakávania, keďže Bezhviezdne more je jedna z najlepších kníh čo som doteraz čítala.
Príbeh sám o sebe nebol zlý, ale chýbal mi nejaký hlbší dej. Ale prekážalo mi viacero vecí. Napríklad také skákanie v čase. Vo väčšine prípadov to vítam, ale pri tejto knihe mi to kazilo čítanie. Možno keby sa neskákalo v čase každé 3 strany.
Ani ľúbostný príbeh ma nejako nenadchol. Bol taký, Meh... taký nudný. Ani samotné postavy neboli natoľko výrazné aby som si ich zamilovala. Svetlou výnimkou boli dvojčatá Viki a Miki, tých som mala celkom rada.
Dosť často som sa prichytila, že rozmýšľam nad úplne niečím iným a nesledujem príbeh a preto som sa v čítaní musela vracať späť. Naďabila som aj na pár hluchých a nudných miest, cez ktoré som sa ťažšie prehrýzla.
Čo ma však na knihe veľmi bavilo bol samotný cirkus. Jeho opisy, stany a ilúzie. Hneď by som zašla do Zrkadlového bludiska alebo do Ľadovej záhrady. Tieto veci a Viki a Miki zachránili knihu od toho, aby som jej dala menej než 3*.
