Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ďalší príbeh zo série o strašidelných domoch. Nebola to najlepšia kniha od autorky, ale čítania som si užila a zhltla knihu na jedno posedenie.
V tejto knihe sú postavami deti, čo na strašidelnosti trocha pridávalo, keď som čítala, čo cítili oni. Ale klobúk dole pred ich odvahou. Ja by som len raz uvidela niečo, čo sa podobá duchovi a Usain Bolt by sa mohol skryť. A navyše k tomu divný starý rodičia s divným a podozrivým správaním.
Napätie a „strašidelnosť“ nám autorka podsúva pomaly. Na začiatku len vrzgne podlaha a niekto sa prejde pod oknom. Ale hneď má všetko aj svoje logické vysvetlenie. Ale nie na dlho. Začnú sa diať zvláštne veci a starý rodičia sú čudnejší než zvyčajne. A tomu nepomáha fakt, že ste ich spoznali len pred pár dňami, keďže vaša mama mala dopravnú nehodu.
Nájdete tu pár častí, pri ktorých máte nepríjemný pocit, možno vám prebehne aj mráz po chrbte, ale nie je to nejako extrémne strašidelné. Čo sa mi trocha nepáčilo, bol koniec príbehu. Autorka to mohla trošku rozviť, a nie tak rýchlo ukončiť. Pár otázok som mala aj po dočítaní knihy, ktoré sa pravdepodobne nedozviem a to autorku stálo jednu hviezdičku. Inak to bolo skvelé čítanie.
Tento príbeh bol veľmi krásny. Ako to pri takýchto príbehoch býva, sú na jednej strane smutné a každá druha strana vás vie rozplakať, na druhej strane sa stretávate s krásnymi ľuďmi. To čo museli prežívať je neskutočné ale stále dokázali v sebe nájsť silu a prebojovať sa ťažkým životom.
Inak to nebolo ani v prípade Clary, ktorá sa pred vojnou, ktorá zúrila aj v Anglicku, utiekla skryť do Indie. Páčilo sa mi, že aj napriek trpkým časom oplývala humorom. Bavilo ma jej žartovanie s ľuďmi.
V ďalšej časti príbehu sa dostaneme do roku 1995, kde sa stretneme s kariéristkou Indirou, ktorá je riaditeľkou spoločnosti, ktorá sa o syna veľmi nestarala ale prenechala zodpovednosť a starostlivosť na jeho otcovi. Jej život sa zmení po tom, čo sa dozvie, že jej otec dostal infarkt a ona si musí prehodnotiť celý svoj život.
Na začiatku som Indiru nemala príliš v láske, ale jej konanie vo mne zanechalo niečo, čím sa mi zapáčila. Samotný koniec príbehu bol krásny a skvelo napísaný.
Autorkin štýl sa mi páčil, dokonca sa mi páčili jej opisy kde popisovala prostredie postáv. Kniha sa čítala ľahko a stránky vám veľmi rýchlo mizli pod rukami.
Trilery mám naozaj rada a keď som videla tento psychotriler, hneď som po ňom siahla. Ale nedostala som úplne to čo som očakávala. Nemôžem povedať, že príbeh bol zlý, ale chýbalo mi tam niečo by ma „posadilo na riť“.
Začiatok knihy sa dosť vliekol a mala som problém sa do knihy začítať ale neskôr sa to rozbehne a čakajú na nás zvraty a chvíľky veľmi dobrého napätia. Koniec, ktorý som absolútne nečakala ma príjemne prekvapil a aj to zachránilo knihu pred veľmi zlým hodnotením.
Postavy boli vcelku zaujímavé. Ale z Pammie sa mi vo vrecku otváral nožík. Na jednej strane ju musím pochváliť aká bola zdatná manipulátorka a ako dokázala klamať okolie. Ale na druhej strane... Ach.. ako môže byť niekto taký „zlý“ na synovu snúbenicu?
Počas čítania ste mali silné nutkanie dozvedieť sa viac a prísť na koreň veci toho, ako sa budúca svokra správala a hlavne prečo. Nechápala som, ako Adam nevidel, čo všetko robí a aký nátlak vyvíja matka na jeho snúbenicu Emily.
Ďalšia vec, čo sa mi na príbehu nepáčilo bolo zmýšľanie Emily. Videla len toho Adama, do ktorého sa na začiatku zaľúbila, ale nepozerala na to, ako sa počas vzťahu menil. A do toho ešte jej úžasná „svokrička“. Toľko úsilia vkladala do toho vzťahu, ktorý podľa mňa by nemal šancu na úspech.
Čítanie som si aj cez veci, ktoré mi prekážali užila. Kniha neurazí, ale nečakajte Fitzeka.
Stále keď čítam takýto príbeh, behajú mi po chrbte zimomriavky a stále po dočítaní si poviem, že po takejto knihe už nesiahnem. A ako stále, vždy si nájdem čas znova na takéto príbehy. Ale je potrebné si aj takéto veci pripomínať a ceniť si to, v akej dobe žijeme (aj keď neďaleko nás to práve nie je ružové) a môžeme byť radi, že sme sa narodili do obdobia bez vojny.
Aj tento príbeh nám rozpráva neľahký príbeh väzňa z Osvienčimu, ktorý si zažil krutosť nacistov. Autorka nezachádzala až tak dopodrobna do krutostí, ktoré museli väzni zažívať, ale dotýkala sa ich len okrajovo. Zamerala sa príbeh Lalea, ktorému sa podarilo dostať sa na trochu lepšie miesto, s lepšími podmienkami a to tak, že sa stal Tatérom.
Jeho úlohou bolo tetovať väzňom čísla na ruku. Prechádzal si dilemami, či to čo robí je správne, ale pred očami mal len jednu myšlienku a cieľ a to bolo prežiť ďalší deň. Pri tetovaní si všimol krásnu väzenkyňu, ktorá sa mu hneď zapáčila.
A tak sa môžeme začítať do príbehu lásky, ktorá pomaly vznikala na jednom z najhorších miest aké tu kedy boli. Stretávať sa nemohli často, ale Lale si našiel cestu ako podplácať tých „vyšších“ hoc riskoval vlastný krk. Ale láska ku Gite bola väčšia než strach.
Na konci knihy som sa dočítala že Gita, ktorá bola Laleovou láskou bola rodáčka z môjho mesta, čo ma prekvapilo a hlbšie zasiahlo. Napriek všetkým zverstvám a neprávostiam, bol tento príbeh lásky krásny a hlavná myšlienka, že láska je silnejšia než čokoľvek iné zatienila ostatné veci.
Priznajme sa, ktorá z nás aspoň raz za život nesnívala o tom, že sa stane letuškou? Poznávať pri každom lete nových ľudí a hlavne stále nové a nové miesta a destinácie po celom svete.
A presne toto prežívala aj hlavná postava tejto knihy, Ava. Avšak, o chvíľu sa mala vydávať a vzdať sa sveta letušiek. Ale to, že je zasnúbená a chystá sa svadba nikomu na svojom poslednom lete nepovedala.
A aby si „užila“ svoj posledný deň v roku, pridelili jej na let stevarda, ktorý má nechválnu povesť sukničkára a cez posteľ mu prešlo už veľa letušiek. Ale let nedopadne presne tak ako si Ava zaumieni a nezmení sa len jej posledný let, ale zmení sa aj jej celý život, ktorý na ňu čaká.
Obe postavy, aj Ava aj Jack sa mi páčili. Na Ave som obdivovala jej spontánnosť a nebojácnosť. Nemala problém nasadnúť na loď k ľuďom ktorých spoznala pred 5 minútami a šla sa s nimi šnorchlovať do lagúny. Na Jackovi som zbožňovala jeho humor a skvelý sarkazmus.
V knihe nastane pár zvratov, ktoré som ja osobne očakávala, ale k romantickej knihe to samozrejme patrí. Autorka skvelo vyskladala celý príbeh aj samotné dialógy. Čo sa mi však nesmierne páčilo boli opisy, ktoré inak nemám veľmi v lásky. Mali ste pocit, že sa na Belize nachádzate aj vy. Palmy, more, koktaily, lode a svetielkujúca lagúna, no proste raj na zemi.
Bolo to príjemné, oddychové letné čítanie priam stvorené do lietadla a na pláž pri mori. Ak sa chystáte na dovolenku a chcete si oddýchnuť aj s knihou, túto vám odporúčam.
4,5*/5*
Áno, áno, áno. Fablehaven si ma úplne získal a bála som sa, či pokračovanie bude rovnako dobré ako séria. Obavy neboli na mieste a aj toto voľné pokračovanie som si patrične užila.
Znova sa stretávame so starými dobrými postavami a tými sú Seth a Kendra. Ale už to nie sú deti, ale teenegeri. Je to vidieť aj na ich správaní a premýšľaní nad rôznymi vecami.
Kendra so svojími diplomatickými odpoveďami je na veľmi dobrej ceste, niečo veľké dokázať. A Seth ostal Sethom. Jeho zbrklosť a „vášeň“ k porušovaniu pravidiel mu ostalo. A preto sa aj tu dostál do pár nepríjemných situácií.
V tomto pokračovaní ich taktiež čaká dobrodružstvo, nebezpečenstvo a ako nám aj napovedá názov knihy Draky. Moje srdce sa zaradovalo, pretože draky vo fantasy knihách zbožňujem.
O tom, že autor vie skvele písať nemusím ani rozprávať. Skvelé dialógy, skvelo opísané prostedie, tajomstvá, nebezpečenstvo a samozrejme nečakané zvraty. Kniha nie je taká hrubá ako jej predchádzajúce sestry, ale taktiež v sebe nesie skvelý príbeh.
Verím, že sa k nám dostanú aj ďalšie časti a ja ich budem s radosťou očakávať.
Znova som nemala veľmi šťastnú ruku na výber knihy. Preto radšej nebudem ani písať nejakú mega dlhú recenziu. Len v krátkosti čo sa mi nepáčilo a samozrejme nájdem aj niečo čo sa mi páčilo.
Od knihy som čakala niečo úplne iné, než som dostala. Keďže posledná kniha, ktorú som čítala nebola veľmi dobrá, chcela som oddychovú YA knihu. Ale príbeh bol nudný, strašne zamotaný. Po polovici knihy som mala pocit, že sama autorka nevie čo píše a sama sa „domotala“.
Dej šiel neskutočne rýchlo a chýbalo tam veľa vecí. Akoby kniha nemala žiadne detaily a nepreniesla sa na mňa žiadna emócia. Zápletka a zvraty boli predvídateľné a hneď ste na všetko prišli. Chýbal aj podrobnejší popis postáv a ich charakterových čŕt, takže som si nevedela s postavami vytvoriť nejaký vzťah.
Ale aby som len nereptala, kniha mala aj svoje svetlejšie momenty a našli ste tam aj pár krásnych myšlienok. Navyše mi ulahodilo aj rozprávanie v druhej osobe, keďže sa s tým stretávam v knihách málo. Bolo to zaujímavé ale dosť čudné čítanie.
1,5*/5*
Ach jáj. Toto nebude ale že vôbec pekná a pozitívna recenzia. Bol to boj. Ťažký boj, kde som už po 50 stranách myslela, že to vzdám a knihu nedočítam. Ale nejako som sa prekonala a dočítala som knihu.
Ani neviem kde začať. Ale začnem asi postavami. Mel, hlavná postava príbehu mi od začiatku liezla na nervy, Behala za chlapmi a po skvelej noci sa im neozvala, alebo len tak uprostred „rande“ odišla. Ale keď sa to začne diať jej reptá, že sa k nej nechovajú ako k dáme. Ale prosím ťa, ty si dáma nikdy nebola.
Ostatné postavy asi ani nestoja za zmienku. Všetky boli podľa môjho názoru ploché a absolútne sa nevyvíjali. Aj keď sa z „radodajky“ Mel stane iná žena (za týždeň sa zaľúbi a zmení svoj životný štýl) neverila som jej to.
Aj samotný príbeh bol akýsi Meh, nemastný neslaný. Aj sa tam niečo dialo, ale veľa vecí bolo nelogických a diali sa akosi prirýchlo a bez rozmyslu. Aj keď sa začala nejaká akcia, stále prišlo niečo, čo mi čítanie a samotný dej pokazilo.
Dosť mi prekážali sústavne sa opakujúce spojenia. Ani nepočítam koľkokrát Mel odtiahla niečia ruka.
Je mi to ľúto, že to takto dopadlo, lebo som sa na knihu tešila ale ostala som sklamaná. Ale nevravím, že sa to nemôže páčiť vám. Ale čítala som viacero kníh s podobným príbehom a oslovili ma viacej ako toto.
Keď som po knihe siahala, myslela som si, že sa začítam znova do príbehu Popolušky, ale z iného pohľadu, z pohľadu jej nevlastnej sestry. Ale bola som na omyle.
Tento príbeh začína v momente, kedy princ obúva Popoluške črievičku na nohu. A keďže sa jej nevlastné sestry silou mocou chceli dostať k princovi, nerobilo by im problém ani odrezať si prsty na nohách. Ale ľudia si ich všimli a tak sa dostali do nepeknej situácie a ostali zahanbené a a nenávidené v celom panstve.
Celý príbeh je o Isabelle a Octavii, nevlastných sestrách Popolušky. Isabellina postava to tak isto ako Popoluška nemala ľahké. Už od detstva počúvala matkine výčitky a kruté slová o tom aká je škaredá. Octavia bola vykreslená ako „silnejšia“, múdrejšia sestra, ale v tomto príbehu bola tak trocha v úzadí.
Páčili sa mi kratučké kapitoly v ktorých bol tento príbeh zachytený. Čo sa mi až tak nepáčilo, bola tá „temnota“ v ktorej sa celý príbeh niesol. Aj keď som očakávala koniec taký aký nám autorka zanechala, príbeh bol skvelo spracovaný.
Bolo skvelé pozorovať, ako sa sestry, najmä Isabelle rozvíjali a hľadali samé seba. Prechádzali rôznymi menšími ale aj väčšími zmenami, ktoré ich rysovali. Najviac sa mi však páčila hlavná myšlienka príbehu, že „Krása nie je všetko“.
Po prečítaní prvej časti Miznúce dievčatá som sa nevedela dočkať pokračovania. A to isté sa mi stalo aj teraz a čakám deň kedy bude vydané aj 3 pokračovanie tejto série.
Aj tu sa stretávame s vyšetrovateľkou Josie Quinnovou a znova to nie je len tak obyčajný prípad ale osobne sa dotýka priamo vyšetrovateľky. Tentokrát zmizne novorodené bábätko a Josie stojí pred ťažkou úlohou nájsť ho. Prípad sa poriadne zamotáva a na scénu prichádzajú nový svedkovia ale aj nový podozriví.
Autorka sa vie skvelo vyhrať s atmosférou a dynamikou príbehu. Počas príbehu vás navedie na pár stôp, kedy si myslíte, že už viete kto je páchateľ ale po pár stranách príde zvrat ktorý nečakáte a znova si môžete lámať hlavu, kto to je.
Dej skvelo graduje a pomaly sa pred nami rozpletá klbko klamstiev, zastierania, vyhrážok a tajomstiev. Aj v tejto knihe sa o páchateľovi dozviete až na konci knihy a verte mi, znova to bude prekvapujúce. Mala som pár tipov, ktoré boli (ako stále) nesprávne.
Autorka vie udržať napätie počas celej knihy, čo vás núti čítať ďalej a ďalej, až kým sa nedozviete pravdu. Na konci nám autorka načrtne niečo viac zo života Josie, čo vás nenechá len tak na pokoji a budete chcieť ihneď siahnuť po ďalšej časti.
