Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nejako sa mi doma už nakopili knihy s letnou tematikou a keďže je vonku už (pre mňa neznesiteľne) horúco a bazén napustený, pustila som sa aj ja do týchto letných oddychoviek. Ako po prvej som siahla po tejto knihe, keďže od autorky som už čítala Letnú stávku. Ale žiaľ, táto kniha ma veľmi neoslnila. Nebola zlá, veď 3* vôbec nie je zlé hodnotenie, ale mala som k nej pár výhrad.
Kniha nám rozpráva príbeh o dvoch kamarátoch, Poppy a Alexa. Oddeľuje ich diaľka a preto sa stretávajú raz ročne na spoločných výletoch. Tento nápad sa mi veľmi pozdával. Aj ja by som si vedela predstaviť každý rok vymýšľať nejaké výlety s kamošmi. Ale už 2 roky spolu nerozprávajú kvôli hádke. A tak sa Poppy rozhodne, znova ich výlety priniesť do ich života.
Hlavné postavy boli úplné protiklady. Poppy šialená a živelná a Alex pri zemi. A tu som sa nevedela veľmi zžiť s Poppy. Prišla mi až prehnane entuziastická a namiesto vecí, čo by mala povedať vymýšľala rôzne úlohy a vtípky. Ak by to urobila 2-3x bolo by to v poriadku, ale ona to robila v jednom kuse.
Aj keď už obaja vedeli čo cítia a ako chcú aby to pokračovali, nechceli si to priznať a tak sa príbeh veľmi naťahoval, kým sme prišli ku koncu knihy. Akoby autorka chcela natiahnuť príbeh a „nasilu“ tam pridávala vtipné príhody a situácie.
Aj cez to všetko to bola celkom milá, letná oddychovka, ktorej nechýbal humor (síce menej je niekedy viac) a zažila som s ňou skvelý deň.
3,5*/5*
Už dlhšie som mala chuť na nejakú dobrú YA knihu, od ktorej sa nebudem vedieť odtrhnúť. A keďže táto ma čakala v štafete, hneď som sa do nej pustila. Nebola zlá, hlavná myšlienka a príbeh sa mi páčili, ale našla som viacero vecí, ktoré ma pri čítaní vyrušovali.
Príbeh je rozdelený do 2 časových liniek. Jedna je zo súčasnosti, kde je hlavnou postavou Angie. Samotná postava Angie mi nesadla. Prišla mi príliš zbrklá a hlavne nerozhodná v tom, čo vlastne chce. Nevedela, alebo možno nechcela priznať si city, ktoré pociťuje. Sam nebol nejak extra výnimočná postava, ale v príbehu mi neprekážala.
Druha časová línia je o Mari, matke Angie, a o tom, ako sa zoznámila s jej otcom a aké mala dospievanie. A tu sa mi niekedy otváral nôž vo vrecku. To ako sa k nej správala jej matka ma na jednej strane vytáčalo a niekedy rozosmutnilo, ale na druhej strane si Mari mohla povedať dosť.
Láska, zakázaná, ktorá vznikala medzi Mari a Jamesom bola milá a kapitoly s nimi dvoma sa čítali (aspoň mne) najlepšie. Ale toto nebola rozprávka so šťastným koncom. Otec zomrel pri autonehode a Angie ho nepoznala. Ale narazila na video, ktoré natočil jej strýko, o ktorom si tiež myslela že je mŕtvy a tak sa na vlastnú päsť vydala hľadať ho a hľadať odpovede na nezodpovedané otázky.
Kapitoly sa niekedy striedali tak, že som sa strácala, čo je spomienka a čo už je prítomnosť. A ak by som ešte raz prečítala meno Joan Didion, asi by som knihu zavrela. Chápem, že postavy k niečomu inšpirovala ale bola spomenutá naozaj veľmi veľa krát.
Čo sa mi páčilo bolo množstvo odkazov na piesne, ktoré som si popri čítaní púšťala.
Priznávam, čakala som niečo iné. A nie som úplne nadšená. Samotný príbeh nebol zlý, ale našla som tu veľa vecí, ktoré mi pri čítaní prekážali.
Hneď spomeniem siahodlhé opisy, ktoré boli niekedy dlhé aj na stranu či dve. Dosť často som sa pri týchto pasážach nudila a niektoré som dokonca preskakovala aby som sa dostala k samotnému deju a nie iba k opisu prostredia či iných vecí.
Páčilo sa mi, že príbeh má dve časové linky, ktoré sa striedajú. Mne osobne sa viac páčila dejová linka z minulosti. Aj keď som si k nej na začiatku hľadala cestu, neskôr som čakala kedy príde znova. Súčasná dejová linka nám rozpráva o dvojici, ktorá si kúpila usadlosť v Provensálsku a stará sa o ňu. V tej minulej sa vraciame do mladosti postavy, ktorá v tejto usadlosti žila.
Aj keď na začiatku som nevidela akú spojitosť majú tieto dve dejové linky spoločné, pomaly sa pred nami rozmotával príbeh. Autorka všetko dávkuje pomaly (na môj vkus až veľmi pomaly) a dozvedáme sa o živote postáv o ich rodinách, trápeniach aj tajomstvách.
Koniec príbehu bol pre mňa prekvapivý ale nebol vôbec zlý. Aj keď má kniha skoro 400 strán, prečítala som ju celkom rýchlo (možno aj kvôli preskakovaniu veľmi dlhých opisov). Ak ste niekto čítali Rebeku, tento príbeh je na podobný štýl. Nie je to jeho kópia, ani autorka nekopíruje pasáže a aj sama priznala, že sa týmto príbehom inšpirovala pri písaní tejto knihy.
Čím ďalej tým viac sa mi páčia takéto knihy o rozvoji, či motivácií. A inak to nebolo ani pri tejto.
Autor nám ponúka svoj pohľad na úzkosti, sebapodceňovanie, či prílišné premýšľanie (overthinking). Nemyslím, že doniesol niečo nové, čo nie je svetovo známe, ale je dobré mať poruke takúto knihu pre prípad, že sa ocitneme v situácií ktorú nám môže kniha pomôcť prekonať.
Aj v tejto knihe nájdete pár tipov, či techniky, ktoré sú užitočné v boji proti nadmernému premýšľaniu a ukazuje nám ako zmeniť svoje myšlienkové vzorce.
Je to skvelá príručka ako sa nezaoberať zbytočnosťami a zbytočne sa sami nestresovať.
Priznávam, ja som dosť veľký stresman a je jedno či ide o vystupovanie pred ľuďmi, skúšky v škole alebo len volanie lekárovi či podobne a z knihy som si zobrala pár tipov a určite to nie je posledný krát kedy som po knihe siahla.
4,5*/5*
Táto kniha je písaná ako list, kedy sa autorka snažila ukázať a teda aj poradiť matke, ako vychovávať dcéru ako feministku. Ale ako aj v predchádzajúcej knihe to nebolo nútené a nikoho nepresviedčala.
Našla som tam pár zaujímavých vecí, nad ktorými som nikdy nerozmýšľala a boli zaujímavé.
Beriem to ako takú malú príručku pre mladé ženy a možno aj pre deti v školách aby sa snažili nastaviť spoločnosť tak ako by mala byť a to je hlavne rovnosť pohlaví.
Veľmi útla knižka, ktorá však nesie veľké myšlienky, ktoré sú stále aktuálne a malo by sa o nich verejne hovoriť.
A nie, nie je to kniha len pre feministky – ženy, ale určite by si ju mali prečítať aj chlapi, keďže aj ich sa táto téma týka.
Páčilo sa mi ako autorka nepresviedča čitateľa aby sa musel stať feministkou/feministom, ale ukazuje aké je dôležité snažiť sa o rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. Nič nebolo písané "nasilu".
A keďže sa mi táto kniha páčila a mala len pár strán hneď som sa vrhla aj na ďalšiu.
Táto kniha je písaná drsným spôsobom a autorka si servítku pred ústa nedávala ale popísala osudy ľudí tak ako sú, bez prikrášlení. Nájdete tu veľa smútku, nešťastia ale cez to všetko nájdete v príbehu aj trocha humoru. Aj keď to je skôr smiech cez slzy.
Príbeh v tejto knihe sa týka jednej rodiny, kde väčšina trpí nejakým postihnutím. Rozprávačkou je Yuna, ktorá je ako sama často opakuje, postihnutá – trpí ľahkým mentálnym postihnutím. Ale to čo jej chýba na ume má pridané pri umení, keďže je to skvelá maliarka a svoje pocity často dáva na plátno. Príbeh je poväčšine o ženách a veľa mužov tu nestretneme. A ak aj áno, nie sú to práve príjemné stretnutia.
To ako rozpráva príbeh je niečo nezvyčajné. Už len to, že príbeh vidíme očami najprv dievčaťa a neskôr ako mladej dospelej ženy s mentálnym postihnutím. Veľmi často tu nájdete vety, ktoré sú dlhé aj na jednu stranu, keďže ako sama Yuna spomína, nepoužíva čiarky, niekedy ani bodky, aby stihla všetko rýchlo vyrozprávať a bodky a čiarky ju vyrušujú.
Autorka pomaly odkrývala život rodiny a často zachádzala do tém, ktoré sa nečítali ľahko. Neopisovala len život s postihnutím, ale venovala sa aj sexualite postáv. Yuna toho veľa o sexuálnom živote nevedela a aj to, čo jej sesternica povedala nevedela pochopiť.
Veľmi sa mi páčil posun/rast Yuny. Sledujeme ju ako sa z malého dievčaťa, ktoré nechápe svet a veci čo v ňom plynú stáva talentovaná mladá žena. Hoc má problémy s komunikáciou, snaží sa to zlepšovať a aj pomocou slovníkov sa učí nové slová aby sa vo svete nestratila a nebola odkázaná na druhých.
Po Delphine de Vigan, je táto kniha najlepšie čo som z tejto edície čítala.
Po prečítaní prvej časti (Dedička ruže) som si myslela, že autorka nám už ukázala všetko z tohto príbehu a bude len tak „jemne“ pokračovať a pomaly odkrývať nové skutočnosti. OMYL. Táto časť bola ešte prepracovanejšia ako prvá.
Na začiatku som troška v príbehu tápala, keďže ja a knižné mená nie sme kamoši a musela som sa zorientovať kto je kto. Ale dlho to netrvalo a ja som sa do príbehu poriadne zahryzla. A to vám teda bola jazda. Zvraty, ktoré som nečakala ma niekedy doslova zdvihli zo sedačky a neverila som. A tá jedna vec! Spoilerovať nebudem ale kto to čítal vie presne o čom hovorím!!! Tabletky na tlak málo.
Z čoho som mala nesmiernu radosť bola prítomnosť Brooksa. Už v prvej časti sa mi pozdával a tú ho dostaneme ešte viac. A nie len Brooksa, ale každá postava dostane viac priestoru a môžeme ju spoznávať hlbšie a dozvedieť sa nové veci. Violet a jej sila ma stále udivujú ale na druhej strane mi ju je aj trocha ľúto, čo všetko musela obetovať a čo všetko musí urobiť aby sa očistila a ukázala všetkým pravdu.
Pri Loganovi sa mi otváral nožík vo vrecku, niekedy mi z neho bolo na grc, ale zas nám ukázal aj inú svoju stránku, ktorá sa mi troška páčila. Ale aj tak je to hajzel! A k Adeline len jedno: „Skap.“
Napätie v knihe sa dalo krájať (ako ja nenávidím to spojenie, ale do tohto sa to priamo pýta) a ja som niekedy nestíhala sledovať čo sa deje. Dej bol aj tentokrát dynamický a navaľoval sa až do skvelého konca.
Jedno negatívum knihy je, že nemá pokračovanie a teraz musím zasa čakať ako všetko dopadne. Ale ako sa vraví: „Na dobre sa oplatí čakať“. Tak čakám.
4,5*/5*
Aj keď som Paríž navštívila len raz, veľmi mi učaroval a preto sa tam rada vraciam hoc len v knižnom svete. Ďalšia kniha od autorky si ma tentokrát nezískala od samého začiatku, ale musela som si k príbehu aj k samotným postavám nájsť cestu. A tú som si nakoniec našla a príbeh som si patrične užila.
Zo začiatku ma dosť vytáčala hlavná postava Niny, ktorá bola dosť detinská a niekedy som jej správanie nechápala. A tak isto aj Sebastián si ma nezískal od prevej strany. Ale som rada, že som príbehu dala šancu a pokračovala v čítaní.
Ich vzťah/nevzťah, ktorý sa formoval počas príbehu bol zaujímavý a nebolo núdzu ani na mini zvraty, ktoré som nečakala. Aj keď som vedela ako to skončí. Samotný cukrársky kurz na ktorý sa Nina vybrala bol zaujímavý až som si vravela, že na niečo podobné by som sa aj ja dala nahovoriť.
Samozrejme aj tu sa autorka nevenovala len hlavným postavám ale dala priestor aj vedľajším, ktoré príbeh skvelo doplnili a neraz by som si priala, aby aj vedľajšie postavy mali vlastné príbehy.
Paríž bol ako stále skvelo opísaný a ja som sa cítila akoby som uličkami prechádzala ja. A navyše tie sladkosti, zákusky, čokoláda a všetko ostatné sladké. Stačilo mi o tom čítať a chytala som cukrovku. Ako sme už u autorky zvyknutý ani tento príbeh sa nezaobišiel bez romantických klišé pasáži a predvídateľnom deji, ale to k tejto autorke patrí a inak si jej príbehy ani neviem predstaviť.
Nenechajte sa klamať názvom ako ja a nečakajte Rím v Taliansku. Tento príbeh sa naozaj odohráva v Ríme, ale v tom v Kentucky. Hlavnou postavou je Amelia/Rae, ktorá je slávna speváčka, ale už má dosť slávy a chce si oddýchnuť od pozornosti médií a od nadchádzajúceho turné a preto sa rozhodne odísť do Ríma.
S hlavnou postavou som si hneď rozumela a bavila ma. Bola vtipná, milá, sebavedomá a nvyše bláznivá, takže ste sa počas čítania nenudili. Už hneď prvý deň v Ríme sa stretla s Noahom a už od začiatku bola medzi nimi chémia a videli ste iskrenie aj keď si to (najmä Noah) nepripúšťali. Autorka veľmi trefne a nenútene vytvárala dialógy medzi nimi a neraz som sa schuti zasmiala na ich sarkastických odpovediach.
Bolo skvelé pozorovať ako Amelia hľadá sama seba a snažila sa aspoň na chvíľu odpútať od svojej slávy a žiť na chvíľu normálny život. Amelia a Noah boli „protiklay“. Ona slávna a známa speváčka a on „iba“ pekár. Ale ako sa vraví protiklady sa priťahujú. Ale nie len Amelia prešla zmenou, ale mohli sme sledovať ako sa mení aj poriadne zatrpknutý Noah.
Aj keď bol dej predvídateľný a nájdeme tu dosť klišé vecí, čítanie ma bavilo a skvelo som si pri ňom oddýchla. Príbeh presne stvorený na dovolenku alebo voľný víkend.
