Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ, učiteľ, spisovateľ, recenzent, korektor... písmenká a príbehy mám jednoducho v krvi :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pripadalo mi, že len nedávno som dočítal vydarenú prvotinu Michaely Galambošovej Manipulátor, a svetlo sveta uzrela jej ďalšia kniha. Vysoko oceňujem, že autorka sa nedrží jednej línie, ktorou slovenská literatúra v danom žánrí priam stereotypne trpí, a naplno využíva svoj potenciál. Román Vyveští vám Šimona je totiž odlišný od jeho predchodcu a potvrdzuje tým talent a rozmanitosť tém jeho "stvoriteľky". Rozprávačkou navyše nie je žiadna sebavedomá, príťažlivá osoba, práve naopak. Šimona je u nás priam nevídaný úkaz. Priznám sa, jej prejavy sebaľútosti a silnej sebakritiky mi niekedy až prekážali (a na slovo máti už som takmer alergický), čo je však len dôkazom, ako Michaela svoju hlavnú postavu verne vykreslila. Román sa totiž tvári, že vás vezme do sveta veštenia, no hoci tento námet je jedným z ťažiskových, v prvom rade ide o zmeny v Šimoninom vnútri.
Šimona má ukončenú vysokú školu, ale jej vyhliadky v pracovnej i osobnej oblasti sú pod bodom mrazu. Za všetkým je v podstate jej extrémne nízke sebavedomie spôsobené vzhľadom a domácim prostredím. Rodičia - a najmä jej matka - nemajú pre ňu vľúdne slovo a ešte viac v nej podporujú kritický prístup k sebe samej. Šimona si uvedomuje, že jej život sa musí razantne zmeniť, no snaha o to sa musí uskutočniť jej vlastným pričinením. Veci sa pohnú k lepšiemu (aj keď to tak spočiatku nevyzerá), keď Šimona zo dňa na deň opustí domov a nasťahuje sa k smetiarovi Igorovi. Ten bol kedysi bohatý a ambiciózny, ale momentálne chce žiť bez chorobného vplyvu moci a peňazí. Okrem partnera si Šimona nájde aj prácu - veštenie cez audiotext - a dokonca aj vernú kamarátku, ako vystrihnutú z obálok časopisov. Nič však nie je ako v rozprávke, Šimona je stále presvedčená, že smola a nešťastie len čakajú, kým budú do nej môcť opäť zadrapiť svoje pazúry.
Šimonin príbeh vás určite zaujme. Odvíja sa rýchlo, dynamicky, hluché miesta by ste hľadali iba ťažko. Šimona ako osobnosť vstupuje do rôznych (kontrastných) vzťahov, predovšetkým s matkou a Igorom. Ten na mňa najprv pôsobil príliš idealisticky, ale našťastie ani tu autorka nesklamala a napokon aj on bol človek z mäsa a kostí ako každý iný. Zážitok z čítania mi trošičku pokazila redaktorská úprava. Chýbajúce čiarky by sa ešte dali prehrýzť, no keď dôjde k zameneniu dresu a drezu, vyznie to nechcene vtipne (str. 96). Dokonca natrafíte aj na väčšie nepozornosti. Šimona si napísala na počítači pravidlá, ktorými sa chcela riadiť. Vytlačila si ich na strane 48, avšak na strane 137 vraví, že je rada, že si ich nevytlačila... Ide našťastie len o malé chybičky krásy. Román Vyveští vám Šimona vás pobaví a zároveň prinúti zamyslieť sa. Šimona je ako postava skvelo prepracovaná, ani jej postupná zmena nie je večná, v ľuďoch stále drieme ich skutočné ja. Michaela Galambošová výborne ukazuje, ako dokáže prostredie človeka zmeniť a niekedy postačí vymaniť sa z neho, aby spravil ďalšie potrebné kroky. Šimona, hoci to tak na začiatku vôbec nevyzerá, môže v závere slúžiť ako vzor. A v tom (a, samozrejme, vo svete nadprirodzena, ktorý je nesporne zaujímavý), spočíva najväčšie plus.
Kruh od Bernarda Miniera som mal v úmysle prečítať si najprv preto, lebo som čítal úvodný diel série Mráz. Ten na mňa zapôsobil atmosférou a miestom diania, ale príbehom až tak nie. Pri Kruhu sa situácia zmenila. Myslím, že román je vydarenejší ako jeho predchodca, ktorý akoby slúžil len ako predjedlo pred hlavným chodom. Postavy už majú čo-to za sebou, ale tí, čo ešte s Minierom nemali česť, sa nemusia báť. Jeho romány sú klasickými procedurálkami a v každej z nich rozohráva inú dejovú partiu. Aj tentoraz sa stretneme s Martinom Servazom a jeho tímom, no okrem toho, že z treskúcej zimy sa presunieme do horúceho leta, aj samotný prípad naberie omnoho osobnejšie kontúry. Martin sa bude musieť ponoriť do svojej minulosti a vyniesť na svetlo viacero krívd, aby odhalil pohnútky a identitu zvráteného vraha.
Martin Servaz je vtiahnutý do prípadu vraždy, ktorý ho vráti späť do minulosti, keď ako mladý študent sníval o úplne odlišnej budúcnosti. Zabitou ženou je profesorka školy, kde Martin kedysi študoval a jeho literárne nadanie ho predurčovalo na výnimočnú spisovateľskú kariéru. A podozrivým z vraždy je Hugo, syn jeho vtedajšej lásky Marianny. Martin sa tak musí potýkať nielen s nájdením vraha, ale i s vyrovnávaním starých účtov. V škole navyše študuje dnes aj jeho dcéra, ktorá sa so spolužiakom púšťa do vlastného pátrania po tajomnom Kruhu. Jeho súčasťou je aj Hugo a očividne doň patria aj ďalší študenti. Martin by rád dokázal mladíkovu nevinu, pretože neverí, že by svoju profesorku zabil takým krutým spôsobom. Ktosi ju zviazanú utopil v jej vlastnej vani a v jej bazéne rozhádzal bábiky ako nemých svedkov tragédie. Neskôr pribudne ďalšia obeť -. brutálne napadnutá agresívnym plemenom psov. Pátranie ukáže, že príčiny treba hľadať v minulosti, ale aj daná udalosť poskytuje viac než veľké množstvo podozrivých. A to nielen spomedzi nových tvárí mestečka Marsac, ale aj z Martinovho kedysi blízkeho okolia...
Ako som už spomenul, Kruhom v mojich očiach Bernard Minier zvýšil kvalitatívnu latku série. Štýlom sa pohybuje kdesi Michaelom Connellym a Häningom Mankellom a Martin Servaz vôbec nezaostáva za takými esami ako Bosch či Wallander. Prostredie južného Francúzska je navyše príjemným dejiskom, a to aj napriek nie veľmi pozitívnym námetom. Skvelé je aj to, že až do konca príbehu netušíme, kto je vrah, ani to, či ich nie je viac. Tých vyše 600 strán knihy prelúskate rýchlo a budete dúfať, že čoskoro sa dočkáte ďalšieho dielu. Príbeh ponúka i prepojenie s predchádzajúcim Mrázom v podobe niekoľkých postáv, no tou najvýraznejšou je nepochybne sériový vrah Hirtmann, ktorý utiekol z väzenia a oberá tým Servaza o pokojný spánok. Určite sa s ním (s nimi) ešte stretneme a rovnako ako mnohí iní verím, že to nebude dlho trvať.
Nežná fatamorgána ma zaujala dvoma vecami - vydarenou obálkou a zasadením deja do obdobia Zamatovej revolúcie, na ktorú odkazuje aj názov. Mám radšej príbehy z našej nedávnej histórie, majú pre mňa o niečo výraznejšiu atmosféru než tie súčasné (ktorých je beztak mnoho). Autor totiž dobre pozná vtedajšie pomery a pre ľudí, ktorí si minulý režim nezažili, to predstavuje zaujímavé poohliadnutie. Prím tu zároveň hrá Krauzov mentor Burger, takže kto má v obľube tohto staršieho, skúseného detektíva, príde si na svoje. Príbeh však začína už v roku 1987, kedy hlavný zločinec knihy udrel po prvýkrát. Správne, bude nasledovať ešte niekoľko vrážd. Sérioví vrahovia sú vždy vďačnou témou procedurálnych krimirománov, a spočiatku vás pohltí aj táto nová "dánovka". No postupne akoby strácala dych a aj samotné pátranie po páchateľovi je skôr vecou náhody...
Kriminálka sa koncom osemdesiatych rokov potýka nielen s pádnymi spoločenskými a politickými zmenami, ale aj s vyčíňaním sériového vraha. Vzhľadom na nepríjemné ovzdušie im nikto z vedúcich činiteľov nechce poskytnúť špecializovaný tím, a tak sú odkázaní len na vlastné, málo početne zastúpené rady. Detektív Burger robil už od začiatku čo bolo v jeho silách, ale minimum stôp sa podpísalo pod odloženie prípadu na neurčito. Veci sa dajú do pohybu o dva roky nato, keď je ich tím už doplnený aj o Richarda Krauza. V parku dôjde opäť k vražde, a to znovu rovnakým spôsobom a telo mladej ženy je nájdené na tej istej lavičke. Rozbieha sa kolotoč vypočúvaní a hľadania súvislostí, no vrah okrem toho, že obetiam vezme nohavičky, nezanecháva po sebe žiadnu stopu. Príslušníci Verejnej bezpečnosti začínajú byť frustrovaní, pretože sa nevedia pohnúť ďalej, a okrem toho musia čeliť aj zapojeniu do diania v uliciach. Socializmus speje do svojho konca a nikto nevie odhadnúť, aký dopad to bude mať na tú-ktorú oblasť.
Dominik Dán si konštantne udržiava svoj rozprávačský štýl. Policajný žargón, irónia, občasná retrospektíva... V tomto smere nesklamal, čitatelia dostanú presne to, na čo sú zvyknutí. Nežná fatamorgána však trochu škrípe v obsahovej rovine. Príbeh má sľubnú zápletku, ale samotný román vo vás nič nezanechá. Je pravdepodobné, že na túto knihu známeho autora čoskoro zabudnete v prospech tých vydarenejších. Zachraňujú ju jedine Krauz s Burgerom, ktorí ako postavy využívajú svoje možnosti na maximum, Richard opäť zakúsi na vlastnej koži dobré aj zlé stránky ľudskej nátury. Avšak ich detektívne schopnosti utŕžia ranu, ich metódy veľmi vrahovmu dolapeniu nepomôžu, aj objav vedúci k jeho chyteniu je akoby zásahom "zhora". Navyše ani vrahovo modus operandi nie je celkom vysvetlené, čo pôsobí trochu nedotiahnuto. A posledných dvadsať strán sa už len ťahá, akoby chcel autor už len doplniť nejakú normu. Je samozrejmé, že Nežná fatamorgána si nájde čitateľov, zaručuje jej to meno na obálke. Dominik Dán má však na viac a pevne verím, že ide len o ticho pred búrkou a ďalším románom mi opäť "vytrie zrak", ako to bolo v prípade ostatných kníh.
S Tracy Anne Warrenovou som sa zoznámil ako čitateľ pred niekoľkými rokmi prostredníctvom jej trilógie o "milenkách". Znovu som sa k nej dostal až teraz, a to vďaka prvej časti jej ďalšej série. Ide vôbec o prvú knihu, ktorú napísala, a očividne už vtedy vedela, akým smerom sa pustí. Pre jej príbehy je typické, že obsahujú jednu hlavnú zápletku bez odbočiek a vedľajších línií. Neobsahujú nečakané zvraty, venujú sa skôr vplyvu okolností na rozvoj charakterov. Tak je to aj v prípade Podvedeného vojvodu. Román má jednoduchú zápletku odprezentovanú hneď v úvode a ťaží z nej po celý zvyšok deja. Dôraz je na zbližovaní hlavných postáv a prekonávaní prekážok, za ktoré si môžu prakticky ony samy. Prvá polovica knihy sa nesie v trochu pomalšom tempe, ale nebojte sa, neskôr naberie dynamickejší nádych.
Jeanette sa v poslednej chvíli rozhodne vycúvať z manželstva, čím ohrozí nielen dobrú povesť rodiny, ale aj jej finančnú prosperitu. Mladý dedič titulu totiž rozhajdákal majetok a nadchádzajúci sobáš mal Brantfordovcov zachrániť pred krachom. Hrozivú situáciu sa podujme zvrátiť Jeanettina sestra-dvojča Violet. Tá jej snúbenca, vojvodu Adriana, tajne milovala a okrem toho nechcela dopustiť rodinný škandál. Pred oltárom teda zaujme miesto namiesto právoplatnej nevesty a nečakane sa stáva ženou muža, ktorý nemá ani len tušenia o ich podvode. Violet sa musí poriadne pretvarovať, pretože sestry sú odlišné ako deň a noc. Violet totiž vôbec neobľubuje spoločenský život, radšej sa venuje štúdiu, politike, dejinám, jazykom, cestovaniu... Skrývať svoju tvár a vydávať sa za o niečo plytkejšiu osobu sa nedá stopercentne, a neraz sa jej charakter prederie na povrch. Samozrejme, že Adrianovi to neunikne, a je prekvapený, akou zmenou Jeanette prešla. Začína si ju vážiť, vyhľadávať jej spoločnosť a napokon si musí priznať, že sa do nej zamiloval. Violet sa zmieta medzi túžbou vyrukovať s pravdou von a vedomím, že potom by mohla Adriana navždy stratiť. Akoby to nestačilo, pravá Jeanette (čiže Violet) začne dostávať listy od tajného milenca...
V Podvedenom vojvodovi hrá prím Violet. Adrian je tiež sympaťák, ale je to v prvom rade ona, kto hýbe dejom a na koho pleciach spočíva celá zápletka. Od Adriana sa v podstate len očakáva reakcia pri odhalení pravdy. Všetkým je, prirodzene, jasné, ako príbeh skončí, no za ten čas si ešte užijete mnoho zábavy. A to najmä v časti, keď sa Violet dostane do centra diania v londýnskej spoločenskej sezóne, či pri zjavení skutočnej Jeanette. Mimochodom, práve ona je ústrednou postavou ďalšieho dielu série, po ktorom nasleduje tretí o osude Violetinej najlepšej priateľky. Tracy Anne Warrenová touto "manželskou" sériou vstúpila do historickej romantiky dostatočne razantne, aby si získala priazeň množstva fanúšikov. A oprávnene.
K novým autorom či autorkám pristupujem vždy s istou rezervou. Pomaly každý z nich je ovenčený cenami, všetci sa umiestňujú na popredných priečkach rebríčkov predajnosti... až to čitateľ ani nevníma, lebo sa z toho stal akýsi stereotyp. Vydavateľstvo Domino však vždy malo dobrý nos na skvelé príbehy, preto bola moja miera skepticizmu pri Angličanke C. L. Taylor o niečo menšia. Nebolo to márne, jej román Lež bol zaujímavý prostredím, postavami aj zápletkou. Prelínajú sa v ňom minulé udalosti s prítomnosťou, čo si vyžaduje vašu pozornosť a zároveň poskytuje autorke možnosť podsúvať priebežne rôzne nápovedy k rozuzleniu. Definíciu žánru psychotriler napĺňa až do krajnosti. Okrem výraznej psychologizácie a prežívania rozmanitých situácii sa dočkáte aj poriadne napínavých zvratov.
Emma nikdy nebola stredobodom pozornosti, doma ani medzi rovesníkmi nepatrila medzi najväčších zabávačov a obľúbencov. Vždy bola skôr šedou myškou, ktorá dopĺňala počet a sem-tam urovnávala spory medzi temperamentnejšími kamarátkami. Keď sa jedna z nich - Al - potýka s ťažkým rozchodom, Leanne navrhne dovolenku v Nepále, bokom od civilizácie, kde by sa oddávali len relaxu, meditáciám a masážam. Daisy by síce radšej išla niekam, kde to viac žije, ale napokon sa dá prehovoriť. Emma súhlasí tiež a štvorica mladých žien sa vydá do Ázie, kde sa navždy zmenia ich životy. Komunita, odrezaná od sveta, funguje podľa vlastných pravidiel pod dohľadom Isaaca, charizmatického muža, ktorého pravá tvár sa odkrýva len postupne. Ako Emma zistí, všetci prítomní sú v horách z podivných pohnútok, no snaha odísť sa vymyká kontrole. Začne sa doslova boj o život, ktorý bude mať dohru ešte aj po piatich rokoch, keď si Emma zmení meno. Séria záhadných odkazov a útokov na jej osobu má očividne spojitosť s naozaj nezabudnuteľnou dovolenkou...
Hoci všetko začína a končí dejovou líniou zo súčasnosti, pre príbeh je zlomová práve tá minulá. A je rozhodne omnoho pútavejšia. Nielen prostredím Nepálu, kam sa našinec len tak ľahko nedostane, ale najmä pestrosťou charakterov. Je zážitkom sledovať, ako sa vyfarbujú jednotlivé kamarátky a koľko rôznych pocitov a motivácií sa ukrýva pod pokojnou fasádou ľudí naoko zbavených pút spoločnosti. Emma mi spočiatku nebola veľmi sympatická, no podozrievam C. L. Taylor, že práve to bol jej zámer. Postupne sa totiž z nevýraznej dievčiny stáva žena odhodlaná zachrániť seba aj kamarátku, a to za každú cenu. Páčila sa mi aj nelineárnosť príbehu, retrospektíva Lži pomohla a plynie z nej ponaučenie, že minulosť nikdy celkom nespí. Chválim aj "jemne narušenú" obálku (myslím tým motív motýľa), Domino sa opäť pekne pohralo s celkovým vyznením knihy. C. L. Taylor u mňa zabodovala a už sa teším na jej ďalší román, ktorý má vyjsť na jeseň.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Takýchto kníh treba ako soľ. Priamych, úderných, a najmä stále aktuálnych. John Boyne nie je žiadny komplikovaný rozprávač, jeho príbehy majú pomerne jednoduché zápletky, ale odrovnajú vás svojou naliehavosťou a otvorenosťou. To dokázal už románom Chlapec v pásikavom pyžame a v nastolenom trende pokračuje aj Chlapcom na vrchole hory. Nenechajte sa zmiasť podobnými názvami, nejde o sériu, hoci obe knihy sú zasadené prevažne do obdobia druhej svetovej vojny. Sústredia sa však na prežívanie obyčajných ľudí, na mládež a ich vnímanie okolitého diania. Autor sa vie nielen výborne vcítiť do mladšej vekovej kategórie, ale tiež vystihnúť emocionálny (ba aj ideologický) zmätok. Príbehy tohto typu by sa mali šíriť do všetkých kútov, aby otvorili oči zaslepencom a tých zdravo uvažujúcich utvrdili v správnosti ich postojov.
Pierrotov svet sa v krátkom čase úplne rozpadne a obdobie detstva je nenávratne preč. Keď osirie a je nútený ísť do detského domova, musí sa zároveň rozlúčiť aj so svojím najlepším kamarátom Anšelom. V sirotinci sa prvýkrát stretne so šikanou od miestneho chlapca, no veľmi rýchlo zistí, že najlepšou možnosťou je postaviť sa mu. Neostáva tam dlho, čoskoro si ho osvojí otcova sestra Beatrix. Pierrot tak cestuje do Berchtesgadenu, kde jeho teta pracuje ako gazdiná pre významného muža. Pierrotovi meno Adolfa Hitlera veľa nehovorí, no postupne sa bližšie zoznamuje s ním aj s jeho názormi. Začne si ho vážiť a robí všetko pre to, aby bol naňho Fuhrer pyšný. Odrezaný od sveta, čoraz viac podlieha v Hofburgu Hitlerovmu vplyvu napriek opatrným varovaniam zo strany tety Beatrix a Hitlerovho šoféra Ernsta. Okolo vodcu národných socialistov sa sťahujú mračná, pretože nie všetci súhlasia s jeho politikou. Keď sa o tom Pierrot (po novom ponemčený Pieter) dozvie, musí si vybrať, na koho stranu sa postaví. Otázne je, či bude napokon schopný žiť s vedomím, čo všetko ovplyvnil a či ho výčitky svedomia úplne nezničia...
John Boyne sa so svojím hrdinom nemazná a poriadne ho skúša už od jeho siedmich rokov. Pierrot dospieva a pod vplyvom prostredia sa mení nielen fyzicky, ale predovšetkým duševne. Z tolerantného a citlivého chlapca sa stáva arogantný a falošným vlastenectvom nadchnutý mladík schopný urobiť čokoľvek, len aby sa zavďačil svojmu pánovi a Ríši. Neuvedomuje si pritom obmedzenosť svojho sveta a to, že je odsúdený na zánik. Jednotlivé kapitoly nás vždy posunú v čase a spolu s Pierrotom sme svedkami dôležitých zmien a udalostí. Dejom sa mihne množstvo reálnych osôb od spomínaného Hitlera, cez Evu Braunovú až po najvyšších predstaviteľov Nemecka. Mne osobne bola okrem Beatrix sympatická ešte jedna postava - Pierrotova spolužiačka Katarina, ktorá sa nebála otvorene ho kritizovať, sarkasticky komentovať jeho úspechy a otvorene sa mu postaviť. Chlapec na vrchole hory je určený pre rôzne vekové kategórie, jeho obsah a posolstvo je natoľko akútne aj v súčasnosti, až verím, že mnohých podnieti zamyslieť sa. Ako totiž múdro povedala jedna z postáv románu, predstierať, že nič nevieme, je najhoršia lož zo všetkých.
Meno Lucie Saskovej mi bolo známe už nejaký čas, ale až do tejto chvíle som sa s ňou ako čitateľ ešte nestretol. Samozrejme, aj vo mne rezonovala ako autorka bestselleru Zlatokopka, na čom jej knihy dodnes stavajú. Priznám sa, trochu mi to vadí, pretože okrem nej predsa Lucia napísala aj ďalšie romány, zasluhujúce si pozornosť. Takto ostávajú v jej tieni, ale verím, že aktuálna Prostitútka bude rovnako úspešnou, pretože má na to, aby zaujala širokú škálu čitateľov. Téma je z názvu jasná, Lucia Sasková sa opäť ponára do vôd, ktoré sú v našej literatúre pomerne neprebádané, rúca tabu a ponúka pohľad do oblastí, ktoré sú bežným občanom neraz ukryté. Odhaľuje pritom zákutia ľudskej duše, čo sa nie vždy stretáva s pochopením, ale zároveň tým nastavuje pomyselné zrkadlo mnohým z nás.
Hlavná postava románu nikdy nemala prehnané predstavy o svojej charizme či vzhľade. Vždy bola za šedú myšku bez iskry a budúcnosti. Nízke sebavedomie v nej podporovalo domáce prostredie aj rovesníci. Nič však netrvá večne a napokon príde zlom aj v jej živote. A to v podobe matkinho nového priateľa Cyrila, ktorý veľmi rýchlo prejaví skutočný charakter. Práve kvôli nemu a matkinej nedôvere si dievča balí veci a stáva sa spolubývajúcou novej kolegyne z baru. Privát, kde žijú štyri mladé ženy, funguje ale ako súkromný bordel, kam si noc čo noc chodia klienti po svoj diel vzrušenia. Aj ona sama čoskoro vpadne do kolobehu sexu a prekvapivých praktík, z ktorého nie je ľahký únik. Slušní chlapi striedajú násilníkov a čudákov, privát je vymenený za luxusný bar s celkom odlišným prístupom a najmä vedením. Pozlátko z vidiny rýchlo zarobených peňazí sa mení odkrýva svet plný zloby, neslobody a špiny, ktorá siaha omnoho ďalej ako za dvere VIP miestnosti. Je priam nemožné niekomu veriť, no ústrednú postavu celý čas viac či menej intenzívne sprevádza spevák Dominik. Ako sa však ukáže, aj on má v rukáve niekoľko nečakaných kariet...
Prostitútka je dobre napísaná. Vzhľadom na prostredie nie je prehnane vulgárna, nepotrebuje si dokazovať nízkosť pudov hrubým slovníkom. Lucia Sasková postavy neodsudzuje, ani ich nevykresľuje ako obete systému, jednoducho opisuje ich životné peripetie odosobnene a nezaujato. Kompozične je príbeh jasný, dal by si rozdeliť na niekoľko samostatných častí (napr. zázemie, privát, bar, Ukrajina atď.). Čitateľ sa v ňom nestratí a dej si udrží jeho pozornosť, aj keď posledná tretina už obsahuje viacero hluchých miest. Je zameraná na vyrovnávanie sa postavy s jej údelom a dopadom minulosti na ďalší život, čo môže pôsobiť oproti predošlým námetom menej dramaticky, ale i to je súčasťou obchodu so sexom. Meno hlavnej postavy by ste hľadali len ťažko, ona sama sa považuje za bezmennú, a tým za bezvýznamnú. Ani jej vzťahy nie sú prechádzkou ružovou záhradou, okrem jej najlepšej priateľky a (azda až príliš zidealizovaného) Dominika. On jediný mi prišiel s ohľadom na tvrdú realitu románu niekedy ako päsť na oko a bál som sa, ako sa to v závere vyvŕbi, ale našťastie v ňom autorka nesklamala. Ak máte radi neprikrášlené príbehy, ktoré vás pobúria i udržia v napätí, Prostitútka by nemala ujsť vašej pozornosti.
Uznávam autorov a autorky, ktorí si napriek všeobecným trendom stále udržiavajú svoj štýl aj obsahové zameranie. Je vidno, že píšu o témach, ktoré ich bavia a zaujímajú, a nenechajú sa tlačiť trhom niekam, kde nechcú, len pre krátkodobý úspech. Medzi nich patrí nepochybne aj Erika Jarkovská, známa pre svoj živý záujem o indiánsku kultúru, jej históriu i súčasnosť. To dokázala už knihami Bojovníci dúhy či Osamelé vtáča, ktorými potvrdila svoje pevné miesto na slovenskom knižnom trhu. Aj v akutálnej novinke Spútaná divočinou nás vovedie do podmanivého sveta spájajúceho pokrok s tradíciami a rovnako ako predtým, aj tentoraz sú základom reálne udalosti. Akoby i sama autorka patrila medzi pôvodných obyvateľov Ameriky či do skupiny jej prieskumníkov. Alebo žeby tam patrila jej duša? Všetko je možné. Istý motív nadprirodzena je totiž prítomný aj v tomto románe.
Lavinia MacKayová sa zúčastní s otcom a mladším bratom výpravy do ústia Kolumbie. Neodradí ju predstava dlhých mesiacov na lodi ani skutočnosť, že okrem nej bude jedinou ženou na palube manželka kuchára. Už počas plavby sa zoznamuje aj s mladými mužmi plnými nádejí a plánmi. Vyčnievajú medzi nimi najmä traja - novinár Franchére, obchodník Ross a lekár Jacobs, ktorý v jej živote zohrá ešte významnú rolu. Jej srdce si však rýchlo získa ktosi celkom iný, a na tamojšie pomery navyše nevhodný. Lavinia sa zamiluje do Kvangona, Indiána, ktorý sa zjaví v ich obchodnej pevnosti aj so zranenou ženou Suviou. Astoria však nie je určená pre pobyt domorodých obyvateľov, preto Kvangon ako znalec okolia ponúkne belochom svoju pomoc a pripojí sa k nim na ich výprave. Lavinia je očarená jeho zjavom, ale aj tajomnosťou, čo ho obostiera. Napriek očividnej náklonnosti, ktorú mu prejaví, však Kvangon nikdy neprekročí pomyselnú hranicu a neposunie ich vzťah na vyššiu priečku. Čas plynie a Lavinia až po rokoch búrlivých spoločenských i osobných zmien zistí pravú príčinu...
Ak čakáte od novinky Eriky Jarkovskej romantiku, môžete byť trochu sklamaní. Iste, nájdeme tu aj tento motív, no nie v jeho čistej podobe. Prejavuje sa v myšlienkach, predstavách, prostredí, ale medzi hrdinami ide o čosi iné. O čo, to vám neprezradím, pripravil by som vás o najväčší zvrat. Priznám sa, že som ho rozhodne nečakal, autorka vie, ako sa funkčne prihovoriť čitateľovi. To sa týka aj kompozície. Ako je u Eriky zvykom, pohráva sa s viacerými časovými rovinami, príbeh neplynie chronologicky, jednotlivé časti sa venujú rôznym postavám a obdobiam. Nepôsobí to však vôbec zmätočne, práve naopak. Línie sa dopĺňajú, mnohé vysvetlia a posúvajú dej vpred bez toho, aby ste sa v ňom stratili. Spútaná divočinou vás zaujme i poučí. Určite jej dajte šancu, stojí za to určite viac než mnohé knihy, ktoré dnes ležia na pultoch kníhkupectiev.
Tak ako som sa nedávno zoznámil v knižnej podobe so slávnym Belgičanom Herculeom Poirotom, teraz som mal tú česť natrafiť na jeho nemenej známu "kolegyňu" slečnu Marplovú. Hoci označenie kolegyňa je možno trochu prehnané, keďže táto vitálna staršia dáma nepatrí k žiadnej oficiálnej vyšetrovacej zložke. To jej však ani najmenej nebráni vŕtať sa v nečakaných úmrtiach a miešať sa do práce inšpektorom polície či Scotland Yardu. Agatha Christie si aj u tejto postavy udržiava svoj typický štýl, ktorým zadefinovala pojem "britská detektívka", no o niečo viac sa u nej prejavuje prvok humoru. Predsa len, všetečná pani vo vyššom veku vyšetrujúca zločiny na vlastnú päsť sa nemôže potýkať s vážnosťou už len z princípu. Puknuté zrkadlo poskytne slečne Marplovej možnosť nahliadnuť do umeleckej sféry, pretože záhadné úmrtia majú dočinenia s obľúbenou herečkou Marinou Greggovou...
Priateľka slečny Marplovej, pani Bantryová, po manželovej smrti predá ich rozľahlé sídlo slávnej americkej herečke Marine Greggovej. Obe sa tak ocitajú v centre diania a zoznamujú sa s umeleckou elitou. Marina usporiada dobročinný záhradný večierok, ktorý predurčí osud mnohých zúčastnených. V prítomnosti celebrít a novinárov dôjde k nečakanému úmrtiu ženy, ktorá s nimi nemala nič spoločné. Podľa všetkého bola otrávená a Marina sa nazdáva, že jed v jej pohári bol určený práve pre ňu. Krátko predtým si ich totiž vymenili. Rozbieha sa kolotoč pátrania a hľadania odpovedí na množstvo otázok. Život herečky je plný zvratov a takisto možných podozrivých, počnúc bývalým manželom a jeho milenkou a končiac tým súčasným, mladým režisérom jej nového filmu. Okrem toho sa vynára aj Marinina úloha matky. Adoptovala niekoľko detí, ktorých sa však zriekla, keď otehotnela. Jej jediný syn sa však narodil s mentálnou poruchou. Je azda len náhoda, že sa na Marininom večierku zjavila ako fotografka jej niekdajšia adoptívna dcéra Margot? Zvedavosť a bystrý úsudok slečny Marplovej sa ukážu ako nesmierne nápomocné aj v tomto zamotanom prípade.
Okrem úvodného večierka a záverečného odhalenia dej neponúka veľa dynamiky. Je tvorený väčšinou rozhovormi vyšetrovateľov a slečny Marplovej s ostatnými postavami, na základe čoho sa rysuje ucelený obraz. Našťastie Agatha Christie siahla aj po zaujímavom motíve náhodného vydierania, kedy sa jedna z postáv rozhodne kontaktovať zvyšné s úmyslom vymámiť od nich peniaze za mlčanie ohľadom vraždy, a pritom vôbec netuší, kto z nich je skutočný páchateľ. Tento bizarný námet je nielen zábavný, ale aj napínavý. Pointa a odkrytie identity vraha je nečakané, hoci s ohľadom na priebeh deja celkom logické. Puknuté zrkadlo je klasickou detektívkou, ktorá vám spríjemní čas pri nej strávený a skráti dlhé letné dni.
Historické romance už majú u nás najväčší boom za sebou, ale občas sa objaví autorka, ktorá sa svojou kvalitou a obľúbenosťou prebojuje do sŕdc čitateľov. Vydavateľstvo i527.net predstavilo našincom Julie Klassenovú a okamžite sa zaradila medzi výrazné spisovateľky daného žánru, na ktorej nové knihy netrpezlivo čakám aj ja sám. Ako sama autorka priznáva, Tajomstvo Pembrooke Parku je jej najrozsiahlejšou knihou. Nečudo, rozpracovala príbeh, ktorý si zaslúži dôsledný prienik do tajov starého sídla aj jeho obyvateľov. Inšpirovala sa pritom reálnym anglickým sídlom, no ťažisko predsa len spočíva na jej bohatej fantázii. Postavy sú však natoľko "živé", že nie je ťažké predstaviť si ich prechádzať sa chodbami, salónmi či okolitými uličkami.
Abigail Fosterovú stíha jedna nepríjemná správa za druhou. Nielenže jej priateľ z detstva a platonická láska Gilbert získal štipendium na štúdium architektúry v Taliansku, ale pred odchodom zistí, že nepomýšľa na ich vzťah a zrejme dáva prednosť jej mladšej sestre. Navyše ich rodina čelí finančnému krachu a sú nútení radikálne zmeniť svoj život. Ked Fosterovci dostanú ponuku nasťahovať sa od Pembrooke Parku, sídlu patriacemu vzdialenej rodine, takpovediac nemajú na výber. Abigail veľmi dúfa, že tam budú spokojní, pretože to bola práve ona, kto presvedčil otca na neúspešné investovanie. Sídlo je však zahalené tajomstvom. Pred dvadsiatimi rokmi v ňom došlo k úmrtiu a odvtedy ostalo zapečatené. Po jeho otvorení sa zdá, akoby tam zastal čas, všade sa vznáša atmosféra záhadnosti, v noci Abigail počuje akési volanie a všetci zamestnanci majú prísny zákaz rozprávať o Pembrookovcoch a ich rodinnej histórii. Postupne sa zoznamuje aj s obyvateľmi z okolia, najmä s rodinou Chapmanovcov. Hlava rodiny Mac bol kedysi blízkym zamestnancom Pembrookovcov a jeho syn William je v súčasnosti miestnym kaplánom. A práve on je osobou, ktorá Abigail najviac upúta. Stále viac v nej však rastie podozrenie, či sa William cez ňu len neusiluje nájsť v Pembrooke Parku bájny poklad. A keď navyše začne dostáva záhadné listy, stupňuje sa v nej aj pocit možného nebezpečenstva...
Keď som čítal prvú knihu od Julie Klassenovej, trochu mi vadilo, že každú situáciu rozoberá úplne do detailov, ale v Tajomstve Pembrooke Parku je tento štýl viac než vítaný. Dodáva príbehu na prepracovanosti, a to tak v rámci záhady okolo sídla, ako i samotných postáv. Opäť platí, že aj tie vedľajšie sú výrazné individuality a nestratia sa v záplave iných mien. Keby autorka žila o dvesto rokov skôr, dnes by sa iste nachádzala v učebniciach a dopĺňala mená klasickej literatúry ako Jane Austenová alebo sestry Bronteové. Nadmieru sa jej darí vystihnúť ducha začiatku 19. storočia a preniesť jeho atmosféru aj na čitateľa. Tajomstvo Pembrooke Parku je romantické, napínavé, záhadné a právom sa radí medzi Klassenovej najvydarenejšie tituly. Táto cca 450-stranová kniha je ako stvorená na predlžujúce sa letné dni.
