Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ, učiteľ, spisovateľ, recenzent, korektor... písmenká a príbehy mám jednoducho v krvi :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Patrickovi Nessovi som celkom sadol na lep. Podľa anotácie sa síce dá tušiť, že súčasťou deja budú rôzne bytosti, bez akých sa nezaobíde veľké množstvo young adult titulov, ale dôraz je kdesi úplne inde. S týmto príbehom zabodoval, a pritom je jeho myšlienka až zarážajúco jednoduchá. Zameriava sa totiž na životy obyčajných ľudí po boku hrdinov bojujúcich za záchranu sveta. Bežní smrteľníci sú mimo dramatického diania, no predsa doplácajú na snahu "nezávislákov" zachovať svet v jeho ucelenej podobe aj pre ďalšie generácie. A práve s týmto námetom sa pohral Patrick Ness a na fantasy pozadí ponúka pohľad na problémy známe každému z nás. Skĺbil tak dva žánre a hoci názov knihy My ostatní tu len tak žijeme znie trochu menejcenne, jej hrdinovia vám ani zďaleka nebudú ľahostajní.
Mikey je obyčajný maturant, užívajúci si posledné týždne s priateľmi predtým, ako sa po skončení školy rozbehnú do sveta. Každý zo štvorice si prechádza vlastným trápením. Mike trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou, jeho sestra Mel pred časom trpela silnou anorexiou, Hanna sa musí vysporiadať so silno veriacimi rodičmi a ich plánovanou cestou do Afriky, a Mikeov najlepší kamarát Jared je gay a z jednej štvrtiny boh, vládnuci nad mačkami a mačkovitými šelmami. Mike a Mel okrem toho musia dozerať na mladšiu sestru, keďže ich matka sa naplno venuje politickej kariére a ich otec zase alkoholu... Mike si uvedomuje, že času do maturít je málo, a rozhodne sa vyjsť von s pravdou ohľadom svojich citov k Hanne. Ich vzájomný vzťah preverí autonehoda, pri ktorej takmer prídu o život, ale aj príchod nového študenta Nathana. Mike mu nedôveruje a nazdáva sa, že má niečo dočinenia s úmrtiami "nezávislákov", čiže výnimočných deciek bojujúcich proti monštrám, ako sú napríklad duchovia či upíri. Pravda je síce omnoho prozaickejšia, ale poslanie nezávislákov napokon predsa len nečakane zasiahne aj do ich bežných životov...
Kniha My ostatní tu len tak žijeme je v prvom rade príbehom o uvedomení si svojich nedostatkov a o vnútornej sile vysporiadať sa s nimi. A to zabalené do rozprávania vhodného pre mladších aj skôr narodených čitateľov. Patrick Ness sa vezie na vlne úspešných fantasy románov a umne tento námet zakomponoval aj tu. A to vo forme úvodných charakteristík jednotlivých kapitol. Súčasne sa tak akoby odvíjajú dva paralelné deje. Spočiatku (asi prvé dve kapitoly) som bol trochu zmätený, ale potom to už začalo dávať zmysel. Mike je skvelo vykreslenou postavou a jeho priatelia tiež. Nepochybne sa v nich nájdu mnohí tínedžeri vo veku ukončenia strednej školy. Rovnako nenásilne a pritom dôrazne sa dejom tiahne myšlienka, že každý si nesie svoj kríž, ale závisí len od nás, akú váhu mu prisúdime...
Katarínu Gillerovú všetci dobre poznáme ako autorku súčasných spoločenských románov s nádychom romantiky a rodinnej drámy. Občas však nezaškodí zmeniť zameranie a žáner, aby si autor udržal čerstvú myseľ a zároveň (azda milo) prekvapil svojich verných čitateľov. Katka Gillerová sa im v aktuálnej novinke Hra na milovanie prihovára príbehom plným mystiky, tajomnosti a nepredvídateľnosti. Na svoje si síce prídu aj fanúšikovia romantiky, ale predsa len v o niečo menšej miere, ako sú zvyknutí. Spočiatku som sa trochu čudoval, prečo sa dej odohráva v Amerike, ale postupne som si uvedomil, že postavám a príbehu svedčí viac než slovenské prostredie. Keď už sme pri postavách - hneď od úvodu si budú vyžadovať vašu plnú pozornosť, aby ste sa v nich nestratili, pretože sa ich vyskytne celá skupina.
Edward Boughlton zorganizuje pre partiu priateľov výlet do penziónu v Apalačských horách. Majú tam stráviť dva týždne bez elektriny, signálu a ďalších výdobytkov modernej doby. Jednoducho zabudnúť na všedné starosti a nájsť stratenú duševnú rovnováhu. Každý z nich si totiž v sebe nesie tieň minulosti či ťažko dosiahnuteľné ciele. Edward chce najmä získať pre seba očarujúcu Caroline. A nie je sám, aj ostatní chlapci z partie by ju radi videli po svojom boku. Ona však dáva prednosť len jednému z nich - Oliverovi. Bryan aj Tom si to uvedomujú, ale to neznamená, že sa len tak ľahko vzdajú. S Edwardom sa na výlet vypravil aj mladší brat Justin, ktorý sa postará o prvý veľký zvrat - jeho bizarný žart vyženie Olivera do okolitých lesov hľadať pomoc, no záhadný prírodný priestor sa na dlhé roky stane jeho väzením. Kde a prečo sa vlastne ocitol, ostáva záhadou. Medzitým sa jeho priatelia pohnú v životoch ďalej, ženia sa, vydávajú, budujú kariéry, milujú... ale aj umierajú. Je na Oliverovi, aby rozplietol klbko lží a našiel v sebe dostatok síl prekonať všetky prekážky, ktoré mu ktosi kládol do cesty...
Spočiatku sa dej Hry na milovanie rozvíja pomerne pomaly (nie však nudne). Postavy si zvykajú na pobyt v minulosťou dýchajúcom penzióne, objavujú jeho tajné zákutia, cintorín a možnosti svojej pracovnej náplne, to všetko pod patronátom svojrázneho staršieho manželského páru (práve Frank a Nancy ma najprv ako postavy zaujali najviac). Dočkáme sa aj opisov domu a okolia a tiež predstavovania jednotlivých postáv. Napokon, keď už je osadenstvo aj dejisko dostatočne známe, nastáva posun a dej graduje. Autorka šikovne podsúva prvky záhad v podobe samotného domu či objaveného hrobu. Skutočná mysteriózna časť prichádza s Oliverovým zmiznutím a jeho blúdením. Páčilo sa mi, že dej sa odohráva v rozmedzí vyše dvadsať rokov, a tak máme možnosť spoznať životy postáv omnoho komplexnejšie. A neraz je naozaj zarážajúce, čo všetko je človek za taký čas schopný a ochotný spraviť, aby dosiahol svoje. Katarína Gillerová si síce odskočila od svojho tradičného žánru, ale nie je to na škodu. Skôr tým dokazuje svoju všestrannosť a talent zabŕdnuť aj do menej známych vôd.
Nikdy som nemal extra vzťah k poviedkam. Nečítam ich a už vôbec nepíšem. Mám v obľube pekne rozvitý príbeh, ktorý neskončí skôr, ako si vôbec zvyknem na postavy. Niekedy však človek má čas iba na prečítanie niekoľkých strán, a v tom prípade dobre padnú aj kratšie útvary. S týmto "plánom" som pristupoval aj k novinke Mareka Mittaša, ale už po prečítaní prvých dvoch-troch poviedok som ho pozmenil, pretože ma zaujali viac než mnohé romány, ktoré dnes u nás vychádzajú. A začína to už pri mnohovrstevnom názve - udáva nielen počet poviedok, ale pohráva sa aj s narážkou na vek či diskutabilnú (ne)vinu postáv. Aj to je dôkaz autorovej vyzretosti a jeho daru reči. Nevinných 15 ponúka pohľad na ľudské zlyhania, skryté túžby a neschopnosť odolať primárnym a neraz priam zvráteným pudom.
Jednotlivé poviedky prečítate veľmi rýchlo, Marek neplytvá slovami a aj na malom priestore sa vie vyjadriť jasne a úderne. Niektoré z nich vo vás budú rezonovať dlhšie, iné (ak vôbec nejaké) o niečo menej (u mňa to boli poviedky Zubadlo a Kvapky proti kašľu, jediné, čo ma až tak nezaujali). Nečakajte otrepané témy, akých je súčasná literatúra neúrekom. Marek vás nezahltí žiadnymi klišé, práve naopak. Prevráti naruby vžité predstavy o stereotypnom vnímaní sveta a prinesie na svetlo všetky temné predstavy. Jeho postavy ani zďaleka nie sú hrdinami, azda len tým, že sa im darí bojovať proti pravidlám, zákonom a morálke. Stretnete sa s vrahmi, únoscami, násilníkmi, pedofilmi, ktorí sa ani nesnažia potlačiť svoje potreby. Autor sa dokonca ani neusiluje ich počínanie ospravedlňovať alebo trestať ich previnenia. Hriešnici naplno využívajú svoje zdanlivo nepoškvrnené životy ako pozlátko skrývajúce ich ničomné praktiky. Je už iba na vás, či budete dúfať, že sa dočkajú trestu, alebo im budete v kútiku duše fandiť...
Mne osobne sa najviac zapáčili (hoci si nie som istý, či je to vhodný výraz... povedzme skôr - odrovnali) poviedky Selfie, Medové týždne a Kamaráti. Až sa musím zamyslieť, či je so mnou všetko v poriadku, keďže majú podobný motív... Nuž, Marekovi Mittašovi sa však podarilo pekne osviežiť náš knižný trh. Kratšie útvary mu sedia, tne do živého, a to s ľahkosťou jemu vlastnou. Je poburujúci, otvorený, šokujúci, čo asi nie je pre všetkých, no svoj široký okruh čitateľov si určite nájde. Oceňujem aj obálku, ktorá má napriek absencii farebnosti výraznú výpovednú hodnotu. Dajte si však pozor, po prečítaní Nevinných 15 vám hrozí, že sa budete podozrievavejšie pozerať na ľudí okolo seba...
Znie to neuveriteľne, ale Hrozba patriotů je už desiata kniha série o dobrodružstvách Cottona Malonea. Ešte mám v čerstvej pamäti, ako som pred rokmi čítal prvý diel Odkaz templárskych rytierov. Už vtedy ma zaujal a ani som nedúfal, že sa s hrdinami budem stretávať aj dnes. Niekto by možno mávol rukou, že ide o vymyslené povedačky založené na konšpiračných teóriách, ale nič to nemení na fakte, že Berryho romány sú nielen zdrojom napätia a zábavy, ale neraz aj poučenia o histórii, umení či geopolitických vzťahoch. Ako býva zvykom, aj teraz na čitateľov čakajú naháňačky, boj s časom, cesty do rôznych krajín, nebezpečné dokumenty a mocný nepriateľ presvedčený o svojej neomylnosti. Takto to vyzerá, že Steve Berry postupuje podľa známej šablóny, no mne ani ďalším miliónom fanúšikov to nevadí. Načo meniť niečo, čo tak dobre funguje?
Cotton Malone sa na požiadanie svojej bývalej šéfky Stephanie Nelleovej zúčastní odovzdávania veľkej sumy peňazí pre vyslancov Severnej Kórey. Dvadsať miliónov má byť darom k narodeninám pre Veľkého vodcu, no ktosi zabije celú delegáciu a sám Cotton unikne len o vlások. A to mal pôvodne fungovať len ako pozorovateľ. Sleduje niekdajšieho pracovníka ministerstva financií, ktorý si okopíroval a privlastnil utajené dokumenty. Tie mal v úmysle zveriť autorovi knihy ohrozujúcej vládu Spojených štátov. Navyše sa do toho zamiešal nevlastný brat vládcu Severnej Kórey, ktorý si nárokuje vládu a verí, že vďaka predmetným dokumentom si ju dokáže zabezpečiť. Narazí však na odhodlaný odpor agentov ministerstva spravodlivosti. Malone, prezidentov synovec Luke a ich nová "parťáčka" z finančného sektoru Isabella Schaeferová sa púšťajú do zbesilej naháňačky po Taliansku a Chorvátsku, aby zabránili zákernému plánu Kim Jong-čina a jeho dcéry Hany zmocniť sa štátnych tajomstiev. Opäť sa však budú musieť potýkať nielen so známymi nepriateľmi, ale aj tými, čo číhajú v tieňoch...
Hrozba patriotů zaujme každého fanúšika Steva Berryho. Kniha je však vhodná aj pre tých, ktorí s ním doteraz nemali tú česť. Autor rieši v jednotlivých dieloch odlišné zápletky a nie je tomu inak ani teraz. Síce musím priznať, že viac ma bavili prvé časti série, kde išlo o pravé dobrodružstvo poznamenané históriou a jej tajomstvami, bez väčších politických súvislostí. V poslednom čase autor do deja primiešava čoraz viac globálnych problémov na úkor klasických zápletiek dobrodružného žánru. Nič to však nemení na fakte, že Berryho knihy sú akčnou jazdou, ktorá vám nedá vydýchnuť. V Hrozbe patriotů ma najviac zaujala postava Hany Sung, cez ktorú autor približuje pomery v kórejských pracovných táboroch. Nemenej zaujímavý je aj námet vychádzajúci z možnosti, že platenie daní v USA je protiprávne, čo by mohlo mať nebývalé dôsledky na svetovú ekonomiku. Steve Berry už stihol vydať aj ďalšie dva diely série s Cottonom Maloneom a ja som už teraz zvedavý, čím prekvapí nabudúce.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Švédska spisovateľka Camilla Läckbergová si už dávno nemusí hľadať svoje miesto medzi početnými kolegami zo severu. Adaptovala sa ako autorka série o zločinoch v prímorskom mestečku Fjällbacka, ktoré rieši detektív Patrik za výdatnej pomoci nielen svojho tímu, ale aj manželky Eriky. Nie je to inak ani v prípade ich deviateho spoločeného prípadu. Predošlé tri knihy predstavovali skôr ľahký nadpriemer, ale Krotiteľ konečne nadvihol latku a kvalitou sa zaraďuje medzi najlepšie časti série. Autorka upustila od prvkov tajomna (niekedy až mystiky) a sústreďuje sa čisto na hľadanie únoscu a sériového vraha, ktorý nedá spávať viacerým rodinám. Prienik do psychiky postáv je i naďalej Läckbergovej doménou, rovnako ako striedanie uhlov pohľadu a prítomnosti s minulosťou.
Tanumhedská polícia je privolaná k autonehode, pri ktorej umrelo mladé dievča. To by ešte nebolo až také zvláštne, ale nie je ním nik iný ako Victoria, ktorá zmizla pred niekoľkými mesiacmi. Kde bola a prečo jej ktosi vyrezal jazyk a odstránil oči, ostáva záhadou. Patrik Hedstrom postupne začne nachádzať súvislosti s ďalšími prípadmi stratených dievčat a je jasné, že kdesi v okolí pôsobí nebezpečný únosca, možno celá skupina. Pátranie sa odvíja od ľudí a miest, kde sa Victoria pohybovala. Stajne a všetci s nimi spojení - ošetrovatelia, lekári, jazdci - sa dostávajú do centra pozornosti a polícia bude mať čo robiť, aby prišla na koreň ich zložitým vzťahom a skrývaným krivdám. Spisovateľka Erika Falcková medzitým pracuje na príbehu Laily Kowalskej, ženy odsúdenej za brutálnu vraždu manžela. Ponára sa tak do príbehu spred pár desaťročí, kedy sa mladá dievčina zamilovala do silného krotiteľa z cirkusu. Ani jeden zo zaľúbencov netušil, ako sa ich rodinný život zvrhne v tragédiu. Ako je u Läckbergovej zvykom, obe línie sa napokon ukážu byť (ne)prekvapivo prepojené...
Páči sa mi, že Camilla svoje príbehy vždy umiestni do iného prostredia. V tomto prípade sú to stajne, ktoré tvoria kulisu pre ľudské (a v podstate i zvieracie) osudy. Ďalším zachovaným prvkom sú okrem stálych postáv aj tie vedľajšie, okolo ktorých sa krúti celý dej a zakaždým sa na niekoľko stoviek strán stanú tými najdôležitejšími. Krotiteľ sa v sprievodnej dejovej línii vracia len do nedávnej minulosti, a odhaľovanie Lailinho osudu je rovnako pútavé ako pátranie po vrahovi v súčasnosti. Jeho (či ich) postupy sú viac než desivé a motívy nejasné. Čitateľ má ako vždy možnosť hádať, kto z množstva postáv je páchateľ. Jeho identitu vám, samozrejme, neprezradím, ale naznačím aspoň toľko, že koniec v tomto románe je trochu otvorený. Azda sa autorka k istým námetom ešte vráti. Nevadilo by mi to, pretože ako som už spomenul, Krotiteľ patrí medzi jej najvydarenejšie diela.
Istá miera ostražitosti sa ma zmocní s každým novým autorom. V súčasnosti sa ich počty zvyšujú raketovou rýchlosťou, no, bohužiaľ, nie vždy sa spolu s tým zvyšuje aj kvalita literatúry. Marek Boško sa rozhodol preraziť čistokrvným dobrodružným románom. Už len tým sa značne odlíšil od nastoleného trendu vzťahoviek a takisto miestom deja. Netradične si zvolil amazonský prales, čo je síce pre potreby príbehu značne potrebné, ale mohol by naraziť na notorických vŕtačov hľadajúcich chyby v reáliách. Z textu je však poznať, že autor si dal námahu pri štúdiu súvislostí, a to tak geografických, ako historických. Niekedy azda až priveľmi. Najmä v úvodnej časti Vtáčkara, ešte pred začiatkom výpravy, je čitateľ zahltený množstvom prídavných mien a prísloviek, ktoré priživujú opisy a brzdia epickú zložku. Našťastie to nie je celoplošná záležitosť a dočkáme sa skutočne pútavého dobrodružstva.
Hýbateľom deja je bohatý a vplyvný Carlos Vargas, ktorý dá dohromady pomerne nesúrodú skupinu, aby mu pomohli pri hľadaní bájneho mesta strateného v neprístupnej džungli. Jadro tvoria dvaja odborníci - Simon Rimmel, francúzsky profesor lingvistiky a znalec indiánskej kultúry, a entomologička Lívia Sánchezová. Aby súhlasili s jeho nápadom, musí ich nejako motivovať. Líviu uchváti možnosť dokázať existenciu motýľa, ktorý podľa dostupných informácií vyhynul pred takmer dvesto rokmi. A Simon potrebuje na nejaký čas zmiznúť, lebo mu hrozí nebezpečenstvo od miestnych priekupníkov. Výpravu sprevádza aj niekoľko žoldnierov dohliadajúcich na bezpečnosť. Nie sú však jediní, kto má záujem dostať sa do vnútra pralesa. V tom čase totiž z prísneho väzenia uniká zločinec odhodlaný prísť na miesto určenia ako prvý. Všetci majú obavy z povesti Vtáčkara - muža pomenovaného po smrtiacom pavúkovi, ktorý sa neštítí ničoho. Začínajú sa preteky s časom, ktoré preveria nielen charaktery všetkých zúčastnených, ale zároveň odhalia ich skutočné pohnútky.
Vtáčkar sa po príchode dobrodruhov do útrob džungle poriadne rozbehne. Naberie také grády, že knihu nebudete chcieť pustiť z ruky. Ja ako fanúšik tohto žánru som bol nadšený scénami, kedy sa museli hrdinovia potýkať s nástrahami prírody (únik pred krokodílmi, boj s anakondou...) i domorodcami. Marek Boško sa síce pohráva s myšlienkou El Dorada, ale nestavia na tom celý príbeh. Motivácia výpravy sa napokon ukáže ako omnoho realistickejšia a prozaickejšia, čo vnímam ako ďalší svetlý bod. V románe sa vyskytne veľké množstvo postáv, no nebudete sa v nich strácať. Sú vykreslené svedomito a väčšinu si rýchlo obľúbite, dokonca aj tie záporné (Simon bol niekedy ako záchranná encyklopédia, ale v rámci žánrových špecifík to vôbec nevadí). Autor nezabúda ani na prekvapenia, o ktoré skutočne nie je núdza. Našťastie si ich nenecháva všetky až na záver, ale podsúva ich priebežne a udržiava tak pozornosť čitateľa stále v strehu. Vtáčkar je jednoducho vydarený, čistokrvný dobrodružný príbeh so všetkými klasickými atribútmi, ako stvorený na letné dni. A ja pevne verím, že o Marekovi Boškovi ešte budeme počuť. Bola by škoda, keby nás (a mňa tiež) čoskoro nepotešil ďalším podobne ladeným príbehom!
Mária Blšáková má za sebou štyri knihy (ťažko povedať, či len, alebo už), no som si istý, že keby som netušil, že je autorkou ona, podľa textu by som to ľahko rozpoznal. A to je viac než potrebné, pretože dobrý autor si musí vypracovať vlastný štýl, aby nezapadol medzi ostatných, ktorých počet rastie v súčasnosti ako huby po daždi. Som rád, že aj v románe Anna a Šarlota nájdeme Blšákovej typický humor, nadhľad a slovné hračky, čím dokazuje nielen úctu k rodnému jazyku, ale aj rozprávačskú zručnosť. Tentoraz sa presunieme do Považia, kde sa prepletú osudy dvoch rodín. Samozrejme, nechýba láska a romantika, no autorke slúži ku cti, že sa vyhýba klišé a ani jej postavy nie sú práve vzorom fyzickej či psychickej dokonalosti. Po prečítaní anotácie som sa trochu obával, či nepôjde o ďalšiu triviálnu vzťahovku, ktorá bude pre zmienený hendikep tlačiť na pílu, ale našťastie opak je pravdou.
Šarlota už tridsať rokov žije s matkou v rodnom dome a nezdá sa, že by sa to malo tak skoro zmeniť. Nemá vzťah, prácu ani žiadnu víziu, čo by mohla narušiť jej neželaný stereotyp. Za väčšinu svojej smoly viní chorobu, vplyvom ktorej sa musí pohybovať za pomoci barly. Kvôli nej ju väčšina ľudí odsudzuje a nie je práve zdrojom príťažlivosti. Keď už má všetkého dosť a chce situáciu riešiť nadmieru radikálne, zoznámi sa s Annou, ktorá sa veľmi rýchlo stane jej najlepšou priateľkou. Tento vzťah akoby vniesol svetlo do Šarlotinho života. Konečne má spriaznenú dušu, ktorej si môže vyliať svoje bôle aj radosti, ale zároveň ju prijme aj jej rodina. Šarlota je nadšená, že má možnosť spoznať aj iné zázemie ako je to jej - poznačené strachom, kontrolou, citovou manipuláciou a kedysi aj násilím. Najväčšou zmenou však predstavujú dvaja Šimonovia - ten mladší padne do oka Šarlote, hoci ju odrádza jeho tieňom zastretá minulosť, a starší je možno dávnou láskou Šarlotinej mamy. Azda by nová krv mohla zlepšiť aj ich vzájomné vzťahy, poznamenané dlhročným spolunažívaním a odkázaním jedna na druhú. To by však znamenalo zmeniť svoj postoj k životu, čo je niekedy najťažšia úloha zo všetkých...
Mária Blšáková zvolila dosť netypický prístup - dve postavy (a obe v podstate hlavné) pomenovala rovnako. Anna je Šarlotina matka i jej najlepšia kamarátka. Nemusíte sa však báť, že by sa vám v deji mýlili. Obe sú diametrálne odlišné, a to nielen vekovo. Autorke sa podarilo skvelo vykresliť vzťah rodiča a dieťaťa založený na prílišnej opatrnosti, kontrole a obavách. Zároveň ale poukazuje na zaujímavý fakt, že dieťa niekedy zabúda na to, že jeho rodičia neboli rodičmi vždy a ako mladí mali svoje túžby a sny. A tak aj Anna odkrýva svoju minulosť a Šarlota ju tak dokáže lepšie pochopiť. A keď už som pri Šarlote, aj u nej zažijete vlastný postup. Najprv vám možno nesadne - je trochu zatrpknutá a sebaľútostivá, ale rýchlo začne ukazovať svoju sarkastickú a veselú povahu. A to najmä v spojitosti s jej kamarátom a susedom Rišom, ktorý je studnicou vtipných hlášok. Prvá polovica knihy slúži skôr na predstavenie postáv a rozvíjanie zápletky a druhá vám potom ubehne tak rýchlo, že vám to bude až ľúto. Anna a Šarlota je ďalším vydareným titulom Márie Blšákovej a ja dúfam, že už má pre nás pripravený nejaký iný.
Séria Fin je zasadená do Škótska, odkiaľ pochádza aj samotný spisovateľ. Z opisov priam cítiť tamojšiu atmosféru a autentickosť. Dalo by sa dokonca povedať, že krajina tvorí dosť podstatnú časť príbehu, dotvára dej a vytvára priestor na rozohranie viacerých partií. Fin Macleod sa totiž musí potýkať nielen s neznámym sadistickým vrahom, ale aj s osobnými démonmi... Čudujem sa, že naše vydavateľstvá nesiahli po preklade diel Petra Maya už skôr. Pretože či už ide o dobrodružno-humorne ladené (séria Enzo), alebo ponuré a atmosférické kriminálky (séria Fin), autor vás dokáže veľmi rýchlo vtiahnuť do svojho sveta a nepustiť. V Čiernom dome sa prelínajú dve dejové línie - súčasná a minulá (rozprávaná priamo Finom). Tá z hrdinovej minulosti na mňa najmä spočiatku pôsobila trochu spomaľujúco, ale napokon bola pre pochopenie celkového deja dosť podstatná. Najväčšou devízou je sama hlavná postava a autorov štýl - pri vykresľovaní udalostí a škótskych reálií máte pocit, akoby ste cítili všetky vône a počuli každý zvuk. Verím, že Peter May si touto knihou poistí obľúbenosť aj u našich čitateľov a my sa dočkáme vydania aj jeho ďalších románov.
