Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka fantasy, sci-fi a severských detektívok
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aby som to rýchlo zhrnula – druhá časť série Z krvi a popola bola rozhodne lepšia ako prvá časť. Napriek dĺžke knihy je tu menej hluchých, nudných miest, cez ktoré sa musí čitateľ prebojovať. Stále sa v knihe nachádzajú aj zbytočné sekvencie, ktoré mohli byť pokojne vyškrtnuté, ale je ich menej a sú lepšie podané, takže sa čítajú svižnejšie. Pomáha tomu aj dej, ktorý je trocha viac zaujímavý a interakcia medzi postavami tiež. Dosť tomu napomohol aj Kieran a ďalšie vedľajšie postavy, ktoré robili nudné a opakujúce sa rozhovory vtipnejšími (lebo ak nemali sto rozhovorov o pobodaní, nevhodnosti a zvrátenosti, tak ani jeden :D).
Hlavné postavy sú stále dosť zaujímavé na to, aby kniha úplne nestála, aj keď sa nič nedeje, napriek tomu by som však privítala viac akcie, lebo tie vie autorka popísať tiež dosť dobre. Požehnane je tu aj intímnych scén, s tým však asi rátal každý čitateľ. Osobne by som ich prijala menej – alebo ak by boli aspoň vo vhodnejších momentoch a nie na štýl: „Oh, okolo nás je bitka, ale my si to poďme rozdať v koči uprostred celej mely, lebo si taaaak strašne sexy, keď zabíjaš.“ Sprosté? Hej. Našťastie ostatné podobné scény boli aspoň v trocha normálnejších podmienkach, hoci z nich mám pocit, žeby autorka neprotestovala ani proti hromadným orgiám :D
Páčil sa mi aj rozšírený svet – spoznali sme ďalšie zákutia ich krajiny a niektoré boli fakt úžasné a šla by som ich hneď navštíviť :D v niektorých momentoch mi Atlantia pripomína skôr štýl antických krajín a na tie mám veľkú slabosť, čiže za mňa to bolo fakt veľké plus. A veľmi sa mi páčila aj nová zaangažovanosť bohov, ich tajné signály a znamenia. Dodávali inak obyčajným scénam grády.
Celkovo sa mi kniha rozhodne páčila a teším sa aj na pokračovanie, hoci koniec bol na štýl so much unnecessary drama.
Ale musím sa posťažovať na samotný slovenský preklad knihy, v ktorom som sa sklamala. Každý, kto si knihu kúpil, si podľa mňa dvakrát premyslel, či stojí za tú cenu, za ktorú ju predávajú. A okej, zľava tu, zľava tam, ale pôvodná cena knihy proste nezodpovedá tomu, čo sme dostali. Preložili síce mapu, čo bolo veľké plus, lebo čitateľ aspoň vedel kam sa pozerať, ale to bolo jediné pozitívum.
Ak si za knihu pýtajú takéto ceny, tak očakávam, že kniha bude tip-top. Minimum chýb, minimum preklepov. Napriek tomu ich bolo v knihe dosť veľa. Pri takej hrúbke ich možno nebolo prehnane veľa, ale stále by som ocenila, ak by ich bolo menej než v priemerných knihách. Nehovorím ani o tom, že väčšina chýb ani nespočívala v jednom chýbajúcom písmenku, ale boli tu vety, ktoré pôsobili až nezmyselne – pravdepodobne aj kvôli nejakému chýbajúcemu slovu. Okrem toho, preklad v niektorých vetách dosť kríval. Dával síce zmysel, ale čitateľ proste cítil, že ten výber slov nesedí. Takže hej, v tomto bode ma inak dosť dobrá kniha výrazne sklamala.
Keď som prvýkrát čítala túto knihu, bola som z nej sklamaná. Človek počul na túto sériu toľko chvály, že jednotka bola tak trocha ako antiklimax. Neprišlo mi to ani epické, ani nič podobné. Skôr to bol taký priemer, ktorý má potenciál na pokračovanie.
Avšak teraz, keď mám celú sériu už za sebou, som si jednotku užila oveľa viac. Autorka do nej ukryla mnoho náznakov o tom, ako bude príbeh pokračovať, až sa čudujem, že som tie súvislosti neodhalila už pri prvom čítaní – hoci mi vtedy chýbalo mnoho informácií, ale predsa :D
Faktom ostáva, že väčšina vedľajších postáv mi ostala rovnako nesympatická ako predtým, niektoré si toto renomé ešte umocnili tým, že viem čo porobia v pokračovaní :D konkrétne som si v tejto knihe obľúbila len hlavnú hrdinku, Chaola, Doriana a Noxa a zvyšok bol meh :D napriek tomu som si teraz čítanie naozaj užila a som rada, že som sa do série zase pustila :D
Prequel príbehu je častokrát nepotrebný a zbytočný. Hlavne ak ide o 7-dielnu knižnú sériu, tak si človek povie, že nah, na čo je tomu ešte prequel, keď sa autorka zrejme už všetkého dotkla v sérii?
Vražedná čepeľ a jej poviedky sú podľa mňa fakt ukážkovým príkladom dobre napísaného prequelu. Sériu som čítala ešte pred týmito poviedkami, a preto ma v nich veľmi nečakalo žiadne prekvapenie, možno až na to, že ako veľmi som si ich užila. Vďaka poviedkam všetko zapadlo na svoje miesto, čitateľ pochopil dynamiku postáv, vrátane vedľajších, ktoré sa potom v konečnej sérii mihli len tak v okraji zorného poľa.
A spoznali sme Sama!
Celaena za ním toľko smútila v sérii, že som si o ňom vytvorila akúsi predstavu, ktorú som si po prečítaní poviedok musela trocha poopraviť. Sam bol presne taký zlatý a úžasný ako som čakala, ale ich dynamika s Celaenou bola viac turbulentná, než som si myslela :D musím povedať, že prudko prešli jednotlivými fázami ich vzťahu :D
Tiež sa mi veľmi páčilo ako nás autorka previedla mnohými kútmi Eriley a spoznali sme zabudnuté kúty ich sveta, taktiež napríklad Červenú púšť, ktorá bola s Tichými vrahmi extrémne zaujímavá. V tejto knižke bolo toľko nečakaných odkazov na to, čo sa bude diať o X kníh ďalej, až som sa nevládala čudovať :D
Takže ak si chcete prečítať sériu Trón zo skla, alebo ste ju už čítali, tak tieto poviedky by mali byť povinnou jazdou :D
Od Veronicy Roth som čítala väčšinu jej kníh. Divergencia (jednotka) bude navždy jednou z tých kníh, ktoré ma priviedli k čítaniu. Zárezy smrti sú zas naplnené kopou fantázie a originality a skvelými postavami. Napriek tomu som sa trocha bála začať knihu Vyvolení. Tento strach však pominul, keď som sa prvýkrát dopočula o tom, že kniha možno ani nebude mať pokračovanie a nepôjde o sériu.
Celkovo mám s touto autorkou takú skúsenosť, že sériu začne vo veľkom a skvele. Vytvorí super svet, zaujímavé postavy, dobrú zápletku. Ale ako sa jej to v pokračovaní navrství, tak kvalita postupne upadá až dakam do hlbín Tartaru. Takže ma potešilo, keď vznikla takáto možno stand-alone kniha.
Vyvolení nesklamali. Štýl autorky sa veľmi vyvinul a priniesol nám pekne a zaujímavo napísanú knihu. S hlavnou postavou Sloane sa ťažko vychádza a mám pocit, že občas aj čitateľ môže mať problém bezpodmienečne ju milovať, lebo je priveľmi svojská a často nedbá na ostatných. Ale má neomylnú intuíciu.
V knihe je mnoho záhad a prekvapení. Keďže som si o nej vopred nič neprečítala, tak ma už v tretine čakalo veľmi veľké prekvapenie (pre mňa najväčšie celej knihy).
Hoci kniha propaguje originálnu myšlienku „čo sa stane s hrdinami po konci ich hrdinskej kariéry“, rýchlo zistíme, že s hrdinstvom nekončia a musia si imaginárny plášť znova nasadiť. Alebo nie..?
Páčilo sa mi aj to, že medzi jednotlivými kapitolami boli vsuvky v podobe novinových článkov alebo úradných papierov, ktoré nám úplne skvelo približovali aj dianie mimo rámec hlavných postáv.
Celkovo si myslím, že pokračovanie tejto knihy by mohlo byť epické a ostalo niekoľko nedoriešených záhad, ale zároveň z toho necítim potrebu, žeby príbeh pokračovanie potreboval za každú cenu.
Predsa, ani v skutočnom živote sa nedozvieme odpovede na každú maličkosť, ktorá sa okolo nás deje.
Od tejto knižky som čakala krásny vizuál a pár náhodne vybratých poviedok z Cardanovho života. Dočkala som sa však niečoho viac.
Najviac sa mi páči, že napriek tomu, že ide o poviedkovú knihu, celé je to vložené do skvelého príbehového rámca, ktorý pokrýva celý Cardanov život. Kniha začína poviedkou zo súčasnosti a v ďalšej sa vraciame do Cardanovho detstva, z ktorého sa postupne zase prepracujeme do prítomnosti. Páčili sa mi vsuvky o jeho vzťahu s Jude, tiež vývoj jeho osobnosti a aj samotný aspekt, že sme mohli nazrieť do Cardanovho pohľadu. Príbehovo som od knihy naozaj neočakávala niečo extra, preto som ostala veľmi príjemne prekvapená. A aj tým, že ten názov vlastne dával zmysel :D
Kniha je, samozrejme, naozaj krásna aj výzorom. Jednotlivé ilustrácie ozvláštňujú takmer každú dvojstránku. Jednoducho, ide o naozaj krásnu, prepracovanú a jedinečnú knihu.
Určite by som ju odporučila každému, komu sa páčila pôvodná trilógia, má rád Cardana a zvláštny, rozprávkový svet Holly Blackovej :D
Dlho som sa nevedela rozhodnúť, či sa mi kniha viac páči alebo nepáči :D štýl písania a opisy boli krásne, umelecké a veľmi atmosférické, čo sa mi aj veľmi páčilo. Zároveň však medzi jednotlivými kratučkými kapitolami boli obrovské časové skoky, preto som mala pocit, že vždy, keď som zobrala knihu do ruky, sa musím znova začítať a trvalo mi veľmi dlho, kým som sa na príbeh znova naladila.
Práve preto som si najviac užila posledných približne 100 strán príbehu, kedy sa časové osy začali spájať a všetko pomaly začalo dávať zmysel. Potom už čítanie šlo jedna radosť a môj konečný dojem z knihy bol: wow.
Kniha bola veľmi originálna, ako prevedením tak aj príbehom, ale podľa mňa by bolo lepšie, keby sme v každom časovom pásme strávili trocha viac času a mali viac možností spoznať postavy. Takto mi naozaj miestami prišli len ako figúrky na šachovnici (čo je vzhľadom na príbeh asi správny dojem) a podľa mňa bolo ťažké obľúbiť si ich.
Nočný cirkus určite nie je kniha pre každého, ale pre čitateľov, ktorí sa radi nechávajú unášať atmosférou príbehu a menej dejom a postavami. Napriek tomu, že ja skôr patrím do druhej kategórie, som túto knihu vedela oceniť, lebo bola naozaj pekná a rozhodne rozumiem, prečo ju toľko ľudí miluje :D
Celkovo by som si vedela celý príbeh predstaviť aj inak, možno viac záživnejšie, ale asi práve v tejto forme tkvie čaro Nočného cirkusu – v komplikovanosti a jedinečnosti.
Tejto sérii som sa dlho vyhýbala, lebo zmienky o „obrovských ropuchách, na ktorých sa jazdí“, zneli dosť absurdne na to, aby som ich dokázala zaradiť do nejakého vážneho fantasy. No ak človek podobných príbehov prečíta už viac, tak možno práve obrovské ropuchy sú to, čo potrebuje :D
Chcem tým povedať – v mori podobných fantasy mala séria Krutý princ dosť veľa originálnych motívov. Príbeh bol vsadený do rozprávkového sveta a nie do sveta high-fantasy, ktorého je ako piesku na pláži. Práve tieto rozprávkové prvky o rôznych druhoch víl, jemné črty niektorých férov a áno, aj obrovské ropuchy, dali príbehu ten stupeň originality, aby sa odlišoval od iných „férskych fantasy“ (napriek tomu sa budem na Cardanovom chvostíku baviť do smrti).
Bolo tu dosť veľa brutálnych scén (tá korunovácia bola šok), prekvapivých zvratov a hlavne nevyspytateľných postáv. Jude a jej rodina – čistí adepti na psychiatriu, fakt :D Ťažko sa dalo predpokladať, kto bude ďalší, ktorý niekomu vrazí dýku do chrbta a pocit, že nemožno nikomu dôverovať, bol podaný úžasne.
A hoci bol Cardan tiež zaujímavou postavou, na Jude a jej rodinu sa naozaj nikto nechytal. To boli všetci čistí šialenci. Veľké plusové body získava hlavná hrdinka, ktorá nie je vyvolená, nemá žiadnu moc, vplyv, ani nič podobné. Je naozaj len tým obyčajným dievčaťom na spodku reťazca, ktoré si musí samo vybojovať rešpekt a nebojí sa preto siahnuť po nijakých prostriedkoch. Páčilo sa mi, že ani jej postupne sa vyvíjajúce city ku Cardanovi neovplyvnili to, čo chcela. Vždy to bol vplyv, možnosť rozkazovať a vládnuť. V podstate bola dosť sebecká a práve preto sa do príbehu dokonalo hodila.
Za mňa bola táto séria tak stokrát lepšia ako som čakala a som s ňou veľmi spokojná.
Obálky kníh môžu byť niekedy zavádzajúce. Keď sa človek pozrie na obálku knihy Ako sa zamilovať do blázna, ako obsah si predstaví letné dobrodružstvo v tábore pre dospievajúce deti. Predstaví si táborák, čľapkanie v jazere, nočné dobrodružstvá, prvé lásky...
A toto všetko v knihe bolo. Avšak dej mal oveľa temnejší podtón.
Tábor v knihe je pre „problémových mladistvých“, ktorí sa vymykajú normám bežných ľudí. A zrazu máme v inak nevinnej knihe myšlienky o samovražde, týranie detí, smrť rodinných príslušníkov, predávkovanie sa liekmi, utopenie sa, strach z dedičnej choroby – jednoducho témy, ktoré sú priveľmi vážne na to, aby ich človek v takejto „oddychovke čakal“.
Napriek vážnosti týchto problémov, je kniha písaná veľmi jednoducho, určená pre mladších, „nevinných“ čitateľov, ktorí by pomocou nej azda mohli pochopiť vážnosť sebapoškodzovania a samovraždy. Myšlienkou knihy je nikdy sa nevzdávať a nestrácať nádej, že raz bude lepšie.
Kniha bola celkovo super, nie práve môj žáner plný motivačných rečí na pozadí tragických osudov, ale pre mladšieho čitateľa možno dokáže poskytnúť nový pohľad na psychické problémy, o ktorých ani nevie ako dychtivo čakajú za rohom.
3,5*
Máloktorá kniha vo mne vyvoláva toľko zmiešaných pocitov ako táto :D úprimne, táto séria má nabehnuté na veľkú kvalitu a skvelý príbeh, ale rovnako aj na čistú katastrofu :D
Postavy: 100 bodov, naozaj. Sú veľmi zaujímavé, Poppy je úžasná hlavná hrdinka, Hawke je zaujímavý a myslím, že z ďalších vedľajších postáv sa vytvoria tiež veľmi dobré postavy.
Prostredie: zaujímavé, aj keď miestami trocha mätúce (neprehliadanejšiu mapu som vo fantasy ešte asi nevidela).
Príbeh: a tu to začína byť vtipné. Keď sa dej knihy rozbehol, bolo to fakt skvelé. Akčné scény boli úžasne popísané, hlavne tie bitky jeden na jedného. Odhalenia boli super, interakcie medzi hlavnými postavami tiež. A potom tam bola vata na vyplnenie – a že jej bolo. Ak by kniha mala o polovicu strán menej ako má, kvalite príbehu by to neubralo. Bolo tam neskutočne veľa kecov o všetkom a ničom, priveľa úvah a naťahovanie deja, ktorý by sa pokojne zmestil na 300 a nie 500+ strán. Príliš dlhé popisy absolútne nedôležitých vecí priam nabádajú čitateľa k tomu, aby knihu len prelistoval a hľadal pasáže, v ktorých sa niečo deje. Úplne by to stačilo na to, aby celú knihu pochopil, vážne :D
Koniec však nabral na obrátkach a osobne veľmi dúfam, že dvojka sa bude svojou svižnosťou aspoň trocha podobať posledným povedzme 100 stranám príbehu. To by bol recept na úžasné fantasy.
Bez problémov by som sa tvárila, že v knihe neexistujú niektoré logické chyby, keby sa dej neťahal ako mozog faraóna cez nos. Takto však aj tie logické problémy priveľmi bijú do očí, lebo má človek čas nad nimi uvažovať do aleluja :D
Nie som veľkým fanúšikom romantických kníh. Siaham po nich len veľmi zriedkavo a vo výnimočných prípadoch. K týmto prípadom patrí aj kniha Nasleduj ma. Od Baji Dolce som zatiaľ prečítala všetky jej knihy a ani raz som sa nesklamala v jej nápadoch, štýle ani prevedení príbehu. A nesklamala ani teraz.
Príbeh sa čítal veľmi rýchlo a svižne a skôr akoby sa človek spamätal, bol na konci. Tomuto pomáhala aj skvelá povaha hlavných postáv, rovnako ako aj téma cestovania po svete. Táto téma rozhodne patrí medzi moje obľúbené, pretože sa pomocou toho môže človek dozvedieť kopu zaujímavostí o cudzích kultúrach a to platilo aj v tomto prípade.
Za mínus knihy by som asi označila jej koniec. Zápletka s hlbokou myšlienkou bola na môj vkus odbavená príliš rýchlo. Kvôli povahe Lucie si myslím, že zbytočná dráma na konci knihy by príbehu neprospela, ale čakala som možno väčšiu konfrontáciu, alebo hlbšie vysvetlenie toho, prečo k tým udalostiam muselo dôjsť tak ako k nim došlo.
Kniha je však celkovo určite skvelým a rýchlym čítaním a je ideálna pre každú viac aj menej romantickú dušu, ktorá si chce pri čítaní trocha oddýchnuť.
