Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka fantasy, sci-fi a severských detektívok
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Už veľmi dlho som si chcela prečítať fantasy odohrávajúce sa v prostredí mora a pirátov. Preto, keď prvýkrát vyšla Fable po slovensky, som hneď vedela, že je to pre mňa must-read kniha.
Nesklamala som sa.
V knihe bolo dosť málo fantasy prvkov, ale úprimne, na kvalite to vôbec neubralo. Bolo to akčné a plné surovej stránky mora. Aké je to žiť na lodi, neustále byť prevracaná vlnami, stále pracovať aj s odreninami a fungovať na hrane zákona? To všetko táto séria skvelo opisuje.
Fable bola úžasná hlavná hrdinka, skutočné dievča mora. Keď je snom dievčaťa len to, aby mohlo pracovať na lodi a potápať sa, tak si ten sen vybojuje. Nezáleží na tom, koľkí ju chcú zabiť, prečo ju otec odmietol, ani aké tajomstvá má jej rodina, alebo čo cíti ku kapitánovi lode. Ak chce Fable loď a posádku, tak ju získa – za každú cenu.
Stále si však myslím, že najfascinujúcejšou časťou knihy bol Svätec a jeho príbeh. On a Isolde... vždy, keď na nich prišla reč, tak som mala pocit, že čítam nejakú starú morskú legendu o láske, poklade a neférovom osude. Svätec bol pre mňa rozhodne najlepšou časťou príbehu a mohla by som naňho skladať árie celé hodiny :D
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knihu som sa veľmi tešila a hlavným dôvodom bola téma talianskych čarodejníc. No neznie to úžasne? Na moje prekvapenie, viac ako to celé čarodejnícke hókus-pókus ma chytila predstava smrteľných hriechov ako princov pekla. Túto časť príbehu vymyslela a spracovala autorka geniálne.
Diabol si medzi čarodejnicami hľadá manželku, aby zrušil kliatbu. Avšak všetky potenciálne čoskoro-manželky umrú za záhadných a brutálnych okolností. Kto by chcel prekaziť plány diabla? A ako do toho zapadá dvojča hlavnej hrdinky, Vittoria?
Po anglicky som prečítala už aj dvojku, ale ešte stále som neprišla na odpoveď :D
Čakala som, že na väčšinu otázok, ktoré položila autorka v jednotke, sa aj dozvieme odpovede a pokračovanie bude o nových a nových zápletkách. A hoci áno, v dvojke bola kopa odhalení, kopa nových zápletiek, ešte stále nevieme odpoveď takmer na nič. Autorke musím uznať, že to zahrala dobre, tajomne.
V jednotke aj dvojke sa nesie niť tajomna, ktorá zdanlivo nikdy nekončí. Emilia aj čitateľ má pocit, že konečne prišiel celému na koreň, všetko odhalil a zrazu BUM, je to úplne inak a všetky otázky sú rovnako otvorené. A je ich ešte viac. Takže hej, tajomstvá a otázky príbehu rozhodne nechýbajú.
A čo Wrath? Tohto démonského princa som si obľúbila viac ako som čakala. Príde mi ako zvláštna kombinácia Lucifera, Rhysa a vlastnej osobnosti a musím povedať, že pre mňa je táto kombinácia úplne ideálna :D zamilovala som si ho a stále je okolo neho toľko tajomstiev, že ACH! Po prečítaní dvojky pochopíte :D
A ja sa už teším na trojku!
Do knihy som sa pustila bez očakávaní, v podstate len s tým, že ňou "zabijem čas". Napriek tomu som si ju veľmi užila. Mohla za to hlavne Olive, ktorá mi ako rozprávačka veľmi sadla. Bola vtipná, chytrá, milá a mala naozaj skvelé hlášky. Možno najlepšie na nej bolo práve to, že sa s ňou asi veľa ľudí vie stotožniť.
Vysokoškolsko-vedecké prostredie bolo tiež veľmi podarené a bolo zaujímavé nahliadnuť do života doktorandov, ktorí si nie sú úplne istí tým, čo vlastne od života chcú.
Adam bol zaujímavý, ja som si ho obľúbila, hoci ako učiteľa by som ho veľmi nebrala. Na druhej strane sa mi zdá, že autorka týmto pekne poukázala aj na to, že hoci sa učiteľ či profesor správa k študentom jedným spôsobom, v súkromnom živote môže ísť o niekoho úplne iného a môže mať aj príjemnejšiu povahu.
Vedľajšie postavy boli tiež veľmi podarené a bola s nimi sranda. Takže za mňa úplná spokojnosť :D
Kvôli tejto knihe som si Nestu obľúbila oveľa viac ako doteraz. Vidieť a prežiť jej cestu, zmenu k lepšiemu, bolo skvelé. Celkovo si myslím, že Sarah J. Maas vie skvelo opisovať zlomené postavy, ktoré sa postupne hoja zo svojej traumy. V tomto sa mi kniha pomerne dosť podobala na dvojku (Na dvore z hmly a besu), kde po podobnej ceste prešla Feyre po boku Rhysa. Našťastie tento typ zápletky autorke fakt sedí, takže až tak nevadí, že to tu zrecyklovala.
Jediné, čo by som možno zmenila je, žeby som knihe ubrala niekoľko strán intímnych scén a radšej do toho vložila trocha viac fantasy a akcie. Posteľné scény boli pre dej tejto knihy síce dôležité, ale niektoré mohli byť kratšie, alebo len spomenuté a na kvalite by to neubralo – skôr naopak.
Kniha však rozhodne splnila svoj účel – vytvorila som si k Neste vzťah, ktorému som sa doteraz úspešne vyhýbala. Tiež bolo skvelé vrátiť sa do už známeho sveta Nočného dvora a nahliadnuť do ich životov po vojne. No a čo dodať, zdá sa, že Sarah s touto sériou ešte nekončí a ja som zvedavá v prvom rade na pokračovanie príbehov Azriela, Gwyn, Luciena a Erisa. (Eris je možno smrad, ale veeeľmi zaujímavý :D)
Kniha bola ešte lepšia ako som čakala. Veľmi dojemná, krásna, s úžasnými opismi a skvelým charakterom postáv. Rovnako však bola veľmi smutná – plná bolesti a strát.
Celkovo je knižka podľa mňa veľmi sladkobôľna. Predstavuje nám príbeh dvoch ľudí, ktorí sa milovali viac, než je väčšine dopriate. Ich kamarátstvo, láska a vzťah nepoznala hranice. Prekonala hory, moria, bojiská, ľsti, aroganciu aj smrť. Všetko toto na pozadí starovekého Grécka, kde sa o obetiach ľudských či zvieracích hovorí ako o tom, ktorá topánka je vhodnejšia na akú udalosť, kde česť a hrdinstvo majú väčšiu cenu ako život a kde sa bohovia stavajú na jednu alebo druhú stranu.
Achilles a Patroklos boli veľmi sympatickí mladí hrdinovia, vykreslení do detailov. Videli sme celý ich život – ako sa spoznali, skamarátili, zamilovali, stratili a znova našli. Okrem nich tu bolo aj niekoľko veľmi zaujímavých vedľajších postáv. Mojim osobným favoritom bol Odyseus (milujem geniálne postavy) a tým najväčším šmejdom pod slnkom, o akom som kedy čítala, sa rozhodne stal Pyrrhus. Myslím, že minimálne v tom by so mnou súhlasil každý, kto si to prečíta :D
Bežte si túto úžasnú knihu prečítať, aby ste plne pochopili pojem „emotional damage“ :D
Mesačné kroniky sú úžasným, dobrodružným a veľmi podareným retellingom obľúbených detských rozprávok!
Prečo by ste si ich mali prečítať? Lebo sa v nich nachádza toto všetko:
Popoluška, ktorá je kyborg a mechanik a namiesto črievičky stratí na plese nohu.
Červená Čiapočka, ktorá s radosťou vystrelí na všetko čo sa hýbe a zamiluje sa do Vlka.
Rapunzel, ktorá je úžasná hackerka a je uväznená v satelite na obežnej dráhe Zeme.
Snehulienka, ktorá trpí halucináciami a vidí krvácajúce steny.
Tieto štyri ženské hrdinky sa spoja, aby prevzali trón od tyranky, ktorá vládne Mesiacu a pokúša sa zničiť Zem. V každej knihe je aj výrazná romantická linka s princom, vojakom, zlodejom a strážnikom.
Celé sa to odohráva v skvelom sci-fi priestore plnom pravzláštnych technológií, dvorných intríg, manipulácií mysle a desivej nákazy, ktorá ničí ľudské životy.
Ak vás toto nepresvedčilo, myslite na to, že každá kniha je podfarbená skvelým humorom, úžasnými postavami, šialenými situáciami – a predsa ide o príbehy postáv, ktoré každý z nás pozná už od svojho detstva.
Eva mi na začiatku knihy strašne liezla na nervy. Bola narcistická, sebecká, nerozvážna, dokonca aj manipulatívna. Dobrá vec na tom je, že sa to do diania knihy skvelo hodilo, keďže bola vychovávaná v tom, že je najdôležitejším človekom na celej Zemi. A potom objaví celý kult, ktorý je zasvätený jej – no komu by to nestúplo do hlavy.
Našťastie sa potom trocha uzrozumila – alebo aspoň spomalila. Začala uvažovať a plánovať (lebo komu by to uprostred revolúcie inak napadlo?) Takže by som jej vývoj postavy zhodnotila tak, že istým aktom na tri písmená, počnúc s a končiac x, si vyvetrala mozog a skľudnila rozlietané hormóny.
Čo iné od tejto knihy ešte čakať? Kopu zaláskovaných hlupákov.
Sranda je, že aj tento bod dáva v knihe dokonalý zmysel. Ak je svet plný chlapov a objaví sa medzi nimi baba, ktorá nemá 60+, tak jasné, že sa do nej zaľúbi 99% populácie na prvý pohľad. Bohužiaľ to však dosť poznačilo aj dvoch rozprávačov.
Michael bol novým rozprávačom, hoci sme sa s ním stretli (skôr zrazili) aj v jednotke. Ako ho popísať? Zaláskovaný hlupák, ktorý v prítomnosti Evy na začiatku panikáril tak, až som čakala na moment kedy nabehne do steny ako bezhlavá sliepka. Inak boli jeho časti zaujímavé – miestami aj dosť kruté. Ak práve nesníval nad Evou otvorenými aj zatvorenými očami, bol fajn chlapík.
Väčším sklamaním bol Bram. Na konci prvej knihy sa dosť pozbieral, stal sa z neho vodca. Potom sa v druhej znova objaví baba a on sa degraduje za tri sekundy, nechá si skákať po hlave... ale hej, aspoň získava jedinú ženu na Zemi! Možno to nie je najhorší deal pod slnkom.
Aby to neznelo len prehnane ironicky, kniha bola fajn. Stále nie fantastická, alebo veľmi dobrá, ale dosť dobrá. Tieto veci, ktoré boli trocha rušiace, sa k deju hodili, takže sa nedajú knihe ani vyčítať... aspoň nie kritickým okom.
Na trojku sa veľmi teším (hoci sa jej zase dočkám možno za bambilión rokov), lebo dvojka podobne ako jednotka skončila veľmi otvorene a vzbudzuje vo mne veľa otázok ohľadom pokračovania :D
Pokiaľ ste fanúšikovia žánru o katastrofickej budúcnosti, tak prečítaním Dcéry ľudstva nič nestratíte. Ja, ako jeho dosť veľký fanúšik, som si čítanie veľmi užila. Na druhej strane, ak tento žáner nie je vaša šálka kávy, tak vás asi výraznejšie nechytí za srdce.
Kniha je dobrá, postavy sú dobré, dej je dobrý... všetko je vlastné dobré – čiže pomerne priemerné. Najlepšou časťou príbehu je asi samotná myšlienka – do sveta, ktorí zničili ľudia, sa prestali rodiť ženy a ľudstvu hrozí vyhynutie. Potom sa o 50 rokov neskôr stane zázrak a narodí sa dievčatko. Vymyslia mu dokonalú budúcnosť, aby mohlo na svet priniesť ďalšie dievčatá a ľudstvo tak nevyhynulo. No naozaj sa dá udržať život pomocou laboratórnych experimentov?
Dcéra ľudstva prináša klasické prvky dystopických kníh – mladú lásku, skorumpovanú spoločnosť, zničený svet, akciu, špeciálne technológie a dilemu nad otázkou: Stojí ľudstvo vôbec za záchranu?
Kniha začínala pomalšie, ale myslím, že je to pri tomto žánri normálne. Musíme sa predsa dozvedieť čo najviac o tom ako ľudia dokafrali Zem :D Potom sa však kniha rozbieha zaujímavým smerom a ten koniec! Naraz neznášam aj milujem otvorené konce. Ešte som sa nerozhodla, na ktorú stranu sa viac prikláňam :D
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Víno a čary sú magickým príbehom čarodejníc a vinárov. Ako knihu mnohí označovali za „rozprávkovú“, nebola som si úplne istá s tým, ako tomu rozumieť. Ale žiaden iný prívlastok príbeh ani nepotrebuje.
Atmosféra bola vyslovene rozprávková, plná pekných opisov, magických drobností a tá krajina bola úplne úžasná. Hlavné postavy sa dali veľmi ľahko zamilovať – hoci istým spôsobom boli opakom jeden druhému. Elena bola múdra vínna čarodejnica, ktorá aj napriek nenávisti mala srdce na správnom mieste. Takýchto hrdiniek je v moderných románoch málo. Každá hrdinka si potrebuje svoju silu dokázať tým, že sa pomstí. Elena ju dokázala tým, že aj napriek siedmym rokom v koži žaby ostala tou istou milujúcou osobou.
Kým svet Eleny tvorili kúzla, Jean-Paul bol ukážkovým príkladom muža, ktorý na kúzla neverí a je viac než len skeptický. Pravda mu musela otvoriť oči a ten jeho prístup k mágii – úplné popieranie, neveriackosť, strach, zmätenosť a napokon prijatie – bolo medzi riadkami vykreslené naozaj bravúrne.
Kniha mala od začiatku až po koniec takú silnú atmosféru, až som si nebola istá, či sa jej vyrovná zápletka. Na moje osobné prekvapenie sa za jemnou fasádou „rozprávky“ skrýval dosť temný a intenzívny príbeh.
Mňa si kniha získala týmto všetkým a rozhodne faktom, že boli čarodejnice podané klasicky – nie ako všemocné tvory, ktoré vyhadzujú mestá do povetria, ale ako bežné ženy, ktoré všetkému len rozumejú trocha viac a dokážu manipulovať základom sveta. Nie je to akčný príbeh plný deštrukcie, ale je špeciálny, jemný a rozprávkový, so správnou dávkou temnoty.
Podľa mňa by si to mal prečítať každý fanúšik bosoriek a čarodejníc.
Táto kniha mala na Instagrame toľko slávy, ktorá sa týkala toho, že je vtipná, až som si povedala, že je to možno jedna z mála romantických kníh, ktoré ma zaujmú a budú sa mi páčiť... well, nope :D
Vtipné to bolo dosť, ale ešte aj to mi prišlo miestami tak tlačené, aby bol každý rozhovor naschvál vtipný a zábavný, až to často bolo skôr trápne. Naozaj ma zarazilo akým štýlom je kniha písaná. Hlavne na začiatku – vety boli písané na úrovni základnej školy, síce gramaticky bez chýb, ale jednoduché, stručné, nemastné a neslané. V živote som nezažila aby mala kniha taký nijaký začiatok, pričom však bol pre dej kľúčový. Úprimne mi to príde, že autorka to napísala na jeden pokus a bez toho, aby sa to snažila potom opraviť, to poslala do vydavateľstva, ktorému akosi ušlo, že takýmto štýlom vie písať každá druhá pubertálna baba, ktorá si chce týmto spôsobom naplniť svoje romantické sny :D
Hlavné postavy boli milé, svojské a zábavné, ale pritom bolo po celý čas jasné, že sú len postavami na papieri. Ak ide o romantiku, tak si myslím, žeby mali byť postavy aspoň trocha reálne a človek by sa s nimi mal vedieť aspoň občas stotožniť. No tu nie.
Nehovorím ani o tom, aký strašne prvoplánový tento príbeh bol. Nechcem nikoho uraziť, ale ak idem vydať 300 stranový príbeh s tým, že polovica sú SMS a nie sú tu žiadne zvraty, alebo väčšie zápletky, tak si dám pozor na to, aby som sa nepomýlila v základných veciach. Tak chalanko najskôr má rád z Marveloviek len Deadpoola a X-Menov, potom je stále reč o tom ako nosí oblečenie s komiksovkami. Rodinné vzťahy? Jeden veľký bordel, odsunutý na totálne vedľajšiu koľaj. A úprimne si nemyslím, žeby mala autorka niekedy dočinenia so staraním sa o nejaké zviera – hlavne nie o niečo väčšie ako je koza. Lebo – prekvapenie – koza nie je čivava, ktorú si strčíš do kabelky a ideš ďalej.
V celku bol príbeh maximálne priemerne dobrý a štýl písania vyslovene podpriemerný. Takže hej, fakt by mi niekto mohol vysvetliť, prečo z toho bolo toľko ľudí paf :D
