Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka fantasy, sci-fi a severských detektívok
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
V. E. Schwab má talent na vytváranie jedinečných hlavných hrdiniek. A nie tým klišé spôsobom. Olivia Priorová je nemá sirota, ktorá vidí prízraky. Kedysi sa ich možno bála, no dnes už vie, že prízraky možno zazerajú, ale v podstate sú neškodné. To isté by sa však nedalo povedať o Gallante.
Z Gallantu pochádza Oliviina mama a dom, ktorý na prvý pohľad vyzerá rozprávkovo, skrýva mnoho tajomstiev. Noci sú temné a tiene majú svoje vlastné úmysly. A Olivia sa pomaly pokúsi odhaliť aký súvis má tento starý dom so zmiznutím jej matky, kto je jej otec a prečo sa zdá, že všetci Priorovci pomaly prichádzajú o rozum. Zdá sa, že odpoveď môže nájsť na druhej strane múru – kde ožíva všetko temné a zvrátené.
Jednoducho, ak chcete čítať úžasnú atmosferickú knihu, ktorá vás pohltí, tak Gallant je rozhodne správna voľba. Tajomstvo, temný dom, prízraky a zaujímavý príbeh Oliviiných rodičov robia z tejto knihy niečo výnimočné a krásne.
Autorka má naozaj nepopierateľný talent a dokáže vyčarovať krásnu, pochmúrnu, melancholickú a tajomnú atmosféru pár slovami.
Ja knižku môžem len odporúčať všetkými dvadsiatimi.
V knihe sa vraciame do Mesta Luny, ktoré sa snaží spamätať z jarných udalostí. Hunt a Bryce si konečne môžu užívať niečo podobné slobodnému životu... tak samozrejme, že skočia po prvom probléme, ktorý sa objaví na obzore :D niektorí sa proste nevedia nudiť :D
Kniha sa mi veľmi páčila, aj napriek niekoľkým veciam, ktoré boli pritiahnuté za vlasy. Keby občas naše postavy zauvažovalo aj iným, ako partiami v nohaviciach, tak by si niektoré detaily možno pospájali skôr a nebehali by z jednej pasce do druhej. Ale tak dobre, ešte nikto z nich nebol špiónom, tak sa tvárme, že nemali byť prečo múdrejší :D tieto ich nedomyslené skutky boli síce občas pritiahnuté za vlasy, ale výrazne mi počas čítania neudierali do očí.
Páčilo sa mi aj to, že kniha bola na podobný štýl ako jednotka – takmer detektívny, špionážny príbeh, ktorý je len vsadený do fantasy prostredia. Potom samozrejme prišlo aj na viac fantasy prvky, ale celkovo ja mám takýto druh príbehov rada, čiže mi až tak tých milión strán pomalšieho príbehu nevadilo... okrem jedného bodu. V istej časti sa totiž autorka rozhodla, že všetko čo bude riešiť sú vyzliekačky, preťahovačky, prehýnačky... asi už chápete :D istý úsek knihy bol tak prepchatý sexuálnymi scénami, že to už nebolo zdravé. To bol jediný bod knihy, ktorý sa mi nepáčil.
Inak som ostala spokojná, napriek tomu, že som už vopred vedela mnoho spoilerov, ma kniha párkrát dosť prekvapila.
A hlavne, milujem ak sa autori rozhodnú prepojiť dve, na pohľad rôzne, série. Počas celej knihy som hľadala odkazy na ďalšie série a že ich bolo :D a ten kto čítal vie, že kvôli tomu koncu musí byť každý fanúšik Maas nadšený z trojky. A ja teda som. Už ju chcem! :D
Séria Habibi od Baji Dolce pokračuje na rovnakej nôte ako jednotka. Vraciame sa do klubu LocalX, ktorého si však v tejto knihe užijeme podstate viac – a som z toho nadšená, pretože tá atmosféra bola popísaná úžasne.
Celkovo, Candy sa mi páčil asi viac ako Habibi. Hlavný hrdina mi bol sympatickejší, i keď na konci porobil poriadny bordel :D Dark-romance a celkovo romance nepatria medzi moje top žánre, ale už dávno som sa presvedčila o tom, že čítať Bajine knihy sa oplatí – a veru to tak bolo aj teraz.
Najviac sa mi na knihe páčilo, že sme sa vrátili do baru, konečne sme poriadne spoznali aj jeho zamestnancov a vytvorili sme si s nimi puto. No tá atmosféra... tá bola naozaj super. Aj napriek tomu, že takýmto veciam príliš neholdujem, predstava vystúpenia so smrteľnými hriechmi bola úplne geniálna. Bolo to originálne a veľmi artistické.
Koniec bol poriadnym cliffhangerom, ale som za to v skutočnosti vďačná. Pretože už teraz sa teším na trojku, v ktorej sa zrejme spoja linky Doriana aj Harryho. Musím povedať, že tých pár scén, ktoré mali spolu boli úžasné, takže verím tomu, že toto duo si užijeme aj v trojke. Možno aj spolu s ogrciavačom pálm? :D :D
Bola to určite skvelá kniha, ktorá si zaslúži pozornosť. Hlavne od ľudí, ktorí vyhľadávajú tento žáner.
4,5*
Cassidy Black je späť a tentoraz so svojou nie úplne normálnou rodinkou navštevuje New Orleans. Toto mesto je už samo o sebe známe pre svoju voo-doo atmosféru, takže autorka sa ani veľmi nemusela snažiť pre to, aby kniha pôsobila autenticky :D
Mojou obľúbenou časťou série aj tak ostáva dvojka – Tunel z kostí – už len preto, lebo poltergeist mi prišiel ako zaujímavejšia zápletka. V tejto časti sa objavuje mecenáš smrti, ktorý si chce zobrať dušu Cassidy, pretože kedysi unikla smrti a také sa proste nerobí :D samotná snaha zbaviť sa tohto mierne creepy kostlivca je dosť zaujímavá a páči sa mi, že sa vďaka nej dostávame aj k paranormálnemu spolku a tak k ďalším postavám, ktorí vedia o druhej strane závoja a podobne. Veľkým osviežením bolo aj to, že na nášho creepy kostlivca sa nechytali ani všemocné zrkadlá, tak sa dievčatá museli naučiť aj iný druh paranormálnych hókus-pókusov, aby sa ho zbavili.
Celkovo to bola podľa mňa super časť, ale nemyslím si, že sériu by mala ukončovať :D dúfam teda, že autorka sa ku Cass ešte niekedy vráti a ukáže nám ďalšie záhadné miesta planéty – pretože si má z čoho vyberať :D
Veľký potlesk pre autorku a jej snahu vytvoriť konečne iný druh hlavnej hrdinky. Ziva nie je jednou z tých badass hrdiniek, ktoré sršia sarkazmom a každého nakopú do riti len tým, že sa na nich pozrú. Ziva je kováčka, nie bojovníčka. Nevyžíva sa v pozornosti, ale nenávidí ju. Trpí sociálnou úzkosťou takou silnou, že ak nerátame jej sestru, tak má nulové kontakty s ľuďmi. Dokáže však magicky obdarovať vykované kusy kovu a práve preto je veľmi populárna medzi tými, ktorí hľadajú jedinečné zbrane.
Potom si jej služby objedná nesprávna osoba a aha, oheň je hneď na streche, prichádza koniec sveta a keďže Ziva naozaj nie je bojovníčka, rozhodne sa pre útek. Pridá sa k nej jej sestra, ktorá ju presvedčí, že potrebujú ochranu – a to nikoho iného, ale príťažlivého žoldniera Kellyna. Akosi sa k nim priplachtí aj učenec mágie, ktorý ako jediný zo skupiny naozaj ovláda varenie a keďže nechcú poumierať od hladu, tak mu dovolia, aby s nimi ostal. Logické, nie?
Každý člen tejto skupiny je diametrálne odlišný. A práve to robí ich putovanie takým zaujímavým. Ich dohady a interakcie ma veľmi bavili a práve tieto posúvali dej knihy stále dopredu.
Samotný fantasy a akčný aspekt bol v knihe len priemerný, ale Ziva ako hlavná hrdinka naozaj vytvárala dojem, že máme pred sebou zaujímavé a jedinečné fantasy.
Na Čepeľ tajomstiev rovno nadväzuje aj dvojka, ktorá sa mi páčila troška menej. Hlavná štvorica sa rozdeľuje a v popredí je len Ziva a jej drahý žoldnier Kellyn. Zároveň sa však blíži vojna a tak Ziva vytiahne hlavu z piesku a postaví sa pred ostatných aj ako rečník, ktorého úlohou je motivovať – a síce sme sa do tohto bodu dostávali postupne, prišlo mi to ako priveľký skok medzi Zivou, ktorú sme spoznali na začiatku a tou, ktorá stála na konci knihy pred davom ľudí a len trocha jej bolo zle :D
Najväčším prínosom série je rozhodne Ziva, ktorá je dosť jedinečnou hlavnou hrdinkou a zvyšok je také priemerne dobré fantasy, ktoré dnes už rastie na každom rohu :D
3,5*
Tretia časť série Z krvi a popola svojou kvalitou neprekvapila, možno skôr sklamala. Po veľmi dobrej dvojke som očakávala, že trojka bude ešte lepšia, alebo aspoň rovnako dobrá. Kniha sa však vrátila k rovnako pomalému tempu, s akým sme sa stretli pri jednotke.
Kopa zbytočného vysvetľovania, repetitívne rozhovory, priveľa explicitných scén bez hlavy a päty a primálo akcie a pohybu v deji. Kniha mohla byť – rovnako ako jednotka – o 200 až 300 strán kratšia a príbehu by to vôbec neuškodilo.
V knihe bolo zhrnutých aspoň milión teórií o pôvode a sile Poppy, ktoré sa každú chvíľu obmieňali, až podľa mňa aj samotné postavy strácali prehľad o tom, čomu práve veria. Je Poppy božstvo? Smrteľník? Boh? Kto sú jej rodičia? Na toto všetko a ešte omnoho viac sme si vypočuli toľko teórií a názorov, až celý stred knihy, ktorý sa tomu venoval, pôsobil ako kniha konšpiračných teórií.
Keď sa však kniha rozhýbala – ako na začiatku a konci – tak šlo zase o super dielo, ktoré bola radosť čítať. Len škoda toľkej vaty.
Koniec so sebou zase raz priniesol niekoľko prekvapení, niektoré logické, niektoré divné, iné zase očakávané. Kniha zase skončila hnusným cliffhangerom a práve tieto konce začínam od autorky fakt očakávať a pomaly ale isto sa stráca ten pocit napätia ešte aj z takýchto otvorených koncov.
Aby som to rýchlo zhrnula – druhá časť série Z krvi a popola bola rozhodne lepšia ako prvá časť. Napriek dĺžke knihy je tu menej hluchých, nudných miest, cez ktoré sa musí čitateľ prebojovať. Stále sa v knihe nachádzajú aj zbytočné sekvencie, ktoré mohli byť pokojne vyškrtnuté, ale je ich menej a sú lepšie podané, takže sa čítajú svižnejšie. Pomáha tomu aj dej, ktorý je trocha viac zaujímavý a interakcia medzi postavami tiež. Dosť tomu napomohol aj Kieran a ďalšie vedľajšie postavy, ktoré robili nudné a opakujúce sa rozhovory vtipnejšími (lebo ak nemali sto rozhovorov o pobodaní, nevhodnosti a zvrátenosti, tak ani jeden :D).
Hlavné postavy sú stále dosť zaujímavé na to, aby kniha úplne nestála, aj keď sa nič nedeje, napriek tomu by som však privítala viac akcie, lebo tie vie autorka popísať tiež dosť dobre. Požehnane je tu aj intímnych scén, s tým však asi rátal každý čitateľ. Osobne by som ich prijala menej – alebo ak by boli aspoň vo vhodnejších momentoch a nie na štýl: „Oh, okolo nás je bitka, ale my si to poďme rozdať v koči uprostred celej mely, lebo si taaaak strašne sexy, keď zabíjaš.“ Sprosté? Hej. Našťastie ostatné podobné scény boli aspoň v trocha normálnejších podmienkach, hoci z nich mám pocit, žeby autorka neprotestovala ani proti hromadným orgiám :D
Páčil sa mi aj rozšírený svet – spoznali sme ďalšie zákutia ich krajiny a niektoré boli fakt úžasné a šla by som ich hneď navštíviť :D v niektorých momentoch mi Atlantia pripomína skôr štýl antických krajín a na tie mám veľkú slabosť, čiže za mňa to bolo fakt veľké plus. A veľmi sa mi páčila aj nová zaangažovanosť bohov, ich tajné signály a znamenia. Dodávali inak obyčajným scénam grády.
Celkovo sa mi kniha rozhodne páčila a teším sa aj na pokračovanie, hoci koniec bol na štýl so much unnecessary drama.
Ale musím sa posťažovať na samotný slovenský preklad knihy, v ktorom som sa sklamala. Každý, kto si knihu kúpil, si podľa mňa dvakrát premyslel, či stojí za tú cenu, za ktorú ju predávajú. A okej, zľava tu, zľava tam, ale pôvodná cena knihy proste nezodpovedá tomu, čo sme dostali. Preložili síce mapu, čo bolo veľké plus, lebo čitateľ aspoň vedel kam sa pozerať, ale to bolo jediné pozitívum.
Ak si za knihu pýtajú takéto ceny, tak očakávam, že kniha bude tip-top. Minimum chýb, minimum preklepov. Napriek tomu ich bolo v knihe dosť veľa. Pri takej hrúbke ich možno nebolo prehnane veľa, ale stále by som ocenila, ak by ich bolo menej než v priemerných knihách. Nehovorím ani o tom, že väčšina chýb ani nespočívala v jednom chýbajúcom písmenku, ale boli tu vety, ktoré pôsobili až nezmyselne – pravdepodobne aj kvôli nejakému chýbajúcemu slovu. Okrem toho, preklad v niektorých vetách dosť kríval. Dával síce zmysel, ale čitateľ proste cítil, že ten výber slov nesedí. Takže hej, v tomto bode ma inak dosť dobrá kniha výrazne sklamala.
Keď som prvýkrát čítala túto knihu, bola som z nej sklamaná. Človek počul na túto sériu toľko chvály, že jednotka bola tak trocha ako antiklimax. Neprišlo mi to ani epické, ani nič podobné. Skôr to bol taký priemer, ktorý má potenciál na pokračovanie.
Avšak teraz, keď mám celú sériu už za sebou, som si jednotku užila oveľa viac. Autorka do nej ukryla mnoho náznakov o tom, ako bude príbeh pokračovať, až sa čudujem, že som tie súvislosti neodhalila už pri prvom čítaní – hoci mi vtedy chýbalo mnoho informácií, ale predsa :D
Faktom ostáva, že väčšina vedľajších postáv mi ostala rovnako nesympatická ako predtým, niektoré si toto renomé ešte umocnili tým, že viem čo porobia v pokračovaní :D konkrétne som si v tejto knihe obľúbila len hlavnú hrdinku, Chaola, Doriana a Noxa a zvyšok bol meh :D napriek tomu som si teraz čítanie naozaj užila a som rada, že som sa do série zase pustila :D
Prequel príbehu je častokrát nepotrebný a zbytočný. Hlavne ak ide o 7-dielnu knižnú sériu, tak si človek povie, že nah, na čo je tomu ešte prequel, keď sa autorka zrejme už všetkého dotkla v sérii?
Vražedná čepeľ a jej poviedky sú podľa mňa fakt ukážkovým príkladom dobre napísaného prequelu. Sériu som čítala ešte pred týmito poviedkami, a preto ma v nich veľmi nečakalo žiadne prekvapenie, možno až na to, že ako veľmi som si ich užila. Vďaka poviedkam všetko zapadlo na svoje miesto, čitateľ pochopil dynamiku postáv, vrátane vedľajších, ktoré sa potom v konečnej sérii mihli len tak v okraji zorného poľa.
A spoznali sme Sama!
Celaena za ním toľko smútila v sérii, že som si o ňom vytvorila akúsi predstavu, ktorú som si po prečítaní poviedok musela trocha poopraviť. Sam bol presne taký zlatý a úžasný ako som čakala, ale ich dynamika s Celaenou bola viac turbulentná, než som si myslela :D musím povedať, že prudko prešli jednotlivými fázami ich vzťahu :D
Tiež sa mi veľmi páčilo ako nás autorka previedla mnohými kútmi Eriley a spoznali sme zabudnuté kúty ich sveta, taktiež napríklad Červenú púšť, ktorá bola s Tichými vrahmi extrémne zaujímavá. V tejto knižke bolo toľko nečakaných odkazov na to, čo sa bude diať o X kníh ďalej, až som sa nevládala čudovať :D
Takže ak si chcete prečítať sériu Trón zo skla, alebo ste ju už čítali, tak tieto poviedky by mali byť povinnou jazdou :D
Od Veronicy Roth som čítala väčšinu jej kníh. Divergencia (jednotka) bude navždy jednou z tých kníh, ktoré ma priviedli k čítaniu. Zárezy smrti sú zas naplnené kopou fantázie a originality a skvelými postavami. Napriek tomu som sa trocha bála začať knihu Vyvolení. Tento strach však pominul, keď som sa prvýkrát dopočula o tom, že kniha možno ani nebude mať pokračovanie a nepôjde o sériu.
Celkovo mám s touto autorkou takú skúsenosť, že sériu začne vo veľkom a skvele. Vytvorí super svet, zaujímavé postavy, dobrú zápletku. Ale ako sa jej to v pokračovaní navrství, tak kvalita postupne upadá až dakam do hlbín Tartaru. Takže ma potešilo, keď vznikla takáto možno stand-alone kniha.
Vyvolení nesklamali. Štýl autorky sa veľmi vyvinul a priniesol nám pekne a zaujímavo napísanú knihu. S hlavnou postavou Sloane sa ťažko vychádza a mám pocit, že občas aj čitateľ môže mať problém bezpodmienečne ju milovať, lebo je priveľmi svojská a často nedbá na ostatných. Ale má neomylnú intuíciu.
V knihe je mnoho záhad a prekvapení. Keďže som si o nej vopred nič neprečítala, tak ma už v tretine čakalo veľmi veľké prekvapenie (pre mňa najväčšie celej knihy).
Hoci kniha propaguje originálnu myšlienku „čo sa stane s hrdinami po konci ich hrdinskej kariéry“, rýchlo zistíme, že s hrdinstvom nekončia a musia si imaginárny plášť znova nasadiť. Alebo nie..?
Páčilo sa mi aj to, že medzi jednotlivými kapitolami boli vsuvky v podobe novinových článkov alebo úradných papierov, ktoré nám úplne skvelo približovali aj dianie mimo rámec hlavných postáv.
Celkovo si myslím, že pokračovanie tejto knihy by mohlo byť epické a ostalo niekoľko nedoriešených záhad, ale zároveň z toho necítim potrebu, žeby príbeh pokračovanie potreboval za každú cenu.
Predsa, ani v skutočnom živote sa nedozvieme odpovede na každú maličkosť, ktorá sa okolo nás deje.
