Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka fantasy, sci-fi a severských detektívok
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Čo pozitívne by sa dalo o tejto knihe povedať? Veľmi silno sa prikláňam k tomu, že vôbec nič. Ale to nie je úplne pravda, lebo v istom momente, keď sa odhalili tajomstvá a došlo k vyvrcholeniu deja, tak tam vznikol troška potenciál, ktorý ma presvedčil o tom, že kniha mohla byť aj dobrá... ale nebola. Joj či veľmi nebola.
Začnime hneď na začiatku. Dovoľte mi predstaviť Alexa Volkova. Dokonalého chlapa. Ktorý je krásny, má IQ 180, je vyšportovaný, bohatý, je vedúci obrovskej firmy od svojich 12stich a samozrejme má imidž bad-boya, ktorý pretiahne všetky ženy len za svojich podmienok - teda žiaden očný kontakt, žiadne bozky, žiadne cute-mushy-romantic shit veci. Samozrejme má takú temnú tragickú históriu, žeby sa za ňu nehanbilo ani vojnové Nemecko. A zabudla som - má dokonalú pamäť. Zapamätá si všetko, čo sa mu počas jeho života stalo a randomne pozerá svoje spomienky ako film. A predsa je to čistý blb, ktorý sa správa akoby mal IQ húpacieho koníka. Som úplne znechutená z vykresľovania tohto muža ako dokonalého alfa chlapa, ktorý má toľko plusov, až by sa matematická rovnica hanbila. Lebo v skutočnosti je to čistý chuj. A použila by som naňho aj horšie slová. Je to teritoriálny debil, ktorý si robí nároky na veci, na ktoré žiadne nemá. Je to ten typ chlapa, ktorý príde za tebou do práce a narve na teba, lebo máš tú drzosť dýchať ten istý vzduch ako tvoji mužskí kolegovia. Je to ten typ chlapa, ktorý s tebou nemá nič spoločné, ale predsa sa bude tváriť, že si jeho. Je to ten typ chlapa, kvôli ktorému je v skutočnosti toľko toxických a hrozných vzťahov. Na Alexovi Volkovi neexistuje jedno jediné pozitívum. A ja som reálne zhrozená z toho, koľko ľudí si ho idealizuje.
Ava ako hlavná hrdinka bola trocha lepšia. Samozrejme, je tupá ako kruh, ak nerozozná všetko negatívne ohľadom úžasného Alexa, ale jej pohľady boli občas trocha vtipné a zaujímavé. Veľmi občas. Latka je postavená veľmi nízko, takže si od nej radšej veľa nesľubujte.
Dej a spôsob písania teda tomuto toxickému páru nepomohli. Lebo spôsob rozprávania nestál ani za 5 centov. Autorka naznačila v deji pár zápletiek, ktoré by mohli byť zaujímavé a zábavné. Hneď na začiatku som si sľubovala zázraky od Operácie Emócia, ale autorka cez všetky scény prebehla rekordnou rýchlosťou, bez snahy sa poriadne rozpísať a vytvoriť z ako-tak sľubného základu niečo zaujímavé. Nie. Všetko zaujímavé sme preskočili, akoby šlo o jedovaté hady. A s týmto súvisí ďalší bod. V knihe vôbec nebol vybudovaný progres vzťahu postáv. Jednu chvíľu sa obchádzali, v ďalšej spolu náhodne pozerali film a potom si zrazu obaja uvedomili, že na toho druhého pozerajú so srdiečkami v očiach, vrhli sa na seba a vrhali sa na seba po zvyšok knihy, až kým neprišlo všetko zlé, odhalenia, ktoré vznikli úplne z ničoho. A potom sa ich cesty rozišli, kým sa náhodou jedna kamoška Avy nerozhodla, že Ava predsa tohto debila v živote potrebuje a poslala Alexa za Avou, ktorý sa- z ničoho nič - rozhodol, že sa presťahuje za ňou, bude ju rok STALKOVAŤ až kým mu znova nepodľahne.
Fuj, fuj, fuj, fuj...... táto kniha je taká zlá, že keď sa teraz pozerám na hodnotenie 2*, tak si hovorím, že som bola veľmi štedrá. Lebo *GRC*
4,5*
Mala som také tušenie, že táto kniha sa mi bude páčiť a nemýlila som sa. Akurát to bolo úplne iné ako som čakala :D
Na začiatku ma kniha nadchla. Hneď počas prvých strán dokázala vzbudiť moju pozornosť a uchopila môj záujem. Bola som fakt nadšená a tešila som sa.
A potom, rovnako ako som si to obľúbila, som sa v knihe aj sklamala (našťastie nie na dlho). Totiž hlavná hrdinka je zatiahnutá do smrteľného turnaja, kvôli ktorému ju presťahujú do kaštieľa, nech sa vie pripraviť rovnako ako ostatní súťažiaci. Ide o veľmi klišé prvok, ale v skutočnosti bol fajn. Až na jednu maličkosť. Kým sa hrdinovia reálne dostali k turnaju, tak som si šla vlasy vytrhať. Trvalo to celú večnosť a autorka začala naznačovať niečo, čo trocha vyzeralo ako úplne naprd romantický trojuholník, pretože medzi Paedyn (hl. hrdinka) a Kittom (úžasný princ) bolo asi toľko chémie ako medzi spľasnutými slimákmi na ceste. A ťahalo a ťahalo sa to a ja som zvažovala, že knihu nechám tak. Našťastie som to neurobila, lebo akonáhle sa turnaj reálne začal - hneď to bolo lepšie. Počas prvej disciplíny sa konečne znova ocitli spolu hlavní hrdinovia, Paedyn a Kai, a kým mala Paedyn s Kittom nulovú chémiu, tak s Kaiom tam bola chémia v každej scéne na 100%. Takže mi vôbec nevadilo, že turnaj nie je taký akčný akoby mohol byť. Vôbec mi nevadilo nič, lebo to bolo proste super čtivé a bol to zážitok. A ako romantasy to bolo v tomto smere naozaj dobre urobené.
Stále sa v pozadí príbehu pohyboval ten divný vzťah Kitta a Paedyn, ale ako čas ukázal, tak to celé malo svoj zmysel. A ten zmysel sa poriadne odhalil na konci knihy a fúúúú, vyvrcholenie knihy teda stálo za to. Nebolo to vyslovene šokujúce, ale tá zrada, tie pocity, tie zlomené srdcia... mala som pocit, že to autorka podala úplne dokonalo. A aký skvelý podklad tým urobila pre pokračovanie? Oh, táto séria má rozhodne potenciál na poriadne epické vyvrcholenie a ja fakt dúfam, že sa ho dočkám.
Po tom horšom štarte som nečakala, že si knihu ku koncu tak obľúbim, ale keď sa veci pospájali, tak to začalo fakt stáť za to. Nemôžem sa dočkať pokračovania!
Jednotka bola super. Ale táto dvojka? Perfektná.
Stále tu máme pomerne pomalý a statický dej, detektívku, ktorej odhalenia nie sú nejako extra prekvapivé, ale ten príbeh... ten príbeh je niečo.
Kým v jednotke mi Lisbeth ako hlavná hrdinka až tak nesadla, hoci som ju oceňovala, tak tu v dvojke som jej tlieskala každých 5 sekúnd. Lebo, damn, to dievča je niečo :D okrem toho, že je absolútne svojská, je v podstate úplne super, silná ako fyzicky, tak aj psychicky. A život ju zničil tak veľmi, že sa jej prístupu ani nemôžem čudovať. Lisbeth je rozhodne hlavná hrdinka, ktorú človek len tak hocikedy nestretne. Je trocha šialená, rozhodne morálne šedá postava, ktorá si pôjde po vlastnej ceste aj ak by to malo znamenať istú katastrofu.
Mikael je istým spôsobom podobný Lisbeth. Doteraz som si to nevšimla, ale v tejto dvojke rozhodne áno. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú pre nich dôležití, tak obaja bojujú do posledného dychu. Ak zachytia stopu, nič ich nezastaví. Majú radi rovnaký typ ľudí a opovrhujú rovnakými vecami. Ale napriek všetkým týmto podobnostiam by tieto dve postavy nemohli byť odlišnejšie. Lisbeth bola v tejto knihe neriadenou strelou, ktorá zbúra aj betónový múr. Mikael bol verný psík, ktorý by jej tú stenu pomohol zbúrať; ale Lisbeth pomoc nepotrebuje.
Zápletka knihy bola geniálna - dvojitá vražda, jedna istá podozrivá. Až kým sa neukáže, že nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá a celá situácia je o míííle komplikovanejšia než si každý myslel.
Osobne som si túto knihu veľmi silno užila a páčil sa mi každý jej detail. Dúfam, že trojka bude aspoň rovnako dobrá a že to Stieg Larsson ukončil vo veľkom.
Nie som veľký čitateľ čisto romantických kníh, takže to možno nemám nejako extra s čím porovnávať, ale po prečítaní prvých 3 kníh zo série musím povedať, že ide podľa mňa o naozaj kvalitnú romantickú sériu, ktorá by fanúšikom tohto žánru ujsť nemala.
Knihy môže človek čítať oddelene, pretože každá je venovaná inému páru, no tá nadväznosť v nich je a nedá sa prehliadnuť.
Mile High je z trojice asi najjedinečnejšia, alebo aspoň mne taká pripadala. Nachádzame sa v hokejovom prostredí, v ktorom sa známy hokejista trocha zakukal do letušky a hoci sa ich vzťah začne ako nezáväzná spoločná noc, tak city postáv rýchlo prerastú v niečo väčšie. V tejto knihe je fakt veľký priestor venovaný toxickým rodinným vzťahom, psychickým problémom, neistote, úzkosti a podobným témam, ktoré boli podľa mňa krásne podané. Napriek vážnosti bola však kniha aj plná humoru a kopy awwwwww momentov. Hlavné postavy mi hneď na začiatku neprišli najsympatickejšie, ale to sa pomerne rýchlo zmenilo a ich vzťah bol fakt krásny.
Druhá kniha The Right Move je o hráčovi basketbalu, ku ktorému sa nasťahuje najlepšia kamarátka jeho sestry. V tomto prípade mi postavy sadli okamžite a rovnako ako jednotka, aj táto kniha bola veľmi milá, rozkošná, ale aj humorná a venovala sa aj iným vážnym témam, ako sú zdravotné problémy, odvrátená strana slávy a podobne.
Tretia a nateraz posledná kniha Caught up bola pre mňa troška slabšia. Ak mám povedať pravdu, tak mi bolo jasné už z anotácie, že táto kniha mi sadne asi najmenej a to už len z dôvodu, že prostredie basbellu aj kuchyne je mi dosť cudzie a to, že jeden z hlavných hrdinov má už dieťa, mi povedalo, že toto asi nebude moja obľúbená kniha série. Ale napriek tomu som si ju užila. Na začiatku ma bavila rozhodne menej, ako prvé dve časti, no asi po polovici ma to začalo zaujímať viac, keď sa aj postavy začali navzájom otvárať. Musím však povedať, že z čisto objektívneho hľadiska je Kai, hlavný hrdina tejto časti, asi zatiaľ top mužskou postavou, ktorá nemala také bloky ako postavy v predošlých častiach.
Veľkou výhodou tejto série je aj to, že všetky postavy sú kamarátmi. Takže sa po knihe síce s hlavnými hrdinami rozlúčime, ale z tých nasledujúcich sa dozvieme veľa informácií o ich ďalšom osude, užijeme si ich humor a prítomnosť a to je proste veľmi príjemné.
Som veľmi zvedavá aj na pokračovanie, keďže dej ďalších kníh bol naznačený už aj v týchto častiach. Epilóg vytvoril veľmi zaujímavý podklad pre štvrtú časť série, no popravde ja osobne sa najviac teším na piatu časť, ktorá bude patriť môjmu obľúbenému golden-retrieverovi Riovi, ktorý je s nami od začiatku série.
Celkovo si myslím, že je to veľmi skvelá séria, určite odporúčam fanúšikom žánru romantiky.
Celkovo:
Mile High: 4,5*
The Right Move: 4,5*
Caught Up: 4*
Táto kniha nebude mojim obľúbeným výtvorom od Nesba, ale nemôžem poprieť, že mala rovnaké čaro ako jeho ostatné knihy. Tajomná atmosféra, mrazivosť, príbeh, ktorý sa postupne odhaľuje... malo to naozaj všetky typické prvky, ktoré sa však spojili v príbehu, ktorý mohol byť aj kratší.
Kniha bola dosť dlhá. Hoci som sa pri čítaní nenudila, ale musím povedať, že som si jednotlivé postavy ani neobľúbila natoľko, aby som potrebovala poznať každý detail ich života. Áno, dodalo to príbehu hĺbku, ale možno to mohlo byť aj v trocha menšom rozsahu.
Veľmi sa mi páčilo ako Nesbo postupne odhaľoval tajomstvá, ale stále v príbehu nechával istú tajuplnosť, takže som si nebola istá, kam až príbeh vyústi. Čo vyzeralo ako jedna zápletka, tak z nej sa stala úplne iná a toto pokračovalo v podstate v celej knihe a stále sme mali po ruke nové a nové informácie.
Nesba mám zafixovaného ako dosť brutálneho autora, ktorý píše o nie práve najlepších osobnostiach a vo svojich príbehoch prehlbuje zlo ľudstva. Napriek tomu, že som zvyknutá na jeho kruté techniky mučenia postáv, musím povedať, že zo psychologického hľadiska bola táto kniha možno tá najzvrátenejšia zo všetkých, ktoré som od neho kedy prečítala. Lebo je jedna vec, ak sa pri vyšetrovaní vrážd dejú hrozné veci. Úplne o inom je však nájsť tento druh zla v obyčajných životoch na pohľad obyčajných ľudí.
Celkovo - skvelá kniha a Nesbo raz a znova nesklamal.
A som rada, že som čítanie knihy odkladala celé roky, lebo až teraz Nesbo oznámil pokračovanie. A musím povedať, že nedržím palce hlavným hrdinom.
Autorov najznámejší román Trhlina bol dobrý, ale Strach sa mi páčil ešte oveľa viac. Prečo? Zhrniem to v pár bodoch:
-sympatickejší rozprávač - alebo teda spôsob rozprávania
-atmosféra - tá by sa dala počas celej knihy krájať
-brutalita a hororové prvky- nečakala som, že to poviem, ale toto je po veľmi dlhej dobe prvá kniha, pri ktorej som si povedala, že okej, toto je fakt niečo
-pozadie príbehu - z tejto knihy som mala pocit, že sme sa dočkali nejakého pomerne kompaktného a ako-tak vysvetleného pozadia, ktorý sa skvelo hodil do prostredia
-vyšetrovanie - snaha odhaliť pravdu sa tiahla počas celej knihy a ja som 100% za
-napätie, čtivosť
Celkovo musím povedať, že ide o veľmi vydarené dielo, ktoré malo možno sem-tam pár múch, ale pre mňa osobne to atmosféra knihy úplne prevalcovala a vytvorila naozaj skvelý horor, ktorý vyvolal otázky, ale zároveň na niektoré aj odpovedal. A ten koniec!
Bola táto séria dokonalá? Nie, nebola. Užila som si každú jej sekundu? Rozhodne.
Občas jednoducho existujú knihy, pri ktorých veľmi dobre vieme, že majú svoje muchy. Ale autor dokáže odviesť pri písaní takú dobrú prácu, že to čitateľovi ani nevadí. Dobrým príkladom je práve aj trilógia Renegáti.
Skvelé postavy a super písanie sa stretli s veľmi pomalým dejom. To je celkom prekvapujúce, pretože keď si predstavím knihu o superhrdinoch, ako prvé mi napadne akcia. Kopa a tony akcie. A tej tu bolo fakt málo. Keď sa však akcia objavila, stála za to.
Séria mala dosť stagnujúce tempo, čo sa pre mňa osobne ukázalo hlavne v druhej knihe. Napriek tomu sa však čítala super, pretože postavy boli vynikajúce a chodili okolo seba v kruhoch tajomstiev. Čitateľ od začiatku série vie ako veľmi sa hlavné postavy navzájom klamú a osobne som sa nemohla dočkať, až sa všetko odhalí. Prekvapivo som si na odhalenia počkala FAKT dlho, no o to viac sme sa do toho zamotávali a postavy čakal väčší šok. Veľmi som si užila ich chodenie dookola a to napätie, ktoré sa skrývalo za vzájomnými klamstvami.
A musím dodať, absolútne milujem Adrianovu superschopnosť! A veľmi sa mi páči ako autorka využila jeho potenciál.
Koniec bol pomerne klišé a prijala by som nejaký zvrat o to sa postaral samotný epilóg. V ňom autorka vytvorila základ pre pokračovanie a preboha teraz to pokračovanie nutne potrebujem.
Milá a čarovná.
Viac o tejto knihe vedieť ani netreba, lebo toto absolútne skvelo vystihuje celú knihu a jej atmosféru. Je to kniha, pri ktorej sa spokojne schúlite pod dekou so šálkou čaju a budete mať na tvári priblblý úsmev.
Hlavnou hrdinkou je čarodejnica Mika, ktorá má auto menom Metla, psa menom Kirké a ryby pomenované po iných známych čarodejniciach. Mika vyrastala s vedomím, žeby sa čarodejnice nemali zbytočne stretávať, pretože chcú uniknúť pozornosti obyčajných ľudí. Napriek tomu sa dostáva do domu, kde žijú tri mladé čarodejnice a začne ich vyučovať mágiu. Pomedzi to spoznáva aj ostatných, trocha šialených, obyvateľov domu a sama získava niečo, čo nikdy nemala domov a rodinu.
Celá kniha ma jemnú čarodejnú atmosféru a objavujú sa v nej trocha absurdné situácie, ktoré vám určte vyčarujú úsmev na tvári.
Koniec sa nesie v zmysle odhalení a samotné ukončenie knihy zodpovedá zas a znova slovám: „milé, nádejné, pozitívne a čarodejné.“ A viac vlastne ani netreba.
Cieľom tejto knihy je zamilovať sa do obyčajnej mágie, ktorá vás zbaví hmyzu, pozastaviť sa nad krásou nočnej oblohy a spokojne sa usmiať pri prvom hlte teplého čaju. Je to pocit nekončiaceho komfortu. A táto kniha to zvládla dokonalo.
Už od čítania Fable mi bolo jasné, že práve jej otec – obávaný námorník Svätec – je tou najzaujímavejšou postavou. Tajomný, mysteriózny a svojský. Pôsobil ako polo-legenda polo-človek, o ktorom sa niektorí boja aj šepkať, iní by ho najradšej nakopali.
V tejto knihe sa stretávame s kúskom jeho príbehu. Mladý námorník Elias Redgrave, pre ostatných známy ako Svätec, sa so svojou schátranou loďou plaví do srdca búrok a nejakým zázrakom z nich vždy vyviazne živý. Preto si zaslúžil aj svoju prezývku; každý totiž verí, že uzavrel pakt so starými morskými démonmi, ktorí ho ochraňujú.
Jeho snom je stať sa kupcom a zmeniť Úžiny na niečo viac. Do jeho cesty sa však pripletie mladá zariekavačka kameňov Isolde. Tá uteká pred svojou vplyvnou matkou, pred lovcami zariekavačov a vlastnou minulosťou.
Akonáhle sa ich cesty pretnú, každému je jasné, že nepôjde len o krátkodobú známosť. Napriek všetkým prekážkam sa Svätec a Isolde nenápadne usilujú o to, aby mohli ostať na jednej lodi a pracovať pre lepšiu budúcnosť.
Ich mottom sa stane pokúšanie mora, ale Svätec stále verí, že ak moru zapredal dušu, tak mu neublíži. Tí, čo čítali Fable však vedia, že more si vždy vypýta svoju daň.
Pokojne by som o Svätcovi prijala aj ďalšiu knihu, pretože jeho dobrodružstiev nikdy nie je dosť. A spolu s Isolde tvorili fascinujúce duo, ktoré pôsobilo ako stará morská legenda.
Harry Hole sa vracia do Osla, aby za desať dní vyriešil dvojnásobnú vraždu mladých žien. Tých 10 dní je fakt dôležitých – keďže mu za pätami stepuje mexický drogový kartel.
Inak povedané, kniha začína ako klasická detektívka od Nesba :D
Harry veľmi rád pokúša osud a jeho najnovším životným cieľom bolo upiť sa na smrť, no pobyt v Osle a čerstvý severský vzduch mu trocha prevetrajú myšlienky. Po udalostiach Noža je Harry na dne, na každom rohu naňho čakajú prízraky, ale aj tak patrí medzi tých najlepších vyšetrovateľov v krajine.
Vytvorí tím zo seba, bývalého taxikára, ktorý predáva drogy, psychológa, ktorý umiera na rakovinu a skorumpovaného policajta, s ktorým sa vlastne neznášajú. Preto je celkom vtipné, že z nich nakoniec vznikne čosi ako dream team.
Nesbo tak zas a znova spája v knihe nevšedné vyšetrovanie a zápeklitý prípad, plný temných tajomstiev. Drogy, zneužívanie maloletých, skrývaná homosexualita, umelo-modifikované parazity... to všetko je len zlomok toho, s čím sa v knihe stretneme.
Okrem toho sa určite každý fanúšik poteší mnohým milým momentom s Harrym, ktorý pomaly nachádza v Osle nové dôvody na život.
Celkovo, ide o perfektnú Nesbovku, ktorá spája všetko, čo fanúšikovia tejto série milujú
