Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Spoločným motívom 16 príbehov prózy Alice Bartkovej je problematika bežného života ženy - spisovateľky. Poviedky sú vtipné so satirickým podtónom, úvahové, prepojené so zaujímavými metaforami. Je v nich zakomponovaná filozofia každodenného života literárne činnej osoby. Autorka vynikajúco stvárnila reč a myslenie ženskej postavy, ktorú znepokojujú úskalia literárnej tvorby, teda problémy, s ktorými sa pri písaní a následnom vydávaní kníh stretáva. Žena/spisovateľka v každom príbehu je nositeľkou humoru, irónie, kritiky, náznaku tajomstva, napätia, taktiky, tragickosti, nezávislosti, slobodnej duše a predstavivosti.
Autorka niektoré príbehy vypointuje, iné necháva bez pointy. Čitateľ sa stretáva s príbehom nevydaného románu, najnudnejšej knihy alebo pesimistickej čiernej knihy, s problémom úspešnej spisovateľky, ktorej udrie do hlavy blesk, s autorkou, ktorá má spisovateľský blok, úvahami o básnikoch, hororoch, filozofii reklám, billboardov, o ľudskej hlúposti alebo závislosti.
Príbehové, filozoficko-reflexívne texty podnecujú čitateľa ponoriť sa do psychiky postavy, do jej vnútra, aj keď autorka jemnou iróniou a skrytým situačným humorom mnohé situácie odľahčuje.
Osud ženskej postavy v jednotlivých príbehoch necháva zväčša otvorený, čo môže u čitateľa vyvolať napätie, zvedavosť a zamyslenie.
V centre príbehu stoja Alexandra Lanzová, mladá študentka, trochu naivná dievčina, a Michal Melcer, muž, ktorý bol neprávom odsúdený na desať rokov väzenia. Jeho cieľom po prepustení z väznice je sobáš s Alexandrou, ktorým sa chce pomstiť jej sestre Jozefíne.
Veronika Farkašová postavila svoj román na dvoch hlavných protagonistoch, ich roly ako personálnych rozprávačov pravidelne (podľa kapitol) strieda. Autorka pritom zachováva princíp časovej postupnosti zobrazovaných udalostí, do ktorého vkladá retrospektívne návraty, tie sú v texte vyznačené kurzívou. Z naratologického hľadiska sa text delí na relatívne vymedzené pásma, v ktorých vystupujú jednotlivé postavy, ich osudy sa postupne pred čitateľom otvárajú a zároveň splietajú. Životné príbehy vedľajších postáv (Maríny Melcerovej, Daniela Zachara, Dominika Višňovského, Andreja Višňovského, Moniky Višňovskej, Jozefíny Kleinovej, Ernesta Kleina, Nikol Kleinovej, Kláry, Lujzy), sprvu zobrazené v oddelených príbehových líniách, sa pozvoľna navzájom prepoja a odhalia sériu prekvapujúcich zvratov. O dianí, ktoré sa premieta vo vedomí hlavných postáv sa dozvedáme priamo z ich rozprávania a sebavýpovedí; ďalšie línie príbehov sú v kompetencii čitateľskej predstavivosti a očakávaní.
Román svojím silným romantizujúcim nádychom vyvoláva pocit, že jemnosť, citlivosť, nenásilnosť zvíťazia nad zlom a násilím. Sentimentálne tendencie v ňom sa zameriavajú na senzitívnu analýzu konkrétnych situácií, nálad, atmosféry, detailov reality. Výsledkom je vnútorné sebapozorovanie intímnych dimenzií ľudskej existencie, rozprávanie je tvorené prúdom dojmov a asociácií a sústreďuje sa najmä na prvoplánovú príbehovosť. Štylizovaná kompozícia vnáša do hlavnej dejovej línie sladkobôľny príbeh lásky, ktorá má prekonať všetky prekážky a zvíťaziť nad zlom. Dej mierne spomaľuje veľký počet neustále sa opakujúcich erotických scén, vo forme „chce ju-nechce ho, chce ho-nechce ju“, ktoré napokon vyústia do spôsobu „chcem ťa-chcem ťa“.
Žánrovo ide o prózu s tajomstvom, jej účinok je vystavaný na napätí plynúcom z neistoty, ktorá z ponúkaných verzií príbehu je vlastne platná.
Dej sa napokon uzatvorí rámcom, ktorý je naznačený na začiatku románu. Práve tento rámec uchováva napätie celého románu, objasňuje psychický stav protagonistov a ich vzájomné vzťahy.
