Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Na príbeh Sebastiana som sa tešila najviac zo všetkých. Neviem presne povedať, čím to bolo, no Sebastian si ma zo štyroch súrodencov získal hneď od začiatku najviac. Obľúbila som si Tinu, Lilly aj Denisa, no okolo Sebastiana bolo množstvo tajomstiev a nevedela som sa dočkať, kedy sa dozviem úplnú pravdu.
Hoci sa príbeh primárne venuje Sebastianovi, dostatočný priestor dostali aj zvyšní súrodenci. Príbehy Tiny a Lilly sa v podstate „vyriešili“ už v minulej časti, no pri Denisovi a Sebastianovi nám zostalo množstvo otáznikov. Som rada, že sme konečne dostali odpovede na všetky otázky. Spomienky na minulosť boli dosť emotívne, no dopomohli nám všetko pochopiť. Vniesli do príbehu takú magickú atmosféru, podobne ako aj teta Elisabeth.
Musím sa priznať, že Sebastianov príbeh sa pohol úplne iným smerom, ako som čakala. Myslela som, že je jasné, ako sa to skončí (najmä, keď sa od začiatku okolo neho točila jedna osudová žena), no autorka ma prekvapila.
Príbeh Denisa a Moniky zostal po predchádzajúcej časti tiež otvorený. Vedela som, že Monika niečo skrýva a predpokladala som aj niečo podobné, no realita bola oveľa horšia. Niesla si na pleciach naozaj ťažké bremeno.
Autorka má príjemný štýl a jej knihy sú jedni z mála, pri ktorých mi nevadí rozprávanie v tretej osobe. Rieši sa v nich dosť závažných tém a nie je v nich núdza o emócie, no aj tak sa mi čítajú ľahko. Tieto príbehy ma vždy dokážu chytiť za srdce.
Aj keď som na jednej strane rada, že sa konečne všetko vysvetlilo a všetci súrodenci našli svoje šťastie, musím sa priznať, že mi budú chýbať. Na druhej strane sa už veľmi teším na autorkine ďalšie knihy. Som zvedavá, s čím nás prekvapí nabudúce.
Tretí diel zo série o Barevansonovcoch sa venuje mladému grófovi Hyeronymovi a knihovedkyni Saskii, ktorí by na prvý pohľad nemohli byť už viac odlišní, no napriek tomu to medzi nimi neuveriteľne iskrí. Ich vzťah bol naozaj vášnivý, no zároveň aj dosť komplikovaný. Táto dvojica bola skvelá, užívala som si ich zbližovanie aj neustále „handrkovanie“.
Hyeronym a Saskia sú protiklady – ona miluje farby, on uprednostňuje černotu, ona si napriek všetkým ranám osudu dokáže užíva života, on sa utieka do samoty. Ako sa však hovorí, protiklady sa priťahujú a v podobných príbehoch to vždy dobre vypáli.
Saskia mi bola hneď sympatická, páčili sa mi jej farebné účesy, vždy som snívala o modrých vlasoch. Hyeronym je typický Barevanson, no napriek tomu je trochu odlišný od svojich rodinných príslušníkov. Neviem presne popísať, čím to bolo, no keď si prečítate príbeh, možno pochopíte, ako som to myslela.
Autorka do príbehov tejto série prináša, temnú, záhadnú, miestami by som až povedala strašidelnú atmosféru. Jej príbehy sú plné tajomstiev, mágie, nadprirodzených vecí, čo im dodáva taký netradičný, originálny nádych. K tomu prispieva aj autorkin „pompézny“, elegantný štýl. Vie sa veľmi dobre pohrať so slovíčkami a každej vete venuje osobitnú pozornosť. Tiež vie písať skvelé opisy, ktoré ma vo väčšine iných kníh skôr nudia, no v tomto prípade do príbehov skvelo zapadajú. Páčia sa mi aj výber netradičných mien pre postavy, hoci si na nich niekedy idem zlámať jazyk (meno tohto rodu neviem stále dobre prečítať).
Čo sa týka Orlieho zámku... stačilo by mi tam stráviť 5 minúť a už by ma tam nikto nedostal.
Príbeh má naozaj originálnu zápletku, obdivujem autorku, že dokáže niečo také vymyslieť. Zároveň je cítiť, že si musela veľa vecí naštudovať, aby mal celý príbeh hlavu a pätu.
Keď autorka odhalila obálku, objavili sa aj zmiešané pocity, že príliš neladí s predchádzajúcimi knihami (priznám sa, že aj som to tak cítila). Spredu síce obálky neladia, ale zboku a zo zadnej strany áno, takže sa nemusíte báť.
Za seba môžem povedať, že sa mi príbeh veľmi páčil a už sa teším na ďalšie knihy.
Čítať letný príbeh počas zimného obdobia? Prečo nie! Hoci mi prišlo trochu smiešne, že čítam o ľuďoch, čo sa celý deň opaľujú na pláži alebo plávajú v mori a ja pri tom sedím doma v obývačke, mám oblečený sveter a trasiem sa od zimy pri otvorenom okne.
Nebol si v pláne by som označila za romantickú jednohubku, ktorú si v lete zoberiete k bazénu a do večera ju celú prečítate. Mne sa čítala ľahko a rýchlo, povedala som si, že do nej len trochu nakuknem a zrazu som bola na strane 100, ani neviem ako. Miška má osobitý štýl, takže jej knihy viete vždy identifikovať aj medzi stovkami podobných príbehov. Teší ma, že sme sa „konečne“ dočkali samostatnej knihy (vždy, keď sa Miška vo svojich príspevkoch pýtala, akú knihu by sme chceli ďalšiu, hlasovala som za úplne nový príbeh).
Opäť musím pochváliť grafickú stránku knihy, bola veľmi pekne spracovaná, Miška si dá na tom vždy záležať.
Príbeh našej hlavnej dvojice som si užila, páčilo sa mi, že sa viac venoval vtipným momentom, vzájomnému doberaniu a iskreniu medzi Teou a Timom, bez nejakej zbytočnej drámy. Nehovorím, že závažné témy mi v knihách vadia, ale sem-tam padne dobre prečítať si aj niečo „ľahké“. Obe postavy mi boli sympatické a obľúbila som si ich, aj keď som niekedy nad ich správaním pretáčala očami. Osobne by som privítala, keby autorka venovala väčšiu pozornosť ich prvému „zoznámeniu“, čakala som, že bude viac rozpísané (táto fáza bola na mňa trochu zrýchlená, aj keď na druhú stranu musím povedať, že autorka nám postupne ozrejmila, čo všetko sa vlastne stalo).
Ďalším typickým znakom Miškiných príbehov je, že sa odohrávajú na nejakých exotických miestach, a to nechýbalo ani v jej novinke. Som rada, že vďaka jej knihám spoznávame zaujímavé krajiny a môžeme ich aspoň takto „virtuálne“ navštíviť.
V tejto knihe zohralo dôležitú úlohu aj jedno malé dievčatko (vždy sa poteším, keď je súčasťou príbehu aj dieťa). Oli som si hneď obľúbila, dodala celému príbehu dávku rozkošnosti. A keď majú dospelí muži kladný vzťah k deťom a vedia sa o ne postarať... to má tiež svoje čaro.
Od autorky som minulý rok čítala Zasnežený Notting Hill, ktorý si ma absolútne získal, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Musím sa priznať, že táto kniha sa mi páčila menej, ale aj tak to stále bol príjemný, zimný príbeh, ktorého čítanie som si užila. Mám rada takéto nenáročné príbehy, ktoré vo mne vždy vyvolajú príjemnú náladu a prihlúply úsmev.
Tilly je slniečko, úplne z nej vyžaruje pozitívna energia a má srdce na správnom mieste. Zároveň je svojim spôsobom tak rozkošne domotaná, najmä čo sa týka technológií. S počítačmi nie je žiadna kamarátka a má problém napísať obyčajný e-mail. Stačí, že zapne počítač a hneď niečo vyvedie. Páčilo sa mi jej zapálenie pre jej prácu a celkovo pre divadlo a ľudí v ňom. S rodinou mala, naopak, dosť naštrbené vzťahy, no postupne sa aj tie začali urovnávať. Jej sestra sa mi najskôr moc nepozdávala, pripadala mi „škrobená“, ale potom sa ukázala jej druhá stránka a hneď som si ju obľúbila.
Marcus sa nám nepredviedol v práve najlepšom svete a zo začiatku pôsobil dosť tajomne. Aj keď nepôsobil zrovna prívetivo, zároveň na ňom bolo niečo, vďaka čomu si ma získal. Vedela som, že v skutočnosti to nie je taký „mrzút“, ako sa na prvý pohľad zdal. Ako príbeh postupoval, mala som ho radšej a radšej.
Romantická linka bola tiež veľmi milá, medzi Tilly a Marcusom bola chémia od prvého stretnutia, ale ich vzťah sa vyvíjal pomaly. Tilly si najskôr musela vyriešiť veci so snúbencom. Félixa som od prvého okamihu moc nemusela, bol taký nemastný-neslaný a veci, čo urobil neskôr ma v tom len utvrdili. Vôbec si neuvedomoval dôsledky svojich činov. Neviem, či by som to dokázala brať tak ako Tilly.
Vianočná a zimná atmosféra (hoci nebola úplne výrazná) dodávala celému príbehu čaro. Kniha sa mi čítala ľahko, príbeh bol podaný z pohľadu Tilly. Musím pochváliť aj obálku, zbožňujem zimné/vianočné obálky.
Musím sa priznať, že pred čítaním som si ani neprečítala anotáciu. Videla som, že vychádza nová kniha od tejto autorky a jednoducho som ju musela mať. Autorka opäť prišla s veľmi zaujímavou zápletkou, vôbec som netušila, že príbeh sa rozbehne takýmto smerom. Opäť však nechýbalo veľké množstvo emócií, na ktoré som u autorky zvyknutá.
Na začiatku som sa trochu strácala, keďže tu boli hneď tri časové linky – jednak súčasnosť o živote Amelie, potom tajomný príbeh o dvoch malých dievčatkách a ešte minulosť, ktorá sa venovala Mary Shelleyovej. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Príbeh bol plný tajomstiev a záhad, no postupne sa začalo všetko vysvetľovať. Čo sa týka historickej vsuvky, mám z nej trochu zmiešané pocity. Rozumiem tej nadväznosti na súčasnosť, no čakala som tam nejaké väčšie prepojenie, respektíve, že Mary zohrá v príbehu väčšiu úlohu.
Keď som zistila, čo to vlastne je záhrada umenia, naskočili mi zimomriavky. Táto časť príbehu sa mi nečítala vôbec ľahko. Autorka tu dokázala dobre poprepájať akčné a psychologické momenty. Naozaj to bola originálna zápletka, ktorá ma prekvapila. Osobne mi tu však trochu chýbal rozhovor Amelie s jej rodinou o všetkom, čo sa stalo, čakala som, že sa bude aspoň otca pýtať nejaké otázky.
Samozrejme, nemôže chýbať ani dávka romantiky. Je pravda, že vzťah medzi Ameliou a Richardom sa začal dosť rýchlo, ale vzhľadom na to, akým spôsobom boli ich životy prepojené a čo všetko museli vyriešiť, tomu rozumiem.
Celkovo môžem povedať, že som bola spokojná. Áno, niektoré autorkine príbehy sa mi síce páčili viac, ale ani tentokrát ma nesklamala a už som veľmi zvedavá na jej ďalšie knihy.
Príbeh Becky a Haydena sa začal na môj vkus príliš rýchlo, čomu po dočítaní celého príbehu rozumiem, na druhú stranu však musím povedať, že som postrádala fázu ich vzájomného spoznávania a zbližovania. Vôbec by mi nevadilo, keby kniha bola dlhšia aj o 50 strán, ale ich vzťah sa vyvíjal postupne. Kvôli tomuto rýchlemu spádu som mala problém uveriť ich veľkej láske a nejaký čas mi aj trvalo, kým som medzi nimi cítila iskrenie.
Becky som si obľúbila hneď, nemá to v živote jednoduché, zomrela jej mama, a tak sa musela postarať o staršieho brata. Väčšinu času trávi v práci a na zábavu a odpočinok nemá veľa priestoru. Chýbalo mi tu trochu viac informácií o jej bratovi, občas si zavolali a napísali, ale inak sme toho o ňom moc nevedeli. Autorka toho tejto postave naložila fakt veľa a obdivovala som ju, akú mala silu niektoré situácie zvládnuť, asi by som nemala toľko pochopenia a trpezlivosti ako ona.
Čo sa týka Hayden, tam je to komplikovanejšie. Od začiatku som z neho mala zmiešané pocity a v druhej polovici príbehu sa to ešte zhoršilo. Nepáčilo sa mi, ako sa choval, miestami som ho mala chuť prefackať, aby sa konečne spamätal. Škoda, že tu nebolo viac kapitol z jeho pohľadu, možno, že keby som videla jeho pohľad na danú situáciu, dokázala by som mu lepšie porozumieť.
Chlapci ako (bývalá) skupina tvorili skvelý kolektív, veľmi sa mi páčili ich vzájomné vzťahy, ako sa podporovali a boli tu jeden pre druhého. Hlavne jeden z nich zohral v tomto príbehu veľkú úlohu. Musím sa priznať, že Neala som mala oveľa radšej než Haydena (aj keď mi na ňom niekedy vadilo, že až moc tlačí na pílu, inak to však bolo zlatíčko). Obľúbila som si aj ich rodinných príslušníkov, boli to veľmi sympatické a dobrosrdečné postavy.
Autorka si pre nás pripravila viacero zápletiek, od nástrah šoubiznisu, šialených fanúšičiek, bulváru, milostného trojuholníku, intríg až po jednu závažnú udalosť, ktorá celý príbeh dosť zamotala. Druhá polovica príbehu bola pre mňa dosť emotívna, emócie sa vo mne striedali ako na horskej dráhe, najčastejšie však smútok a hnev.
Hoci sa romantická linka zdala na začiatku dosť jednoznačná, potom sa nám to dosť skomplikovalo. Niekedy som mala pocit, že je to skôr príbeh Becky a Neala než Becky a Haydena. Priznám sa, že som si miestami želala, aby sa Becky vykašľala na Haydena a radšej si vybrala Neala. Na druhej strane som však rada, že Becky nepodľahla. Neala mi bolo ľúto, dúfam, že sa dočkáme aj jeho príbehu a on konečne nájde niekoho, kto mu dá to, čo potrebuje.
Príbeh sa mi čítal ľahko, kapitoly sú pomerne krátke, takže mi stránky rýchlo ubiehali pod prstami. Občas sme dostali aj pohľady niektorých iných postáv, no z väčšej časti bol príbeh vyrozprávaný z pohľadu Becky.
Aby som to celkovo zhodnotila, boli tu veci, ktoré mi nesadli alebo vadili, boli tu miesta, keď som si príbeh užívala a mávali so mnou emócie. Príbeh vôbec nebol zlý, ale nemôžem povedať, že by sa u mňa dostavil wow efekt.
Raz sa uvidíme je príbeh o troch mladých ľuďoch, ktorí bojujú s vlastnými démonmi. Marika má od detstva problémy s pokožkou, kvôli čomu sa jej často smiali. Má nízke sebavedomie, myslí si, že je škaredá a nikdy je nebude chcieť žiadny chlapec. Dosť sa podceňuje, v čom jej nepomáha ani jej frajer Dávid, od ktorého nikdy nepočula slová, ktoré by tak veľmi chcela počuť. Marika bola dievča so srdcom na pravom mieste, vždy ochotná podať pomocnú ruku. Padla mi do oka a bolo mi ľúto, čím si musela prejsť, no niekedy by som na ňu najradšej nakričala, nech sa konečne vzchopí. Páčila sa mi aj jej rodina, najmä vzťah s mladším bratom.
Dávid bol pre mňa dlhý čas záhadnou postavou. Hoci s Marikou tvorili pár, necítila som medzi nimi žiadne city, aspoň z jeho strany nie. Stále sa na niečo vyhováral, radšej išiel von s kamarátmi alebo zostal zavretý doma. Postupne som začala tušiť, že s ním nebude všetko v poriadku. Keď sme spoznali jeho otca, boli niektoré veci hneď jasnejšie. Jeho otec mi bol strašne nesympatický, jeden z tých ľudí, čo všetko vie najlepšie a k svojim blízkym sa správa ako k odpadu. Vždy, keď sa v príbehu objavil, som chytala nervy. Na Dávida sa toho nakopilo veľa, a potom to, bohužiaľ, dopadlo tak, ako to dopadlo.
Rasťo bol tiež komplikovanou postavou. Na prvý pohľad vyzerá, že je so svojou situáciou zmierený, no postupne sa ukáže, že opak je pravdou. Nielen, že prišiel o zrak, ale jeho rodinu postihlo viacero nešťastí. Môj vzťah k nemu sa v priebehu príbehu menil. Najskôr mi prišiel ako milý, správny chalan, no neskôr ma jeho správanie trochu sklamalo. Vďaka nemu sme mali možnosť nahliadnuť do sveta nevidiacich, na ich voľnočasové aktivity.
V príbehu zohráva dôležitú úlohu náboženstvo – veľká časť sa odohráva v kostole, na nácviku cirkevného zboru, na omšiach. Rozumiem tomu, že nie každému sa to bude páčiť, ale ja som s tým nemala problém. Celý kolektív bol veľmi príjemný a otázka viery nebola prehnaná.
Príbeh sa mi čítal dobre, už som na autorkin štýl zvyknutá. Dej je podaný z pohľadu Mariky, ale máme možnosť nahliadnuť do osudov viacerých postáv. Celý príbeh bol dosť emotívny, riešilo sa tu viacero závažných tém, aj keď nechýbali ani ľahšie, vtipnejšie momenty.
Za seba môžem povedať, že som bola spokojná. Po dočítaní príbehu aj inak vnímam samotný názov knihy, na ktorý sa v tomto prípade môžeme pozrieť hneď z viacerých uhľov pohľadu.
Dlho očakávané pokračovanie príbehu Niky a Dominika je konečne tu! Pokiaľ ste čítali Iba s tebou, určite mi dáte za pravdu, že po tom konci bolo čakanie na druhý diel naozaj ťažké.
Autorky opäť nesklamali a dopriali nám skvelý príbeh. Áno, je pravda, že prvý diel sa mi páčil trošičku viac, ale to sa mi pri sériách stáva často. Kniha sa čítala ľahko a rýchlo, bola to pre mňa jednohubka, keďže som ju nedokázala odložiť z rúk. Jednoducho som musela vedieť, ako sa všetko vyrieši. Veľmi ma potešili kapitoly z pohľadu Dominika, vďaka nim som sa dokázala na niektoré situácie pozrieť aj z inej strany.
Väčšina príbehu bola dosť emotívna. Dominik Niku odháňal, tá sa snažila, ako vedela, no aj napriek dobrému úmyslu niektoré veci ešte viac skomplikovala. Nemala to jednoduché ani v škole, kde sa na ňu valil jeden problém za druhým. Autorky sem zakomponovali problematiku šikany, čo oceňujem, pretože na to treba veľa poukazovať, no zároveň ma celá situácia strašne štvala. Škola sa k tomu postavila... vlastne sa k tomu vôbec nepostavila, nesnažila sa vyriešiť problém, zistiť, čo sa naozaj stalo. Triedna učiteľka tiež nula bodov, hlavné bolo, aby nemala žiadnu robotu navyše. Nemala ani kúsok ochoty niečo urobiť. Čakala som, že keď sa všetko dozvedia rodičia Niky, tak aspoň tí začnú konať... a zasa nič. Bolo mi z toho dosť smutno.
Máme tu aj nové postavy, Dominikovho otca a spolužiačku Paju, vlastne aj Adelu, ktorá tiež dostala viac priestoru než v prvej časti a celkom dosť zamotala dej. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Nika zblížila s Dominikovým mladším bratom, ktorý sa aj vďaka nej viac rozhovoril a bol šťastnejší.
Celkovo môžem povedať, že som s touto romantickou YA dilógiou bola veľmi spokojná a dúfam, že autorky aj v budúcnosti spoja sily a doprajú nám ďalší skvelý príbeh. Ešte musím pochváliť obálku, je naozaj krásna.
Keď som si prečítala anotáciu knihy, hneď som vedela, že tento príbeh bude presne pre mňa. V hlavnej úlohe malé deti, namyslený futbalista, haters to lovers romantika... takéto príbehy mám veľmi rada. Je pravda, že príbeh nebol presne taký, ako som predpokladala, ale aj tak som si čítanie užila a bola som viac-menej spokojná.
Kirsten prežíva jedno z najťažších období svojho života, ale ,našťastie, má vedľa seba milujúcu rodinu, ktorá jej pomáha. Jej sestra Caroline sa mi veľmi páčila, je dosť rázna a potrebuje mať posledné slovo, ale všetko robila s dobrým úmyslom a podľa mňa bola skvelou sestrou. Jej ustavičné podpichovanie a vtipné komentáre som si užívala.
Čo sa týka Maxa, tak z neho mám dosť zmiešané pocity. Za jeho správanie som ho mala väčšinou času chuť poriadne prefackať. Ku Kirsten sa správal naozaj otrasne, ja by som to s ním asi nevydržala. Osobne mi tu chýbal hlbší vzťah k jeho synom. Áno, trávil s nimi čas (keď sa konečne ako tak spamätal), hral s nimi hry, ale dlho som necítila, že by ich skutočne ľúbil (čakala som, že ich aspoň objíme, pritúli, povie im, že ich má rád, toto som tam naozaj postrádala. V druhej polovici sa, našťasite, ukázala aj jeho lepšia stránka a už som mu aj ja konečne uverila, že má svoje deti rád.
Chlapci boli úplne úžasní. Garrett bol zlatíčko, priniesol so sebou dávku roztomilosti a detskej naivnosti. Jared bol od neho síce starší len o 3 roky, no na mňa pôsobil oveľa vyspelejšie. O svojho mladšieho brata sa staral ukážkovo. Prvá časť príbehu je zameraná skôr na budovanie vzťahu medzi nimi a Kirsten, až potom sa objavuje romantika.
Čo mi pri čítaní dosť vadilo boli chyby typu chýbajúca čiarka, čiarka navyše, zle zaznačená priama reč a podobne. Inak sa mi príbeh čítal dobre, zhltla som ho v priebehu pár hodín.
Už keď som sa púšťala do tejto knihy som vedela, že má čaká príbeh so závažnými témami, no aj tak bolo pre mňa miestami čítanie veľmi náročné. Autorka sa tu venovala viacerým problémom ako drogy, závislosti, psychické choroby, rodinné nezhody. Prevládala vo mne celá škála emócií, od bolesti po sklamanie, no najmä hnev. Správanie niektorých postáv ma tak vytáčalo, že som knihu musela na chvíľu odložiť, inak by som ju musela niekam zahodiť. Nie je to myslené negatívne a nechcem tým vôbec povedať, že by bol príbeh zlý, no lomcovali mnou silné emócie, ktorým som nevedela zabrániť.
Ja a Ela sme si zrovna nesadli, môj vzťah k nej bol ako na horskej dráhe – chvíľu ma hnevala, inokedy mi jej zasa bolo ľúto. Kameň úrazu spočíva v tom, že sme úplne odlišné – ja som si vždy bola „slušňáčka“, čo sa striktne držala pravidiel a bála sa riskovať, zatiaľ čo ona si užívala život plnými dúškami a niekedy nebrala ohľad na nič a nikoho, preto som sa do nej nedokázala vžiť a často som nerozumela jej konaniu. Nechcem ju však súdiť, keďže sama netuším, ako by som sa v takejto situácii zachovala.
Mojou najobľúbenejšou postavou bol jednoznačne Robo. Ani on nebol žiadny svätúšik, no mal dobré srdce a pre svojich blízkych by urobil aj nemožné. Bol pre mňa jednou z najrozumnejších postáv celého príbehu.
Už pri knihe Oheň v srdciach som mala pocit, že v jednej knihe sú ukryté minimálne tri ďalšie a teraz som to cítila rovnako. Kniha má takmer 800 strán, udialo sa v nej toho dosť veľa a prešlo niekoľko rokov. V tematike drog sa až tak veľmi nevyznám, ale myslím si, že autorka si túto problematiku naštudovala dostatočne a na mňa príbeh pôsobil realisticky a uveriteľne.
Keď sa budete púšťať do tejto knihy, musíte sa pripraviť na to, že je iná než autorkine predchádzajúce knihy, mohla by som povedať, že je to asi jej „najtemnejšia“ kniha. Nečakajte žiadny „pekný“ príbeh, život nie je vždy zaliaty slnkom. Skôr by som povedala, že ide o akúsi výstrahu, čo všetko dokážu drogy urobiť s ľudským životom. Autorka sa pri písaní inšpirovala viacerými skutočnými udalosťami.
Knihu by som v podstate mohla rozdeliť na 3 časti – prvá je ukážka zo života teenagerov, ktorý radi riskujú, skúšajú nové veci, ničoho sa neboja; druhá ukazuje silu drog a tretia je zasa zameraná na hľadanie cesty z úplného dna a pre mňa bola najviac emočná. Najmä udalosti posledných strán ma emočne vyžmýkali. Recenziu píšem pár minút po prečítaní a ešte všetko spracovávam.
Aby som to nejak zhrnula – boli tu veci, ktoré mi úplne nesadli a nemôžem povedať, že by to bola moja najobľúbenejšia knižka od Zuzky, no rozhodne stojí za prečítanie. Aby sme sa chápali – čítanie som si užila, no niektoré jej predchádzajúce knihy sa mi proste páčili viac. Obdivujem ju, že sa pustila do takejto náročnej témy. Pred takýmito vecami nemôžeme zatvárať oči, je potrebné o nich hovoriť. Možno tak pomôžeme niekomu, kto s podobnými problémami bojuje. Páči sa mi, že každá jej kniha je úplne iná a vždy nás prekvapí niečím novým. Už teraz sa teším na jej ďalšiu knihu.
