Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Láska nemá vzorec je príjemný YA príbeh o strate blízkeho človeka, dospievaní, hľadaní seba samého a prvej láske. Vďaka tejto knihe som sa opäť vrátila o pár rokov dozadu. Počas dospievania som takéto knihy čítala stále a hoci mi od vtedy niekoľko rokov pribudlo, stále ich zbožňujem. Možno by niekto povedal, že už som na takéto príbehy stará, ale ja sa tak necítim.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu hlavnej hrdinky. Nina žije s mamou a mladšou sestrou, ktorá má problémy so sluchom. Otec jej pred pár rokmi nečakane zomrel, z čoho sa celá rodina doteraz nespamätala. Do jej pocitov som sa vedela veľmi dobre vžiť, keďže som na základnej škole bola tiež jednotkárka a po príchode na gymnázium som „zlé“ známky neznášala práve najlepšie. Mnohé situácie mi pripomenuli moje vlastné zážitky. Mám rada prostredie slovenských škôl, je mi blízke. Veľmi sa mi páčil jej blízky vzťah s mamou a najmä sestrou, pre ktorú by zniesla aj modré z neba.
Romantická dejová linka bola rozkošná. Autorka nám ju trochu zamotala a hneď sme tu mali troch adeptov na frajera (niektorí možno povedia, že boli len dvaja, no podľa mňa tam bol aj tretí, aspoň zo začiatku). Môj tip, ktorý z nich nakoniec „zvíťazí“, vyšiel. Páčilo sa mi, že táto zápletka bola pomalšia a v podstate sa tiahla celým príbehom. Musím som priznať, že som trochu očakávala, že linka so sympatickým policajtom pôjde iným smerom, aj keď na druhej strane tomu rozumiem. Situácia okolo Nininej najlepšej kamarátky, jej športovej kariéry, zranení a trénerky sa mi zasa zdá neuzavretá, ale možno som sa mýlila a moje pocity neboli správne (čakala som tu väčší „problém). UPDATE: Práve som sa dozvedela, že pôjde o sériu, takže tieto veci sa tam pravdepodobne ešte budú riešiť.
Už pri sérii Leto s Alexandrom mi sadol autorkin príjemný štýl, jej novinka sa mi opäť čítala ľahko a rýchlo, zhltla som ju za pár hodín. Príbeh mi sadol a nemám žiadne väčšie výhrady. Pokiaľ sa vám páčili autorkine predchádzajúce knihy a máte radi slovenské YA príbehy, určite si nenechajte ujsť ani túto novinku.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nevhodné správanie môžem zaradiť k mojim najobľúbenejším knihám od Vi. Príbeh Irealand a Granta nebol plný sexuálnych scén (v porovnaní s predchádzajúcimi knihami; tým nechcem povedať, že by sme boli ukrátení o vášnivé scény a iskrenie medzi hlavnými hrdinami), ani "dráma" medzi našimi zaľúbencami nebola taká rozsiahla a vyriešila sa pomerne rýchlo, ale vôbec mi to nevadilo. Celý príbehom som si užila, opäť som ho stihla prečítať v priebehu pár hodín.
Ireland bola super, páčila sa mi jej drzosť a podrezaný jazyk. Často si z Granta uťahovala a neustále si ho doberala. On jej, samozrejme, nezostal nič dlžný. Fandila som jej, keď uzemnila svojho nadriadeného, ktorý sa správal naozaj hnusne. Veľmi sa mi páčil aj jej vzťah s najlepšou kamarátkou, obe boli bláznivé a vždy s nimi bola veľká sranda.
Grant je zlatíčko. Keď som sa dozvedela, ako dopadol jeho posledný vzťah, bolo mi ho veľmi ľúto. Vôbec sa nečudujem, že ho to všetko tak veľmi poznačilo a stále sa s tým nedokázal vysporiadať. Mal skvelých starých rodičov, babku počúval na slovo a dedko bol preňho veľkým vzorom. Ku koncu mal síce slabú chvíľku (čo sa dalo čakať), ale pomerne rýchlo sa dokázal spamätať a všetko napraviť.
Autorka sa aj v tomto príbehu venovala závažným témam ako psychické choroby, či smrť blízkeho človeka. Tieto témy so sebou priniesli viacero emotívnych momentov.
Priznávam, že som sa trochu obávala slovenského prekladu, aby mi zasa nepokazil celkový dojem z knihy, ale v tomto prípade sa moje obavy, našťastie, nenaplnili.
Musím sa priznať, že z tejto knihy mám zmiešané pocity, nejak sa neviem rozhodnúť, či sa mi páčila alebo nie. Teda bola celkom fajn, no celý čas som mala pocit, že mi tu niečo chýba. Najmä zo začiatku som s ňou dosť bojovala. Kapitoly sú krátke, vďaka čomu príbeh rýchlo ubieha, no pri niektorých sa mi zdalo, ako by boli „useknuté“ uprostred vety. Kľudne by som spojila dve kratšie kapitoly do jednej dlhšej a pôsobilo by to prirodzenejšie. Keď sa príbeh rozbehol a zvykla som si na štýl písania, už ma začal viac baviť.
Karina mi najskôr bola sympatická, páčilo sa mi, že aj keď bola dosť mladá, bola samostatná. No postupne mi na nej začalo niečo vadiť, jej správanie v niektorých situáciách bolo zvláštne a vôbec sa mi nepáčilo, ako nechala svojho brata a otca, aby s ňou „zametali“. Kael bol záhadnou postavou, rozumiem tomu, že všetko, čo zažil v Afganistane, sa na ňom podpísalo, no vlastne sme sa o ňom moc nedozvedeli. Ich vzťah ma celkom bavil, najmä ich postupné zbližovanie, no nemôžem povedať, že by som medzi nimi cítila nejaké veľké iskrenie.
Autorka tu načrtla viacero problémov, no žiadny z nich nebol doriešený. Aj koniec zostal otvorený, opäť mi prišiel taký useknutý. No keďže má príbeh ešte ďalšie pokračovania (čo som sa dozvedela až v priebehu čítania), očakávam, že tam bude všetko vysvetlené. Dúfam, že sa ich prekladu dočkáme aj u nás.
Napriek tomu, že zo začiatku som to nevidela ružovo, druhá polovica knihy môj názor trochu vylepšila a nakoniec nebol príbeh zlý, aj keď som si z neho nesadla na zadok.
365 dní ma neohúrilo, no moja zvedavosť bola silnejšia, a tak som sa nakoniec pustila aj do pokračovania. Musím však povedať, že to opäť nebola žiadna výhra (nie, že by som očakávala nejaké zlepšenie). V podstate sa nič nezmenilo, celý čas som prekrúcala očami, búchala si hlavu o stenu a rozmýšľala, či sa mám smiať, alebo plakať.
Človek by čakal, že keď je Laura teraz tehotná, prestane piť, ale nie (našťastie, prešla aspoň na nealkoholické šampanské). Tak nejak som očakávala, že v tehotenstve sa o seba bude viac starať a bude si dávať väčší pozor, ale ani to nestalo. Príbeh by som v podstate mohla rozdeliť na dve dejové linky – sexuálne scény a momenty, keď musel ísť Massimo niečo „vybaviť“ a Laura medzi tým urobila nejakú kravinu. Mohla by aspoň raz najskôr premýšľať až potom konať. Laura žiarlila na každú ženu, ktorá sa ocitla v blízkosti Massima, pritom sama slintala nad každým mužom, ktorý okolo nej len prešiel.
Takmer v každej kapitole bola sexuálna scéna (niekedy aj viacero), no napriek tomu som medzi hlavnými postavami stále necítila žiadnu príťažlivosť (romantiku už vôbec nie). Bol to zázrak, keď sa dokázali 5 minúť nepohádať. Okrem sexu spolu Laura a Massimo netrávili takmer žiadny spoločný čas. Viac romantiky snáď zažívali aj Oľga s Dominicom. Ani ich svadba vo mne nevyvolala žiadne emócie. Jediným momentom, keď som viac-menej niečo cítila, bolo vianočné prekvapenie, ktoré Massimo pre Lauru pripravil.
Aj moju jedinú ako-tak obľúbenú postavu, Dominica, mi autorka sprotivila. Čo sa týka sexuálnych scén, niekedy boli fakt lacné (ako by ich písal nejaký štamgast z dedinskej krčmy). Neviem, či to tak bolo už v pôvodnom vydaní, alebo to zapríčinil preklad. Taktiež nerozumiem, prečo musí autorka písať pri každom kúsku oblečenia, o akú značku ide.
Mafiánske prostredie opäť nebolo nejak extra popísané. Áno, spomínajú sa tu mafiáni, Massimo rieši nejaké kšefty, je okolo nich milión ochrankárov, ale to je asi tak celé. Ku koncu sme sa dočkali aj „akčnej“ scény, no opäť som len krútila hlavou nad správaním Laury v takejto situácii. Musím si priznať, že ani Nacho mi nebol dvakrát sympatický. Koniec autorka nechala zasa otvorený, takže áno, pôjdem aj do poslednej časti, keď už som túto sériu rozčítala.
Učytelskej je satirický román nielen o českom školstve, ale celkovo o súčasnej spoločnosti. Hlavným hrdinom je mladý učiteľ Čenda, ktorý vlastne nikdy učiteľom byť nechcel. Bolo to prianie jeho otca a keďže ho nechcel sklamať, tak sa stal angličtinárom. Práve začína svoj prvý školský rok na základnej škole v malom mestečku, kde nastupuje do čisto ženského kolektívu. Má veľké očakávania, ako bude deti učiť netradičným, zábavným spôsobom, ktorý ich zaujme a budú ho rešpektovať, no už čoskoro zisťuje, že to vôbec nebude také jednoduché.
Učiteľské prostredie je pre mňa veľmi blízke, keďže som sama pred pár týždňami ukončila štúdium učiteľstva. Z tohto pohľadu som mala blízko aj k Čendovi, obaja sme začínajúci učitelia, ešte aj v rovnakom veku, takže som sa do jeho situácie vedela vžiť. Občas mi prišiel ako taký „ťuťko“ (najmä v oblasti osobných vzťahov) a musela som nad ním prevracať očami, na druhej strane mal všeobecný rozhľad a páčil sa mi jeho prístup k vyučovaniu. Nemal to však vôbec jednoduché, dali mu zabrať nielen žiaci, ale aj ich rodičia (už sa „teším“ na svoje začiatky). Čenda tak už nestál len pred otázkou, ako byť dobrým učiteľom, ale aj pred otázkami, čo chce ďalej urobiť s vlastným životom.
Mnohé situácie boli na prvý pohľad vtipné, no keď nad nimi človek viac uvažuje, je mu skôr do plaču. Bolo tu veľa momentov, ktoré nútia človeka zamyslieť sa nad životom a svetom, v ktorom žijeme. Prispievali k tomu aj rôzne myšlienky a citáty. Je mi jasné, že sa nájdu ľudia, ktorým sa môže zdať, že autor „trochu“ preháňal a niektoré situácie prikresľoval, no z vlastnej skúsenosti viem povedať, že takéto veci sa na školách dejú bežne.
Veľmi sa mi páčilo, že autor v texte používal aj nárečia (hoci sa mi na nich niekedy lámal jazyk), vďaka nim bolo malomestské prostredie vykreslené autenticky. Taktiež oceňujem, že som sa dočkala aj kúska romantiky, to ma naozaj potešilo.
K príbehu mám 2 výhrady. Trochu mi vadili faktografické údaje (najmä v druhej polovici príbehu, keď sa hovorilo o korone), mala som pocit, ako by som čítala novinovú správu. Nevadili by mi tam, keby ich autor skúsil do deja zakomponovať iným spôsobom. Na môj vkus bolo v príbehu veľa politiky, čo moc nemusím. Bola by som radšej, keby tam bolo menej politiky a viac školstva, na druhej strane rozumiem, že takýto typ príbehov si to jednoducho žiada.
Celkovo som si však čítanie príbehu užila, najviac ma bavili hlavne príhody z vyučovania, rôzne neplechy, ktoré žiaci vymýšľali, ale aj to, ako sa Čenda s nimi vysporiadával. Taktiež sa mi páčilo jeho postupné dozrievanie a prehodnocovanie niektorých vecí v živote. Prekvapil ma formát knihy, čakala som ďalšiu „kabelkovú“ veľkosť (ako pri autorovej predchádzajúcej knihe), no prišiel mi hardback vo väčšej veľkosti. Keď si prečítate knihu zistíte, že aj obálka sa k nej úplne hodí.
Vyzerá to tak, že začínam mať slabosť pre príbehy z justičného prostredia. Po sérii Prokurátor od Pauliny Świst som si zamilovala aj novinku od novej slovenskej spisovateľky S. M. Velinskej. Poznáte ten pocit, keď si prečítate pár prvých strán a viete, že sa vám príbeh bude páčiť? To sa mi stalo pri tejto knihe. Vôbec by som nepovedala, že ide o autorkin debut, má naozaj skvelý štýl, kniha sa čítala ľahko a rýchlo.
Keďže vzťah-nevzťah medzi Ninou a Andrejom sa začal v podstate hneď na začiatku, tušila som, že bude poriadne komplikovaný. Myslela som si, že najväčšou prekážkou bude fakt, že Andrej je ženatý, no to som ešte netušila, čo všetko si pre nás autorka pripravila. Poviem vám, pekne nám to zamotala.
Nina je sirota, vyrastala v detskom domove, nikto si ju nechcel adoptovať, keďže má rómsky pôvod. Jej jedinou rodinou je starší brat, ktorý vždy robil všetko pre to, aby sa mala čo najlepšie. Vďaka svojmu neľahkému detstvu sa dokáže tešiť aj z maličkostí. Je to talentovaná mladá žena so srdcom na pravom mieste. Niekedy mi jej bola naozaj ľúto, bolelo ma srdce aj za ňu, osud si pre ňu prichystal jednu ranu za druhou. Aj keď musím povedať, že v jednom momente ma celkom sklamala. Kvôli láske človek niekedy urobí veľké hlúposti.
Andrej je elitný prokurátor, ktorý sa snaží dostať za mreže tých najväčších zločincov. V tom mu však často bráni jeho šéf a zároveň svokor, ktorý tým chráni svojich významných „kumpánov“. V živote má stanovené hodnoty, ktorými sa riadi vo všetkých situáciách a má pocit, že celý život má pevne vo svojich rukách. Tým viac ho prekvapí, keď od neho odíde žena. Pravdupovediac, čudujem sa, že dokázal toľko rokov žiť so svojou manželkou. Od nikoho si nenechal skákať po hlave, všetci ho považovali za prísneho, no spravodlivého, ale miestami som mala pocit, že svoju ženu nechal, aby s ním tak trochu zametala (pričom každého iného by už dávno niekam poslal). Celá rodina jeho ženy mi poriadne liezla na nervy, boli to nesympatickí ľudia. Niekedy som ho mala chuť za jeho správanie poriadne nakopať, inokedy zasa vybozkávať, najmä keď bol k Nine taký nežný a láskavý. Navonok chladný drsňák (no s upratanou hlavou a zmyslom pre spravodlivosť), vo vnútri milujúci muž, ktorý je pre svoju lásku ochotný urobiť čokoľvek... no nezamilujte si ho!
Ich vzťah bol ako na hojdačke. Zo začiatku bol hravý, plný iskrenia a romantiky, no postupne sa všetko začalo vyostrovať. Najmä druhá časť bola pre mňa veľmi emotívna, po dočítaní som bola úplne emočne vyžmýkaná. Cítila som lásku medzi hlavnými hrdinami a veľmi im držala palce, no zároveň sa každú chvíľu objavila nejaká prekážka, až som mala chuť kričať od podráždenia. Z logického dôvodu som všetko chápala, no vysvetlite to mojim emóciám. Užívala som si ich každú spoločnú chvíľu, lebo som vedela, že o chvíľu sa zasa niečo pokazí.
Okrem romantiky sme sa dočkali aj „akčnej“ zápletky. Autorka popísala prostredie prokuratúry naozaj dobre, vďaka čomu pôsobil príbeh autenticky. Vôbec som nečakala, že romantická a akčná zápletka budú takýmto spôsobom prepletené. Bolo to naozaj premyslené. Osobne by som privítala, keby bol epilóg trochu viac rozpísaný. Áno, v závere bolo naznačené, ako sa osud našich hrdinov ďalej vyvíjal, no ja som ten typ čitateľa, čo potrebuje mať všetko jasne popísané a nie si sama niektoré veci domýšľať. Inak však nemám knihe čo vytknúť, bola skvelá, užila som si ju od začiatku do konca a rozhodne vám ju odporúčam všetkými piatimi. S čistým svedomím ju môžem označiť za jednu z najlepších slovenských kníh, aké som tento rok prečítala.
Moje emócie dostali zasa raz poriadne zabrať! Od Jojo toho nemám veľa prečítaného, toto bola ešte len moja druhá kniha od tejto autorky, ale s oboma som bola spokojná. Hoci, musím sa priznať, že zo začiatku som z príbehu až taká nadšená nebola. Prišiel mi taký nemastný-neslaný, takmer nič sa tam nedialo. Prelínalo sa tu viacero časových rovín a chvíľami som sa v tom trochu strácala. Jennifer stratila pamäť, takmer nič si nepamätala, bolo tam množstvo nevyslovených skutočností a tajomstiev, o ktorých sme nevedeli, až to na mňa pôsobilo chaoticky. Keď sa však príbeh rozbehol, veľmi ma chytil za srdce.
Priznávam, že dejová linka z minulosti ma bavila viac než tá z prítomnosti. Páčila sa mi atmosféra 60. rokov (aj keď to, v akej pozícii sa v tej dobe nachádzali ženy sa mi zasa až tak nepáčilo, pri niektorých scénach som sa poriadne rozčúlila). Jennifer si po nehode veľa vecí nepamätá, no stále má pocit, že niečo nie je v poriadku. Náhodou nájde listy od svojho milenca, ktoré sú plné lásky a pochopí, prečo je jej vzťah s manželom taký chladný. Lenže si nevie spomenúť, kto je tým mužom, ktorý jej vyznáva lásku, a keď si naňho konečne spomenie a rozhodne sa urobiť zmenu vo svojom živote, osud to všetko zariadi inak. V týchto momentoch ma normálne bolelo srdce a bolo mi až do plaču. Ich láska bola naozaj krásna, hoci ich vzťah bol veľmi komplikovaný. Naši zaľúbenci si museli prejsť mnohými ťažkými situáciami... pri tom stačilo len tak málo a všetko mohlo byť úplne inak.
V prítomnosti tiež sledujeme zakázaný vzťah, len tentokrát je zadaný muž, nie žena. Hoci v súčasnosti už rozvod nie je takou náročnou záležitosťou ako kedysi, Elliein milenec sa doň zrovna nehrnie, aj keď Ellie tajne dúfa, že raz opustí manželku a budú žiť spolu. Dovtedy musia svoj vzťah tajiť. Je z toho všetkého nešťastná, hovoria jej to aj jej kamaráti, negatívne zasahuje aj do jej práce, no ona sa stále snaží svojho milenca obhajovať. A pritom nevidí, čo má priamo pred sebou... Občas ma štvala, ale na druhej strane sa mi páčilo, že prešla určitou zmenou a postupne niektoré veci prehodnotila. Na konci mi bola oveľa viac sympatickejšia.
Napriek slabšiemu úvodu sa mi príbeh veľmi páčil a emočne ma vyžmýkal. Keď si predstavím, že takéto príbehy sa dejú aj v skutočnosti... Podľa knihy bol natočený film, ak by sa niekomu nechcelo čítať.
Autorka si pre svoju novinku vybrala pomerne aktuálnu tému. Blogovanie je fenomén, ktorý v súčasnosti hýbe celým svetom. Na internete väčšinou vidíme len „highlighty“ zo života blogerov, ktoré často prikrášľujú realitu. Vďaka tejto knihe sme mali možnosť nahliadnuť do zákulisia a uvedomiť si, že život blogerov a influencerov nie je vždy dokonalý a že aj oni majú svoje starosti, trápenia a tajomstvá. Autorka toto prostredie opísala naozaj autenticky, čo je veľké plus celého príbehu. Ukázala, že blogovanie nie je také jednoduché, ako si môžu niektorí ľudia myslieť – je potrebné tvoriť zaujímavý obsah, vyšperkovať ho do dokonalosti, udržiavať si aktivitu, prichádzať s novými nápadmi, vyčnievať nad konkurenciou. Zároveň však poukázala aj na odvrátenú stránku – stratu súkromia, kritiku, nenávisť, závisť, nezdravé súperenie. Vďaka tomu, že už mám nejaký čas svoj bookstagram, som sa vedela do niektorých situácií lepšie vžiť a niektoré veci lepšie pochopiť (okrem knižnej komunity totiž nesledujem žiadnych iných blogerov, influencerov, youtuberov či tiktokerov). Na druhú stranu som si uvedomila, že by som sa blogovaním nechcela živiť, úplne mi stačí ako hobby.
Príbeh je od začiatku do konca plný zápletiek, stále sa niečo deje, odhaľujú sa tajomstvá a zároveň pribúdajú ďalšie. Striedajú sa tu pohľady všetkých hrdiniek, teda zároveň sledujeme tri rozdielne životné príbehy. Riešia problémy s láskou, komplikované rodinné vzťahy, psychické a zdravotné ťažkosti. Priznám sa, že som netušila, kto je tou „neznámou osobou“, ktorá sa rozhodla vytiahnuť na verejnosti všetky špinavosti zo života blogeriek, ani aká bola jej motivácia. V podstate do úplného konca nás autorka držala v napätí, čo ma vlastne nútilo otáčať jednu stránku za druhou, lebo som bola zvedavá, ako sa na koniec všetko vyrieši. Autorka má príjemný štýl, vďaka čomu sa mi jej kniha dobre čítala. Čo sa týka rozuzlenia, všetko bolo zaujímavo poprepletané a autorka to mala dobre premyslené. V závere sa však stala jedna vec, ktorú by som tam ja osobne nedávala, prípadne to riešila inak. Prišlo mi to už trochu prehnané. To je asi moja najväčšia výtka k celému príbehu. Inak som bola v podstate spokojná, viem si predstaviť, že na motívy knihy by bol natočený aj seriál. Chválim aj knižnú obálku, tá sa naozaj vydarila.
Z predchádzajúcej knihy od tejto autorky som nebola zrovna nadšená, a preto som mala trochu obavy aj z ďalšej knihy z tejto série. Na druhej strane som však bola na pokračovanie zvedavá, preto som sa nakoniec rozhodla si ho prečítať. Musím povedať, že Horúca túžba bola pre mňa určite lepšia. Áno, boli tu momenty, keď som prevracala očami a nemôžem povedať, že by som si z knihy úplne sadla na zadok, ale bolo to celkom fajn.
Dejová linka bola rozdielna, hoci v niektorých aspektoch tu bolo veľa podobného s predchádzajúcou knihou (najmä čo sa týka sexuálnych scén). Tentokrát mi však príbeh neprišiel až taký nelogický a postavy mi tiež boli ako-tak sympatické. Navyše, kapitoly sú pomerne krátke, takže kniha sa čítala rýchlo. Bola to jednohubka, ktorú som prečítala za pár hodín.
Celkový dojem z knihy mi však dosť ničil slovenský preklad. Mušličky, dierky a podobné slová na mňa pôsobili dosť lacno a niekedy som nevedela, či sa mám smiať, alebo plakať. Bohužiaľ, to sa potom premiestnilo aj do toho, ako som vnímala celý príbeh. Nedokázala som nejak oddeliť svoj pocit z prekladu od toho, ako som vnímala celý príbeh. A keď si zoberieme, že väčšiu časť príbehu tvorili práve „kritické“ sexuálne scény...
Je mi jasné, že tento typ knihy nemusí sadnúť každému. Prečítala som viacero podobných kníh, takže som nemala problém aj s trochu netradičnými vášnivými scénami, ale pokiaľ na to nie ste zvyknutí, môže sa vám to zdať už cez čiaru.
Som veľmi rada, že moje očakávania z tejto knihy boli naplnené a nezostala som sklamaná. Už od začiatku to bol naozaj vtipný príbeh, celý čas som sa musela len prihlúplo usmievať alebo nahlas smiať. Láska cez správy sa výborne hodí na obdobie dovoleniek, keď si potrebujete oddýchnuť a prečítať niečo nenáročné, no zároveň zábavné a romantické. Pomerne veľkú časť príbehu tvoria správy, vďaka čomu sa mi príbeh čítal ľahko a rýchlo. Ani som si to neuvedomila a bola som v polovici knihy. Autorka má prijemný štýl, ktorý ma nútil otáčať jednu stránku za druhou. Knihu som prečítala v priebehu pár hodín, bola to pre mňa „jednohubka“.
Zach a Delia boli skvelé postavy, najviac sa mi páčil ich zmysel pre humor a cynizmus. To ich neustále doberanie bolo úžasné, ani jeden tomu druhému nič nedaroval, či už si dopisovali, alebo boli v osobnom kontakte. Jednoducho sa k sebe hodili. Tiež oceňujem, že celý čas je medzi nimi cítiť iskrenie a vzájomnú príťažlivosť, no príbeh vôbec nie je prepchaný sexuálnymi scénami. Ich kamaráti Zoe, Caleb a Robbie boli tiež veľmi sympatickí, aj s nimi bola veľká sranda, bez nich by to nebolo ono. Obľúbila som aj rodičov Zacha, veď kto by nebral takých pohodových rodičov?
S čím som nepočítala bol fakt, že v príbehu zohrajú takú dôležitú úlohu kozy... a to doslova. Marshmallow bol fakt zlatý a scény s ním patrili k mojim najobľúbenejším.
Čo viac dodať, ja som si čítanie tejto knihy nesmierne užila a môžem vám ju len odporučiť. Už teraz sa teším na ďalší diel zo série Texting, ktorý bude venovaný Zoe. Ešte chcem pochváliť grafické spracovanie knihy, paperback je naozaj nádherný.
